Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202163
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1618202163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Obec Marianka, IČO:

00 304 930, so sídlom Školská 32, 900 33 Marianka, zastúpený V. proti žalovanému: ASPAG, s.r.o., so
sídlom Tržničné námestie 4810,
945 01 Komárno, IČO: 47 408 375, zastúpený N., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa11.11.2009sažalobcadomáhalvočižalovanémuSlovenskýpozemkový

fond, IČO: 17 335 345, určenia, že je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v obci O., katastrálne
územie O., a to pozemku s parc. č. XXX/X zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pozemkov s parc.
č. XXX/XX a parc.
č. XXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na
pozemku s parc. č. XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 1/14 na pozemkoch s parc. č. XXX/X a s parc.
č. XXX/X zapísaných na liste vlastníctva č. XXX. Súčasne sa žalobca domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobu v merite žalobcu skutkovo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Československý štát,
zastúpený Miestnym národným výborom O., ako kupujúci uzatvoril kúpne zmluvy na nehnuteľnosti,
pozemky evidované na mape určeného operátu ako parcely registra E, nachádzajúce sa v okrese O.,
obci O. katastrálne územie O., a to:
- Kúpnu zmluvu zo dňa 04.03.1980 uzatvorenú s I., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcim, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pôvodne zapísanej na meno predávajúceho v

pozemkovej knihe kat. územia obce O. vo vložke číslo XXX ako pozemok s parc. č. XXX/X (les) vo
výmere 1.687 m2, v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, druh pozemku orná pôda,
- Kúpnu zmluvu zo dňa 12.01.1981 uzatvorenú s O., ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pozemok s parc. č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992 m2, pôvodne
zapísanej v pozemkovej knihe katastrálne územie Obce O., vo vložke č. XXX, v čase podania žaloby
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pod parc. č. XXX/XX. o výmere 6.826 m2 a parc.
č.XXX/XX ovýmere2.166m2,druhpozemkovtrvalétrávnatéporasty(celkovávýmerapôvodnejparcely

č. XXX/XX. zodpovedá súčtu výmer súčasne evidovaných parc.
č. XXX/XX a XXX/XX.),
- Kúpnu zmluvu zo dňa 16.06.1980 uzatvorenú s M. ako predávajúcim, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemok s parc.č. XXX/X. (roľa) vo veľkosti 1/2 o výmere 804 m2 (celková výmera pozemku je 1.608 m2), pôvodne
zapísaný v pozemkovej knihe katastrálne územie Obce O.
vo vložke č. XXX, v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX druh pozemku orná pôda,

- Kúpnu zmluvu zo dňa 18.02.1981 uzatvorenú s I. ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemkov s parc. č. XXX/X a s parc.č. XXX/X vo veľkosti 1/14-tiny,
t.j. dokopy prislúchajúci podiel vo výmere 187 m2, pôvodne zapísané v pozemkovej knihe katastrálne
územie Obce O. vo vložke č. XXX, v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, druh pozemku
orná pôda.

3. Žalobca vychádzal z § 490 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
čase podpisu kúpnych zmlúv, v zmysle ktorého veci, ktoré sú
v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť. Nezastavané stavebné pozemky smú
občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú.
Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom

práva osobného užívania, môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre
zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme
poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na
zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia
§ 134. Všetky vyššie uvedené kúpne zmluvy uzatvorené s Československým štátom, boli schválené

Finančným odborom Okresného národného výboru N.. Vlastníkom prevádzaných pozemkov sa teda
okamihom ich schválenia Finančným odborom Okresného národného výboru N. stal Československý
štát zastúpený Miestnym národným výborom O.. Dňom 24.11.1990 ex lege prešlo vlastníctvo k
dotknutým pozemkom nadobudnuté Československým štátom, ku ktorému patrilo právo hospodárenia
Miestnemu národnému výboru O. na Obec O.. V zmysle § 36 zákona č. 69/1967 Zb. o národných

výboroch ,,Národný výbor a organizácie založené, riadené alebo spravované národným výborom
hospodária s majetkom v socialistickom celospoločenskom vlastníctve, ktorý slúži na plnenie ich úloh,
alebo s majetkom, ku ktorému majú právo hospodárenia.“ V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obci ,,Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností
patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinností osobitného predpisu

právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.“ Osobitným predpisom, na
ktorý odkazuje cit. ustanovenie je zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť
dňom volieb do orgánov samosprávy obcí roku 1990, ktoré sa uskutočnili v dňoch 23. a 24.11.1990. S
poukazom na cit. zákonné ustanovenia, podľa žalobcu dňom 24.11.1990 ex lege prešlo vlastníctvo k
dotknutému pozemku nadobudnuté Československým štátom,

ku ktorému patrilo právo hospodárenia Miestnemu národnému výboru O.
na žalobcu. Ako vlastníci predmetných pozemkov sú doposiaľ evidovaní pôvodní predávajúci, ktorí,
ako vyplýva z predložených kúpnych zmlúv platne a účinne previedli vlastnícke právo k dotknutým
pozemkom na Československý štát, pričom v zmysle zákona o majetku obcí tieto pozemky následne
prešli do majetku žalobcu. Osoby, ktoré sú v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníci

predmetnýchpozemkov,súvzmysle§8ods.1písm.c)zákonač.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom tzv. nezistenými vlastníkmi, t.j. sú známi,
ale ich miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, alebo nie sú známi.
S pozemkami s nezistenými vlastníkmi podľa § 13 a § 16 uvedeného zákona nakladá Slovenský
pozemkový fond. Za tohto právneho stavu nemôže žalobca uplatňovať

k predmetným pozemkom práva, ktoré by mu prislúchali ako vlastníkovi, a to najmä právo vec užívať,
právo vecou disponovať ako aj právo na ochranu proti akémukoľvek neoprávnenému zásahu do
vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobca videl v tom, že
jeho vlastnícke právo k uvedeným pozemkom je právne možné vyznačiť v katastri nehnuteľností až na
základe právoplatného určovacieho výroku súdu. Bez takéhoto určenia by sa vlastnícke právo žalobcu

k pozemkom stalo neistým.

4. Návrhom doručeným súdu dňa 15.07.2011 žalobca požiadal o pripustenie vstupu žalovaného 2/ W.,
CSc. (právny predchodca žalovaného ASPAG s.r.o.) do konania na miesto žalovaného. Tento návrh
žalobca odôvodnil tým, že v čase podania žaloby bola ako neznámy vlastník pozemkov reg. „I.“ parc.

č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere 2166 m2 a parc.č. XXX/XX, trvalé trávne porasty o výmere
6826 m2 evidovaná O. Po začatí konania došlo
k prechodu vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom na dcéru M., nar. XX.XX.XXXX a následne na
základe Osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX, právoplatného 09.12.2010 na W.Y.., nar. XX.X.XXXX, bytom N. ktorý bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako vlastník pozemkov
záznamom R.. Uznesením zo dňa 13.09.2011, č.k. 4C 491/2009-72 súd jeho vstup na miesto
žalovaného 2/ pripustil.

5. O žalobe rozhodol Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. 4C/491/2009-113 zo dňa 11.04.2012 v
spojení Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/275/2012-152
zo dňa 19.12.2013 tak, že návrhu vo veci samej voči žalovanému 1/ vyhovel a návrh v časti smerujúcej
voči žalovanému 2/ vylúčil na samostatné konanie zmysle ustanovenia § 112 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo
výrokoch I., II., III., IV. a VI., teda aj vo výroku týkajúceho sa nároku voči žalovanému 2/ dňa 02.06.2012.
Vo výroku V. o náhrade trov konania č. k. 4C/491/2009 rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.05.2013.

6. Predmetom konania sp.zn. 4C/93/2012 bez meritórneho rozhodnutia ostal nárok žalobcu na určenie
vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX pre okres O., obec O., katastrálne územie O., pričom vlastnícke právo svojho právneho
predchodcu (Československý štát zastúpený Miestnym národným výborom O.) žalobca odvodzoval z
Kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.1981 uzatvorenej s O.
ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodne zapísaný
v pozemkovej knihe pre k.ú. O., vo vložke č. XXX

ako pozemok parc. č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992 m2.

7. Právny predchodca žalovaného W.. sa vo veci vyjadril podaním doručeným súdu 12.03.2014 (č.l.
28 spisu), v ktorom uvádza, že dňa 29.11.2010 sa stal starostom obce O. zvolený advokát JX.. Podľa
Zápisnice

zo 6. rokovania obecného zastupiteľstva v O., konaného dňa 28.03.2012 prejednalo obecné
zastupiteľstvo pod bodom 3. programu rokovania „Návrh na schválenie programu zasadnutia, alebo jeho
zmeny“ doplnenýnávrhposlancaZ.-StiahnutiežalobyobceO.naobčanaM.vovecivlastníckehopráva
k pozemkom v k.ú. O. - Nové roľa, ktorý bol zaradený do bodu č. 12 „Rôzne". Uznesením č. XXXX/
X-XX z rokovania Obecného zastupiteľstva v O. zo dňa 28.03.2012 k bodu č. 12 programu „Obecné

zastupiteľstvo v O.iada starostu obce o stiahnutie žaloby obce O., IČO: XXXXXXXX na občana M. vo
veci určenia vlastníckeho práva k pozemkom
v katastri obce O. - Nová roľa“. Starosta obce uznesenie vlastného obecného zastupiteľstva nevykonal.
Zatýchtookolnostípovažuježalovaný zapotrebné,abysasúdvprvomradevyporiadalsotázkoutrvania
procesnej legitimácie právneho zástupcu žalobcu a aktívnej legitimácie žalobcu v spore. Žalovaný

poukazuje na negáciu uznesenia obecného zastupiteľstva o späťvzatí návrhu, ktoré žalobca odignoroval
a zapríčinil tak zbytočné pokračovanie v spore.

8. Návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2014 žalobca požiadal o pripustenie vstupu spoločnosti ASPAG,
s.r.o., so sídlom Tržničné námestie 4810, 945 01 Komárno,

IČO: 47 408 375, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Nitra odd. Sro, vl.č. 35835/N,
do konania namiesto žalovaného W.. Návrh odôvodnil tým, že v mesiaci máj 2014 prišlo k prevodu
nehnuteľností pozemkov s parc. č. XXX/XX. a parc. č. XXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX pre okres O., obec O., Katastrálne územie O. na spoločnosť ASPAG, s.r.o. K návrhu predložil
informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O.. Uznesením

zo dňa 16.06.2014, č.k. 4C/93/2012-71 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalovaný W. a na jeho
miesto vstúpil ako žalovaný ASPAG, s.r.o., so sídlom Tržničné námestie 4810,
945 01 Komárno, IČO : 47 408 375.

9. Vo veci samej Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom zo dňa 13.08.2014, č.k. 4C/93/2012 -

120, ktorým určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O.,
vedeného Okresným úradom O., katastrálnym odborom ako parcela registra „E“ č. XXX/XX, trvalé trávne
porasty o výmere 2166 m2 a parcela registra ,,E“ č. XXX/XX., trvalé trávne porasty o výmere 6826 m2.

10. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 8Co/816/2014-224 zo dňa

09.06.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v
odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.06.2014 č.k.
4C/93/2012-71 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalovaný doc. A. a na jeho miesto nastúpila
spoločnosť ASPAG, s.r.o., IČO: 47 408 375. Na základe pokynu zákonnej sudkyne zo dňa 16.06.2014(č.l. 72) sa spolu s predmetným uznesením mal účastníkom konania doručovať i návrh na začatie
konania, poučenie, predvolanie na pojednávanie a návrh
na pripustenie zmeny účastníka. Uznesenie malo byť žalovanému podľa doručenky doručené dňa

20.06.2014. Žalovaný podaním zo dňa 09.07.2014, doručeným dňa 11.07.2014, ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní dňa 14.07.2014 a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu pojednávania
dôvodiac, že mu nebolo doručené rozhodnutie súdu o návrhu na pripustenie zmeny účastníka na strane
žalovaného.
V danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, že údaje na doručenke zodpovedajú skutočnému

stavu. Na doručenke od žalovaného je obsah zásielky identifikovaný okrem iného ako ,,4C/93/2012
uznesenie-71“. Otvorením doporučenej zásielky zo súdu žalovaný konal s vedomím, že ak absentuje
jej obsah, tak je na ňom dôkazné bremeno preukázať opak, a preto oznámil túto skutočnosť
súdu, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň požiadal o vytýčenie nového termínu
pojednávania. Vzhľadom na uvedené odvolací súdu dospel k záveru, že žalovaný hneď po prevzatí
zásielky dňa 20.06.2014 namietal skutočnosť, že mu nebolo doručené uznesenie zo dňa 16.06.2014

č.k. 4C/93/2012-71, bolo povinnosťou súdu uvedenú skutočnosť riadne preskúmať
a prípadne predmetné uznesenie preukázateľne a nesporne doručiť. Pokiaľ za tohto stavu súd prvého
stupňa; keď neboli odstránené pochybnosti ohľadne doručenia uznesenia zo dňa 16.06.2014 č.k. 4C
93/2012-71; rozhodol na pojednávaní dňa 13.08.2014, zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

11. Nad rámec uvedeného považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v súlade
s § 2 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prešli s účinnosťou od 1. mája 1991
z majetku Slovenskej republiky tieto veci: 1. nehnuteľné veci, ku ktorým mali právo hospodárenia určené
národné výbory, štátne podniky, rozpočtové, príspevkové organizácie a drobné prevádzkarne národných

výborov: pozemky, vrátane stavebných pozemkov, stavby (pokiaľ k nim mali právo hospodárenia určené
subjekty a ich zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia prešla na obec); 2. hnuteľné veci,
ku ktorým mali právo hospodárenia určené národné výbory, štátne podniky, rozpočtové, príspevkové a
iné organizácie (inventár národných výborov, stroje, zariadenia). Zákon o majetku obcí v ustanovení §
2 ods. 1 vo vzťahu k prechodu pozemku nerozlišuje kultúru pozemku, či ide o poľnohospodársku alebo

nepoľnohospodársku pôdu. V ustanovení § 2 sú taxatívne vymenované tieto podmienky prechodu:
a) vlastníctvo Slovenskej republiky, b) právo hospodárenia národného výboru bez rozlíšenia stupňa
národného výboru ku dňu účinnosti zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, t. j. ku dňu účinnosti volieb do orgánov samosprávy obcí.
Nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec

v zmysle citovaného zákona
o majetku obcí je existencia práva hospodárenia a teda trvalej správy; nie iba dočasnej správy; ktorá
patrila príslušnému národnému výboru. Právo hospodárenia s národným majetkom ku dňu 24.11.1990
upravoval Hospodársky zákonník (zákon č.109/1964 Zb.) a vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o
hospodárení s národným majetkom.

V § 4 tejto vyhlášky bolo stanovené, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená
úlohami, na plnenie ktorých majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom
ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených
v § 8 ods. 2 a v § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, pričom o tejto skutočnosti neboli predložené žiadne
dôkazy. Ak teda nebolo možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990, teda, že ho vykonávala

štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom platí, že pozemky
dočasne spravoval okresný národný výbor. Dočasná správa však nezakladá prechod pozemku z
vlastníctva štátu do vlastníctva obce, keď majetok v dočasnej správe bývalých okresných národných
výborov nemožno zamieňať s právom hospodárenia (resp. pred rokom 1988 správou národného
majetku). Keď súd prvého stupňa neskúmal, či sa predmetné nehnuteľnosti nachádzali v trvalej alebo

dočasnejsprávepríslušnéhonárodnéhovýboru,resp.čipredmetnýnehnuteľnýmajetokprešieldotrvalej
správy konkrétneho národného výboru t.j. či boli splnené všetky predpoklady na prechod vlastníctva
štátu na obec; záver súdu prvého stupňa, že vlastnícke právo Československého štátu k predmetným
parcelám prešlo účinnosťou zákona o majetku obcí na žalobcu, je predčasný, keď nie je možné
jednoznačne konštatovať, že žalobca mal ku dňu účinnosti zákona o majetku obcí právo hospodárenia

k predmetným nehnuteľnostiam, a teda, že mohlo na neho v zmysle § 2 citovaného zákona prejsť
vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam.

12. Podľa § 391 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č.k. 8Co/816/2014-224 zo dňa 09.06.2015, ako aj obsahom spisu obsahom pripojeného spisu č.k.
4C/491/2009 a už vykonaným dokazovaním v konaní pred vydaním rozhodnutia odvolacieho súdu, v
intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne doručil žalovanému uznesenie č.k. 4C/93/2012-71
zo dňa 16.06.2014.

14. Žalobca podaním zo dňa 22.01.2016, doručeným súdu 25.01.2016 žiadal pripustiť zmenu žaloby z
dôvodu zmeny zápisu nehnuteľností v evidencii nehnuteľností vedenej Okresným úradom O., odborom
katastrálnym s poukazom na zápis geometrického plánu č. XX/XXXX, keď z pôvodnej parcely registra
„E“ č. XXX/XX . - trvalé trávne porasty o výmere 2166 m2 bola odčlenená parcela registra ,,C“ č. XXX/
XXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 a pôvodnej parcely registra ,,E“ č. XXX/XX. - trvalé

trávne porasty o výmere 6496 m2 bola odčlenená parcela registra ,,C“
č. XXX/XXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, všetky zapísané na LV
č. XXXX pre k.ú. O.. Súd uznesením č.k. 4C/93/2012-259 zo dňa 23.02.2016 pripustil zmenu žaloby
tak, že žalobca žiada, aby súd učil, že Obec O.
je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O., vedeného Okresným úradom O.,

katastrálnym odborom ako parcela registra „E“ č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 2151 m2,
parcela registra ,,I.“ č. XXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 6496 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 15 m2.

15. Žalobca na pojednávaní dňa 15.08.2016 uviedol, že dáva súdu do pozornosti ďalšiu skutkovú
okolnosť, a to že v dobrej viere užíval ako vlastník nehnuteľnosti od 80. rokov, pričom od 90. rokov bolo
možné započítať držbu právneho predchodcu, preto
sa stal vlastníkom nehnuteľností vydržaním. Na výzvu súdu žalobca uviedol, a to aj písomne dňa
12.09.2016, že nemení podanú žalobu v časti skutkových tvrdení o nadobudnutí nehnuteľností, a to

vydržaním. Nakoľko žalobca takéto skutkové tvrdenia od ktorých odvodzoval vlastnícke právo - tvrdenia
o vydržaní nehnuteľností, neuviedol v žalobe a ani neskôr, po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. uviedol, že nemení žalobu v časti skutkových tvrdení, súd prvej inštancie sa preto takýmito novými
skutkovými tvrdeniami pri rozhodovaní nezaoberal.

16. Súd prvej inštancie rozhodol v merite rozsudkom zo dňa 4C/93/2012-353 zo dňa 26.09.2017, ktorým
žalobcu zamietol, z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že právny úkon, od ktorého odvodzoval žalobca vlastnícke právo jeho právneho predchodcu, s
poukazomna§39Občianskehozákonníkaposúdilakoabsolútneneplatnýprávnyúkonprerozpors§37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca odvodzuje vlastnícke právo od právnej skutočnosti ustanovenej

zákonom, ktorou bol prechod vlastníctva k dotknutému pozemku nadobudnutého Československým
štátom, ku ktorému patrilo právo hospodárenia Miestnemu národnému výboru O.
na žalobcu nadobudnutím účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci (§ 2 ods. 1), pričom
Československý štát nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy z 21.01.1981
uzatvorenej s právnou predchodkyňou žalovaného O., predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho

práva
k nehnuteľnosti vedenej v pôvodnej PKV č. XXX ako parc.č. XXX/XX, les vo výmere 8992 m2.
Súd dospel k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 21.01.1981 trpí vadou vôle konajúcej osoby, keď
predávajúci nemal vôľu vlastníctvo previesť, ale právny úkon uskutočnil pod tlakom bezprávnej
vyhrážky, ktorá s ohľadom na okolnosti vyvolané kupujúcim (faktické zabratie nehnuteľnosti niekoľko

rokov pred uzatvorením zmluvy, jej oplotenie, stavebná činnosť bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti,
písomnosti doručované právnej predchodkyni žalovaného s obsahom hrozby vyvlastnenia) bola
objektívne spôsobilá vyvolať dôvodnú obavu z vyvlastnenia nehnuteľnosti, alebo jej faktického zabratia
bez majetkoprávneho vysporiadania. Nakoľko nehnuteľnosť nenadobudol Československý štát na
základe platného právneho úkonu, nemohol sa stať jej vlastníkom, nemohol potom k nemu nadobudnúť

právo hospodárenia národný výbor, na území ktorého sa nachádzala (Miestny národný výbor v O.), a
teda nemohol podľa § 2 ods.1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, prejsť do vlastníctva žalobcu. Ďalej
mal za preukázané, že predmetom prevodu vlastníctva podľa čl. 1 zmluvy bol les (ako to vyplýva z
Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981, ako aj z doložky o schválení zmluvy udelením súhlasu okresnéhonárodného výboru s poukazom § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 11.02.1981, ako aj z výpisu
z pozemnoknižnej vložky
č. XXX na č.l. 306-308 spisu). Lesný fond, ktorý je v štátnom socialistickom vlastníctve spravujú štátne

organizácie lesného hospodárstva, riadené ústredným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva.
V pochybnostiach, či ide o pozemok patriaci do lesného pôdneho fondu, rozhoduje orgán štátnej správy
lesného hospodárstva. Žalobca nepreukázal, kedy a akým spôsobom prišlo k vyňatiu prevádzaného
pozemku z lesného fondu. Ustanovenie § 490 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia Kúpnej zmluvy výslovne pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného)

pozemku vyžaduje súhlas okresného národného výboru. V prípade sporu potom pri absencii
rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva platí,
že národný majetok, u ktorého pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného
rozhodnutia zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať,
je v dočasnej správe príslušného okresného národného výboru (§ 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka).
Teda ani v prípade, že by súd dospel k záveru o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 by nebolo

možné na základe produkovaných dôkazov dospieť k záveru, že k prevádzanej nehnuteľnosti mal
právo hospodárenia Miestny národný výbor v O.. V prípade práva hospodárenia s poľnohospodárskou
pôdou sa táto prevedie vždy na okresný národný výbor, preto ak právo hospodárenia nevykonávala
žiadna štátna organizácia poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži (teda organizácia
poverená poľnohospodárskou výrobou), podľa § 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka by patrila dočasná

správa okresnému národnému výboru. Dočasná správa vylučuje prechod majetku do vlastníctva obce
(tento záver vyplýva z jednotnej rozhodovacej činnosti súdov a ustálenej judikatúry, napr. sp. zn.
4Cdo/46/01, sp. zn. 2Cdo/115/02, sp. zn. M Cdo/55/01, sp. zn. M Cdo/56/01, sp. zn. 2Cdo/48/05).

17. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave Rozsudkom č.k. 8Co/146/2017-432

zo dňa 26.09.2017 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd konštatoval,
že súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie žalobcom tvrdených
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, vychádzal zo
správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že
vzhľadom na absenciu platného nadobúdacieho titulu spôsobenú absolútnou neplatnosťou kúpnej

zmluvy uzavretej dňa 21.01.1981 medzi predávajúcou O. a kupujúcim Československým štátom,
vyvolanou nedostatkom vo vôli predávajúcej; konajúcej z donútenia vyvolaného bezprávnou vyhrážkou;
sa Československý štát, a preto ani žalobca (ktorý je v tomto smere jeho právnym nástupcom) nestali
vlastníkom sporných nehnuteľností. Odvolací súd tiež uviedol, že žalobca nedôvodne v podanom
odvolaní namieta, že súd prvej inštancie porušil jeho procesné práva tým, že sa vôbec nezaoberal jeho

tvrdením,
že predmetné nehnuteľnosti vydržal, keď ich vzhľadom na všetky relevantné okolnosti v dobrej viere
užíval ako vlastník po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Žalobca totiž;
po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku; na výzvu súdu prvej inštancie s ohľadom na
§ 181 ods. 4 CSP, uskutočnenú na pojednávaní dňa 15.08.2016 (č.l. 339 spisu) výslovne v písomnom

podaní zo dňa 12.09.2016 (č.l. 345 spisu) uviedol,
že podanú žalobu v časti skutkových tvrdení týkajúcich sa vydržania nemení, a preto prvoinštančný súd
nebol oprávnený (a teda ani povinný) týmito jeho tvrdeniami
sa zaoberať, teda ani ich zohľadniť pri rozhodovaní.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 4C/93/2012-353 zo dňa 26.09.2017 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/146/2017-432 zo dňa 26.09.2017 nadobudol právoplatnosť
13.10.2017. Uznesením č.k. 4C/93/2012-451 zo dňa 06.11.2017 súd prvej inštancie rozhodol o výške
trov konania.

19. Proti Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/146/2017-432 zo dňa 26.09.2017 žalobca
dňa 20.10.2017 dovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, nakoľko súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Podané dovolanie odôvodnil tým, že sa v konaní domáhal
určenia vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy a zároveň poukazoval na to, že pozemky na

základe tejto kúpnej zmluvy niekoľko desaťročí užíval on a jeho právny predchodca (ČSSR). Odvolací
súd potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie konštatujúc neplatnosť kúpnej zmluvy, a to
bez právneho vyhodnotenia, či za identických skutkových tvrdení žalobcu neboli naplnené zákonnépodmienky vydržania. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uvádza, že súdu prvej inštancie
postupoval správne, keď sa nezaoberal otázkou,
či u žalobcu neboli splnené zákonom stanovené predpoklady vydržania predmetných nehnuteľností,

keďže žalobca žalobu v časti skutkových tvrdení nezmenil. Uvedený postup odvolacieho súdu je
procesne nesprávny. Žalobca žiadne skutkové tvrdenia počas konania nemenil, žiadal súd o posúdenie
splnenia podmienok vydržania na rovnakom skutkovom základe. Právne posúdenie veci prináleží vždy
súdu, pričom odkazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/196/2009. Odvolací súd zasiahol do práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď sa v konaní odmietol zaoberať právnou otázkou, či nedošlo

na podklade žalobcom prezentovaných skutkových tvrdení k naplneniu predpokladov na nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Žalobca
od počiatku konania uvádzal identické skutkové tvrdenia, ktoré odvolací súd vyhodnotil tak, že tieto
skutkové tvrdenia nemajú za následok vznik vlastníckeho práva
k pozemkom z titulu kúpnej zmluvy, avšak nevyhodnotil, či k vzniku vlastníckeho práva nedošlo na
základe zákona t.j. vydržaním. Akceptáciou uvedeného procesného postupu vznikla situácia, kedy

právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k pozemkom je považované za res iudicata,
a to napriek tomu, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
z titulu vydržania. Žalobcovi tak bolo definitívne znemožnené domáhať sa určenia vlastníckeho práva
k pozemkom z titulu vydržania.

20. O podanom dovolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením č.k.
6Cdo/49/2018 zo dňa 21.06.2018, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8Co/146/2017 z 26.09.2017, ako aj rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 4C/93/2012-353 z
09.11.2016 a uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 4C/93/2012-451 zo 06.11.2017 zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie.

V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu
vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, táto vada spočíva v čiastočne nedostatočnom
odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, resp.
v nevyvodení príslušného procesného dôsledku s rovnakou vadou postihnutého rozhodnutia
prvoinštnančného súdu, keď absentuje vysporiadanie sa s podstatnou okolnosťou, ktorá mohla mať

rozhodujúci význam pre spravodlivé rozhodnutie sporu,
a to posúdenie uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva žalobcu aj z hľadiska prípadného
splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Aj keď žalobca napriek výzve
prvoinštančného súdu žalobu v časti skutkových tvrdení nezmenil, táto okolnosť nezbavila súdy
povinnosti posúdiť uplatnený nárok vo väzbe na zistený skutkový stav aj z právneho dôvodu, ktorého

sa žalobca začal dovolávať
v priebehu konania. Ako uviedol Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 196/2009 občianske súdne
konanie (teraz civilné sporové konanie) je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo), čo
znamená, že strany nie sú povinné uplatnený nárok
aj právne kvalifikovať, no súd je povinný skúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu

niektorej právnej normy tak, aby z nej bolo možné vyvodiť povinnosť plnenia, prípadne určiť, či tu
požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ide totiž o podstatnú okolnosť, ktorá môže
mať rozhodujúci význam pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Keďže v preskúmavanej veci súdy
v základnom konaní nezaujali žiadne stanovisko k prípadnému splneniu podmienok pre vydržanie
vlastníckeho práva, je odôvodnenie ich rozsudkov nedostatočné pre nepresvedčivosť,

a teda odporujúce ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, čím postupom tak prvoinštančného ako aj odvolacieho
súdu bolo porušené jej základné právo na spravodlivý proces vyplývajúce z čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky, čo zakladá vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Vzhľadom na to dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvoinštančného súdu zrušil (§ 449 ods. 1, ods. 2 CSP) a vec vrátil
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie (§ 449, 450 CSP), zároveň zrušil aj súvisiace rozhodnutie

prvoinštančného súdu o trovách konania (§ 439 písm. a/ CSP). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova
o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

21. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

22. Súd sa oboznámil s Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 6Cdo/49/2018 zo dňa 21.06.2018, v
prejednávanej veci podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 17.09.2018, na ktoré
predvolal strany.23. Na pojednávaní dňa 17.09.2018 žalobca predložil súdu zmenu žaloby tak, že žiadal, aby súd učil,
že „ Obec O. je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O., vedeného Okresným

úradom O., katastrálnym odborom ako parcela registra „C“ č. XXX/XXX. - ostatné plochy o výmere 56
m2, parcela registra ,,C“
č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 6 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere
236 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 1375 m2, parcela registra ,,C“ č.
XXX/XXX- ostatné plochy o výmere 59 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere

223 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 188 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/
XXX - ostatné plochy o výmere 2928 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 781
m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 2390 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 15 m2. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia,

všetko vo výške, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku“; a to z dôvodu zmeny zápisu nehnuteľností v katastri nehnuteľností na základe
geometrického plánu
č. XX/XXXX a č. XX/XXXX.. Súd zmenu žaloby na pojednávaní dňa 17.09.2018 pripustil, nakoľko
výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a na konanie o

zmenenej žalobe nie je vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

24. Z vykonaného dokazovania v konaní vyplýva tento skutkový a právny stav :

25. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 12.01.1981 uzatvorenej medzi O., bytom A. ako predávajúcou a

Československým štátom vyplýva, že O. ako predávajúca previedla na Československý štát zastúpený
Okresným národným výborom N., zastúpeným Miestnym národným výborom O. vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam pôvodne zapísaný
v pozemkovej knihe katastrálneho územia obce O., vo vložke č. XXX ako pozemok s parc. č. XXX/XX
(les) vo výmere 8.992 m2 za kúpnu cenu 0,40 Kčs na m2, spolu 3.597 Kčs.

26. Z overovacej doložky, ktorou je opatrená Kúpna zmluva zo dňa 12.01.1981 súd zistil, že právna
predchodkyňa žalovaného zmluvu vlastnoručne podpísala pred Národným výborom v A. dňa 21.01.1981
pod overovacím číslom podpisu XX/XX (č.l. 16 spisu 4C/491/2009).

27. Z písomnosti predsedu Miestneho národného výboru v O.. XX/XXXX . zo dňa 05.02.1981
adresovanej Okresnému národnému výboru N., majetkoprávne oddelenie vyplýva, že Miestny národný
výbor v O. požiadal Okresný národný výbor N. o schválenie Kúpnopredajnej zmluvy
na pozemok vykupovaný pre verejno-prospešné účely (vybudovanie ihriska TJ) parc.
č. XXX/XX, ktorého vlastníčkou je C., k písomnosti boli priložené

4 exempláre zmluvy, výpis z PKV č. XXX. Žiadosť bola doručená ONV N. dňa 06.02.1981 (č.l. 237 spisu).

28. Z doložky kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 vyplýva, že táto bola schválená dňa 11.02.1981
finančným odborom Okresného národného výboru N. (č.l. 17 spisu 4C/491/2009).

29. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. O. zo dňa 03.11.2009 (č.l. 37 spisu 4C/93/2012), súd zistil, že
zapísaným vlastníkom nehnuteľností na liste vlastníctva bola O., v správe Slovenského pozemkového
fondu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. O. zo dňa 29.06.2011 (č.l. 69 spisu 4C/93/2012)
a zo dňa 04.06.2014 (č.l. 70) súd zistil, že ako vlastník nehnuteľností na LV č. XXXX na základe
Osvedčenia o dedičstve 3XD XXX/XXXX, Dnot XX/XXXX právoplatného dňa 09.12.2010 bol záznamom

pod č.k. R. zapísaný W.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. O. zo dňa 04.06.2014 (č.l. 70)
súd zistil, že zapísaným vlastníkom nehnuteľností na liste vlastníctva bol žalovaný, ktorý ich nadobudol
Kúpnouzmluvou,ktorejvkladbolpovolenýpodč.S.,rozhodnutieovkladevlastníckehoprávanadobudlo
právoplatnosť 07.05.2014. V čase rozhodovania súdu sú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctva sa domáha
žalobca, zapísané na LV č. XXXX k.ú. O., vedeného Okresným úradom O., katastrálnym odborom ako

parcela registra „C“ č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 56 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX -
ostatné plochy
o výmere 6 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/Q. - ostatné plochy o výmere 236 m2, parcela registra ,,C“ č.
XXX/XX - ostatné plochy o výmere 1375 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX- ostatné plochy o výmere59 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 223 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/
XXX - ostatné plochy o výmere 188 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - ostatné plochy o výmere
2928 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX. - ostatné plochy o výmere 781 m2, parcela registra ,,C“ č.

XXX/XXX - ostatné plochy o výmere 2390 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 330 m2, parcela registra ,,C“ č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
15 m2, čo vyplýva z verejne dostupných údajov portálu katastra nehnuteľností (www.katasterportal.sk).

30. Zo znaleckého posudku L. súdneho znalca z odboru geodézie

a kartografie zo dňa 20.07.1990 na zameranie stavu užívania areálu športového ihriska /parc.č. XXX/
X a XXX/XX/ a vypracovania návrhu na majetkoprávne usporiadanie vypracovaného na základe
objednávky Miestneho národného výboru O. vyplýva, že o.i. podkladom pre vypracovanie posudku mali
byť uzatvorené kúpne zmluvy
s vlastníkmi pozemkov na parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX, pričom
zmluvy sú dodnes platné. Znalec zistil, že oplotenie areálu nie je totožné s obvodom pôvodných parciel.

(č.l. 38-47 spisu 4C/491/2009).

31. Z Výpisu z Uznesenia rady Miestneho národného výboru v O.. 2-F.
zo dňa 24.01.1972 vyplýva, že rada MNV v O. prerokovala správu o zabezpečení výkupu pozemkov
od občanov pre účely oplotenia a vybudovania obliekarní a doposiaľ užinom ihrisku, s výkupom pôdy

súhlasí a ukladá predsedovi MNV a pracovníčke p. O. spracovať presný zoznam parciel občanov,
ktorým bola odobraná pôda na futbalové ihrisko a zabezpečiť administratívne záležitosti súvisiace s
prevedením výkupu, spracovať žiadosť na ONV za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na
výkup a odovzdať túto do užívania TJ W. a spoločenským a dobrovoľným organizáciám (č.l. 235 spisu).

32. Z písomnosti Výboru ľudovej kontroly O., žiadosť o povolenie oplotenia pozemku, zo dňa 05.07.1976
č. Sť. XXX/XXXX adresovanej Odboru výstavby a ÚP, ONV N. ktorej prílohou bol prípis MVN v O.
č. XXX/XX zo dňa 16.06.1976 týkajúci sa žiadosti o povolenie oplotenia pozemku a výstavby chaty,
vyplýva zistenie výboru, že MNV v O. zrejme bez vysporiadania s vlastníkom pozemku prikročil k
výstavbe sociálneho zariadenia v akcii „Z“ a teda sám porušil predpisy o stavebnom konaní. Z listiny

vyplýva, že šetrením odboru výstavby bolo zistené, že pozemok bol dlhé roky v užívaní JRD (č.l. 329
spisu).

33. Z listu Miestneho národného výboru v O., okres N.
zo dňa 18.02.1977 „Výkup pozemkov v extraviláne obce pre verejnoprospešné účely - oznámenie“,

adresovaného O. vyplýva, že Miestny národný výbor v O. zaslal právnej predchodkyni žalovaného
žiadosť o dobrovoľný odpredaj nehnuteľnosti parcelné č. XXX/XX v. hodne „Nové role“ za úhradu 3.597
Kčs/0,40 Kčs za l m2/, v zmysle vyhlášky č. 85/1976 Zb. par. 56, ods. 2. V závere písomnosti
je uvedené upozornenie, že v prípade, ak na výzvu adresát neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia
oznámenia, bude nečinnosť považovaná za nesúhlas s dobrovoľným odpredajom (č.l. 204 spisu).

34. Z písomnosti Okresného národného výboru N. odbor výstavby a ÚP: O. - žiadosť o povolenie
oplotenia pozemku, zo dňa 19.04.1977 vyplýva, že odbor obdržal prípis MNV v O. zo dňa 16.06.1976
týkajúci
sa žiadosti právnej predchodkyne žalovaného o povolenie oplotenia a vybudovanie chaty, šetrením

sťažnosti bolo zistené, že MNV porušil ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. nakoľko započal stavbu bez
stavebného povolenia a majetkoprávneho vyporiadania pozemku (č.l. 330 spisu).

35. Zo záznamu spísaného na Miestnom národnom výboru v O. dňa 21.11.1977
zo šetrenia sťažnosti O. vo veci usporiadania a preplatenia pozemku zabratého na výstavbu ihriska

vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaného podala sťažnosť na Výbor ľudovej kontroly Okresného
národného výboru N., že v k.ú. obce O. jej bola zabratá parcela č. XXX/XX. na výstavbu miestneho
ihriska,parcelabolaoplotenábezjejsúhlasu,nebolamajetkoprávnevysporiadanáanebolajejvyplatená
finančná úhrada za zabraný pozemok. Šetrením bolo zistené,
že pozemky boli v užívaní JRD. Sťažovateľka si vyhradila prípisom poskytnutie náhradného pozemku

na výstavbu chaty alebo zriadenie záhradky. V zázname
je uvedené, že sa jedná o poľnohospodársku ornú pôdu, pričom pozemok bol dlhoročne v užívaní JRD
(č.l. 336-337 spisu).36. Z listu Miestneho národného výboru v O., okres N.zo dňa 12.01.1981, adresovaného O.yplýva, že
Miestny národný výbor v O. zaslal právnej predchodkyni žalovaného „na podpis vyhotovenú „KÚPNO-
PREDAJNÚ ZMLUVU“ v 5-tich exemplároch/ na pozemok, ktorý sa vykupuje pre verejno-prospešné

účely /vybudovanie sociálneho zariadenia na futbalovom ihrisku/ v kat. obce O., parcelné č. XXX/XX.
Zároveň v písomnosti uvádza, že nemôže vyhovieť požiadavke právnej predchodkyni žalovaného ako ju
uplatňovala „ÚRADNÝM ZÁZNAMOM“ zo dňa 22.02.1980 spísanom na MNV v O., nakoľko nedisponuje
žiadnymipozemkamiprezriadeniezáhradokavýstavbuchát.Ďalejvpísomnostiuvádza,ževykupovaný
pozemok právna predchodkyňa žalovaného v roku 1959 /0,90 ha/ odovzdala do JRD O., o čom sa v

dokumentácii nachádza podpísaná prihláška do JRD. V závere písomnosti je uvedené upozornenie, že
v prípade, ak priloženú zmluvu Miestny národný výbor neobdrží podpísanú do 8 dní /5 exemp./, podpis
musí byť overený matrikárom MsNV v A., bude nútený pristúpiť k vyvlastneniu pozemku (č.l. 203 spisu).

37. Zo Žiadosti Miestneho národného výboru v O. o poukázanie úhrad za odkúpené pozemky v
extraviláne pre verejnoprospešné účely /pre ihrisko TJ W./ zo dňa 27.08.1980 vyplýva, že Miestny

národný výbor v O. požiadal Okresný národný výbor N. finančný odbor, o preplatenie finančných
prostriedkov za vykúpené pozemky pre Čsl. štát v správe MNV, a to Z. na parc.č. XXX/X v.o výmere
1687 m2, V. za parc.č. XXX/X v polovici vo výmere 730 m2 a M. za parc.č. XXX/X v polovici vo výmere
804 m2. V písomnosti nie je uvedená žiadosť o preplatenie výkupu právnej predchodkyne žalovaného
O. (č.l. 236 spisu).

38. Z čestného vyhlásenia C. zo dňa 01.12.2004 vyplýva, že má vedomosť o tom, že právna
predchodkyňa žalovaného O. predala pozemok parc.č. XXX/XX. (les) zapísaný v PKV č. XXX, k.ú. O.,
nedobrovoľne, v tiesni vyvolanej nátlakom pracovníkov Miestneho národného výboru v O., ktorí jej pre
prípad, že dotknutý pozemok neodpredá, hrozili vyvlastnením (č.l. 206 spisu).

39. Z čestného vyhlásenia V. zo dňa 01.12.2004 vyplýva, že má vedomosť o tom, že právna
predchodkyňa žalovaného O. predala pozemok parc.č. XXX/XX (les) zapísaný v PKV č. XXX, k.ú. O.,
nedobrovoľne, v tiesni vyvolanej nátlakom pracovníkov Miestneho národného výboru v O., ktorí jej pre
prípad, že dotknutý pozemok neodpredá, hrozili vyvlastnením (č.l. 207 spisu).

40. Zo žalobcom predloženého Súpisu parciel, spracovanie II. so stavom ku dňu 01.01.1965 vyplýva,
že parc.č. XXX/XX . vo výmere 4137 m2 bola podľa jednotnej evidencie pôdy evidovaná pod kódom 2
orná pôda. Z predloženého evidenčného listu nevyplýva (č.l. 302), že ide o pozemok parc.č. XXX/XX
nachádzajúci sa v k.ú. O. vo vlastníctve O. (č.l. 300-303 spisu).

41. Z PK vložky č. XXX k.ú. O. vyplýva, že v časti N. pod radovým č. X bolo vložené 15.06.1949
vlastnícke právo titulom daru O., podľa odstupnej zmluvy dňa 02.06.1949. Podľa časti A majetková
podstata je nehnuteľnosť vedená ako les (erdő) (č.l. 306-308 spisu).

42. Podľa identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom O., katastrálny odbor, č.j. XXXX/XXXX
dňa 22.07.2016 k.ú. O. pozemok parc.č. XXX/XX pastva o výmere 8992 m2 , stav podľa registra E KN
parc. č. XXX/XX tr. trávny porast vo výmere 6496 m2 a parc. č. XXX/XX tr. trávny porast vo výmere 2151
m2, stav podľa údajov registra C KN XXX/XX ostatné plochy, XXX/XXX zast. plochy vo výmere 330 m2 a
parc.č. XXX/XXX . zast. plochy vo výmere 15 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (č.l.335 spisu).

43. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 10.08.2011 súd zistil, že právny predchodca žalovaného W. ako
prenajímateľ prenechal do nájmu žalobcovi ako nájomcovi nehnuteľnosti pozemky parc. registra E
č. XXX/XX a parc. registra E č. XXX/XX,. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre okres O.,
obec O., katastrálne územie O., na dobu určitú 10 rokov, za účelom rozvoja podmienok na realizáciu

športových aktivít v obci O., vrátane dobudovania a rekonštrukcie športového areálu nachádzajúceho
sa na pozemkoch (č.l. 531 spisu).

44. Zo zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 6C/231/204 zo dňa 07.11.2017 o výsluchu svedkyne S.
vyplýva,ženabývalomMNVpracovalaodrokucca1973,ihriskobolodobudovanévroku1991,keďbola

zvolená za starostku obce. Svedkyňa si myslela, že pozemok pod ihriskom je obecný a vysporiadaný.
Pamätá si zmluvy a rozhodnutia ONV. Po revolúcii obec nemala peniaze, preto areál, t.j. športové ihrisko
a budovu dlhodobo prenajímali Z. pre mládež. Svedkyňa uviedla, že nevedela, či obec vlastní celéihrisko, neoverovala si to, a vôbec nevedela, či je vysporiadané. Bola v domnienke, že ihrisko s budovou
sú vysporiadané (č.l. 532-534 spisu).

45. V čiastke 3 ročník XXXII. 2000 Spravodajcu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky z bodu 35. vyplýva, že register obnovenej evidencie pozemkov vyhotovený podľa zák.č.
180/1995 Z.z. bol v katastrálnom území O. zapísaný do katastra nehnuteľností katastrálnym odborom
príslušného okresného úradu dňa 01.08.2000 (č.l. 536-541 spisu).

46. Právny predchodca žalovaného W.ko strana sporu na pojednávaní vo veci poukazoval na
skutočnosť, že nehnuteľnosti prededil v decembri 2010 a vlastníkom je od roku 2011. V auguste 2011
uzavrel žalovaný so žalovaným zmluvu o prenájme nehnuteľností za 1 € ročne symbolicky, na dobu 10
rokov, o čo ho požiadal M. z dôvodu, že žalobca má možnosť dostať z fondov EU príspevok na rozvoj
obce, tak potrebuje mať tieto nehnuteľnosti v nájme. Niekedy v októbri 2011 sa žalovaný dozvedel, že
som sa stal účastníkom v spore o tieto nehnuteľnosti. Zmluvu o prenájme vypovedal, pretože mal za to,

že ho starosta oklamal (pojednávanie dňa 17.3.2014).

47. Žalobca cestou právneho zástupcu v prednesoch a procesných podaniach uviedol že predmetné
pozemky boli v rozhodnom čase v trvalej, a nie dočasnej správe Miestneho národného výboru v O..
Žalobca poukazuje na § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky 119/1988 Zb. a má za to, že v prípade

nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, sa nejedná o prebytočný alebo neupotrebiteľný majetok, a
preto nie je možné § 8 ods. 2 vyhlášky na danú vec aplikovať. Právo hospodárenia k nehnuteľnostiam
nebolo prevedené na Miestny národný výbor hospodárskou zmluvou z inej socialistickej organizácie,
ale v dôsledku výkupu od pôvodného vlastníka v prospech štátu za účelom plnenia konkrétnych úloh,
ktorým mal slúžiť, a to na verejnoprospešné účely - vybudovanie ihriska. Nešlo ani o majetok pri ktorom

by nebol záujem, aby ostal v celospoločenskom vlastníctve v zmysle § 10 vyhlášky. Na súdenú vec sa
vzťahoval aj § 35 zák. 69/1967 Zb. o národných výboroch. Ďalej žalobca poukazuje na § 4 ods. 2 vyhl. č.
119/1988 Zb., pričom podľa jeho názoru niet pochýb, že pozemky nadobudnuté za účelom vybudovanie
ihriska sú majetkom, ktorý slúži pre rozvoj telesnej výchovy a športu. Predmetné pozemky slúžili na
plnenieúlohnárodnéhovýboruaspoločenskýzáujemlogickyvyžadoval,abyzostalivcelospoločenskom

vlastníctve. Nejde o lesný pozemok, a teda k uzatvoreniu zmluvy nebol potrebný súhlas príslušného
lesného orgánu. V čase podpisu kúpnej zmluvy pozemok nebol súčasťou lesného pôdneho fondu t.j.
pozemok nebol určený na plnenie funkcii lesov, čo vyplýva už len z faktu, že pozemok bol štátom
prostredníctvom Miestneho národného výboru v O. vykupovaný za účelom majetkového usporiadania
vzťahov pod športovým areálom. K vyňatiu pozemku z lesného pôdneho fondu však pri výstavbe

športového areálu nedošlo. Nesprávne označenie druhu pozemku nemá za následok neplatnosť kúpnej
zmluvy. Z Výpisu zo súpisu parciel vedeného príslušným katastrálnym úradom v zmysle § 3 a § 4
zákona č. 22/1964 Zb. zostavený v roku 1965, kontrolovaný v roku 1971, je zrejmé, že pozemok s
parc. č. XXX/XX bol už pred uzatvorením kúpnej zmluvy evidovaný ako nie ako lesný pozemok (druh
pozemkovej kultúry č. 2). Rovnako podľa žalobcu nešlo o pozemok ku ktorému by existovalo právo

družstevného užívania a teda k zmluve nebol potrebný súhlas družstva. Zo samotného znenia § 490
Občianskehozákonníkajetedazrejmé,žesúhlasokresnéhonárodnéhovýborubolpotrebnýajvprípade
prevodu poľnohospodárskeho pozemku, ktorým prevádzaný pozemok nesporne bol. Napokon, súhlas
okresného národného výboru bol potrebný aj v zmysle vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného
majetku. Žalovaný nepreukázal, že p. C. bola vôbec v rozhodnom čase členom družstva, čo je základný

zákonný predpoklad k tomu, aby družstvu vzniklo právo družstevného užívania k jej pozemku. Námietka
žalovaného ohľadom údajnej potreby súhlasu družstva s prevodom pozemku teda nemá žiadnu oporu
vo vykonanom dokazovaní. Žalobca tiež namieta existenciu nátlaku pri podpise kúpnej zmluvy právnym
predchodcom žalovaného, pričom obsah písomností doručovaných Miestnym národným výborom v O.
je podľa jeho názoru potrebné posúdiť ako bežný administratívny postup pri vyvlastnení s poukazom

na zák.č. 50/1976 Zb. V zmysle § 35 zák. č. 69/1967 Zb. s pozemkami hospodáril národný výbor a
existencia práva hospodárenia nie je sporná. V zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. potom prešli do
vlastníctva obce. Žalobca ďalej v obsahu podaní tvrdí neexistenciu bezprávnej vyhrážky a to z dôvodu,
že hrozbu vyvlastnenia nemožno hodnotiť ako bezprávnu vyhrážku.

48. Žalobca ďalej v podaniach a na pojednávaní vo veci dňa 17.09.2018 cestou právneho zástupcu
uviedol, že Miestny národný výbor O. ako subjekt hospodáriaci s majetkom Československého štátu od
roku 1980 užíval nehnuteľnosti ako oprávnený držiteľ, nakladal s nimi ako vlastnými a s prihliadnutím
na všetky okolnosti bol v dobre viere, že mu vlastníctvo k nehnuteľnostiam patrí. Následne počnúc24.11.1990 v zmysle § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. ex lege prešlo vlastníctvo k nehnuteľnostiam na
žalobcu, ktorý s stal ich oprávneným držiteľom. Od r. 1980 do uplynutia doby vydržania do 01.01.1992
platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy nenapadol žiaden subjekt, a do uplynutia tejto doby ani neexistovala

žiadna judikatúra ani súdna prax (týkajúca sa bezprávnej vyhrážky), ktorá by mohla vyvolať čo i len
pochybnosť o tom, že dobromyseľný držiteľ na základe kúpnej zmluvy je ich vlastníkom. Žalobca odvodil
svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy uzatvorenej v januári 1981, až v tomto konaní súd vyhodnotil
kúpnu zmluvu ako neplatnú, od jej uzatvorenia užíval Miestny národný výbor v O. nehnuteľnosti
ako oprávnený držiteľ a bol v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti patria. Žalobca poukázal na obsah

výpovede bývalej starostky p. G. na pojednávaní dňa 07.11.2017 v konaní sp. zn. 6C/213/2014 (spor
sa týka pozemkov par. č. XXX/X a č. XXX/X), ktorá uvádza, že si myslela, že pozemok je obecný a
vysporiadaný. Žalobca nakladal s pozemkom ako s vlastným, športové ihrisko dlhodobo prenajímal
Z. pre mládež a nemal žiadnu pochybnosť, že ihrisko obci patrí. Žalobca poukazuje na judikatúru v
analogických právnych veciach, najmä sp. zn. 2Cdo/201/2005, NS ČR sp. zn. 22Cdo/506/1998, sp. zn.
22Cdo/2233/2005, NS SR sp. zn. 2Cdo/207/2005 a na riešenie otázky vydržania právnickou osobou po

01.01.1992 v judikatúre. Ani právny predchodca žalovaného JK. nespochybňoval, že žalobca užíval ako
vlastník celú nehnuteľnosť, považoval žalobcu za vlastníka, čo vyplýva aj z toho, že si uplatnil reštitučné
nároky. Skutočnosť, že nehnuteľnosti neboli uvedené v delimitačných protokoloch nespôsobuje zánik
vlastníckeho práva žalobcu. Čo sa týka argumentácie žalovaného o trvalom alebo dočasnom užívaní
pozemkov, § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Z.z. uvádza, že do vlastníctva obcí prechádza majetok, ku

ktorému mali národné výbory právo hospodárenia, aj keď judikatúra zaujala stanovisko, že nemôže
ísť o dočasnú správu, táto vznikla až 10 rokov po nadobudnutí účinnosti zákona, a teda nevylučuje
dobromyseľnosť žalobcu v čase prevzatia pozemkov. Ani skutočnosť, že si žalobca neuplatnil vlastnícke
právo v rámci ROEP neznamená, že by jeho právo zaniklo.

49. Žalovaný k veci v prednesoch a procesných podaniach uviedol, že predchádzajúca vlastníčka
nehnuteľností O. síce dňa 21.01.1981 podpísala kúpnu zmluvu, ktorou mala previesť vlastnícke právo
k predmetu konania, avšak táto zmluva je absolútne neplatná, nakoľko nebola uzatvorená z jej strany
slobodne bola pod tlakom prinútená uzavrieť zmluvu z dôvodu podľa § 37 Občianskeho zákonníka,
keď tento právny úkon bol uskutočnený pod vplyvom bezprávnej vyhrážky zo strany kupujúceho.

Túto skutočnosť potvrdzujú aj listy Miestneho národného výboru v O., okres N. zo dňa 18.02.1977
a 12.01.1981, potvrdili ju čestným vyhlásením ešte v roku 2004 aj V.. V prípade, ak by pani C.
zaslané zmluvy neodoslala späť Miestnemu národnému výboru v O., bolo by pristúpené k vyvlastneniu
nehnuteľnosti a táto skutočnosť v danom období by mala nepriaznivý dopad nielen na život pani C.
ale aj celej rodiny. V podaní zo dňa 02.05.2016 žalovaný o.i. uviedol, že predmetom prevodu medzi

predávajúcim (p. C.) a kupujúcim (Československým štátom) bol les, o čom svedčí čl. I. kúpnej zmluvy
zo dňa 21.01.1981, ale aj to, že na prevod bol daný súhlas okresného národného výboru v súlade
s ustanovením § 490 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Ak došlo k
vyňatiu lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu, resp. ak ich mal spravovať niekto iný ako štátna
organizácia lesného hospodárstva, o tejto skutočnosti mohol rozhodnúť iba orgán štátnej správy lesného

hospodárstva, o čom žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Ak došlo k odňatiu poľnohospodárskej pôdy
poľnohospodárskej výrobe, mal o tom rozhodovať orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu
a taktiež k zmluve o prevode pozemku, ku ktorému malo družstvo právo družstevného užívania bol
potrebný súhlas družstva, pričom o oboch týchto skutočnostiach žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Z
kúpnej zmluvy nevyplýva, ktorá organizácia má prevádzaný majetok spravovať. Nikde v zmluve nie je

uvedené, ktorá štátna organizácia má spravovať nadobudnutý národný majetok. Právo hospodárenia
s národným majetkom nahradilo vlastne právo správy národného majetku, akú právnu formu výkonu
štátneho vlastníctva poznali právne predpisy pred 01.07.1988. Od práva hospodárenia s národným
majetkom treba odlíšiť dočasnú správu národného majetku, ktorú vykonával v rozhodnom čase (ku dňu
účinnosti zákona č. 369/1990 Zb.) podľa § 65 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka a vyhlášky 61/1986

Zb. príslušný okresný národný výbor, ak citovaná vyhláška alebo osobitný predpis neustanovili inak.
Pre prechod majetku štátu (Slovenskej republiky) do vlastníctva obce však dočasná správa okresným
národným výborom nepostačovala, zák. č. 138/1991 Zb. v ustanovení § 2 ods. 1 stanovil ako podmienku
prechodu vlastníctva na obec, aby k veci patrilo k 24.11.1990 právo hospodárenia národnému výboru.
Národný výbor len zastupoval kupujúceho Československý štát. Podľa § 65 zákona č. 109/1964 Zb.

Hospodársky zákonník národný majetok, u ktorého pri jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu
alebo úradného rozhodnutia zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať, je v dočasnej správe
príslušného okresného národného výboru.50. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci dňa 17.09.2018 uviedol, že futbalové ihrisko
sa nenachádza na pozemkoch, ktoré sú predmetom konania, ale na pozemku parc.č. XXX/X, čo
je susediaci pozemok. K vydržaniu Československým štátom nemohlo prísť, nakoľko neboli splnené

podmienky pre vydržanie: držiteľ nebol dobromyseľný, nemohol vychádzať s ospravedlniteľného omylu,
že mu vec patrí a teda si nemohol započítať oprávnenú držbu právneho predchodcu a nemohol tak urobiť
ani nadobudnutím účinnosti zákona č. 138/1991 Z.z., keď neprešlo na neho vlastnícke ani iné majetkové
právo. Žalovaný poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009, ÚS SR sp. zn. III. ÚS/311/2014.
Nadobudnutím účinnosti zákona č. 180/1995 Z.z. došlo v dotknutej oblasti k realizácii ROEP v roku 1997

až 2000 (O. 01.08.2000), kde členom komisie resp. predsedom komisie bol dokonca člen vyslaný obcou
O.. Účelom ROEP bolo zistiť a upraviť dostupné údaje o pozemkom a právne vzťahy k pozemkom.
Všetky dotknuté osoby si mohli uplatňovať vlastnícke právo dokonca aj titulom vydržania. K pozemkom,
ktoré sú predmetom sporu, si obec neuplatnila vlastnícke právo a v ROEP sa nevyjadrila, o čom
predkladá Spravodaj UGKK, ročník XXXII/2002, str. 35 pod číslom 35. Ďalším dôkazom pre vylúčenie
dobromyseľnostižalobcujeskutočnosť,žeuzatvorilnapozemkyspredchádzajúcimvlastníkomnájomnú

zmluvu, teda nemohol byť dobromyseľný, že obci patria. Žalobca nemohol byť dobromyseľný, že by mal
vec v trvalej správe s poukazom na rozhodnutie sp. zn. MCdo/56/2001, ďalej žalovaný poukazuje na
nemožnosť vydržania nehnuteľnosti žalobcom, pokiaľ by mal tieto vydržať sám jeho právny predchodca
(rozhodnutieKrajskéhosúduBanskáBystricaspis.zn.13Co/1273/2014).Žalovanýnesúhlasístvrdením
žalobcu, že bol dobromyseľný, nakoľko v čase, keď prebiehal ROEP, musel vedieť, že sa robí evidencia

pozemkov a nepožiadal o zápis vlastníckeho práva. Ako vyplýva z listín, na časti pozemkov bola cesta
a časť sa využívala ako záhradkárska osada, teda všetky neboli pozemky užívané ako športový areál.
Čo sa týka započítania držby právneho predchodcu, tento musí súhlasiť s tým, že držbu po ňom má
prevziať právny nástupca, máme však za to, že štát nechcel previesť držbu na žalobcu podľa zákona
č. 138/1991 Z.z., nakoľko tieto pozemky neuviedol v Delimitačných protokoloch, ktoré podľa § 14 mal

povinnosť vyhotoviť.

51. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

52. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

53. Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä

k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

54. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

55. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981,
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči záujmom spoločnosti.

56. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

57. Podľa ustanovenia § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia Kúpnej
zmluvy zo dňa 21.01.1981, veci, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť.

58. Podľa ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Kúpnej
zmluvy zo dňa 21.01.1981, nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo
na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné
pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania (§ 200),

môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy,
ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného)
pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú
predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia § 134.59. Podľa § 64 ods. 1, 2 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník, národným majetkom sú veci vo
vlastníctve štátu, majetkové práva štátu a majetkové práva štátnych organizácií. K jednotlivým veciam,

pohľadávkam a iným majetkovým právam štátu majú štátne organizácie právo hospodárenia.

60. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 109/1964 Zb., právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva
zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne
slúži.

61. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 109/1964 Zb., národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí
štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá štátna organizácia má k
tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis
neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To isté platí o národnom majetku, o ktorom
sa zistí, že k nemu nemá právo hospodárenia žiadna organizácia.

62. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom, Právo
hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len "národný majetok"), patrí tej
organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto
vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak.

63. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č.119/1988 Zb. Národné výbory, prípadne organizácie nimi riadené alebo
spravované, majú právo hospodárenia s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie
ich úloh, pri ktorom však spoločenský záujem vyžaduje, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre
budúce úlohy. Môžu tiež mať právo hospodárenia s budovami, ktoré nie sú obytnými domami a sú určené

na to, aby sa celkom alebo čiastočne prenechali na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na
plnenie ich úloh, a niekoľké organizácie ich tiež užívajú.

64. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č 119/1988 Zb. Právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným
národným majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili

záujem organizácie a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom
obvode ktorého sa taký národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou
sa prevedie vždy na okresný (mestský) národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva
hospodárenia námietky, postupuje sa podľa § 5.

65. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení platnom v rozhodnom čase, lesný
fond, stavby a zariadenia slúžiace lesnému hospodárstvu, ktoré sú vo vlastníctve štátu (ďalej len "lesný
majetok štátu"), spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva založené ústredným orgánom štátnej
správy lesného hospodárstva.

66. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb., lesný majetok štátu nevyhnutný pre potreby obrany štátu
spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva založené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo obrany").

67. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 61/1977 Zb., iné štátne organizácie môžu spravovať lesný majetok

štátu len výnimočne, pokiaľ ho nevyhnutne potrebujú na plnenie svojich úloh. Výnimky povoľuje ústredný
orgán štátnej správy lesného hospodárstva republiky.

68. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 61/1977 Zb. prevody správy a vlastníctva lesného majetku štátu možno
uskutočniť len so súhlasom ústredného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva republiky, obdobne

sa postupuje pri nájme.

69. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, národný majetok má
spravovať zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo
prevažne slúži, pokiaľ táto vyhláška alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

70. Podľa § 29 ods. 3 vyhlášky č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, pre odplatné nadobúdanie
vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne
riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory. Iné organizácie potrebujú pre takéto nadobudnutievecí schválenie priamo nadriadeného orgánu: národné výbory nižších stupňov potrebujú schválenie
národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí
môžu určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie.

71. Podľa § 1, ods. 1, 2 vyhl. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku, táto vyhláška upravuje
dočasnú správu národného majetku, a) pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom nie je zrejmé, ktorá štátna
organizácia ho má spravovať, alebo b) o ktorom sa zistí, že nie je v správe žiadnej štátnej organizácie.

72. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. 61/1986 Zb. národný majetok uvedený v § 1 je v dočasnej správe okresného
národného výboru alebo národného výboru jemu na roveň postaveného (ďalej len "okresný národný
výbor"), v obvode ktorého sa nachádza, ak táto vyhláška alebo osobitný predpis neustanoví inak.

73. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, k pozemkom
združeným do spoločného družstevného hospodárenia, prípadne k pozemkom daným za ne do

náhradného užívania pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pozemkov (ďalej len "združené
pozemky") patrí družstvu právo družstevného užívania.

74. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 122/1975 Zb. právo družstevného užívania je bezodplatné a
časove neobmedzené; oprávňuje družstvo k tomu, aby v súlade s právnymi predpismi užívalo združené

pozemky na plnenie všetkých úloh, ktoré sú predmetom jeho činnosti.

75. Podľa § 42 ods. 1, 2 zákona č. 122/1975 Zb. právo družstevného užívania zaniká prevodom
alebo prechodom združeného pozemku do socialistického spoločenského vlastníctva. Inou zmenou
vlastníctva nie je právo družstevného užívania dotknuté. K zmluve o prevode pozemku, ku ktorému má

družstvo právo družstevného užívania, treba tiež súhlas družstva; to neplatí, ak ide o darovanie tohto
pozemku štátu.

76. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým

patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú. /3) Zákon SNR č. 369/1990 Zb./

77. Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2
a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

78. Podľa § 16 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí tento zákon nadobúda účinnosť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po dni jeho vyhlásenia.

79. Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR čiastka 27, rok 1991,

strana 600-601 dňa 15.04.1991.

80. Podľa § 32 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tento zákon nadobúda účinnosť dňom volieb
do orgánov samosprávy obcí v roku 1990; ustanovenie § 30 ods. 1 tohto zákona nadobúda účinnosť
dňom vyhlásenia.

81. Podľa Uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 6.9.1990 o vyhlásení volieb do
orgánov samosprávy obci v Slovenskej republike zverejneného v Zbierke zákonov SR dňa 20.9.1990,
čiastka64,rok1990,strana1392PredsedníctvoSlovenskejnárodnejradypodľa§25zákonaSlovenskej
národnej rady o voľbách do orgánov samosprávy obcí z 28. augusta 1990 vyhlasuje voľby do orgánov

samosprávy obcí v Slovenskej republike a v zmysle § 26 ods. 2 toho istého zákona určuje dni ich konania
na piatok 23. novembra 1990 a sobotu 24. novembra 1990.

82. Podľa § 135a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1983 Zb.(účinnéhood1.apríla1983)vlastníkomveci,ktorámôžebyťpredmetom

osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri
roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).83. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho
zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

84. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo
patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

85. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. (účinného od 01.01.1992) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

86. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec

v oprávnenej držbe právny predchodca.

87. Podľa § 862 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody

o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

88. Žalovaným vznesená námietka nedostatku procesnej legitimácie právneho zástupcu žalobcu a
aktívnej legitimácie žalobcu v spore v podaní zo dňa 12.03.2014 vznesená žalovaným z dôvodu, že

dňa 29.11.2010 sa stal starostom obce O. zvolený advokát M., nie je dôvodná. Zmena osoby štatutára
obce nemá žiadny vplyv na trvanie zastúpenia zástupcu žalobcu. Prípadný konflikt záujmov starostu
obce, nie je dôvodom zániku splnomocnenia na zastupovanie udeleného predchádzajúcim štatutárom
a nie je v predmetom skúmania súdom v tomto konaní. Rovnako prípadné plnenie alebo neplnenie
uznesení obecného zastupiteľstva starostom obce (ktorým bolo uložené štatutárnemu zástupcovi obce

zobrať žalobu voči žalovanému späť) nie je dôvodom zamietnutia žaloby a ani zániku vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu v konaní, ktorá je odvodená od existujúceho tvrdeného vlastníctva nehnuteľností.
Aktívna legitimácia žalobcu v konaní je preto daná.

89. V prejednávanej veci sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, jedná

o určovaciu žalobu, súd predovšetkým skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na určení v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c) CSP (v čase začatia konania podľa § 80 písm. c)
O.s.p.). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, je jedným
z predpokladov úspešnosti tzv. určovacej žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä vtedy, ak by bez

určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Takáto neistota musí
existovať v čase rozhodovania súdu v merite. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne
postavenie neistým (R 17/1972). Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím

petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu,
pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací
návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o
určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
žalobcu. Vychádzajúc zo žaloby je zrejmé, že účelom predmetnej žaloby je určiť vlastníctvo žalobcu k

nehnuteľnostiam špecifikovaným k petite odvodzujúc svoje právne postavenie ako vlastníka z Kúpnej
zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného dňa 21.01.1981 a následného prechodu
vlastníctva v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci, resp. v priebehu konania odvodzoval svoje
právne postavenie z vydržania nehnuteľnosti. V prípade úspechu v spore, by sa právne postavenie
žalobcu zmenilo, v katastri nehnuteľnosti by bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností, čím súd uznal

naliehavý právny záujem žalobcu za opodstatnený a preukázaný.

90. Primárne žalobca počas konania odvodzoval vlastnícke právo od právnej skutočnosti ustanovenej
zákonom, ktorou bol ex lege prechod vlastníctva k pozemku nadobudnutému Československým štátomkuktorémupatriloprávohospodáreniaMiestnemunárodnémuvýboruO., nažalobcuúčinnosťouzákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (§ 2 ods. 1), pričom Československý štát nadobudol vlastníctvo k
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 uzatvorenej s právnou predchodkyňou

žalovaného O., predmetom zmluvy mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej v
pôvodnej PKV č. XXX ako parc.č. XXX/XX., les, vo výmere 8992 m2.

91. Súd aj s ohľadom na procesnú obranu žalovaného skúmal žalovaným namietanú neplatnosť Kúpnej
zmluvy zo dňa 21.01.1981 (z vyhotovenia zmluvy vyplýva, že právna predchodkyňa žalovaného kúpnu

zmluvu podpísala až 21.01.1981, potom súd posúdil ako okamih uzatvorenia zmluvy okamih jej podpisu
posledným z účastníkov, nie už 12.01.1981 ako vyplýva zo žaloby, čo bol deň podpisu zmluvy kupujúcim)
z dôvodu rozporu s § 37 Občianskeho zákonníka, keď právna predchodkyňa žalovaného neuskutočnila
tento právny úkon slobodne, ale pod vplyvom bezprávnej vyhrážky, a teda jej konanie je postihnuté
nedostatkom slobody vôle, pričom uviedol, že v prípade, ak by právna predchodkyňa žalovaného
neuzatvorila kúpnu zmluvu, nehnuteľnosti by boli vyvlastnené a táto skutočnosť v danom období by

mala nepriaznivý dopad nielen na život právnej predchodkyne žalovaného, ale aj celej jej rodiny a to
vo všetkých oblastiach života.

92. Ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby úkon bol
uskutočnený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Podmienka slobodného uskutočnenia právneho

úkonu sa týka vôľovej stránky osoby uskutočňujúcej právny úkon. Právny úkon je uskutočnený slobodne,
ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený okolnosťami, bez ktorých by k takémuto prejavu vôle neprišlo,
a to predovšetkým pod tlakom násilia, alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Okolnosti vylučujúce
slobodu vôle na strane konajúcej osoby musia mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave.
Aktuálnarozhodovaciačinnosťjejednotnávposúdenívynútenéhoúkonuakoprávnehoúkonuabsolútne

neplatnéhovzmysle§39Občianskehozákonníka,naktorúsúdprihliadaajbeztoho,čibysajejdotknutý
účastník dovolával.

93. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu (a to neplatnosť absolútnu), musí
predovšetkým ísť o vyhrážku bezprávnu (protiprávnu), t.j. musí byť vynucované niečo, čo sa na nej

vynucovať nesmie; môže spočívať v tom, že sa jej vyhráža niečím, čo hroziaci nie je vôbec oprávnený
vykonať alebo čo je síce oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho pohol k určitému
právnemu úkonu. Pritom nie je potrebné, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky,
bol sám protiprávny. Musí ísť taktiež o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a
povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vyvolala dôvodnú obavu (strach). Konečne

bezprávna vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje, alebo osobám jemu
blízkym (z Rozsudku NS ČR sp.zn. 3Cdon/1522/1996 zo dňa 09.12.1998). Medzi bezprávnou vyhrážkou
a uskutočneným prejavom musí byť príčinná súvislosť.

94. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ešte v roku 1977 bola právnej predchodkyni žalovaného

doručená písomnosť Miestneho národného výboru v O., okres N. č. 1XX/XX zo dňa 18.02.1977, v
ktorej žiada o odpredaj nehnuteľnosti parcelné č. XXX/XX s upozornením, že v prípade, ak na
výzvu adresát neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia, bude nečinnosť považovaná za
nesúhlas s dobrovoľným odpredajom. Inak povedané, v prípade nesúhlasu právnej predchodkyne
žalovaného, Miestny národný výbor v O. avizoval v podstate nedobrovoľné, t.j. neslobodné riešenie

výkupu pozemkov. Doručeniu výzvy však predchádzalo faktické protiprávne konanie MNV v O., zabratie
nehnuteľnosti vo vlastníctve právnej predchodkyne, a to minimálne už v roku 1972, keď z Výpisu z
Uznesenia rady Miestneho národného výboru v O.. 2-R/XXXX zo dňa 24.01.1972 vyplýva uloženie
povinnosti predsedovi MNV a pracovníčke p. O. spracovať presný zoznam parciel občanov, ktorým
už bola odobraná pôda, a to bez právneho dôvodu. Z predložených listinných dôkazov tiež vyplynulo,

že ešte v 1976 právna predchodkyňa žalovaného požiadala o povolenie oplotenia svojho pozemku a
vybudovanie chaty. Právna predchodkyňa žalovaného podala sťažnosť, že v k.ú. obce O. jej bola parcela
č. XXX/XX bez právneho dôvodu zabratá, bez jej súhlasu oplotená, nebola majetkoprávne vysporiadaná
a nebola jej vyplatená žiadna finančná úhrada za zabraný pozemok. Z listinných dôkazov vyplýva, že
Miestny národný výbor v O. začal vykonávať stavebnú činnosť na pozemku bez stavebného povolenia a

súhlasu vlastníka, alebo majetkoprávneho vyporiadania s vlastníkom pozemku (písomnosti Okresného
národného výboru N. zo dňa 19.04.1977, Výboru ľudovej kontroly ONV N. zo dňa 05.07.1976).95. Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplynula neexistencia vôle a ani žiadneho prejavu
vôle právnej predchodkyne žalovaného smerujúcej k dobrovoľnému odpredaju nehnuteľnosti. Je
nesporné, že už v čase pred podpisom spornej kúpnej zmluvy bolo právnej predchodkyni žalovaného

zo strany Miestneho národného výboru v O. aktívne bránené vo výkone jej vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti (z dokazovania vyplynulo, že vlastníčka mala záujem svoj pozemok oplotiť, na
pozemku stavať a nehnuteľnosť užívať, prípadne žiadala prideliť na tento účel náhradný pozemok),
s nehnuteľnosťou nakladal proti jej vôli iný subjekt (Miestny národný výbor v O.) bez jej súhlasu, a
to minimálne od r. 1972. Za daného skutkového stavu potom ďalšia písomnosť Miestneho národného

výboru v O., okres N. č. XX/XX zo dňa 12.01.1981 (t.j. takmer po 10 rokoch trvania opísaného
protiprávneho stavu), ktorou jej zaslal už vyhotovenú kúpnu zmluvu za účelom podpisu, s upozornením,
že v prípade neobdržania podpísanej priloženej zmluvy Miestnym národným výborom do 8 dní,
bude nútený pristúpiť k vyvlastneniu pozemku, má charakter bezprávnej vyhrážky, keď fakticky s
ohľadom na vyššie opísané okolnosti núti vlastníka nehnuteľnosti k uskutočneniu právneho úkonu,
ktorý by inak nezamýšľal a nemal vôľu uskutočniť, s obsahom práv a povinností vopred pripravených

jednostranne druhou zmluvnou stranou. Z uvedeného skutkového stavu, ktorý vyplýva z listinných
dôkazov produkovaných obomi stranami vyplýva jednoznačne absencia skutočnej slobodnej vôle
právnej predchodkyne žalovaného O. previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Tomuto záveru
nasvedčuje aj obsah žalovaným predložených čestných vyhlásení C. z ktorých vyplýva, že právna
predchodkyňa žalovaného nepreviedla nehnuteľnosť slobodne, ale nátlakom pracovníkov Miestneho

národného výboru v O., ktorí jej pre prípad, že dotknutý pozemok neodpredá, hrozili vyvlastnením, čo
zodpovedá aj obsahu písomností adresovaných právnej predchodkyni žalovaného zo strany Miestneho
národného výboru v O.. Upozornenie na možnosť vyvlastnenia nehnuteľnosti v súdenej veci je preto
s ohľadom na všetky okolnosti, najmä okolnosti predchádzajúce uskutočneniu právneho úkonu
právnou predchodkyňou žalovaného, ako aj svojvoľné správanie kupujúceho pred uzatvorením zmluvy

nutné hodnotiť ako bezprávnu vyhrážku. Súd dospel k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 21.01.1981
uzatvorená medzi Československým štátom ako kupujúcim a právnou predchodkyňou žalovaného
ako predávajúcim trpí vadou vôle konajúcej osoby na strane predávajúceho, keď predávajúci nemal
vôľu svoje vlastníctvo previesť, ale tento úkon uskutočnil pod tlakom bezprávnej vyhrážky, ktorá s
ohľadom na celý súbeh okolností vyvolaných kupujúcim a jeho správanie v čase pred uzatvorením

zmluvy (znemožnenie výkonu vlastníckych práv právnej predchodkyni žalovaného, faktické zabratie
nehnuteľnosti niekoľko rokov pred uzatvorením zmluvy, jej oplotenie, zistená stavebná činnosť bez
súhlasu a vedomia vlastníka nehnuteľnosti pred uzatvorením kúpnej zmluvy, písomnosti doručované
právnej predchodkyni žalovaného s obsahom hrozby vyvlastnenia) bola objektívne spôsobilá vyvolať
dôvodnú obavu z vyvlastnenia nehnuteľnosti, alebo jej faktického zabratia bez majetkoprávneho

vysporiadania. Ak niektorý z účastníkov zmluvy uzavrel zmluvu na základe psychického nátlaku, je jeho
konaniepostihnuténedostatkomslobodyvôle,nechužsatakstalopodnedovolenýmnátlakomzostrany
druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby.

96. Súd preto takýto právny úkon s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka posúdil ako absolútne

neplatný právny úkon pre rozpor s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko nehnuteľnosť pozemok
s parc. č. XXX/XX (les) vo výmere 8.992 m2, pôvodne zapísanej v pozemkovej knihe katastrálne územie
Obce O., vo vložke č. XXX, nenadobudol Československý štát na základe platného právneho úkonu,
nemohol sa stať jej vlastníkom, nemohol potom k nemu nadobudnúť právo hospodárenia národný výbor,
na území ktorého sa nachádzal (Miestny národný výbor v O.), a teda nemohol podľa § 2 ods.1 zák. č.

138/1991 Zb. o majetku obcí, prejsť do vlastníctva žalobcu.

97.Súdsanestotožnilsargumentácioužalobcu,žepodávaniesťažnostipredávajúcouprotivykonávanej
činnosti na jej pozemkoch svedčí o neexistencii tiesne, naopak, takéto konanie predchádzajúce podpisu
spornej kúpnej zmluvy preukazuje absenciu slobodnej vôle previesť svoj majetok na štát. Na zistenom

závere o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nemení nič ani procesný postup právneho predchodcu
žalovaného ID. ktorý bol ochotný uzatvoriť mimosúdnu dohodu so žalobcom za podmienky, že si žiadna
zostránnebudeuplatňovaťnáhradutrovkonania.Obsahnávrhovmimosúdnychdohôdmedzisporovými
stranami, ku ktorých uzatvoreniu neprišlo, nemôže mať žiadny vplyv na právne posúdenie veci a závery
súdu, ktoré vyplynulo z vykonaného dokazovania. Platné právo neumožňuje ani spätné zhojenie vád

právnych úkonov absolútne neplatných (Rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/910/1998).

98. Súd sa vo vzťahu k záverom o neplatnosti kúpnej zmluvy nezaoberal žalobcom predloženým
znaleckým posudkom L. vo veci zamerania skutkového stavu užívania areálu športového ihriska zo dňa20.07.1990,naktorýakodôkazpoukazuježalobca,nakoľkokonštatovanieznalcavznaleckomposudku,
že si „MNV O. objednal v r. 1975 GP za účelom majetkoprávneho vysporiadania, tento bol vyhotovený
a objednávateľovi dodaný 07.01.1977, MNV začal podľa neho jednania ohľadne majetkoprávneho

vyporiadania, uzavreté boli zmluvy s bývalými pozemnoknižnými vlastníkmi PK parciel č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX a sú dodnes platné“, nakoľko závery znalca týkajúce sa
právnychotázokplatnostizmlúvniesúpresúdzáväzné,naviaczposudku(akoajďalšíchvyjadrenístrán
v konaní) vyplýva, že ihrisko sa nachádza na pozemku parc.č. XXX/X, pričom znalec tiež konštatuje,
že hranica užívania a nezhoduje s obvodom parciel. Naviac z ďalšieho posudku (Znalecký posudok č.

XX/XXXX vyhotovený ID. zo dňa 11.12.2013 predloženého žalobcom pre účely poplatkovej povinnosti)
vyplýva, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX tvoria tiež neupravenú časť záhradkárskej osady v
okraji obce a čiastočne obytnej zástavby so značnou mierou svahovitosti terénu.

99. I v prípade ustálenia záveru o platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 by nebolo možné dospieť k
záveru o tom, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Podľa ustanovenia § 2 ods.1 zák. č.

138/1991Zb.omajetkuobcí,dovlastníctvaobcíprechádzajúzmajetkuSlovenskejrepublikyveci,okrem
hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného
predpisu (zákon č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú. Podľa ods. 7 cit. zákonného ustanovenia veci a majetkové práva podľa odsekov
1,2a5nadobúdaobecdňomúčinnostitohtozákona.Žalobcanepreukázal,žebyvtakomprípadepatrilo

právohospodáreniamiestnemunárodnémuvýboruzniektoréhozozákonompredpokladanýchdôvodov.
Právo hospodárenia s národným majetkom s poukazom na vyššie citované ustanovenia § 4 ods. 1
vyhlášky Ministerstva financií ČSFR č. 119/1988 Zb. patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami,
na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom
ustanovené inak (zákon o pozemných komunikáciách, zákon o lesoch, vodný zákon, banský zákon).

Národným výborom právo hospodárenia patrilo v prípadoch hospodárenia s prebytočným nehnuteľným
majetkom, pri ktorom je záujem, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem
organizácie a štátne podniky, takýto majetok prevedie organizácia na miestny národný výbor.

100. Predmetom prevodu vlastníctva podľa čl. 1 zmluvy bol les (ako to vyplýva z Kúpnej zmluvy zo

dňa 12.01.1981, ako aj z doložky o schválení zmluvy udelením súhlasu okresného národného výboru
s poukazom § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 11.02.1981, ako aj z výpisu z pozemnoknižnej
vložky č. XXX pre k.ú. O. na č.l. 306-308 spisu), lesný fond, ktorý je v štátnom socialistickom
vlastníctve spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva, riadené ústredným orgánom štátnej
správy lesného hospodárstva. V pochybnostiach, či ide o pozemok patriaci do lesného pôdneho

fondu, rozhoduje orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Žalobca tvrdí, že prevádzaný pozemok
nebol les, ale poľnohospodárska pôda, avšak nepreukázal, kedy a akým spôsobom prišlo k vyňatiu
prevádzaného pozemku z lesného fondu. Ustanovenie § 490 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy výslovne pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho
(lesného) pozemku vyžaduje súhlas okresného národného výboru. V prípade sporu potom pri absencii

rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva platí, že národný majetok, u ktorého pri
jeho nadobudnutí štátom nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zrejmé, ktorá štátna
organizácia ho má spravovať, je v dočasnej správe príslušného okresného národného výboru (§ 65
ods. 3 Hospodárskeho zákonníka), žalobca preto nemohol prevziať trvalú správu nehnuteľností. Teda
ani v prípade, že by súd dospel k záveru o platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 by nebolo

možné na základe produkovaných dôkazov dospieť k záveru, že k prevádzanej nehnuteľnosti mal právo
hospodárenia Miestny národný výbor v O..

101. V prípade práva hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou, sa táto prevedie vždy na okresný
národný výbor, preto ak právo hospodárenia nevykonávala žiadna štátna organizácia poverená úlohami,

na plnenie ktorých národný majetok slúži (teda organizácia poverená poľnohospodárskou výrobou),
podľa § 59 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka by patrila okresnému národnému výboru dočasná
správa. Dočasná správa vylučuje prechod majetku do vlastníctva obce (tento záver vyplýva z jednotnej
rozhodovacej činnosti súdov a ustálenej judikatúry, napr. sp. zn. 4Cdo/46/01, sp. zn. 2Cdo/115/02,
sp. zn. M Cdo/55/01, sp. zn. M Cdo/56/01, sp. zn. 2Cdo/48/05). Teda ani v prípade, že by išlo o

poľnohospodárskupôdu,niejemožnévyvodiťzáveroprávehospodáreniaMiestnehonárodnéhovýboru
v O.. Zo žalobcom produkovaných dôkazov len nepriamo vyplýva, že k prevádzanému pozemku malo
právo užívania poľnohospodárske družstvo (obsah listinných dôkazov v bodoch 32,35 odôvodnenia),
v dôsledku čoho by bol podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona č. 122/1975 Zb. potrebný k zmluve o prevodepozemku tiež súhlas družstva. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že
k prevádzanému pozemku malo družstvo malo právo užívania aj v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy.
S ohľadom na prijatý záver o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.1981 súd ďalšie dokazovanie

spornej skutočnosti považoval za nadbytočné.

102. Ďalej žalobca v konaní uviedol, že sa stal vlastníkom nehnuteľností vydržaním s poukazom na
oprávnenú držbu svojho právneho predchodcu. Žalobca teda tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo k
pozemkom vydržaním, a to tak, že Miestny národný výbor O. ako subjekt hospodáriaci s majetkom

Československého štátu od uzatvorenia kúpnej zmluvy v januári 1981 užíval nehnuteľnosti ako
oprávnenýdržiteľ,nakladalsnimiakovlastnýmiasprihliadnutímnavšetkyokolnostibolvdobreviere,že
mu nehnuteľnosti patria, následne v zmysle § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. ex lege prešlo vlastníctvo na
žalobcu, ktorý sa stal ich oprávneným držiteľom. Ďalej argumentuje tým, že do uplynutia doby vydržania
do 01.01.1992 platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy nenapadol žiaden subjekt, až v tomto konaní súd
vyhodnotil kúpnu zmluvu ako neplatnú a do uplynutia tejto doby ani neexistovala žiadna judikatúra ani

súdna prax (týkajúca sa bezprávnej vyhrážky), ktorá by mohla vyvolať čo i len pochybnosť o tom, že
dobromyseľný držiteľ na základe kúpnej zmluvy je ich vlastníkom.

103. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že

držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania
predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že
mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnostni konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti
držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, akosi určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu,

kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu
vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a
následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach
(Rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 119/2007).

104. Občiansky zákonník zák. č. 40/1964 Zb. nepoznal ako samostatný právny inštitút držby,
z tohto dôvodu nepoznal ani inštitút vydržania, tento bol do právneho poriadku zavedený až
novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinnou od 01.04.1983 do 31.12.1991. Právna
úprava vydržania pred 01.01.1992 zásadne neumožňovala vydržanie právnickou osobou, lebo táto
právnická osoba (obec) nebola spôsobilým subjektom vydržania. Až zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992 bolo toto obmedzenie
odstránené. Novela civilného kódexu umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred
01.01.1992. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 sa právnická osoba
mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Právnická osoba sa stala v zmysle ustanovenia § 134 ods.

1 Občianskeho zákonníka spôsobilým subjektom vydržania. Ak teda držiteľ pozemku (t. j. ten, kto s
pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu
desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t. j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Možnosť
započítania držby právneho predchodcu je zásadne spojená len s oprávnenou držbou.

105. V súdenej veci žalobca odvodzuje titul vstupu do držby z prechodu majetku štátu, pričom žiada
o zohľadnenie oprávnenej držby právneho predchodcu a poukazuje na ustálenú judikatúru, konkrétne
Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 201/2005 (a tiež NS SR 3Cdo/117/94), podľa ktorého sa držiteľ môže
oprávnenej držby ujať aj na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vždy však pôjde o to, aby

držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí. Uvedené
rozhodnutie však nie je možné aplikovať na súdenú vec. Dobromyseľnosť držiteľa je potrebné skúmať v
každom jednotlivom prípade so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace s tvrdenou držbou, pričom právne
významný pre záver o dobromyseľnosti držby je podľa názoru súdu najmä dôvod neplatnosti právnehoúkonu.Ustálenájudikatúrasatýkanajmäneplatnostiprávnehoúkonuzdôvodunedodržaniaformy,ktorý
nie je prekážkou dobromyseľnosti držiteľa veci, nie je však možné dospieť k záveru o dobromyseľnosti v
prípade neplatnosti právneho úkonu uzatvoreného v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka, t.j. úkonu,

ktorý nebol uzatvorený slobodne, ako tomu je v súdenej veci.

106. Podľa názoru žalobcu jeho právny predchodca vstúpil do držby uzatvorením Kúpnej zmluvy
(21.01.1981), ku dňu 01.01.1992 nehnuteľnosti užíval ako vlastné. Žalobca nepreukázal riadny titul
vstupu do držby jeho právneho predchodcu. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti, ani nerušenie v

užívaní pre dobromyseľnosť nepostačuje. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že právny
predchodca žalobcu neužíval nehnuteľnosti od počiatku ako vlastné, teda nevstúpil v roku 1981 do
ich držby (ktorú v tom čase ani platné právo ako inštitút nepoznalo), naopak, nehnuteľnosti svojvoľne
zabral a začal užívať pri vôli skutočného vlastníka ešte v období roku 1972, a až následne, vynúteným
úkonom, ktorý by inak vlastník nehnuteľnosti nezamýšľal a nemal vôľu uskutočniť (vplyvom bezprávnej
vyhrážky)prišlokuzatvoreniukúpnejzmluvy,avšaksozreteľomnaokolnostijejuzatvorenianiejemožné

dospieť k záveru o dobromyseľnosti nadobúdateľa pri vstupe do držby a poctivosti nadobúdacieho titulu.
Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
keď si prisvojuje určitú vec. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti
týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto
nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych
hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu
právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú) nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri
nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových

okolností prípadu spojených s prevodom nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu (napr. Cpj
69/83 z 30. marca 1992).

107. Dobromyseľnosť je vnútorné presvedčenie konajúceho subjektu, že nekoná bezprávne, ide o
inštitút, ktorý je povahou mravnou kategóriou, preto nie je možné dospieť k záveru o dobromyseľnosti

právneho predchodcu žalobcu v prípade nepoctivosti nadobúdacieho titulu, a to ani z dôvodu absencie
judikatúry k problematike bezprávnej vyhrážky v rozhodnom období, ako argumentuje žalobca. Právne
dôsledky oprávnenej držby nemôže vyvolať vstup do držby na základe vynúteného právneho úkonu.

108. Ak by súd dospel k opačnému záveru, t.j. že právny predchodca bol oprávneným držiteľom

od uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1981 (resp. od 11.02.1981 keď bola schválená Kúpna zmluva
finančným odborom ONV N.) až do 01.01.1992, potom by nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
svedčilo v prospech právneho predchodcu, z uvedených dôvodov by sa potom nadobudnutia vlastníctva
vydržaním nemohol domáhať sám žalobca. Následný držiteľ by sa mohol stať vlastníkom len vtedy, ak
by sám splnil predpoklady pre vydržanie alebo je tu iný právny dôvod pre nadobudnutie jeho vlastníctva,

čo sa nevzťahuje na súdenú vec (právny predchodca sa nestal vlastníkom z dôvodu neplatnosti
nadobúdacieho titulu).

109. Žalobca sa nemohol stať vlastníkom nehnuteľností ani na základe vlastnej oprávnenej držby
(po nadobudnutí účinnosti zák.č. 509/1991 Zb. dňa 01.01.1992), a to z dôvodu, že nebolo v konaní

preukázané, že sa vôbec ujal držby nehnuteľností ani kedy sa tak stalo. Žalobca tvrdí, že vstúpil do držby
nehnuteľností už nadobudnutím účinnosti zák.č. 138/1991 Zb., avšak ani toto tvrdenie nepreukázal.
Z citovaného ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere
so zreteľom na všetky okolnosti, pričom takúto dobrú vieru je potrebné hodnotiť objektívne, nielen z
hľadiska subjektívneho presvedčenia držiteľa, t.j. je potrebné posúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,

ktorú možno s ohľadom na okolnosti vyžadovať nemohol mať pri vstupe do držby a po celú vydržaciu
dobu pochybnosti, či mu vec patrí. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy
sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec
právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. O tom, že nie je vlastníkom
nehnuteľností mal žalobca objektívnu možnosť nadobudnúť vedomosť v čase prebiehajúceho konania

ROEP, najneskôr do ich skončenia 01.08.2000. V čase podania žaloby v r. 2009 bola ako vlastník
pozemkovevidovanáO.,pozačatíkonaniadošlokprechoduvlastníckehoprávakuvedenýmpozemkom
na dcéru M. rodenú C., nar. XX.XX.XXXX a následne na základe Osvedčenia o dedičstve 3XD/XXX/
XXXX, Dnot XX/XXXX, právoplatného 09.12.2010 na W.. Z výsluchu bývalej starostky obce, na ktorýpoukazuje žalobca vyplýva, že žalobca napriek tomu, že mu neboli nehnuteľnosti právnym predchodcom
odovzdané, neskúmal či je vlastníkom, S. uviedla, že žalobca vôbec neskúmal, či vlastní celé ihrisko,
neoveroval si to, starostka vôbec nevedela, či je vysporiadané. Nie je potom možné dospieť k záveru,

že žalobca by bol pri obvyklej miere opatrnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť ani
ospravedlniteľnosť omylu nemožno vyvodiť zo zanedbania obvyklej opatrnosti.

110. Žalobca nepreukázal okamih vstupu do držby a ani užívanie nehnuteľností po celú vydržaciu dobu.
Zákon č. 138/1991 Zb. predpokladal spísanie tzv. delimitačných protokolov o prechode vlastníctva a

práva hospodárenia, k takémuto právnemu úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/XX a parc.
č.XXX/XX.všaknikdyneprišlo.Zápisprechoduvlastníckehoprávaštátunaobecmalivykonaťpríslušné
strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným
zastupiteľstvom, k spísaniu zoznamu obsahujúceho parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX. Žalobca mal
zákonnú povinnosť podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie
nehnuteľností,ktakémutoúkonuvšakzostranyžalobcunikdyneprišlo.Niejepretomožnézvykonaného

dokazovania vyvodiť záver, že žalobca sa vôbec ujal držby, teda začal vykonávať faktickú moc nad
vecouanakladaťsvecouakovlastnouúčinnosťouzákonač.138/1991Zb.Samonadobudnutieúčinnosti
zák.č. 138/1991 Zb. neznamená, že žalobca skutočne vstúpil do držby, teda že začal nakladať s vecou
ako vlastnou, pre posúdenie okamihu vstupu žalobcu do držby je preto nadobudnutie účinnosti zákona č.
138/1991Zb.irelevantné(súdbytútoskutočnosťmoholposudzovaťlenakodomnelýnadobúdacítitul).V

rámci ROEP žalobca neuskutočnil žiadny úkon, z ktorého by bolo možné vyvodzovať jeho presvedčenie,
že je vlastníkom alebo držiteľom nehnuteľností, a to ani do ukončenia 01.08.2000, neuplatnil si v
rámci projektu pozemkových úprav žiadne práva. Žalobca ako tvrdený držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno s ohľadom na okolnosti vyžadovať mohol mať nielen pri vstupe do držby, ale aj po celú
vydržaciu dobu pochybnosti, či mu nehnuteľnosti patria, keďže ako samosprávna jednotka má o.i. aj

zákonnú povinnosť viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu, ale nehnuteľnosti neboli
žalobcovi delimitované príslušným národným výborom po nadobudnutí účinnosti zák.č. 138/1992 Zb.
(i keď delimitačné protokoly majú len deklaratórnu funkciu, § 14 zákona stanovil zákonnú povinnosť ich
vyhotovenia pre odovzdávajúce a nadobúdajúce), nepodal návrh na zápis tvrdeného vlastníckeho práva
do evidencie nehnuteľností. Vedomosť o tom, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti vyplýva napokon aj z

uzatvorenia Nájomnej zmluvy na nehnuteľnosti s vlastníkom nehnuteľnosti.

111. S ohľadom na všetky uvedené právne závery potom súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal,
že je vlastníkom nehnuteľností, a to tak na základe prechodu vlastníckeho práva jeho právneho
predchodcu účinnosťou zák.č. 138/1991 Zb a ani vydržaním, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

112. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

113. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

114. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

115. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje
tak u žalobcu, ako aj žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia
k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Žalobca bol úspešný v dovolacom
konaní, avšak vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu je nutné konštatovať, že mal plný úspech žalovaný
(v pôvodnom konaní aj v novom konaní), súd mu preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100 % nároku.

116. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).