Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200343
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Lesné pozemkové

spoločenstvo v Liptovskej Tepličke, IČO: 31954073, so sídlom Liptovská Teplička, Bory 713/19A,
Liptovská Teplička proti žalovanému G. V., nar. X. X. XXXX, s trvalým pobytom Y. XX, okres B. C., o
zaplatenie 467,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 467,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 467,82 eur od 28. 11. 2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 29. 1. 2019, doručenou na tunajší súd 6. 2. 2019, v spojení s jej opravou z 19. 2. 2019,
doručenou na tunajší súd 27. 2. 2019 (ešte pred doručením pôvodnej žaloby žalovanému) sa žalobca
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 467,82 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 467,82 eur od 28. 11. 2017 až do zaplatenia.

Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca dodal 3.
11. 2017 žalovanému tovar - rezivo, dosky v objeme 2.599 m3, za ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť na
základe faktúry č. 2017280 z 13. 11. 2017, s určenou lehotou splatnosti do 27. 11. 2017, sumu 467,82
eur. Žalovaný však napriek viacerým urgenciám žalobcu doteraz túto dlžnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný sa napriek výzve súdu k žalobe písomne nijako nevyjadril.

3. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko vzhľadom na absenciu vyjadrenia žalovaného
možno skonštatovať, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na
prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 21. 3. 2019 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 CSP
oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu čas a miesto verejného
vyhlásenia rozsudku. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 28. 3. 2019.

4. Vzhľadom na to, že žalovaný sa k žalobe nijako písomne nevyjadril, teda nepoprel skutkové tvrdenia
žalobcu o tom, že mu žalobca 3. 11. 2017 dodal tovar - rezivo, dosky v objeme 2.599 m3, za ktoré bol
žalovaný povinný zaplatiť na základe faktúry č. 2017280 z 13. 11. 2017, s určenou lehotou splatnosti do27. 11. 2017, sumu 467,82 eur, a že žalovaný doteraz dlžnú sumu neuhradil, považujú sa tieto skutkové
tvrdenia žalobcu za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 290 až 300 CSP (pre ich nepopretie
žalovaným.) Vo vzťahu k nesporným skutkovým tvrdeniam sa dokazovanie nevykonáva. Vzhľadom na

uvedené súd vo veci nevykonával žiadne dokazovanie, keďže všetky relevantné skutkové tvrdenia boli
nesporné. Súd v civilnom konaní už od 1. 7. 2016 (účinnosť nového procesného kódexu) nezisťuje
skutočný stav (objektívnu pravdu), ale tzv. skutkový stav vyplývajúci z nesporných skutkových tvrdení,
resp. z dôkazov navrhnutých stranami sporu na preukázanie nimi uvedených skutkových tvrdení.

5. Pokiaľ ide o možnosť aplikácie ustanovenia § 151 ods. 1 CSP vo vzťahu k spotrebiteľovi, súd
uvádza, že spotrebiteľ síce nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve, pretože tieto musí súd podľa únijného práva, ktoré má prednosť pred
slovenskýmizákonmivspotrebiteľskejzmluveskúmaťexoffo,avšakspotrebiteľazaťažuje(akokaždého
iného žalovaného) bremeno tvrdenia, resp. povinnosť účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu
vo vzťahu ku všetkým ostatným skutkovým okolnostiam (než je existencia neprijateľných podmienok v

spotrebiteľskej zmluve, ako napr. v tomto prípade vo vzťahu k skutočnosti, či bola uzatvorená kúpna
zmluva medzi žalobcom a žalovaným, čo bolo predmetom tejto kúpnej zmluvy, aká bola výška kúpnej
ceny, ako aj ku skutočnosti, či došlo k jej zaplateniu, ktorého neunesenie (bremena tvrdenia), resp.
ktorej nesplnenie (povinnosti účinne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu) má pre žalovaného spotrebiteľa
rovnaké následky ako pre každého iného žalovaného, a to v podobe prehry sporu z dôvodu neunesenia

bremena tvrdenia, resp. v podobe následkov vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 CSP, t.j. v podobe fikcie
nespornosti takto nepopretých skutkových tvrdení žalobcu. Predmetom žalobcových skutkových tvrdení
bolo jednoduché tvrdenie o existencii kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bol
tovar - dosky za dojednanú kúpnu cenu vo výške 467,82 eur, ako aj tvrdenie, že táto kúpna cena doteraz
nebola uhradená. Na základe takýchto skutkových tvrdení si teda uplatňoval žalobca svoj nárok, teda

je zjavné, že si neuplatňoval nárok na základe neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých existenciu
by súd musel podľa únijného práva skúmať ex offo (aj bez tvrdenia žalovaného.) Navyše ust. § 290
až 300 CSP (osobitná úprava o spotrebiteľských sporoch) nevylučujú aplikáciu ust. § 151 ods. 1 a
ods. 2 CSP aj v spotrebiteľských sporoch, preto podľa § 300 CSP možno ustanovenie § 151 CSP
aplikovať aj v spotrebiteľských sporoch. Súd síce podľa § 295 CSP môže (nemusí) vykonávať aj tie

dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie veci), avšak toto ustanovenie
sa týka výslovne dokazovania, teda situácie, ak si žalovaný spotrebiteľ aspoň splnil povinnosť tvrdenia
(a teda iba neoznačil, či nepredložil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení), čo však nebol
tento prípad, pretože žalovaný si tu nesplnil ani len povinnosť tvrdenia, resp. povinnosť popretia tvrdení
žalobcu.

6. Takto zistený skutkový stav súd následne podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval
nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

7. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. - v znení účinnom v čase

uzatvorenia kúpnej zmluvy, ďalej „OZ“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

8. Podľa § 612 OZ na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu sa okrem ustanovení § 52 až 54 vzťahujú aj

všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až § 627.

9. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.13. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z

omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. Q. J. platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu mal teda súd za to, že žalobca a žalovaný
uzatvorili 3. 11. 2017 v ústnej forme spotrebiteľskú kúpnu zmluvu podľa § 612 OZ, na ktorú ako

spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ sa vzťahujú tiež ustanovenia § 52 až 54 OZ, ako aj
všeobecnéustanoveniaokúpnejzmluvepodľa§588až600OZ.Tátozmluvajespotrebiteľskouzmluvou
podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ,
teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu (v žalobe) totiž nevyplynulo, že by žalovaný pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Dokonca ani po výzve súdu,
keď žalobca označil žalovaného menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou pobytu, a ani na
základe zvyšného obsahu doplnenia žaloby nevyplynulo, že by žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická
osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť. Preto mal súd za to, že žalovaný uzatváral zmluvu ako

osoba nevykonávajúca podnikateľskú činnosť teda ako spotrebiteľ. Na túto spotrebiteľskú zmluvu sa
vzťahujú tiež všeobecné ustanovenia o všeobecnej kúpnej zmluve podľa § 588 OZ, pretože v rámci nej
sa žalovaný ako kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcemu dohodnutú cenu za predmet kúpy a prevziať
predmet kúpy a žalobca ako predávajúci sa zaviazal kupujúcemu odovzdať predmet kúpy.

15. Keďže žalobca ako predávajúci odovzdal žalovanému 3. 11. 2017 predmet kúpy (dosky), bol mu
žalovanýpovinnýzanezaplatiťdojednanúkúpnucenuvovýške467,82eur,akeďžetakdoterazneučinil,
súd podľa § 588 OZ vyhovel žalobe, pokiaľ ide o uplatnenú istinu vo výške 467,82 eur, a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú kúpnu cenu.

16. Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že v danom prípade
ide o občianskoprávny vzťah (spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ), vzťahuje sa na uplatnený
nárok na úroky z omeškania občianskoprávna úprava uvedená v § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3
nariadenia, podľa ktorých ustanovení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo
požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ktorých výška je maximálne o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba R. platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže k omeškaniu s plnením peňažného dlhu vo výške 467,82 eur došlo od 28. 11. 2017 (lehota
splatnosti uvedená vo faktúre bola do 27. 11. 2017), pričom v uvedenom čase bola základná úroková
sadzba R. 0 % ročne, súd mohol priznať žalobcovi podľa § 3 nariadenia v spojení s § 517 ods. 2 OZ
nárok na úroky z omeškania maximálne vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 467,82 eur od 28. 11.

2017 do zaplatenia, a teda v sadzbe prevyšujúcej 5 % ročne musel podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 nariadenia žalobu zamietnuť.

17. Porovnaním žalobného petitu, v ktorom si žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie
sumy 467,82 eur s príslušenstvom a výroku rozsudku súdu, ktorým bola žalobcovi voči žalovanému

priznaná suma 467,82 eur s príslušenstvom je zrejmé, že plne úspešným v konaní bol žalobca, a preto
má podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd
súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konanie rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.