Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209189
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717209189.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému P. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXX, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky vo výške 60,66 Eur s príslušenstvom, vedenej

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, pod sp. zn. EX 14432/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen
č.k. 10Er/366/2017-22 zo dňa 5. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/366/2017-22 zo dňa 5. marca 2018 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 10Er/366/2017-22 zo dňa 5. marca 2018 žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.03.2017
zamietol.

2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave,
sp.zn. SR 13748/14 zo dňa 12.11.2014. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na prejednanie a

rozhodnutie veci z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 28.01.2013. Zistil, že
oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ dňa 28.01.2013 uzavreli zmluvu o úvere. Právny
vzťah z predmetnej zmluvy o úvere súd prvej inštancie vzhľadom na postavenie účastníkov konania
posúdil ako spotrebiteľský zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka.

3. Konštatoval, že dňa 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, ktorým bol súčasne novelizovaný aj Exekučný poriadok, do ktorého bolo
okrem iného zakotvené prechodné ustanovenie § 243d, podľa ktorého exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozsudku vydaného pred 01.01.2015 v konaní, ktorého predmetom bol spotrebiteľský
spor, možno začať len do 31.03.2015. V prejednávanej veci bol predmetom rozhodcovského konania,
v rámci ktorého bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý oprávnený označil za exekučný titul, spor
zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.01.2013. Keďže dospel k záveru,

že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, predmetom rozhodcovského konania bol spotrebiteľský spor
a rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 12.11.2014. Exekučné konanie na podklade predmetného
exekučnéhotitulubolovzmysleust.§243dods.1Exekučnéhoporiadkumožnézačaťlendo31.03.2015.
Keďže exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 28.03.2017, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nemožno v tomto prípade udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Proti
uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že súd prvej inštancie v

prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Podľa jeho názoru exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie
tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd
prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného

titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu prvej inštancie v tejto veci
a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

5. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže
dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol,
že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine.

Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie
ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných

ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

6. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 28.03.2017 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava sp.
zn. SR 13748/14 zo dňa 12.11.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.01.2013. Napadnutým uznesením
súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
z dôvodu, že predmetné exekučné konanie bolo možné podľa ust. § 243d Exekučného poriadku začať

len do 31.03.2015.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol
žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že predmetom rozhodcovského konania bol spotrebiteľský spor,
v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok dňa 12.11.2014 a podľa ust. § 243d Exekučného poriadku

exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného pred 01.01.2015 v konaní, ktorého
predmetom bol spotrebiteľský spor možno začať len do 31.03.2015. Oprávnený však v odvolaní žiadnym
spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní len namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov a že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská zmluva, t.j. odvolacie námietky

nesúviseli s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré súd prvej
inštancie predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,
odvolací súd sa týmito dôvodmi oprávneného nezaoberal.10. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

11. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).