Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209200915
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1209200915.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: W. Š.Á., B.
XX.XX.XXXX, X.: T. D.. Č.. XX, L., zastúpená JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom so sídlom:
Piaristická ul.č. 2, Nitra proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. (právny nástupca po Factoring
Slovenskej sporiteľne, a.s.) so sídlom: Tomášiková ul. č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený
JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom: Hlavná 25, Košice, o určenie neplatnosti okamžitého
končenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II, č. k. 6C/26/2009- 603, zo dňa 24.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 6C/26/2009 - 603 zo dňa 24.11.2015 p o
t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
žalobkyne právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. zo
dňa 23.12.2008 je neplatné.

2. Súd prvej inštancie posúdil prejednávanú vec po právnej stránke v zmysle ustanovenia § 68 ods.
1, ods. 2 prvá veta, § 70 Zákonníka práce a vychádzal zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný (resp. jeho právny
predchodca) uzavreli pracovnú zmluvu dňa 31.12.2002 s tým, že dodatkom k pracovnej zmluve bola
žalobkyňa s účinnosťou odo dňa 1.3.2008 zaradená do funkcie vedúceho klientskeho oddelenia. Dňa
23.12.2008 prevzala od žalovaného list, ktorým právny predchodca žalovaného so žalobkyňou okamžite
skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho v tom,

že žalobkyňa odsúhlasila postup T.. B. S., ktorá zasielala zálohy na protiplnenia klienta - obchodnej
spoločnosti NET PLASY, spol. s.r.o. aj napriek skutočnosti, že u klienta evidovala faktúry viac ako 30 dní
po lehote splatnosti a z dôvodu, že žalovaný odstúpil od obchodov pri pohľadávkach klienta NET PLASY,
spol. s.r.o. skôr, ako mal dostatok finančných prostriedkov od obchodnej spoločnosti NET PLASY,
spol. s.r.o. na započítanie odstúpenia. Tento postup realizovala T.. B. S. po schválení žalobkyňou.
Následne v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa reagovala písomne vyslovením nesúhlasu s
okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom súčasne oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom

zamestnávaní a vec rieši súdnou cestou.

3. Súd prvej inštancie prejednával danú vec opätovne po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č.
k. 6C/26/2009-396 zo dňa 2.3.2012, ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru danéžalobkyni žalovaným je neplatné, pracovný pomer trvá, a ktorým zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy vo výške 76.000,90 eur, náhradu trov konania vo výške 15.970,43 eur a na
účet Okresného súdu Bratislava II. súdny poplatok vo výške 4.659,50 eur. Krajský súd v Bratislave na

odvolanie žalovaného uznesením č. k. 2Co 171/2012-429 zo dňa 13.9.2013 označený rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd nespochybnil záver súdu prvej
inštancie o nenaplnení dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce, ale poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal závažnosťou porušenia
pracovnej disciplíny. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 68, 70, 77 Zákonníka práce a ustanovenie

§79a§134Zákonníkapráce.Kčastináhradymzdyodvolacísúdkonštatovalabsenciuzisteniariadneho
stavu, nesprávne právne posúdenie a potrebu skúmania, či existujú dôvody na zníženie náhrady mzdy.

4. Pokiaľ ide o samotné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou žalovaným,
súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal
skutočnosť, že žalobkyňa odsúhlasila postup jej podriadenej pracovníčky T.. S. pri zasielaní zálohy na

protiplnenia klienta NET PLASY, spol. s r.o. od februára 2008 a schválila postup T.. S. na odstúpenie od
obchodov pri pohľadávkach klienta NET PLASY spol. s.r.o. v októbri 2008. Uvedený úkon žalobkyne mal
byť urobený odkliknutím v systéme počítača, pričom tento úkon nebol žiadnym spôsobom žalovaným
preukázaný, naviac v prípade odstúpenia od obchodov klienta NET PLASY, spol. s r.o. žalovaným
bolo uvedené, že odsúhlasenie odstúpenia od obchodov nie je možné preukázať práve z dôvodu, že

ide o odkliknutie v počítači. Žalovaný síce v rámci odvolacieho konania s odstupom rokov doložil do
spisu list softwarovej spoločnosti obsahujúci údaje vo vzťahu k vykonávaniu úkonov k prílohe č. 1
okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak predmetný list bol doložený až s odstupom času po
doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni, pričom príloha listu zaznamenáva len
časť identických údajov s prílohou č. 1, zvyšná časť bola predložená žalovaným až v priebehu konania

a táto absentovala v prílohe č. 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako listina obsahujúca
kompletné údaje, ktorá má byť súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd prvej inštancie
uviedol, že je preto otázne, či úkon odkliknutia na počítači skutočne realizovala žalobkyňa, keď tento jej
nebol zdokladovaný v prílohe k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. V konaní bolo preukázané,
že prístup do systému mali členovia predstavenstva spoločnosti žalovaného, žiadnym spôsobom nebolo

preukázané, že by predmetný úkon za žalobkyňu nemohla vykonať iná osoba. Súd prvej inštancie
prihliadol na argumentáciu žalobkyne, ktorá od počiatku tvrdila, že v spoločnosti žalovaného bol chaos,
spoločnosť sa riadila Manuálom factoringových procesov, ďalšími smernicami, pokynmi danými emailom
a ústne. Všetky interné predpisy boli oboznamované prostredníctvom emailu. Uvedené skutočnosti
potvrdili tak členovia predstavenstva spoločnosti, svedkovia N.. J., N.. Z., H.. U., ako aj zamestnanci

T.. S., Z. V., Y. U..

5. Súd prvej inštancie uviedol, že zhrnutím svedeckých výpovedí a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi mal za preukázané, že internými predpismi a pracovnou zmluvou bola žalobkyni vymedzená
pracovná náplň, pričom nebola viazaná len týmito predpismi, keďže rešpektovala i ústne pokyny

nadriadených. Úkony, na základe ktorých jej bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru,
neboli preukázané žiadnym zo svedkov ani žiadnymi listinnými dôkazmi. Predstavenstvo spoločnosti
žalovaného malo vedomosť o klientovi NET PLASY, spol. sr.o., o skutočnosti, že išlo o rizikového
klientka, ktorého obchody boli pravidelne raz mesačne riešené na workoutových komisiách, ako klienta
so špecifickým režimom. Akým spôsobom informovala žalobkyňa ohľadne tohto klienta nie je zrejmé,

keďže tieto výpovede sa rozchádzajú, pričom možno konštatovať, že členovia predstavenstva a členovia
workoutovej komisie boli informovaní o obchodoch s klientom, keď mali prístup do systému HoC, v
ktorombolavedenáevidenciaklientovapriebehobchodovania.NaviacN..J.akočlenkapredstavenstva
mala prehľad o uvedenom klientovi, čo potvrdila i Y.. Š..

6. Súd prvej inštancie pri skúmaní osoby žalobkyne ako zamestnanca a výkonu jej práce v súvislosti
s plnením pracovných povinností vychádzal z výpovede právnej zástupkyne žalovaného, zo svedeckej
výpovede H. U., vtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti žalovaného a svedka Z., ktorý bol
priamym nadriadeným žalobkyne v spornom období. Podľa svedka U. žalobkyni neboli vytýkané v
priebehu výkonu práce vedúcej klientskeho oddelenia nedostatky v práci, nemala krátenú mzdu a

neboli voči nej vznesené žiadne výhrady, a naopak, v roku 2007 alebo 2008 zamestnancom, vrátane
žalobkyne, bola udeľovaná odmena. Z výpovede svedka Z. vyplynulo, že žalobkyňa bola hodnotená,
ako osoba s dlhoročnými skúsenosťami. Je nesporné, že žalobkyňa vykonávala zodpovednú prácu
vedúcej klientskeho oddelenia, bola povinná sa riadiť internými predpismi spoločnosti žalovaného,jednak Manuálom faktoringových procesov aj Pracovným poriadkom a plniť svoje pracovné povinnosti
riadne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že zamestnanci spoločnosti sa
riadili nielen internými predpismi, ale aj ústnymi pokynmi nadriadených, keďže v uvedenom období bol v

spoločnosti chaos /potvrdené svedeckými výpoveďami/. Takéto pokyny dané nadriadenými zaväzovali
k plneniu povinností i žalobkyňu. Manuál spoločnosti bol priebežne menený a dopĺňaný, pričom bol
zaktualizovaný až v októbri 2008. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalobkyne danú jej v bode 4.2. Manuálu
faktoringových procesov vo vzťahu ku sledovaniu polehotnosti pohľadávok klientov a informovaniu na
workoutových komisiách, súd prvej inštancie mal preukázané, že všetci svedkovia potvrdili skutočnosť,

že klient NET PLASY, spol. sr.o. bol rizikovým klientom, ktorý bol v špeciálnom režime, pričom v
rámci workoutových komisií sa riešili práve takýto klienti a ich financovanie. Z výpovedí svedkov
vyplynulo, že s klientom NET PLASY, spol. s.r.o. komunikovali aj iní pracovníci, nesporne N.. J. /
členka predstavenstva/ H. L.. Z. /nadriadený žalobkyne/. Z výpovede svedkov je zrejmé, že N.. J. v
prípade problémov rozhodovala o klientovi, ktorú skutočnosť potvrdila i svedkyňa S.. N.. J. potvrdila,
že rokovania s klientom prebiehali v roku 2008 na základe vzniknutých problémov, pričom s klientom

komunikovalo viacero pracovníkov. Podľa svedeckých výpovedí svedka Z., N.. O., N.. B. H. N.. U.
členovia predstavenstva mali prístup v systéme HoC na sledovanie pohľadávok klienta. N.. O. potvrdil,
že od mája 2008 sa sledovala polehotnosť pohľadávok klienta NET PLASY, spol. s.r.o., tento svedok
pripravoval podklady pre workoutovú komisiu. V prípade, že svedkovia N.. O., N.. U. H. Y.. Š. vo
svojich výpovediach uviedli, že žalobkyňa neinformovala na workoutových komisiách o klientovi NRT

PLASY, spol. s.r.o. riadne, respektíve hodnotila financovanie tohto klienta ako štandardné, je potrebné
následne poukázať na výpoveď svedkyne U., ktorá okrem iného uviedla, že v roku 2008 /presné
obdobie si nepamätá/ bol zvolený nový postup, kedy supervízor N.. U. zadával do systému počítača
odstúpenie pohľadávok, pričom nie je možné, aby predstavenstvo spoločnosti alebo risk manažér
nevedeli o tomto rizikovom klientovi. Uvedené opäť potvrdzuje problémy v riadení spoločnosti a chaos

a spochybňuje výpovede svedkov. V prípade týchto sporných svedeckých výpovedí a s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nevytkol žalobkyni nedostatky v práci, nehodnotil výkon
jej práce negatívne, za stavu, kedy sa pracovníci spoločnosti riadili nielen internými predpismi, ale aj
ústnymi pokynmi nadriadených, ktorým pokynom i je rozhodnutie o komunikácii a rokovaní s tým ktorým
klientomarozhodovaníofinancovanítohtoklienta,zasituácie,kedyvedeniespoločnostimalovedomosť

o rizikovom klientovi a spolupodieľalo sa na jeho kontrole, súd prvej inštancie nevyhodnotil plnenie
pracovných povinností žalobkyne v jej neprospech. Poukázal pritom na skutočnosť, že voči žalobkyni
nemal žalovaný výhrady a táto si svoje pracovné povinnosti plnila, respektíve opak, t.j. neplnenie si
pracovných povinností a iné skutočnosti vo vzťahu k negatívnemu hodnoteniu žalobkyne neboli v konaní
preukázané.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyňou, keďže žalovaný nepreukázal neplnenie pracovných povinností žalobkyňou v
súvislosti s dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom súd prvej inštancie nemal
preukázanú existenciu týchto dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru tak, ako

je vyššie uvedené. Keďže realizácia úkonov, ktorými mala žalobkyňa odsúhlasiť postup zamestnankyne
S. a v mesiaci október /s nešpecifikovaným a nekonkretizovaným obdobím, bez uvedenia presného
dátumu a roku/ odstúpiť od pohľadávok klienta NET PLASY spol. s.r.o. nebola v konaní preukázaná,
pričom z dokazovania je zrejmé, že v spoločnosti žalovaného v roku 2008 vládol chaos, zamestnanci
vykonávali prácu jednak na základe Manuálu faktoringových procesov a aj na základe ústnych pokynov

nadriadených, pričom žalobkyňa mala klienta NET PLASY, spol s r.o. v správe, avšak z výpovede
svedkov Y.. Š. H. Z. je zrejmé, že s klientom komunikovala i členka predstavenstva N.. J., súd prvej
inštancie neakceptoval námietky žalovaného a dospel k záveru, že zo strany žalobkyne nedošlo k
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Na viac, s prihliadnutím na hodnotenie žalobkyne, ktorá
vykonávala funkciu vedúcej klientskeho oddelenia, neboli voči nej vznesené výhrady k jej práci až

do času, kedy zamestnávateľ sa začal zaoberať riešením úkonov súvisiacich s dôvodmi uvedenými
v okamžitom skončení pracovného pomeru daného žalobkyni. Súd prvej inštancie vyvodil záver, že v
prípade, keď nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou, nemohlo dôjsť ani k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny na tom istom skutkovom základe. V konaní nebolo preukázané ani
porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, či už zavinené alebo z nedbanlivosti a nie je možné konanie

zamestnávateľa, nejasnosti pri riadení a rozdelení úloh hodnotiť v neprospech žalobkyne.

8. Vo vzťahu k vzniku škody, spôsobu a intenzity porušenia konkrétnych povinností žalobkyňou,
dôsledkoch porušenia pracovnej disciplíny, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovaniapreukázané, že žalovaným prezentovaná vzniknutá škoda v súvislosti s konaním žalobkyne pri plnení
pracovných povinností vo výške cca 500.000 CZK nebola preukázaná, nakoľko doložené potvrdenia
spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval za doklad preukazujúci vznik a výšku škody,

ktorú žalovaný prezentuje. Ide len o potvrdenie vyhotovené žalovaným, v ktorom uvádza vyčíslenie
výšky škody. Tento dôkaz súd prvej inštancie vyhodnotil ako vyjadrenie žalovaného, nepreukazujúce
existenciu škody.
Žalovaný sa v rámci konania odvoláva na porušenie predpisov žalobkyne, konkrétne na porušenie jej
pracovných úloh, ktoré mala presne vymedzené v Job disciption, avšak z predmetného dokladu je

zrejmé, že tento bol vypracovaný v roku 2009, teda v čase, kedy žalobkyňa u žalovaného nevykonávala
prácu. Napokon ani z doložených listín vo forme prehľadu financovania NET PLASY, spol. sr.o. nie
je jednoznačne zrejmé, či predmetné úkony vykonala žalobkyňa alebo iná osoba. Skutočnosť, že
zo systému HoC je viditeľná polehotnosť záväzkov klienta, stav financovania, posielania záloh, či
odstúpenia bola potvrdená svedeckými výpoveďami svedkov N.. B., Y. J., Z. V. predsedu predstavenstva
spoločnosti H. U.. Je nesporné, že klient NET PLASY, spol. s r.o. bol klientom rizikovým a podliehal

prísnejšejkontrolesledovanosti.Žalovanýdokladaldospisuopakovaneprehľadysáldklienta,doložilCD
nosič, pričom po nahliadnutí do jeho obsahu bolo zistené, že z dovtedy doloženými listinami označenými
ako prehľad sáld klienta tento nekorešponduje. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie
dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni je neplatné z dôvodu
nesplnenia náležitostí, ktoré má obsahovať /nešpecifikované, nejasné a neskôr doplnené listinným

dôkazom/ a z dôvodu, že žalovaný nepreukázal ani jeden z dôvodov závažného porušenia pracovných
povinností žalobkyňou, ktoré sú predmetom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nepreukázal
riadne neplnenie si pracovných povinností žalobkyňou a existenciu škody, ktorá mala vzniknúť konaním
žalobkyne. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie § 152 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj OSP) rozhodol o časti nároku čiastočným rozsudkom.

9. Žalovaný napadol rozsudok a postup súdu prvej inštancie pri jeho vydaní v plnom rozsahu včas
podaným odvolaním z dôvodov podľa §205 ods. 2 písm. b), d), e), f) OSP. Je toho názoru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je arbitrárne, porušujúce základné právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie,
vybočujúcedokoncazmedzíústavnostiažiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok zrušilavecvrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný namieta, že prvoinštančný rozsudok je nezákonný a
nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, pričom súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný
právny názor Krajského súdu v Bratislave, ako odvolacieho súdu a dopustil sa aj závažných
procesnoprávnych pochybení. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave 2Co/171/2012 -
429, zo dňa 13.9.2013, ktorým odvolací súd už raz zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na

ďalšie konanie. Odvolací súd sa v odvolacom konaní nestotožnil s hodnotením dôkazov prvoinštančným
súdom a vytkol mu, že sa nevysporiadal s otázkou posúdenia intenzity závažného porušenia pracovných
povinností žalobkyňou a prikázal súdu prvej inštancie, aby znova vo veci konal a aby dôsledne
skúmal aj osobu žalobkyne, respektíve plnenie jej pracovných povinnosti v priebehu trvania pracovného
pomeru. Žalovaný, vychádzajúc zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.11.2015, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, namieta, že súd prvej inštancie sa dopustil procesnoprávnych pochybení, nakoľko
nepostupoval v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 OSP. Žalovaný uviedol, že o povinnosti predkladať
dôkazy do skončenia dokazovania musia byť účastníci poučení. Zákon nepredpisuje súdu osobitný
spôsob poučenia o tejto povinnosti, takže poučenie sa môže vykonať ústne na pojednávaní (čo musí
byť zaznamenávané v zápisnici) alebo aj písomne. Ak by účastník konania o povinnosti v zmysle § 120

ods. 4 OSP poučený nebol, znamenalo by to, že môže tieto skutočnosti a dôkazy uviesť v odvolacom
konaní v zmysle § 205a OSP. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného procesne pochybil aj
tým, že neoznámil výsledky prípravy pojednávania podľa § 118 OSP, keď nevykonal úplné oznámenie
výsledkov prípravy pojednávania v súlade s OSP. Nebolo podľa žalovaného zrejmé, ktorých listín
sa týkalo, spis nebol oboznámený úplne, chýbala aj identifikácia čísel listov. Konajúci sudca vyhlásil

napriek tomu dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, pričom účastníci konania poučení neboli.
Neumožnil účastníkom predniesť tzv. „záverečné slovo“. Vychádzajúc zo zápisnice z pojednávania
zo dňa 24.11.2015 súd prvej inštancie po zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania a neúplnom
oboznámení obsahu spisu vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Týmto postupom
súd prvej inštancie porušil podľa názoru žalovaného kogentné ustanovenie § 118 ods. 4 OSP, čím

odňal možnosť účastníkom konania konať pred súdom a uvedené procesné pochybenia sú dôvodom
na zrušenie prvoinštančného rozsudku odvolacím súdom. Žalovaný sa nestotožňuje so skutočnosťami
uvádzanými súdom prvej inštancie, k zisteniam ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania.
Súd prvej inštancie pri skúmaní, za akých podmienok bolo žalobkyni dňa 23.12.2008 dané okamžitéskončenie pracovného pomeru, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade listu obsahujúceho
prílohu, ktorou žalovaný preukazuje vykonanie konkrétneho úkonu zadávateľa, t.j. žalobkyne, súd prvej
inštancie na predmetný dôkaz neprihliadal z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí

byť presne a jasne vymedzené a špecifikované a doplnenie jeho prílohy, ktorá je súčasťou okamžitého
skončenia pracovného pomeru, nie je možné realizovať po doručení okamžitého skončenia pracovného
pomeru zamestnancovi. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Týmto zákonným ustanovením sa podľa názoru žalovaného

súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v konaní, predovšetkým listín, neriadil. Skutkové zistenia
súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie
ústavne nesúladným spôsobom interpretoval ustanovenia § 68 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, ako
aj § 81 Zákonníka práce. Je povinnosťou konajúceho súdu, aby bral zreteľ nielen na žalobkyňou
zdôrazňované právo, ale musí dbať aj na to, aby zachoval ústavnoprávne relevantnú rovnováhu medzi
týmto právom a rovnosťou zbraní v konaní všetkých účastníkov konania. Žalovaný označil úvahy súdu

prvej inštancie vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru doručenému žalobkyni, za
nesprávne a odporujúce skutočnostiam uvedeným v tomto listinnom doklade. Žalovaný zdôrazňuje,
že okamžité skončenie pracovného pomeru je datované 23.12.2008, je riadne podpísané a príloha
okamžitého skončenia pracovného pomeru obsahuje presne označené faktúry s dátumom a rokom,
kedy malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Vychádzajúc z ustanovenia § 70 Zákonníka práce je

zrejmé, že všeobecnou podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je to, aby v
ňom bol okrem iného skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
V tomto smere tvrdenia súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky, za akých bolo dané okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobkyne, podľa názoru žalovaného obstáť nemôže, keď navyše tvrdí,
že táto listina obsahuje aj presné časové obdobie, kedy došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny

konaním žalobkyne a príloha, ktorá obsahuje presné uvedenie faktúr, si nevyžadovala podpis štatutárov
tak, ako to tvrdí súd prvej inštancie. V rozpore s vykonanými dôkazmi i so samotným rozhodnutím
odvolacieho súdu je konštatovanie súdu prvej inštancie, že list Softwarovej informačnej spoločnosti
(dodávateľ), ktorý žalovaný predložil v rámci prvého odvolacieho konania, a ktorý preukazuje vykonanie
konkrétneho úkonu žalobkyňou, súd prvej inštancie nebral do úvahy. Tento dôkaz však podľa názoru

žalovanéhojednoznačnepreukazuje,žežalobkyňaodklikla(realizovala)úkon,ktorýmdefactoúmyselne
a svojvoľne odsúhlasila postup svojej podriadenej zamestnankyne pri zasielaní zálohy na protiplnenie
klienta. V pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté odvolaním, podľa tvrdenia súdu prvej inštancie
žalovaný nepreukázal, že úkon spojený s odkliknutím na počítači, ktorý v podstate znamenal súhlas s
uvoľnením finančných prostriedkov, vykonala práve žalobkyňa. Krajský súd v zrušovacom rozhodnutí

prikázal súdu prvej inštancie, aby sa dokladom predloženým žalovaným v odvolacom konaní zaoberal
a aby ho vyhodnotil. Tento dôkaz podľa žalovaného jednoznačne nespochybniteľne svedčí o tom, že
žalobkyňaúmyselneasvojvoľnetentoúkon/odkliknutievykonala.Hrubotýmporušilapracovnúdisciplínu
aspôsobilažalovanémuškodu.PrávesvedokH.U.,akopredsedapredstavenstva,vosvojejvýpovedina
túto skutočnosť upozornil. Tento svedok uviedol, že povinnosťou žalobkyne bolo práve to, aby oznámila

vedeniu spoločnosti, že nedochádza k uhrádzaniu platieb dlžníkmi. Napriek tomu, že sa jednalo o
polehotné saldo (t.j. existujúce a v lehote splatnosti neuhradené pohľadávky), žalobkyňa odsúhlasila a
uvoľnila v systéme tieto platby. Nebola oprávnená tak urobiť. Žalobkyňa sa v konaní bránila, že takýto
úkon nevykonala. Žalovaný jednoznačne a nespochybniteľné listinným dôkazom preukázal, že to bola
práve ona, ktorá bez súhlasu nadriadeného takto konala. Žalovaný má za to, že ide o kľúčový dôkaz. Súd

prvej inštancie ho vo svojom rozhodnutí však hodnotí ako nepoužiteľný a to bez vysvetlenia. Žalovaný
poukázal tiež na skutočnosť, že žalobkyňa sa v celom konaní bránila, že jej úkon bol odsúhlasený
vedením spoločnosti, o čom podľa nej mali údajne svedčiť naskenované podpisy na avíze k platbe č.
48010444. Avízo k platbe č. 48010444 je prílohou okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré
bolo žalobkyni doručené dňa 23.12.2008. Na tejto prílohe nie sú naskenované žiadne podpisy. Súhlas

vedenia spoločnosti nebol daný. Súdu bol doložený ďalší listinný doklad zo softwarovej spoločnosti
(dodávateľa), z ktorého je zrejmé, podpisy boli u žalovaného skenované na avízach až v roku 2009,
teda po odchode pani Š. z práce. Žalovaný preukázal nepravdivosť tvrdení žalobkyne. Jej postup nebol
odsúhlasený vedením spoločnosti. Doklad, ktorý bol pripojený k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru so žalobkyňou (bez scanovaných podpisov) je právne relevantným dokladom preukazujúcim

konanie žalobkyne vyhodnotené žalovaným, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nemôže
preto obstáť tvrdenie súdu prvej inštancie, že súd na takýto dôkaz neprihliadal, a že je vecou
dokonca žalovaného, aby v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo zabezpečené
podpisovanie listín priamo podpisom štatutárneho zástupcu. Úkon, ktorý žalobkyňa vykonala svojvoľnea to uvoľnenie platieb pre rizikového klienta, žalovaný neschválil a nemohol ho teda ani podpísať. Toto
tvrdenie súdu prvej inštancie len svedčí o tom, že súd sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli
predložené v priebehu dokazovania a dokonca ich bezdôvodne nelogicky a nepresvedčivo hodnotí

vždy len v neprospech žalovaného. Žalovaný mal jednoznačne zistený dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru už v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni. Avšak
z dôvodu, že sa jednalo o úkon urobený „odkliknutím“ v počítači, žalovaný ho nemal k dispozícii v
hmotnej podobe a nemohol ho predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní.
Až s odstupom času sa mu podarilo dodatočne získať listinný dôkaz, ktorý preukazuje pochybenia

žalobkyne, v dôsledku ktorých bol s ňou skončený pracovný pomer. Tento dôkaz žalovaný na podporu
svojich tvrdení riadne predložil súdu, aby sa s ním súd zaoberal a riadne ho vyhodnotil. Nie je mu
známe, z akého dôvodu súd prvej inštancie tento predložený dôkaz spochybňuje konštatovaním, že
je preto otázne, či úkon odkliknutia na počítači skutočne realizovala žalobkyňa, keď tento jej nebol
zdokladovaný v prílohe k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalovaný doplnil, že žiadne
zákonné ustanovenie neukladá, aby takáto listina bola súčasťou okamžitého skončenia pracovného

pomeru a navyše, ak by sa takáto listina žiadala, uplynula by doba na takýto úkon pre zamestnávateľa
(skončenie pracovného pomeru). Žalovaný nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa pri
svojom rozhodovaní dostatočným spôsobom nevenoval ani ďalšiemu dôkazu, ktorý v konaní predložil,
a ktorým bol doklad preukazujúci vznik škody, keď súd prvej inštancie uviedol, že nepovažuje uvedený
dôkaz za doklad preukazujúci vznik a výšku škody a ide len o potvrdenie vyhotovené žalovaným, v

ktorom uvádza vyčíslenie výšky škody. Tento dôkaz súd prvej inštancie hodnotí len ako vyjadrenie
žalovaného nepreukazujúce existenciu škody. Žalovaný má za to, že takéto vyhodnotenie dôkazu
súdom je nedostatočné, nezrozumiteľné, nepresvedčivé a nie v súlade s ustanovením § 132 a nasl.
OSP. Na svoju obranu uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá uvedené potvrdenie vydala, je
jednou z najväčších finančných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku. Spravuje vklady a úvery fyzických

a právnických osôb, ako aj významných spoločností. Nad jej činnosťou vykonáva dohľad Národná
banka Slovenska. Žalovaný poukázal na to, že odvolací súd prikázal konajúcemu súdu, aby sa po
zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia zaoberal porušením povinností zo strany žalobkyne
ako zamestnanca, vyplývajúcich z jej pracovného pomeru a aby hodnotil aj jej osobu. Žalovaný
argumentuje, že súdu prvej inštancie predložil listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že

žalobkyňa hrubým spôsobom porušila svoje pracovné povinnosti tým, že v rozpore s pracovnou
zmluvou, ako aj s internými predpismi spoločnosti závažným spôsobom prekročila jej stanovené
právomoci a klientovi, voči ktorému žalovaný evidoval záväzky po lehote splatnosti viac ako 30 dní,
ktorému sa môže poskytnúť záloha vo forme peňažných prostriedkov len na základe rozhodnutia člena
predstavenstva žalovaného, tento postup nedodržala. V rozpore so svojimi právomocami odkliknutím

v počítači rozhodla sama o vyplatení záloh pre klienta NET PLASY, spol. s r.o. Tým spôsobila
žalovanému škodu veľkého rozsahu. Tieto skutočnosti žalovaný preukázal súdu listinnými dôkazmi,
ako je potvrdenie Softwarovej spoločnosti (dodávateľa) o odkliknutí súhlasu s uvoľnením finančných
prostriedkov, potvrdenie Softwarovej spoločnosti (dodávateľa) o tom, že predstavenstvo s takýmto
postupom nesúhlasilo, pretože v tom čase sa podpisy na avízo neskenovali, písomné vyčíslenie škody

predložené žalovaným a výpoveďami svedkov. Žalovaný dodal, že žalobkyňa pracovala v pozícii,
kde zodpovedala za hospodárenie s finančnými prostriedkami. S prihliadnutím na všetky rozhodujúce
okolnosti, ktoré sú tak závažné, nemožno od neho ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby
ju naďalej zamestnával, nakoľko žalovaný nemá voči žalobkyni žiadnu dôveru. Ďalšie zamestnávanie
žalobkyne by v konečnom dôsledku mohlo pre žalovaného znamenať vznik ďalších škôd.

10. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a jeho tvrdeniu, že súd prvej inštancie
nerešpektoval záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave, naopak uvádza, že Krajský súd v
Bratislave vo svojom uznesení č. k. 2Co 171/2012 - 429 zo dňa 13.9.2013, konštatuje že: „odvolací
súd nespochybňuje záver súdu prvého stupňa o nenaplnení dôvodu na okamžité skončenie pracovného

pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce“. Žalobkyňa poukázala na to, že je nepochybné,
že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie jednoznačne preukázalo, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobkyne žalovaným zo dňa 23.12.2008 je neplatné. K vytýkaným vadám
prvoinštančného konania uviedla, že súd prvej inštancie poučil účastníkov konania podľa § 120 ods.
4 OSP písomne v prílohe k predvolaniu na pojednávanie dňa 2.3.2012 a naviac táto skutočnosť

nemôže založiť takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť rozhodnutia. K oznámeniu
výsledkov prípravy pojednávania a k oboznámeniu s obsahom spisu poznamenala žalobkyňa, že
žiaden právny predpis, súdne rozhodnutie ani súdna prax nestanovuje, že toto oboznámenie má
byť vykonané numeratívnym vymenovaním všetkých listín s ich identifikáciou číslami, ak na tomúčastníci netrvajú, pričom žalovaný zastúpený advokátom na pojednávaní nenamietal vykonaný spôsob
oznámenia výsledkov prípravy pojednávania a oboznámenie s obsahom spisu, ktorý súd prvej inštancie
nepochybne vykonal. K ďalšej odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nedal priestor na záverečnú

reč žalovanému, žalobkyňa uvádza, že z obsahu zápisnice o pojednávaní uskutočnenom na súde
dňa 24.11.2015 nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie vytvoril účastníkom procesnú možnosť na
realizáciu tohto práva vyplývajúceho im z ustanovenia § 118 ods. 4 OSP, a to bez ohľadu na to, či tento
úkon bol takto formálne označený. Žalovaný ani netvrdí, ako mu konkrétne bolo odňaté právo konať
pred súdom, keďže mal možnosť sa vyjadriť k dokazovaniu aj k právnej stránke veci na pojednávaní

dňa 24.11.2015. K námietkam žalovaného vo vzťahu k dokazovaniu pred súdom žalobkyňa uvádza,
že skutočnosť, že súd prvej inštancie nemal rovnaký právny názor ako žalovaný, nemôže zakladať
nesprávnosť a nezákonnosť vydaného rozhodnutia. V tomto smere súd vyhodnotil aj dôkazy dodatočne
vyfabrikované a predložené žalovaným a to list spoločnosti Softwarová a informační společnost, s.r.o.
zo dňa 20.4.2012, ktoré však nepochybne mohli byť žalovaným zabezpečené skôr ako po ukončení
dokazovania a vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 2.3.2012. V zmysle ustanovenia § 205a OSP na

tieto dôkazy súd by ani nemal prihliadať. Napriek uvedenému sa s týmto dôkazom súd prvej inštancie
vysporiadal. Žalobkyňa opakovane poukazuje na skutočnosť, že jej konaním, ktoré je uvedené ako
dôvod skončenia pracovného pomeru, neprišlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov klientovi
NET PLASY, spol. s r.o., ani k navýšeniu faktoringového limitu financovania, nakoľko predmetným
avízom o platbe č. 48010444 (príloha okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.12.2008)

žalobkyňa neposlala žiadne finančné prostriedky klientovi, ale naopak nahradila ťažšie vymožiteľné
pohľadávky z tzv. nákupného faktoringu za jednoznačne lepšie vymožiteľné pohľadávky z regresného
faktoringu, kedy má spoločnosť žalovaného lepšie právne možnosti uspokojenia pohľadávky. V prípade
odstúpenia pohľadávok v mesiaci október 2010 poukázala žalobkyňa na skutočnosť, že reálne
predmetné peňažné prostriedky klientovi NET PLASY, spol. s r.o. neboli poskytnuté a teda žalobkyňa

nemohla spôsobiť spoločnosti žalovaného ako zamestnávateľovi žiadnu škodu. Súčasne poukázala na
skutočnosť, že pri tomto klientovi išlo o tzv. skrytý faktoring, teda klient NET PLASY, spol. s r.o. a jeho
zákazníci mali zmluvne dohodnutý zákaz postupovania pohľadávok klienta NET PLASY, spol. s r.o. voči
zákazníkom,atedaskutočnosťúdajnéhoodstúpeniaodzmlúvopostúpení(pohľadávok)jeúplneprávne
irelevantná, nakoľko tieto pohľadávky neboli a ani nikdy nemohli byť právne perfektne postúpené na

spoločnosť žalovaného a žalobkyňa teda nemohla odstúpiť od zmlúv o postúpení pohľadávok, nakoľko
tieto neboli postúpené na žalovaného. Žalovaný do dnešného dňa nijak nepreukázal údajné odstúpenie
od zmlúv o postúpení. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak nielenže neexistoval, ale
ani nebolo riadne špecifikované a konkretizované údajné nesprávne konanie žalobkyne, pričom ani
prílohy k okamžitému skončeniu pracovného pomeru neboli podpísané žalovaným, a teda okamžité

skončenie pracovného pomeru nie je dostatočne určité a zrozumiteľné. Žalovaný do dnešného dňa
nepreukázal spôsobenie škody a túto si voči žalobkyni, či už mimosúdne alebo súdnou cestou nijak
neuplatňuje. Žalobkyňa uviedla, že sa v súdnom konaní na základe vykonaných dôkazov preukázalo,
že žalovaný sa o skutočnostiach, o ktorých sám usudzuje, že mu zakladajú právo na okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobkyňou dozvedel už pred dňom 21.10.2008, keďže v tento deň na základe

zistených skutočností sa zastavilo financovanie klienta NET PLASY, spol. s r.o.. Žalobkyňa poukazuje
v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 21 Cdo 1475/2001), v zmysle ktorého,
zamestnávateľ sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvie dňom, keď jeho vedúci
zamestnanec, ktorý je bezprostredne alebo vyššie nadriadený zamestnancovi, ktorý porušil pracovnú
disciplínu zvlášť závažným spôsobom, získal vedomosť (dozvedel sa), že zamestnanec sa dopustil

takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom
na skutočnosť, že financovanie tohto klienta napriek polehotnosti jeho záväzkov bolo akceptované
spoločnosťou žalovaného už v roku 2007, žalobkyňa je toho názoru, že žalovanému márne uplynula aj
jednoročná objektívna prekluzlívna doba. Na obranu žalobkyňa uvádza, že v konaní bolo preukázané,
že členovia predstavenstva aj risk manažér mali v každom momente prístup do systému HOC a

členka predstavenstva p. N.. T. J. vo svoje výpovedi aj potvrdila, že sledovala pohľadávky klienta
NET PLASY, spol. s r.o.. Zo systému HOC je v každom momente viditeľná polehotnosť záväzkov
klientov, stav financovania, posielanie záloh, či odstúpenia, pričom túto skutočnosť jednoznačne potvrdili
svedkovia. Ak sa spoločnosť žalovaného, napriek polehotnosti a problémom zisteným ešte v roku 2007,
rozhodlapokračovaťvofinancovaníklienta,žalovanýsámnasvojevlastnérizikorozhodolopokračovaní

financovaniaaneprijalžiadnerozhodnutieozmenefinancovaniapredmetnéhoklienta.Vsúdnomkonaní
vykonanými dôkazmi sa preukázalo, že žalobkyňa neporušila Manuál riadenia faktoringových procesov
spoločnosti a ani iné smernice, či pokyny nadriadených a konala plne v zmysle svojej kompetencie.
Členovia predstavenstva, ako aj risk manažér mali v každom okamihu vedomosť o spôsobe a ofinancovaní, ako aj o polehotnosti pohľadávok klienta NET PLASY, spol. s r.o., či jeho zákazníkov, a
napriek tomu pokračovali vo financovaní uvedeného klienta a to aj napriek spomínanej polehotnosti
záväzkov klienta už od roku 2007. Žalobkyňa má za to, že žalovanému nielenže márne uplynula

subjektívna aj objektívna prekluzívna doba na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru,
keďže o dôvodoch ktoré zakladajú právo na okamžité skončenie pracovného pomeru mal vedomosť
od roku 2007, ale ani dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 23.12.2008
nezakladali právo žalovanému okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, nakoľko tieto dôvody
reálne neexistovali. Žalobkyňa má zato, že čiastočný rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k.

6C/26/2009 - 603 zo dňa 24.11.2015, je správny a zákonný a navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok
potvrdil.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že právnej zástupkyni žalovaného bol predmetný rozsudok doručený
až 8.1.2018, táto podala v mene žalovaného odvolanie voči rozsudku dňa 9.1.2018, v ktorom sa v
celom rozsahu stotožnila s dôvodmi odvolania uvedenými v odvolaní žalovaného zo dňa 8.2.2016. Vo

vzťahu k procesným chybám doplnila, že z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 24.11.2015 je zrejmé,
že súd nepoučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 CSP. Jedná sa podľa jej názoru o závažné
procesnoprávne pochybenie tak, ako to má na zreteli aj ustanovenie § 182 CSP, podľa ktorého ak súd
pojednávanie neodročí pred jeho skončením, vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a právnej stránke veci. Rovnako z obsahu jednotlivých zápisníc z pojednávania je zrejmé,

že súd pred ukončením dokazovania neoboznámil všetky listiny, ktoré sa v spise nachádzajú. Neumožnil
stranám sporu, a teda aj žalovanému sa k jednotlivým dôkazom vyjadriť. Takýmto spôsobom odňal
možnosť žalovanému konať pred súdom. V ostatnom skutkovom a právnom posúdení veci uvádza
právna zástupkyňa žalovaného rovnakú argumentáciu ako žalovaný vo svojom odvolaní.

12. Žalobkyňa sa vyjadrila písomne aj k odvolaniu podaného prostredníctvom právnej zástupkyne
žalovaného a uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom, nakoľko „záverečné slovo" žalovaný predniesol na pojednávaní dňa
2.3.2012, kde sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam. K vykonanému dokazovaniu, právnej stránke veci
a k dôkazom vykonaným na pojednávaní dňa 24.11.2015 ako aj k iným skutočnostiam sa žalovaný mal

možnosť a aj sa vyjadril na predmetnom pojednávaní dňa 24.11.2015, ako to vyplýva zo zápisnice z
tohto pojednávania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 24.11.2015 je zrejmé, že súd prvej inštancie
vytvoril stranám sporu procesnú možnosť na realizáciu ich práva vyplývajúceho im z ustanovenia §
118 ods. 4 OSP, a to bez ohľadu na to, či tento úkon bol takto formálne označený. Za nepravdivé
považuje žalobkyňa aj tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval

záväzný právny názor Krajského súdu v Bratislave, ktoré žalovaný v odvolaní dokonca ani necituje.
V tejto súvislosti poukázala žalobkyňa na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/171/2012
-429 zo dňa 13.9.2013, kde je konštatované, že: „odvolací súd nespochybňuje záver súdu prvej
inštancie o nenaplnení dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce" Krajský súd v Bratislave neuviedol tvrdenia, ktoré uvádza právna zástupkyňa

žalovaného vo svojom podaní (údajné nevysporiadanie sa s dôkazom). Súd prvej inštancie vyhodnotil
dôkazy dodatočne vyfabrikované a predložené žalovaným a to list spoločnosti Softwarová a informační
společnost, s.r.o. zo dňa 20.4.2012, ktoré však nepochybne mohli byť žalovaným zabezpečené skôr,
akopoukončenídokazovaniaavyhlásenírozsudkunapojednávanídňa2.3.2012.Vzmysleustanovenia
§ 205a Občianskeho súdneho poriadku na tieto dôkazy súd by ani nemal prihliadať. Napriek uvedenému

sa s týmto dôkazom súd prvej inštancie náležíte vysporiadal. Skutočnosť, že prvoinštančný súd
nemal rovnaký právny názor ako žalovaný, nemôže zakladať nesprávnosť a nezákonnosť vydaného
rozhodnutia. Žalobkyňa ďalej zopakovala, že tvrdenia žalovaného, že žalovanému bola spôsobená
škoda a vydal o tom aj písomné potvrdenie, sú nepreukázané a to ani opakovane vystavovanými
„potvrdeniami o škode", ktoré však nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Poukazuje na skutočnosť, že

žalovaný neurobil žiaden právny úkon smerujúci k uplatneniu tejto údajnej škody, výzvu na zaplatenie či
podanie žaloby o zaplatenie, či podanie trestného oznámenia voči páchateľovi takejto údajnej škody.

13. V replike žalovaný okrem už skôr uvádzanej argumentácie vo vzťahu k ním namietaným procesným
vadám, reagoval aj na tvrdenie žalobkyne, že dodatočný dôkaz predložený žalovaným v odvolacom

konaní (ktorý jednoznačne svedčí v neprospech žalobkyne a preukazuje zákonný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou) je vyfabrikovaný a súd naň ani nemal prihliadať. Toto
tvrdenie hodnotí ako je absolútne v rozpore s príslušnými ustanoveniami vtedy platného Občianskeho
súdneho poriadku o dokazovaní, predovšetkým s ustanovením § 120 OSP. Ak je rozsudok zrušenýodvolacím súdom, súd vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu, avšak nič nebráni
účastníkom konania, aby v tomto konaní znovu až do ukončenia dokazovania predložili dôkazy, ktoré
následne vyhodnotí súd. Súd prvej inštancie tento dôkaz síce takisto vyhodnotil v rámci voľného

hodnotenia dôkazov ako nepostačujúci, neuviedol však z akého dôvodu, a to napriek tomu, že pôvodne v
rozsudku poukazoval na to, že toto by bol dôkaz, ktorý by presvedčil súd o porušení pracovnej disciplíny
žalobkyňou. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil, pretože sa dopustil závažných procesných pochybení a svojim rozhodnutím nemôže
tieto nedostatky odstrániť.

14. Vo svojom vyjadrení k replike žalobkyňa právne argumentuje a uvádza rovnaké skutkové tvrdenia,
ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobkyňa má zato, že čiastočný rozsudok Okresného
súdu Bratislava II. č. k. 6C/26/2009 - 603 zo dňa 24.11.2015, je správny a zákonný a navrhla, aby
Krajský súd v Bratislave tento rozsudok potvrdil.

15. Zobsahusúdneho spisuvyplýva,žeodvolanievovecibolopodanépočasplatnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že
nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470

odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú
zachované.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných

odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 odsek 1 CSP), vec prejednal na pojednávaní dňa
30.1.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Predmetom súdneho sporu je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že okamžité
skončenie jej pracovného pomeru dané jej žalovaným listom zo dňa 23.12.2008 je neplatné. Žalobkyňa

ako dôvod neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uvádzala, že skutočnosti v ňom
uvedené súd nepresné a zmätočné, preto nespĺňa podmienku vymedzenia skutkového dôvodu
okamžitého skončenie pracovného pomeru tak, aby nemohol byť zamenený s iným dôvodom a namieta
aj nedostatok jeho hmotnoprávnej náležitosti a to danosť skutku, ktorý je uvedený v zrušovacom
prejave, keď tvrdí, že neporušila žiadnu zo svojich pracovných povinností uvedených v Manuáli

factoringovýchprocesovspoločnosti,vpracovnejzmluvezodňa3.12.2002avZákonníkupráce,ktoréby
zakladali závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda odôvodňovali skončenie jej pracovného pomeru
okamžite.

18. Prejednávanú vec je treba posudzovať podľa zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce v znení

účinnom v čase, kedy dal žalovaný žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa
23. 12. 2008.

19. Podľa § 68 odsek 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)

porušil závažne pracovnú disciplínu.

20. Podľa § 70 Zákonníka práce musí zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený

dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

21. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal v rozsahu dôkazných návrhov strán
sporu všetko potrebné dokazovanie na posúdenie medzi stranami spornej platnosti okamžitého
skončeniapracovnéhopomeružalovanéhosožalobkyňoulistomzodňa23.12.2008,zhľadiskavšetkých

relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala dôvodnosť svojho nároku
a procesnej obrany, ktorými žalovaný popieral uplatňovaný nárok, jeho skutkové zistenia majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli a dospel tak k správnym skutkovýmzáverom, z ktorých vyvodil aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia
Zákonníka práce (§ 68 odsek 1, § 70 ), ktoré aj správne vyložil a svoje úvahy vedúce k záveru
o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu nepreukázania, že žalobkyňa sa

dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny konaním vytýkaným jej žalovaným v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 23.12.2003 riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup v
dostatočne potrebnom rozsahu vysvetlil a to aj so zreteľom na právne a skutkovo relevantné námietky
strán súvisiac s predmetom konania.

22. Žalovaný nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie porušil § 120 odsek 4 a § 118 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu súdneho spisu, konkrétne z predvolania na pojednávanie
nariadené na deň 18.5.2009, ktoré žalovaný prevzal 4.5.2009, z predvolania na pojednávanie nariadené
na deň 11.3.2014, ktoré žalovaný prevzal 13.1.2014, z predvolania na pojednávanie nariadené na
deň 19.2.2015, ktoré právna zástupkyňa žalovaného prevzala dňa 2.1.2015, ako aj z predvolania na
pojednávanie na deň 16.4.2015, ktoré právna zástupkyňa prevzala dňa 5.3.2015 vyplýva, že súd prvej

inštancie strany sporu o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania poučil, keď im predmetné poučenie doručil v písomnom
vyhotovení, ako súčasť predvolania na pojednávanie. Súd prvej inštancie neporušil ani ustanovenie §
118 odsek 1 OSP, ako to namieta žalovaný, keď tvrdí, že nebolo zrejmé, ktorých listín sa oboznámenie
výsledkov prípravy pojednávania týkalo a chýbala identifikácia čísiel listov, pretože zo žiadneho z

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplývala povinnosť súdu pri vykonaní dokazovania
oboznámením obsahu listinných dôkazov oznámiť pod akým konkrétnym číslom listu sa listinný dôkaz
v súdnom spise eviduje. Z obsahu samotnej námietky žalovaného je zrejmé, že súd prvej inštancie
dokazovanie listinnými dokladmi v súdenej veci v súlade s ustanovením § 129 odsek 1 OSP vykonal
a sama právna zástupkyňa žalovaného vykonanie dokazovania ani nenamietala, čo vyplýva nielen z

nahrávky z pojednávania z 24.11.2015, ale aj zo zápisnice z tohto pojednávania, na ktorom sa pred
vyhlásením dokazovania za skončené vyjadrila, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania žalovaný
nemá. Z nahrávky z pojednávania zo dňa 24.11.2015, ako aj z obsahu zápisnice z tohto pojednávania,
na ktorom bol vyhlásený čiastočný rozsudok v súdenej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v
rozpore s ustanovením § 118 odsek 4 OSP, potom ako ukončil v danej veci dokazovanie, strany sporu

nevyzval na zhrnutie ich návrhov a vyjadrenie sa k dokazovania. Odvolací súd k tejto námietke žalovanej
však prednáša, že aj keď súd prvej inštancie nevytvoril stranám sporu procesnú možnosť na realizáciu
tohto práva, z obsahu spisu (zápisnice z pojednávaní) a aj zo samotnej zápisnice z pojednávania
z 24.11.2015 je zrejmé, že súd prvej inštancie v predmetnom spore stranám sporu umožnil, aby sa
bezprostredne po vykonaní každého dôkazu k nemu vyjadrili a aby uviedli všetko, čo pri hodnotení

vykonaného dokazovania považujú za významné. Preto namietanému porušeniu procesného práva
žalovaného, odvolací súd neprisúdil takú intenzitu porušenia procesného práva, ktorého dôsledkom by
malo byť zrušenie napadnutého rozhodnutia a toto pochybenie odvolací súd napravil svojim postupom,
keď na prejednanie odvolania žalovaného nariadil pojednávanie, na ktoré strany sporu predvolal.

23. V súvislosti s aplikáciou § 68 odsek 1 písmeno b/ Zákonníka práce, kedy zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu, bolo
súdnou praxou ustálené, že ide o právnu normu s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, a preto je
vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu
vymedzil, pričom nie je v tomto smere obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, ale berie

do úvahy špecifiká prejednávanej veci a prihliada aj na právne závery a ustálený výklad, ktoré v
tomto smere zaujala súdny prax. Pracovná disciplína je súhrn právnych povinností zamestnanca, ktoré
vyplývajú z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy a pracovného poriadku, zo všeobecne záväzných
právnych predpisov, alebo pokynov nadriadeného zamestnanca, s ktorými bol oboznámený. Zavinené
nesplnenie, či porušenie takejto povinnosti, a to prinajmenšom z nedbanlivosti, ktoré musí byť

preukázané (nepostačuje jeho predpoklad, či domnienka), má potom za následok porušenie pracovnej
disciplíny, ktoré môže zamestnávateľ postihnúť niektorým zo zákonom stanovených spôsobov. V
prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o najprísnejší postih zamestnanca, kedy
od zamestnávateľa nemožno za žiadnych okolností spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer
pokračoval aj keď len do skončenia výpovednej lehoty, môže ísť o niekoľkonásobné porušenie pracovnej

disciplíny, ktoré len v súhrne dosahuje intenzitu závažného porušenia, alebo môže ísť o ojedinelé
porušenie, ktoré vzhľadom na svoju intenzitu neumožňuje už ďalšie ponechanie zamestnanca v
pracovnom zaradení z dôvodu udržania pracovnej disciplíny. Vždy je potrebné z hľadiska hodnotenia
intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, dôležitosť ním vykonávanejpráce, jeho doterajší postoj k plneniu si pracovných povinností, ako aj na situáciu, v ktorej k porušeniu
došlo, na povahu, charakter a následky porušenia povinnosti a na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.

24. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti
o tom, čo chcel účastník prejaviť, teda ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje a by bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu

hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením
skutočností, v ktorých účastník pracovno-právneho vzťahu vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby
nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí. Predmetom
posudzovania v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je len zistenie,
čiúkonvykonanýzamestnávateľomalebozamestnancommázákonnénáležitosti,pretožeibatakmožno

naň viazať právne účinky. Vysvetľovanie, upresňovanie, dopĺňanie úkonu, ktorým bol okamžite skončený
pracovný pomer, a to na základe prostriedkov civilno- procesného práva nie je prípustné.

25. Odvolací súd vychádzal z ustálenia skutkového stavu súdenej veci súdom prvej inštancie, z
ktorého vyplýva, že žalobkyňa pracovala u žalovaného v pracovnom pomere na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 31.12.2002 a od 1.3.2008 pracovala v pozícii vedúcej klientskeho oddelenia. Listom,
doručeným žalobkyni 23. 12. 2008 žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou podľa
§ 68 odsek 1 písmeno b/ Zákonníka práce, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny
spočívajúceho v dvoch skutkových udalostiach, a to 1.) že žalobkyňa odsúhlasila postup T.. B. S., ktorá
od februára 2008 zasielala zálohy na protiplnenia klienta - obchodnej spoločnosti NET PLASY, spol.

sr.o. aj napriek skutočnosti, že u klienta evidovala faktúry viac ako 30 dní po lehote splatnosti, keď o
tom podľa článku 4.1.2.2 Manuálu factoringových procesov spoločnosti (ďalej aj Manuál) rozhoduje
prevádzkový riaditeľ na základe informácii od referenta o stave termínu úhrad (výpočet niektorých
takto poskytnutých záloh uviedol žalovaný v prílohe č. 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru).
Druhým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo to, že v mesiaci október spoločnosť

(žalovaný) odstúpila od obchodov pri pohľadávkach klienta NET PLASY, spol. sr.o., aj napriek tomu, že
v zmysle článku 4.1.2 Manuálu factoringových procesov (interný predpis platný od 1.10.2008) nemala
odstúpiť od pohľadávky skôr, ako nebude mať dostatok finančných prostriedkov klienta na započítanie
odstúpenia, takto vzniknuté záväzky klienta - spoločnosti NET PLASY spol. sr.o. z titulu neuhradených
poskytnutých záloh sa započítali s novo poskytnutými zálohami na protihodnotu. Výpočet niektorých

odstúpených pohľadávok, ktoré nemali byť odstúpené, je uvedený v prílohe okamžitého skončenia
pracovného pomeru (avízo o platbe č. 480104444). Uvedený postup realizovala zamestnankyňa pani S.,
pričom žalobkyňa takýto postup schválila aj napriek tomu, že išlo o konanie v rozpore s článkom 4.1.2 a
4.2 Manuálu factoringových procesov. Žalovaná na okamžité skončenie pracovného pomeru reagovala
listom z 3.2.2009, v ktorom žalovanému oznámila, že okamžité skončenie považuje za neplatné, pretože

neporušila žiadnu z povinností vyplývajúcich jej z Manuálu, z pracovnej zmluvy a Zákonníka práce a
zároveň mu oznámila, že na ďalšom zamestnávaní trvá.

26. V preskúmavanej veci sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o
nepreukázaní, ako aj o nedôvodnosti skutkov vytýkaných žalobkyni žalovaným v okamžitom skončení

pracovného pomeru, k čomu odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti. V konaní bolo
sporným, či sa skutkov, ktoré žalovaný kládol za vinu žalobkyni ako dôvody, pre ktoré s ňou
okamžite skončil pracovný pomer, žalobkyňa dopustila, a či jej konanie dosiahlo intenzitu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Predmetom obchodnej činnosti žalovaného je faktoring, ktorý spočíva vo
financovanie krátkodobých pohľadávok z obchodného styku, t.j. banka odkúpi odberateľské faktúry od

dodávateľa (klienta), pričom banka poskytuje dohodnutú percentuálnu časť nominálnej hodnoty faktúry
pri postúpení pohľadávky na banku. Rozdiel medzi financovanou a uhradenou sumou pohľadávky
prevádza na účet klienta po zaplatení pohľadávky odberateľom. Spoločnosť žalovaného mala
podmienky výkonu faktoringu voči zamestnancom upravené v internom predpise Manuáli factoringových
procesov spoločnosti, ktoré boli s účinnosťou od 1.10.2008 zmenené. Žalovaný v okamžitom

skončení pracovného pomeru kladie žalobkyni za vinu dve skutkové podstaty porušenia pracovných
povinností. Prvou z nich je odsúhlasenie zaslania záloh na protiplnenia klienta NET PLASY, spol. s
r.o., zamestnankyňou T.. B. S. od februára 2008, konkrétne menovaných v prílohe č. 1 k okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, v čase od 17.7.2008 do 21.8.2008 (fa. č. 58070649, dátum zálohovania17.7.2008,fa.č.58070718dátumzálohovania17.7.2008,fa.č.58080035dátumzálohovania21.8.2008,
fa. č. 58080312 dátum zálohovania 21.8.2008, fa. č. 58070502 dátum zálohovania 17.7.2008, fa. č.
58080029 dátum zálohovania 7.8.2008) aj napriek tomu, že u tohto klienta v tom čase žalovaný evidoval

faktúry viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Žalovaný sa odvoláva na článok 4.1.2.2.Manuálu účinného
do 30.9.2008, z ktorého vyplýva, že o poslaní zálohy na protihodnotu klientovi, u ktorého eviduje faktúry
viac ako 30 dní po splatnosti rozhodne prevádzkový riaditeľ na základe informácií od referenta o stave
a termíne úhrad a teda žalovaná takéto právomoci nemala. Dňa 29.10.2007 rozhodlo predstavenstvo
spoločnosti s účinnosťou od 1.11.2007 o tom, že žalobkyňa bude poverená vedením klientskeho

oddeleniaabolijejudelenéprávomocispočívajúcevoverifikáciiplatiebvobchodnomsystéme,verifikácii
platieb v home bankingu, realizácii platieb prostredníctvom internet bankingu a autorizácia obchodných
kontraktov v obchodnom systéme. Zápisnicu zo zasadania predstavenstva zo dňa 29.10.2007 potvrdil
predseda predstavenstva Milan Zeman (č. 1. 77). V tom čase bola v spoločnosti žalovaného účinná
verzia Manuálu v znení od 31.10.2006, ktorá neobsahovala osobitnú úpravu právomoci vedúceho
klientskeho oddelenia. Predseda predstavenstva T. Z. svedecky vypovedal, že v súvislosti s vytvorením

funkcie vedúceho klientskeho oddelenia sa kompetencie prevádzkového riaditeľa preniesli na vedúcu
klientskeho oddelenia, konkrétne na žalobkyňu, v právomoci ktorej bolo odsúhlasovanie všeobecne
všetkých platieb. Nepriamo to vyplýva aj z uznesenia predstavenstva spoločnosti žalovaného zo dňa
o kreovaní funkcie vedúceho klientskeho oddelenia, ale aj z výpovede svedka N.. T. O., ktorý uviedol,
že odsúhlasovanie platieb tohto klienta schvaľovala žalobkyňa, ako vedúca klientskeho oddelenia, že

kompetencie mala upravené v pracovnej zmluve a rozhodnutím predstavenstva, ako aj z výpovede
svedkyne N.. T. J., ktorá uviedla, že žalobkyňa odsúhlasovala platby všetkých spoločností na základe
Manuálufactoringovýchprocesovainternýchpredpisov.Predmetnédôkazypretospochybňujúskutkovú
podstatu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako ju označil žalovaný, že žalobkyňa
odsúhlasila postup referenta v období od 17.7.2008 do 21.8.2008, aj napriek tomu, že nebola v

pozícii prevádzkového riaditeľa. Je pravdou, že v pozícii prevádzkového riaditeľa nebola, ale k
vytýkanému konaniu, odsúhlasovaniu platieb mala prevádzkovým riaditeľom delegované oprávnenie,
respektíve opak v konaní žalovaným nespochybniteľne preukázaný nebol. Odvolací súd poukazuje
aj na to, že pokiaľ žalovaný skutkovú podstatu vytýkaného konania vymedzil obdobím od 17.7.2008
do 21.8.2008 (príloha k okamžitému skončeniu pracovného pomeru) nenáležite v odseku 3 na druhej

strane okamžitého skončenia pracovného pomeru vyčíta žalobkyni porušenie pracovných povinností
v zmysle Manuálu účinného od 1.10.2008, pretože tento Manuál k ohraničenému obdobiu vytýkanej
skutkovej udalosti v jeho podobe neexistoval. Žalovaný počas súdneho sporu žalobkyni v súvislosti s
prejednávanýmokamžitýmskončenímpracovnéhopomeruajehoopodstatnenosťouvytýkal,ževedenie
spoločnosti žalovaného žalobkyňa neupozornila na to, že u klienta NET PLASY, spol. s r.o. nedochádza

k uhrádzaniu platieb, a teda si nesplnila povinnosti vedúcej klientskeho oddelenia, avšak takýto skutok,
keďže sa nestal dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je pre vyhodnotenie platnosti
prejednávaného okamžitého skončenia pracovného pomeru bezpredmetný. Správnosť záveru súdu
prvej inštancie o nepreukázaní, respektíve nedôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
vo vzťahu k prvej vytýkanej skutkovej udalosti nie je spôsobila zvrátiť ani opodstatnenosť námietky

žalovaného, že formálnu neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nemôže spôsobiť
nedostatok podpisov osôb, ktoré okamžité skončenia pracovného pomeru vystavili, respektíve podpísali
a to na prílohách okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď žalobkyňa v konaní potvrdila, že
predmetné listiny boli prílohami tohto právneho úkonu.

27. V druhej skutkovej podstate, ako dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný
vytýka žalobkyni, že v mesiaci október spoločnosť odstúpila od obchodov pri pohľadávkach NET PLASY,
spol. s r.o. aj napriek tomu, že v zmysle článku 4.1.2 Manuálu, platného od 1.10.2008 nemala odstúpiť od
pohľadávky skôr, ako nebude mať dostatok finančných prostriedkov klienta na započítanie odstúpenia,
takto vzniknuté záväzky klienta - spoločnosti NET PLASY, spol. s r.o. z titulu nevratných poskytnutých

záloh sa započítali s novo poskytnutými zálohami na protihodnotu. Odstúpené pohľadávky, ktoré nemali
byť postúpené označil v doklade - avízo k platbe č. 48010444 zo dňa 2.10.2008.Uvedený postup
realizovala zamestnankyňa pani S., pričom žalovaný žalobkyni vytýka, že ona takýto postup schválila aj
napriek tomu, že šlo o konanie v rozpore s článkom 4.1.2 a 4.2 Manuálu. Žalovaný v okamžitom skončení
pracovného pomeru presne neuvádza, z ktorej časti článku 4.1.2 vychádza pri kvalifikovaní povinnosti,

ktorámalabyťporušená.Zobsahutextuokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru„spoločnosťnemala
odstúpiť od pohľadávky skôr, ako nebude mať dostatok finančných prostriedkov klienta na započítanie
odstúpenia“, sa dá ustáliť, že mal byť porušený článok 4.1.2., časť označená ako Pohľadávky po lehote
splatnosti, odsek 2 tejto časti, ktorý rieši factoring s regresom na klienta, a z ktorého je zrejmé, žeo odstúpení pohľadávky rozhodoval referent oddelenia, ktorým bola zamestnankyňa p. S.. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný spoľahlivo nepreukázal tvrdenie, že to
bola žalobkyňa, kto takýto postup referenta p. S. odsúhlasil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje

na to, že pokiaľ z Manuálu účinného od 1.10.2008 vyplýva, že o odstupovaní pohľadávok rozhodoval
referent a v konaní nebolo preukázané, že pri vytýkanej skutkovej udalosti tento konal vyslovene na
príkaz (pokyn) žalobkyne, nemožno eventuálne odsúhlasenie postupu referenta žalobkyňou v danej veci
ani kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny v intenzite závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Namietaný úkon odstúpenia je datovaný (príloha 2 k okamžitému skončeniu pracovného pomeru)

dňom 2.10.2008, pričom z okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je zrejmé, kedy ho žalovaná
mala vlastne odsúhlasiť. Ku dňu 2.10.2008 platil v spoločnosti žalovaného druhý deň nový Manuál
factoringových procesov spoločnosti, ktorý vyslovene upravil len to, že referent neodstúpi pohľadávky
skôr, akonebudemaťdostatokfinančnýchprostriedkovklientanazapočítanieodstúpenia.Do1.10.2008
platný Manuál factoringových procesov spoločnosti v časti 4.1.3.1, odsek označený ako Úhrady po
lehote splatnosti ukladal klientovi pri factoringu s regresom na klienta povinnosť vrátiť prefinancované

zálohové platby na 21. deň ak nie je vo VOPF s klientom dohodnuté inak. Po
uvedenom dátume je referent povinný urobiť odstúpenie od pohľadávky a následne započítať
neuhradené zálohové platby pri prvej príležitosti z inej zálohovej platby alebo vyrovnania alebo vyžiadať
od klienta vrátenie nevyrovnanej zálohovej platby. Za stavu, kedy žalovaný nepreukázal, kedy žalobkyňa
mala referentke p. S. odsúhlasiť úkon odstúpenia (logicky by takéto správanie malo predchádzať

úkonu odstúpenia), a stavu, kedy čas tohto úkonu spadá priamo do obdobia hranice zmeny Manuálov
factoringových procesov spoločnosti a kedy, ako to vyplýva z okamžitého skončenia pracovného pomeru
započítanie pohľadávok sa vykonalo s novoposkytnutými zálohami na protihodnotu, teda v podstate
v režime podľa Manuálu účinného do 30.9.2008, nebolo by možné, ak by žalobkyňa v tejto skutkovej
udalosti porušila pracovné povinností, prisúdiť jej konaniu intenzitu dosahujúcu závažného porušenia

pracovných povinností, ako podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru.

28. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú, respektíve dôkaznú hodnotu má
súd tomu ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne
slobodný. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver

je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z § 220 odsek 2 CSP. Súd prvej inštancie
takýmto spôsobom postupoval, vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho
odôvodnenie je v tomto smere vyčerpávajúce. Do obsahu základného práva strany podľa článku 46
odsek 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane
práv a ľudských slobôd, nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov.

29. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť výroku napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za

následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1CSP ako vecne
správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací súd
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).