Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202274
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318202274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. I., nar. XX.XX.XXXX, V.
I. XXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie sumy 562,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 0,32 eur z a s t a v u j e .

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.05.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia

istiny vo výške 562,42 eur, úroku vo výške 27,09 eur, úroku z omeškania vo výške 2,30 eur, úroku 17,90
% ročne z nezaplatenej istiny 562,42 eur od 13.04.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 562,42 eur od 13.04.2018 a z nezaplatených úrokov vo
výške 27,09 eur od 13.04.2018 do zaplatenia, nezaplatených poplatkov na poistenie vo výške 4,49 eur
a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 05.08.2015 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXX

a na jej základe žalovanej poskytol peňažné prostriedky vo výške 2 100,- eur. Poskytnutý úver a úroky
sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a to do 08.08.2018.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Uviedol, že zmluva obsahuje
povinnú zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.. Počet a termíny splátok
a istiny sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Údaje o poplatkoch a povinnosti
ich úhrady boli zrejmé už v čase uzatvorenia zmluvy a sú uvedené v texte zmluvy. Ostatné poplatky
sú uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Splátky

a ich rozčlenenie sú uvedené v amortizačnej tabuľke, ktorú predkladá súdu. Bonita žalovaného bola
overená pred poskytnutím úveru. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn
3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018.

Ďalej uviedol, že po vyčerpaní úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a preto rozhodol
o predčasnej splatnosti úveru dňa 12.04.2018 podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s
Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na

omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou - opakovaným upozornením zo
dňa 07.02.2018. Napriek výzve, žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Ku dňu predčasného zosplatnenia
výška pohľadávky žalobcu predstavovala sumu 697,64 eur a pozostávala z istiny vo výške 562,42 eur,
s tým, že do dňa zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu 1 537,58 eur, nezaplateného úroku vovýške 27,09 eur predstavujúceho dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, keď úroková sadzba bola vo výške
17,90 % p. a., z úrokov z omeškania vo výške 2,30 eur, keď každá omeškaná dlžná splátka bola odo
dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a., poplatkov v

sume 101,66 eur, ktoré si v konaní neuplatňuje, poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver v sume
4,49 eur.

K uplatnenému úroku po zosplatnení uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na znenie §

502 a 503 Obchodného zákonníka. Poukázal na komentár IURA EDITION: ,, Z podstaty úroku ako ceny
za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby
vrátenia úveru. V tomto zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503 ods. 3. Vzhľadom na
dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej
má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne.“ Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v
Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017. Obsahom záväzku dlžníka v zmysle § 497 Obchodného

zákonníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s
úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru,
dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia a to
či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré
je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok

z úveru neovplyvňuje. V ďalšom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo
dňa 07.12.2017 v ktorom súd uviedol, že Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z. neupravuje
povinnosťdlžníkaplatiťúrokypopriúrokochzomeškania,aleaninevylučujedohoduúčastníkovúverovej
zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR v z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005, podľa ktorého
nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej
bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas
ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich

odlišovať. Platí, že môžu existovať vedľa seba. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z
24.07.2014 sp. zn.: 33Cbo/140/2014. Rovnaký záver je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR;
v časopise zo súdnej praxe č. 55/ 1996 je uvedené rozhodnutie NS SR z 01. 05.1996 s právnou vetou:
Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s
vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu

po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške.

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, v ktorom súd
uviedol, že na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obch. zák. má právo každý veriteľ,
ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na jeho žiadosť

poskytol, a to až do splatnosti úveru. Úrok z úveru je v podstate cena za používanie poskytnutých
peňažných prostriedkov, preto má dlžník zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich
používania, t.j. až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere
nedohodli niečo iné. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade
spotrebiteľského vzťahu, a to podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže

požadovať popri sebe. Rozhodovacia prax a aj právna literatúra je jednotná v tom, že úroky dohodnuté
pri poskytnutí peňažnej pôžičky alebo úveru predstavujú odmenu za používanie požičanej istiny. Pokiaľ
sú dohodnuté úroky odmenou za používanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za
omeškania s platením istiny a na rozdiel od dohodnutého úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keby
neboli zmluvne dohodnuté tak, ako vyplýva z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe
po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Českej
republiky v rozhodnutí č. k. 33Cdo/212/2014 zo dňa 21.08.2014.

3. Žalobca dňa 30.08.2018 zobral žalobu čiastočne späť čo do časti uplatneného nároku na vyčíslený
úrok z úveru vo výške 0,32 eur.Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak je žaloba
vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 0,32 eur a to ešte pred
pojednávaním vo veci samej, preto súd žalovanú o súhlas so späťvzatím žaloby nežiadal a konanie v
zmysle uvedených zákonných ustanovení zastavil.

4. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Žiadosťou o poskytnutie úveru, Zmluvou
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, Obchodnými podmienkami pre úvery občanov žalobcu,
Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov žalobcu, opakovaným

upozornením zo dňa 07.02.2018, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 13.04.2018, prehľadom
splácania žalovanej, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalovaná žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 05.08.2015 požiadala žalobcu o
poskytnutie úveru vo výške 2 100,- eur s dobou splácania 2 rokov.

7. Žalobca ako banka a žalovaná ako dlžník dňa 05.08.2015 uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXX - Pôžička podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

V zmysle článku 1., bodu 1.2. Zmluvy, banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky

formou splátkového bezúčelového úveru/splatenie záväzkov klienta, vo výške 2 100,- eur. Úver sa dlžník
zaviazal splatiť 36 anuitnými splátkami vo výške 76,24 eur mesačne, pričom termín splatnosti prvej
splátky bol 08.09.2015 a splatnosť úveru bola dňa 08.08.2018. Každá ďalšia splátka bola splatná k 8.
dňu v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola fixná 17,90 % ročne a to až do
splatnosti celého úveru. Výška RPMN bola 22,37 %, priemerná hodnota RPMN bola 18,24 %. Celkovo

sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 2 807,64 eur. Poplatok za poistenie schopnosti splácať
úver bo vo výške 1,87 eur mesačne. Poplatok za poskytnutie úveru bol 63,- eur.

Podľa článku 2., bod. 2.1. Zmluvy, klient sa zaväzuje riadne a včas splniť si všetky svoje záväzky
vyplývajúce z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom

uvedené v úverovej zmluve, VOP a sadzobníku poplatkov.

8. Podľa Článku 3., bod. 3.1. Obchodných podmienok pre úvery občanom žalobcu účinných od
01.01.2018, banka poskytuje klientom spotrebiteľské úvery formou splátkových úverov s produktovým
označením ,,Pôžička“.

Podľa Článku 2., bod 2.5.3 Obchodných podmienok, splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej
anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru
(anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia
úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov

sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným
príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom,
posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň.

9. Podľa Článku 9. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, banka poskytuje spotrebiteľské

a iné úvery klientom vo všetkých segmentoch. Podmienkou poskytnutia úveru spotrebiteľovi nie je
vedenie bežného účtu pre klienta bankou. Podmienky poskytovania úverov upravujú osobitné obchodné
podmienky pre úvery poskytované klientom v príslušnom segmente.10. Opakovaným upozornením zo dňa 07.02.2018 žalobca vyzýval žalovanú k zaplateniu omeškaných
splátok v celkovej výške 119,35 eur.

11. Listom označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 13.04.2018 žalobca žalovanej
oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy a
to ani napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého
úveru a vyzval žalovanú na jeho zaplatenie najneskôr do 23.04.2018. Dlh s príslušenstvom žalovanej
k uvedenému dňu bol vo výške 697,64 eur.

12. Z prehľadu splácania úveru do predčasného zosplatnenia súd zistil, že žalovaná v prospech žalobcu
uhradila finančné prostriedky vo výške 2 203,22 eur a z toho suma 1 537,58 eur bola započítaná na
istinu, suma 615,90 eur na úroky a suma 49,74 eur na poistné.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27.08.2018 uviedol, že žalovaná do zosplatnenia uhradila

spolu sumu 2 203,22 eur, pričom z tejto sumy bolo na istinu započítaných 1 537,58 Eur, na
úrok bolo započítaných 615,90 eur a na poistné bolo započítaných 49,74 eur. Priamo v predmetnom
prehľade splácania sú uvedené aj konkrétne dátumy, kedy žalovaný uskutočnil konkrétne úhrady.

Žalovaný musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s

podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa istina úveru anuitným spôsobom
(formou konštantnej anuity). Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že
úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká
(s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti
pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu

splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom.
Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť
tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň
splatnosti určený v zmluve o úvere.

Žalovanej bol dňa 05.08.2015 poskytnutý úver vo výške 2 100,- eur. Žalovaná uhradila na istinu sumu
1 537,58 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 562,42 eur.
Nezaplatené úroky - 26,81 eur predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy bod 1.2., ktorý bola
žalovaná povinná splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru. Úroková sadza vo výške
17,9 % p.a. vyplýva zo Zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - do splatenia všetkých

záväzkov klienta voči banke a preto sa úroky počítajú až do úplného zaplatenia dlhu. Vyčíslený úrok je
nakumulovaný nezaplatený úrok z nezaplatených splátok do dátumu zosplatnenia úveru. Nezaplatené
úroky z omeškania - 2,26 eur, každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti
úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v
zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úroky z omeškania sú nakumulované neuhradené úroky

z omeškania do dátumu zosplatnenia. Nezaplatené poplatky za poistenie schopnosti splácať úver 4,49
eur predstavujú súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa popri anuitných splátkach úveru
žalovaný zaviazal hradiť 0,75 eur + 0,87 eur x 2 = 4,49 eur. Žalovaná si zvolil súbor poistenia A.
Podmienka úhrady poplatku za poistenie bola v zmluve ako aj v sadzobníku poplatkov vyjadrené určito,
jasneazrozumiteľne,keďžepoplatokzapoistenieschopnostisplácaťúverbolvčaseuzatvoreniazmluvy

riadne vymedzený v úverovej zmluve v Čl. 1 ods. 1.2, ako aj v sadzobníku poplatkov žalobcu a žalovaný
s ním bol riadne oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním uzatvorením zmluvy súhlas. Poistné nebolo
podmienkou uzatvorenia zmluvy. Žalobca poskytuje úvery aj bez poistenia, a to za rovnakých podmienok
ako s poistením, teda poistné nebolo povinné. Povinnosť uzavrieť poistenie úveru nevyplýva zo zmluvy
ani žiadneho iného dokumentu banky, nakoľko daná povinnosť neexistuje. Je len na rozhodnutí dlžníka,

či poistenie uzavrie alebo nie. Ak by žalovaný neprejavil záujem zriadiť poistenie k úveru, žalovanému by
bol úver poskytnutý za rovnakých podmienok, v rovnakej výške s nákladmi nižšími o mesačne poistné
za schopnosť splácať úver.

Pokiaľ sa jedná o náležitosti úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. poukázal, že

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré
z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v
samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Výška splátky a splatnosť splátok
bola uvedená v zmluve a anuitný spôsob splácania bol uvedený v bode 2.5.3. Obchodných podmienok.Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom
splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické)
plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas

celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa
nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového
vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky
predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje.

Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá

už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška
sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy
jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný
poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije.
Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka,

a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný.

Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na
základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne,

bod 2.5.5. OP určuje poradie uspokojovania pohľadávky nasledovne: Všetky platby, ktoré banka v
priebehu splácania úveru prijme od klienta (alebo tretej osoby) na splatenie úveru, sa započítavajú na
úhradu pohľadávok banky voči klientovi v nasledovnom poradí: dlžná a splatná istina, ako prvá v poradí;
dlžné a splatné úroky, ako druhé v poradí; dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty, ako
tretie v poradí; dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a iné náklady banky ako štvrté v poradí;

pričom konkrétnu pohľadávku v rámci príslušného poradia, na ktorú bude platba započítaná určí banka
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu.

V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, sp. zn.
4Cdo/211/201 zo dňa 23.04.2018.

Pokiaľ sa jedná o poplatok za poskytnutie úveru uviedol, že žalovanej bol na základe úverovej zmluvy
poskytnutý úver vo výške 2 100,- eur, z ktorého žalovanej časť finančných prostriedkov vo výške 63,- eur
použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru započítaním na poskytnutý úver v deň jeho poskytnutia
v zmysle Čl. 1.2 zmluvy a bodu 3.5 Obchodných podmienok pre úvery občanom. Poskytnutím

úveru žalobca celkom jednoznačne poskytol žalovanému plnenie (protiplnenie vo forme poskytnutia
finančných prostriedkov), za ktoré mu prináleží protiplnenie, a to jednak v podobe úrokov a jednak v
podobe výslovne v zmluve dohodnutého poplatku, pričom v oboch prípadoch ide o hlavný predmet
plnenia z úverovej zmluvy. S poskytnutím úveru okrem toho žalobcovi reálne vznikajú nevyhnutne
súvisiace organizačné, administratívne a ostatné priame či nepriame náklady, na pokrytie ktorých je

určený aj uvedený poplatok za poskytnutie úveru. Napokon podmienka úhrady poplatku za poskytnutie
úveru sa týka hlavného predmetu plnenia a bola v zmluve ako aj v sadzobníku poplatkov vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, keďže poplatok za poskytnutie úveru bol v čase uzatvorenia zmluvy riadne
vymedzený v úverovej zmluve v ČI. 1 ods. 1.2, ako aj v sadzobníku poplatkov žalobcu a žalovaný s
ním bol riadne oboznámený a uzrozumený a vyjadril s ním uzatvorením zmluvy súhlas. V tomto smere

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017.

Pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z úveru až do splatenia celého úveru uviedol, že má za to, že nárok na
zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich vrátenie, teda aj po predčasnom
zosplatnení. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90

zo dňa 31.01.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, č.k.
43Co/28/2017-94 zo dňa 27.02.2018, Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 07.12.2017,
č.k. 7Co/366/2017-84 zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 12Co/116/2017, Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5Co/297/2017 zo dňa 13.02.2018, sp.zn. 5Co/311/2017 zo dňa 15.02.2018, sp.zn. 5Co/250/2017 zodňa 13.02.2018, sp.zn. 5Co/372/2017 zo dňa 22.03.2018, sp.zn. 5Co/414/2017 zo dňa 27.03.2018,
sp.zn. 5Co/339/2017 zo dňa 22.03.2018, sp.zn. 5Co/465/2017 zo dňa 10.05.2018, sp. zn. 5Co/8/2018
z 22.05.2018 a sp. zn. 5Co/6/2018 z 22.05.2018, Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/138/2017-83 zo

dňa 27.03.2018, sp. zn. 3Co/108/2017 zo dňa 29.05.2018.

14. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)

platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 2 písm. g) Zákona, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych

poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. i) Zákona, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené
sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa

§ 19.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o potrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje,
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanou bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvárazmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

20. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich

použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej
boli poskytnutý úver vo výške 2 100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 splátkach vo 76,24 eur
mesačne a zároveň sa zaviazala platiť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 1,87 eur

mesačne. Zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 12.04.2018.
Žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 2 203,22 eur.

23. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona

(§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov

(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V súlade s ustanovením §
11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej

v čase uzavretia zmluvy žalobcu a žalovanej bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v
každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet
a termín splátok.

24. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto
znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným

ustanovením.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho jepovinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,

sp. zn. 17Co/151/2012).

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/39/2017 zo dňa 26.04.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/108/2016 zo dňa 29.05.2017,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/442/2016 zo dňa 21.09.2017, Krajského súdu v
Bratislave sp. z. 10Co/114/2017 zo dňa 30.11.2017, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/345/2016
zo dňa 28.09.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/139/2017 zo dňa 24.01.2018, sp. zn.

4Co/35/2017 zo dňa 23.01.2018, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/35/2017 zo dňa 20.07.2017,
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/170/2017 zo dňa 20.12.2017, Krajského súdu v Trnave sp. zn.
9Co/278/2017 zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 23Co/130/2017 zo dňa 08.01.2018, Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7Co/340/2017 zo dňa 24.01.2018.

25. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch teda jednou z obligatórnych náležitostí zmlúv o
spotrebiteľskom úvere je aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(§ 9 ods. 2 písm. l)), kedy absencia týchto náležitostí síce nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy,
avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predloženej zmluve absentujú tieto
údaje, ktoré musia byť v zmluve výslovne uvedené. Keďže ide o formulárovú zmluvu, ktorú pripravoval

žalobca, musí znášať následky nesprávneho formulovania a absencie obligatórnych náležitostí. Pokiaľ
ide o náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. l), je zrejmé, že gramaticky výklad jednoznačne vyžaduje,
aby spotrebiteľ vedel výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a to tak, aby
spotrebiteľ poznal rozčlenenie konkrétnej splátky na časť istiny, úrokov a poplatkov. Túto informáciu
pre spotrebiteľa považuje súd za obzvlášť dôležitú pri uzatváraní zmluvy pre spotrebiteľa, aby vedel

posúdiť jej prijateľnosť a práve preto zákon ustanovuje, že musí byť priamo v zmluve. Predmetný zákon
ustanovuje v prípade absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. l) sankciu v tom zmysle, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odkaz na VOP a OP, či Sadzobník
poplatkov nie je dostatočným pre posúdenie dojednania zákonom vyžadovaných náležitostí, keďže v
danom prípade nijako žalovaná obsah uvedených dokumentov ovplyvňovať nemohla. Tieto dokumenty

majú slúžiť na dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať
dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže individuálne (okrem
iného) s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť..

26. Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7Sžo/61/2015: „Zmluva o pôžičke

neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, t.j. konkrétne termíny jednotlivých splátok, výšku istiny, úrokov
a iných poplatkov a obsahuje len výšku jednotlivých splátok, počet splátok a termín konečnej splatnosti
s tým, že ďalšie údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári, ktorý bol spotrebiteľovi preukázateľne
doručený až po podpise zmluvy o úvere, je takáto obchodná praktika neprípustná a odporujúca čestnej
obchodnej praxi. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že uvedené informácie boli obsahom samotnej zmluvy o

spotrebiteľskom úvere ako aj splátkového kalendára, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Považoval
za neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ,
ktoré zmluva pod sankciou neplatnosti, resp. pod sankciou straty práv veriteľa na úroky a poplatky
musí obsahovať, boli spotrebiteľovi len dodatočne po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň
vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas druhej

zmluvnej strany. Mal za to, že takýto postup je v rozpore aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Krajský súd považoval tiež za neprípustné, aby spotrebiteľ vzal výšku úveru len na vedomie a
aby jeho podpis na zmluve nahrádzal jeho výslovný a jednoznačný súhlas s výškou úveru. Odvolací súd
v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. po vyhodnoteníodvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho
a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom

na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za
správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti,
na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.“

27. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady,
najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku
vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý

spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia
zákona ohľadom potreby štrukturovania splátok úveru.

28. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 a sp. zn. 4Cdo/211/2017,
súd sa odklonil od uvedených rozhodnutí a to vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež z

dôvodu, že text zákona č. 129/2010 Z.z. je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami

je priamy účinok Smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ
transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je
absolútny- eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade
by šlo o výklad contra legem.

Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) (v znení platnom
a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy písm. l)) bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice,
avšak do „konfliktu“ sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa
stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť

v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške
na úroky a ostatné poplatky.

Až rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti C. K. bolo
konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili

povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2
Smernice.

Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale (zákonodarca) tak
urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie

konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. 279/2017 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z. z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z.
s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami

„frekvenciou splátok“).

Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné
ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len
z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný

pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity). Podstatným je, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v dotknutom ustanovení sa dostalo
do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ.Eurokonformný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto situáciu zareagoval
zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

29. Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný (mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp.
pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť či zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval
plnenie spotrebiteľa i určoval aká časť sa použije na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov,
prípadne podľa úpravy obchodného práva.

Uvedené nie je spôsobilá nahradiť ani prípadne vyžiadaná amortizačná tabuľka. Požiadavka rozčlenenia
splátky mala legislatívne vyjadriť zámer vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, aby dostal dôležité informácie
ešte pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorému sa tak umožnia porovnať produkty a
pomôžu pri rozhodovaní o výbere produktov poskytovateľov spotrebiteľských úverov. Úplná znalosť
veci spotrebiteľa predpokladá poskytnutie informácií aj o nákladoch spojených s úverom, aby veriteľ

svojvoľne a nekontrolovateľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa a výlučne sám určoval, aká časť sa
použijenasplátkuistiny,akánasplátkuúrokovapoplatkov(tedapoznaniepravidiel,podľaktorýchveriteľ
v tomto smere postupuje, pričom uvedené už odznelo v odbornom článku „Prečo rozsudok Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti C. K. nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu
rozhodovaciu prax všeobecných súdov“).

Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon v čase uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy kládol dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ďalšie náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
tieto údaje samotná zmluva musela obsahovať.

30. Súd poukazuje na obdobné právne názory vyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 23Co/78/2018 zo dňa 15.10.2018, sp. zn. 21Co/86/2018 zo dňa 03.07.2018, sp. zn. 10Co/88/2017

zo dňa 17.07.2018, 19Co/146/2017 zo dňa 28.06.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/105/2017
zo dňa 27.03.2018, sp. zn. 23Co/288/2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/138/2018 zo dňa
12.07.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/74/2018 zo dňa 25.09.2018, sp. zn. 23Co/413/2017
zo dňa 01.10.2018.

31. Ďalej súd je toho názoru, že v zmluve je uvedená nesprávne aj výška RPMN a to v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľa.

V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN vo výške 22,37 % pričom
podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 22,52 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom

kalkulačky http:// ekonomika.sme.sk/ kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-psn.php#axzz4grmAykL8).
Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 2 100,- eur, výšky splátky úveru 76,24 eur,
poplatku za poskytnutie úveru 63,- eur, pri počte splátok 36, teda z údajov uvádzaných v zmluve priamo
žalobcom, pričom iba tieto údaje boli tiež známe aj žalovanej v pozícii spotrebiteľa.

Z daného vyplýva, že v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu je nesprávne uvedená aj RPMN v
neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzavretia zmlúv tiež za následok, že takéto spotrebiteľské úvery sú bezúročné a bez poplatkov,
a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave 3Co/331/2015 zo dňa
26.10.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2016 zo dňa 23.02.2017, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 16Co/92/2016 zo dňa 29.05.2017.

32. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je

potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.33. Žalovaná bola tak na istine úveru povinná zaplatiť sumu 2 100,- eur a na poistnom sumu 49,74 eur +
4,49,- eur, t.j. celkovo sumu 2 154,23 eur, avšak vzhľadom na to, že v prospech žalobcu už uhradila sumu
2 203,22 eur, titulom úverovej zmluvy žalobcovi už nie povinná zaplatiť žiadne finančné prostriedky. Súd

preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd konanie čo do sumy 0,32 eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej
tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania
nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.