Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Kuchtová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/404/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015892409
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1015892409.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v spore žalobcov: 1. Eva E. - U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX O. D., K. B., B.C.B S., 2. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/B, O., 3. P.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX Z. P., S., XXXXX Z., W. štáty americké, všetci zastúpení advokátom
JUDr. Jozefom Matkovčíkom, so sídlom Vazovova 9b, Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. E., rod. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XXX, O., 2. H.. I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XXX, O., 3. Y. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XXX, O., všetci zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom,
so sídlom Úzka 578/4, Rovinka, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.12.2012, č. k. 14C/165/2000-336 a proti uzneseniu zo dňa
17.03.2015, č. k. 14C/165/2000-362, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.12.2012, č. k.
14C/165/2000-336, vo výroku o zamietnutí žaloby, p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/, 2/, 3/ majú voči žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.03.2015, č. k.
14C/165/2000-362, m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/ majú voči žalobcom 1/, 2/, 3/ nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 04.12.2012, č. k.
14C/165/2000-336 zamietol žalobu žalobcov zo dňa 30.10.2000, ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ a právny
predchodca žalobcu 3/ (a pôvodne aj žalobcu 4/), domáhali určenia, že vlastníkmi parcely č. XXXX/
XX (XXXXX/XX) vo výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y., sú A. E. st., nar.
XX.XX.XXXX v podiele X/X, A. E., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X a A. E. ml., nar. XX.XX.XXXX v
podiele X/X.
2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že A. E. st. a jeho manželka B. E. ako kupujúci uzavreli dňa
12.09.1968 kúpnu zmluvu s predávajúcimi B. E. st. a manželkou Q. E., pričom predmetom zmluvy bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedenej v V. knihe, vl. č. XXXX, č. parcely
XXXXX, vo výmere XXXX m2, v katastrálnom území O. (toho času kat. úz. Y.). Kupujúci pri podpise
zmluvy mali vedomosť o tom, že časť predmetnej parcely užíva X. Y. ako ovocný sad, pričom na základe
kúpnej zmluvy mali kupujúci parcelu v budúcnosti získať od X. Y. do faktickej
držby. Dňa 22.09.1971 B. E. st. zomrel a jediným dedičom sa stal jeho syn B. E. ml.. Chybou dedičského
konania, ako aj rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia dedičstva zo dňa 03.02.1972, č.d. 2316/71-20,sa stal B. E. ml. dedičom aj parcely č. XXXXX, ktorá už bola v tom čase vo vlastníctve iného. Označenie
uvedenej nehnuteľnosti v rozhodnutí č. d. 2316/71-20, ako zvyšku parcely č. XXXXX/
X, bolo podľa názoru žalobcov tiež chybné, nakoľko takáto parcela s takým číslom v tom
čase neexistovala, a existovala iba jedna parcela č. XXXXX, ktorá rozdelená nebola. V
rozhodnutí o potvrdení nadobudnutia dedičstva zo dňa 16.12.1975, č.d. XXXX/XX-XX, bola po nebohej
B. E., rod. P., zomrelej dňa 22.10.1975, taktiež prejednaná parcela č. XXXXX kat. úz. Y., ktorú poručiteľka
nadobudla na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy. Dedičmi parcely sa stali pozostalý manžel v
podiele X/X a deti poručiteľky, každý podielom po X/X. Aj v tomto rozhodnutí bolo chybne uvedené číslo
parcely XXXXX/X, hoci existovala iba parcela č. 19143. Až do roku 1991 stále existovala iba parcela
č. XXXXX, a až následným geometrickým plánom č. z. XX/XX-X bola z parcely č. XXXXX vytvorená
parcela č. XXXXX/X vo výmere XXX mX a parcela č. XXXXX/X vo výmere XX m2, pričom zvyšok
parcely, ktorý bol stále v užívaní X. Y., zostal nevysporiadaný. S tým istým geometrickým plánom bola
z nehnuteľnosti vedenej v Pozemkovej knihe, vl. č. XXX, č. parc. XXXXX, vytvorená parcela
č. XXXXX/X. Z vyššie uvedeného vyplýva, že parcely č. XXXXX/X a XXXXX/X, ktoré boli
prejednané ako dedičstvo vo vyššie uvedených rozhodnutiach o potvrdení dedičstva, boli vytvorené až
v roku 1991 geometrickým plánom č. z. XX/XX-X. A. E. st. sa listami zo dňa 14.11.1991, 02.06.1993 a
01.10.1993 adresovanými X. Y. domáhal majetkového vysporiadania pozemku, žiadal o vrátenie časti
nehnuteľnosti vedenej v Pozemkovej knihe, parcela č. XXXXX, ktorú malo v užívaní X. Y.. Žalobcovia
až pri vysporiadaní zvyšku pôvodnej pozemkoknižnej parcely vložka č. XXXX parc. č. XXXXX, zistili, že
vlastníctvo na uvedený neusporiadaný zbytok v užívaní X. Y. si na základe dedičského rozhodnutia č.d.
XXXX/XX po poručiteľovi B. Frantzovi dal zapísať žalovaný na LV č. XXX ako parcelu č. XXXXX/XX,
pričomtakurobilnazákladegeometrickéhoplánuč.XXXXXXXXXX-XX/XX,ajnapriektomu,žeuvedená
nehnuteľnosť bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1968 a bola odpredaná A. E. s
manželkou a žalovaný mal taktiež vedomosť o tom, že žalobcovia ako vlastníci si od X. Y. nárokovali
spornú parcelu späť. A. E. st. najprv listom zo dňa 04.03.1998 žiadal zápis svojho vlastníckeho práva, a
keď zistili, že predmetný pozemok je zapísaný na iného, listom zo dňa 31.03.1999 reklamoval na odbore
katastra Okresného úradu Bratislava III založenie LV č. XXX a následne listom zo dňa 09.04.1999 žiadal
o vykonania opravy zápisu na liste vlastníctva. Okresný úrad Bratislava III, odbor katastra vo svojom
vyjadrení zo dňa 26.05.1999 vyzval vlastníkov sporných pozemkov, aby sa s určením vlastníckeho práva
obrátili na súd.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 118 ods. 1, § 119 ods. 1 a 2, § 123, § 124 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o
katastri nehnuteľností a § 80 písm. c) OSP, žalobu ako nedôvodnú zamietol s tým, že v danom prípade
nebol dostatočne preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov, nakoľko z vykonaného dokazovania
súd zistil, že predmet sporu zanikol. Predmetom sporu môže byť iba vec, ktorá z právneho hľadiska
existuje, pričom parcela č. XXXXX/XX zanikla v rámci schválených pozemkových úprav. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto konaní nemôže výsledok pozemkových úprav
meniť, ten je záväzný. Súd nemôže preskúmavať v tomto konaní platnosť pozemkových úprav a nemá
právomoc rozhodovať o obnovení pôvodnej parcely, a teda nadväzne, ani o obnovení
vlastníctva k nej. Schválením pozemkových úprav vznikol nový právny stav, ktorý je zapísaný v katastri
nehnuteľností. V právomoci tohto súdu nie je tento stav meniť, a ani preskúmavať. Parcela č.
XXXXX/XX bola zahrnutá do pozemkových úprav, teda zanikla, a jej zápis na LV č. XXX bol zrušený.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 11 ods. 1 písm.
a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Žalobcom uložil povinnosť nahradiť právnemu nástupcovi žalovaného, ako úspešnému
účastníkovi konania, trovy právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby celkom vo výške 488,17 eur.
5. Spis súdu prvej inštancie bol dňa 12.03.2013 predložený Krajskému súdu v Bratislave ako
odvolaciemu súdu s tým, že proti rozsudku, v časti výroku o trovách konania, podal odvolanie žalovaný.
6. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 20.12.2013, č. k.
14Co/175/2013-347 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.12.2012, č. k.
14C/165/2000-336 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie o
trovách konania. Odvolací súd považoval rozhodnutie o trovách konania nielen za nepreskúmateľné, ale
vytkol súdu prvej inštancie aj to, že z uvedeného výroku nie je zrejmé, či sú k tejto povinnosti žalobcoviazaviazaní spoločne a nerozdielne, alebo či má túto uloženú povinnosť len niektorý zo žalobcov, alebo
všetci žalobcovia a v akom pomere, teda takýto výrok je v podstate nevykonateľný.
7. Uznesením zo dňa 17.03.2015, č. k. 14C/165/2000-362, súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 2.513,82 eur titulom trov
právneho zastúpenia.
8. Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia a namietli, že trovy konania možno priznať podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Poukázali na to, že proti
rozsudku zo dňa 04.12.2012 bolo dňa 25.01.2013 podané odvolanie, ktoré bolo doručené Okresnému
súdu Bratislava III dňa 28.01.2013. Vzhľadom na podané odvolanie vo veci samej sa konanie neskončilo
a nie je jasné, ktorý z účastníkov konania mal vo veci plný úspech. Okresný súd teda nemohol o trovách
konania rozhodovať podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Z uvedených dôvodov považujú uznesenie
okresného súdu za nezákonné a žiadajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie.
9. K odvolaniu žalobcov proti uzneseniu sa vyjadril žalovaný s tým, že o podaní odvolania voči
rozsudku nemá žiadnu vedomosť, a toto mu nebolo doteraz doručené. Pripomenul, že vo veci už
rozhodoval odvolací súd na základe odvolania žalovaného, podaného proti výroku o trovách konania,
a to uznesením č. k. 14Co/175/2013-347 zo dňa 20.12.2013. Žiadal preto okamžite preveriť, či bolo
podané odvolanie, na ktoré poukazuje právny zástupca žalobcov a oznámiť mu, ako bolo s týmto
odvolaním naložené.
10. Spis s odvolaním žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.12.2012, č. k.
14C/165/2000-336, bol predložený odvolaciemu súdu dňa 31.07.2015.
11. Z úradného záznamu, založeného v spise (č.l. 375), odvolací súd zistil, že dňa 22.06.2015 bolo
na súde prvej inštancie zistené, že právny zástupca žalobcov podal v roku 2013 odvolanie voči
rozsudku č. k. 14C/165/2000-336, zo dňa 04.12.2012. Prekontrolovaním spisu, náhradného obalu, listín
založených v rovnopisoch a založeného úradného záznamu bolo tiež zistené, že predmetné odvolanie
sa nachádzalo v náhradnom obale a nebolo zažurnalizované do spisu.
12. Žalobcovia vo svojom včas podanom odvolaní (č.l. 372 spisu) namietli, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP). Nesprávne právne
posúdenie veci vidia v tom, že sa súd prvej inštancie pridŕžal geometrického plánu, pričom v napadnutom
rozsudku absentuje riadne právne zdôvodnenie takého rozhodnutia na strane súdu. Geometrický plán,
ktorý je obsahom spisu, bol pritom „nezapísateľný“. Napriek tomu, že súd dospel k záveru, že návrh
žalobcov nie je dôvodný podľa § 80 písm. c) OSP, nelogicky rozhodol o tom, že žalobcovia nepreukázali
existenciu naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem žalobcov však vyplýva z listu
vlastníctva. Vzhľadom na obsah listu vlastníctva absentuje aj v tejto časti zrozumiteľné odôvodnenie
súdu. Súd prvej inštancie nielenže nezohľadnil skutočnosti, ktoré boli uplatnené v prvostupňovom
konaní, ale nezohľadnil ani skutočnosti uvedené v odvolaní. Žiadali preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 376 spisu) poukázal na to, že žalobca iba všeobecne a
nekonkrétne dôvodí v odvolaní nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením
veci, ku ktorým údajne súd v konaní dospel. Podané odvolanie vôbec nereaguje na skutočné dôvody
zamietnutia návrhu, keď súd v konaní správne zistil zánik parcely č. XXXXX/XX, ktorá tvorila predmet
sporu, v rámci osobitého správneho konania o vykonaní pozemkových úprav, ktoré bolo právoplatne
skončené. Predmetom sporu môže byť iba vec, ktorá z právneho hľadiska existuje. Predmet sporu
zanikol a vznikol nový právny stav, ktorý nebol súd v predmetnom konaní oprávnený preskúmať. Súd
preto správne vyvodil, že nie je daný naliehavý právny záujem skúmať právny vzťah k zaniknutej parcele.
Zamietnutie žalobného návrhu je preto dôvodné a správne. Dôvody podaného odvolania správnosť
napadnutého rozsudku v ničom nespochybňujú.14. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcov doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcov
dňa 21.08.2015 (č.l. 379 spisu). Žalobcovia nevyužili svoje procesné právo, a na vyjadrenie žalovaného
k ich odvolaniu už písomne nereagovali.
15. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470
ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. V priebehu odvolacieho konania, dňa 02.03.2017, zomrel žalovaný p. Róbert Frantz. Odvolací súd
preto uznesením zo dňa 31.07.2018, č. k. 14Co/387/2015-410 rozhodol podľa § 63 ods. 1, 2 CSP,
že ako so žalovanými v 1., 2., 3. rade pokračuje ďalej v konaní s manželkou a synmi poručiteľa p. Y.
K výroku I.:
17. Vzhľadom k tomu, že odvolanie žalobcov bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP,
odvolací súd následne postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2 CSP. Viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel po preskúmaní odvolacích námietok žalobcov, ako aj celého
obsahu spisového materiálu, k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože
súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219
ods. 3, v spojení s § 378 ods. 1 CSP rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 30.04.2019.
18. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcov dospel odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním dospel k správnym
skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Dokazovanie vo veci
vykonal v dostatočnom rozsahu a výsledky vykonaného dokazovania zhodnotil jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Naopak, súd prvej inštancie ich
náležitým spôsobom posúdil v celom súhrne, a aj náležite vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa vo svojom
rozhodnutí vysporiadal so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu. Vec aj správne
právne posúdil, a svoj právny záver aj riadnym spôsobom vysvetlil. V odôvodnení rozsudku v súlade s §
157 ods. 2 O.s.p. podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku,
ktorým žalobu žalobcov zamietol.
19. Z podaného odvolania vyplýva uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) OSP (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP), a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 192 a § 193 CSP.
20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jehohodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní žalobca zodpovedá za voľbu žaloby, za jej obsah a
za formuláciu žalobného petitu. Súd je povinný ho poučiť len o jeho procesných právach a povinnostiach,
ale nemôže za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za
neho relevantný skutkový dej. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je potom
povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom
tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť jeho uplatňovanému nároku vyhovené.
22. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, označeného ako „návrh na určenie vlastníckeho práva“, a z opisu
skutkového deja (rozhodujúcich skutočností) je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali určenia, že vlastníkmi
parcely č. XXXX/XX (XXXXX/XX) vo výmere XXX mX., nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y.
sú A. E. st., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X, A. E., nar. XX.XX.XXXX v podiele X/X a A. E. ml., nar.
XX.XX.XXXX v podiele X/X.
23. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, parcela, ktorá je predmetom
sporu, zanikla v priebehu konania v dôsledku právoplatne vykonaných pozemkových úprav v zmysle
zákona č. 330/1991 Zb. v kat. úz. Y.. Z právneho hľadiska tak táto nehnuteľnosť - sporná parcela,
neexistuje, ide o neexistujúci predmet konania.
24. Navyše, ako vyplynulo zo znaleckého posudku znalca ustanoveného v konaní, časť pôvodnej
parcely, ktorá je predmetom sporu, slúži ako prístupová cesta k približne 60 pozemkom, a časti pôvodnej
parcely sa prekrývajú s novovytvorenými parcelami, ktoré sú v katastri nehnuteľností evidované vo
vlastníctve osôb odlišných od právneho predchodcu žalovaných.
25. Čo sa týka odvolacieho dôvodu o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 205 ods. 2 písm.
d) OSP (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
26. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov
vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola
odvolacím súdom zistená. Teda ani tento odvolací dôvod žalobcov neobstojí.
27. Nesprávne právne posúdenie veci videli žalobcovia v tom, že sa súd prvej inštancie pridŕžal
geometrického plánu, ktorý je obsahom spisu. Ako však vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku,
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že schválením pozemkových úprav
vznikol nový právny stav, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností, parcela č. XXXXX/XX bola zahrnutá
do pozemkových úprav, zanikla, a jej zápis na LV č. XXX bol zrušený.
28. Aj keď podľa názoru žalobcov bol geometrický plán „nezapísateľný“, súd prvej inštancie správne
konštatoval, že nemôže preskúmavať v tomto konaní platnosť schválených pozemkových úprav,
výsledok pozemkových úprav nemôže meniť, a je pre neho záväzný.
29. Odvolací súd sa preto stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že nie je daný naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Rozhodnutiu o priznaní vlastníctva musí totižto predchádzať
celkom jednoznačné určenie predmetu príslušného vzťahu (pozemku), ktoré zodpovedá právnej úprave
evidencie nehnuteľností v čase rozhodovania, keďže len ono môže byť spôsobilým podkladom zápisu
v katastri nehnuteľností.
30. Pokiaľ aj žalobcovia v čase začatia konania (v roku 2000) mali na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, tento už preukázať nemohli. Súd
totižto v tomto konaní nemôže rozhodovať o neexistujúcom predmete konania a rozhodovať o obnovení
vlastníctva k nej, a rovnako súd nemôže ani rozhodovať o vytvorení novej parcely.31. V odvolaní tak žalobcovia neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom
prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali
známe.
32. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcov vecne správne, odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd žalovaným ako úspešnej
strane v odvolacom konaní, nárok voči žalobcom na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
K výroku II.:
37. Za plne dôvodné považoval odvolací súd námietky žalobcov v ich odvolaní proti uzneseniu súdu
prvej inštancie zo dňa 17.03.2015, č. k. 14C/165/2000-362 o trovách konania.
38. Vzhľadom na svoje rozhodnutie v merite veci, ktorým odvolací súd ako vecne a právne správny
potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj vzhľadom na novú procesnú úpravu o
rozhodovaní o trovách konania (§ 262 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu, ale je potrebné ho v zmysle § 388 CSP zmeniť a
úspešnej strane v konaní priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu
(§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.