Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208394
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817208394.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, zastúpený JUDr. Michalom Gallom, advokát Advokátska kancelária Gallo
s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: J. H., Q.. XX. XX. XXXX, Ž. XXX o zaplatenie
sumy 347,63 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 101,35 € s prísl.z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanounatunajšomsúdedňa31.10.2017domáhalvočižalovanémuzaplatenia
sumy 347,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 347,63 eur od 17. 12. 2016
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobca, spoločnosť Provident
Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49,621 09 Bratislava (ďalej len „Provident“)

uzatvorila so žalovaným dňa 20. 12. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len
„Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy poskytla spoločnosť Provident žalovanému pôžičku vo výške 220
eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach počas 45 týždňov v
sume 6,12 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 31. 10. 2014. Pôžička bola poskytnutá
žalovanémujednorazovohotovostne.Ďalejspoločnosťuzatvorilasožalovanýmdňa20.12.2013zmluvu
o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu
špecifikovanú v čl. I uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 113,3

eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 45 týždňov v
sume 2,52 eur. celková výška mesačnej splátky z titulu obidvoch zmlúv tak predstavovala sumu 8,64
eur. Žalovaný sa touto zmluvou- okrem iného- zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s
úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv špecifikovaných v bode 1. Žaloby riadne a včas a uhradil
len splátky v celkovej výške 41 eur. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 347,63 eur (zmluva o
úvere + zmluva o zabezpečení + zmluvný úrok - prijaté úhrady, t.j. 220 eur + 113,30 eur +55,33 eur -

55,33 eur = 347,63 eur)

2.Vdanomprípadejepredmetomkonaniazaplateniesumy347,63eursprísl.Spoukazomkuvedenému
súd dňa 28. 05. 2019 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“)vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 22. 05. 2019.

3. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia

pojednávania.

6. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril.

7. Podaním doručeným súdu dňa 13. 04. 2018 zobral žalobca svoj návrh v časti o zaplatenie sumy vo

výške 101,35 eur, teda titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

9 Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10 V zmysle § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11 Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca zobral svoj návrh
späť pred začatím pojednávania, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 101,35 eur s prísl. zastavil.

12 Právny zástupca žalobcu ani žalobca nezaslali súdu žiadne vyjadrenia, nedoložili dôkazy a doklady,
ktorí tvoria, resp. ktoré uviedol ako prílohu a dôkaz vo svojej žalobe.

13 Podľa § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich

preukázanie a žalobný návrh.

14 Podľa § 136 Civilného sporového poriadku, ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne
číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho právneho zástupcu.
Rovnako uvedenie telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako

dôkazný prostriedok označil, ak sú mu známe.

15Súdrozhodnenazákladezistenéhoskutkovéhostavu.Skutkovýstavsazisťujeprocesnýmpostupom
podľa tohto zákona. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a
prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi strany

vyplýva z osobitného predpisu (§ 215 ods. 1, 2; § 216 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

16 Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to práve účastníci konania (strany sporu), ktorí majú nielen
povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní , o ktoré ide aj v prejednávanej veci
platí dispozičná zásada a prejednávacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa

dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia
dôkazné prostriedky a sú povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Účastník, ktorý nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkovéhostavuzistenéhonazákladepredloženýchavykonanýchdôkazov.Dôsledkomtoho,žetvrdenieúčastníka
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

17 Žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, a teda právne fundovaný v otázke
unesenia bremena tvrdenia, tzv. tvrdeného nároku žalobou a bremena dôkazného, t.j. v podpore tohto
tvrdenia predloženými dôkazmi. Žalobca však do konania žiaden z tvrdených dôkazov nepredložil, preto
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku, a to ani pokiaľ ide o samotnú zmluvu o
pôžičke, z ktorej nárokoval nárok po odpočítaní zmluvy o zabezpečení splátok úveru, v časti ktorej zobral

žalobu späť, preto súd prvým výrokom konanie zastavil a v druhom výroku žalobu zamietol.

18 Na záver súd uvádza, že z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v súdnom konaní, sporové
konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednávacou
zásadou. Podstatou tejto zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej / t. j. povinnosť tvrdenia /, ako aj procesná povinnosť navrhovať

dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t. j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazní bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,

t. j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre
výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v
sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť.

19 Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

20 V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21 Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

22Podľa§262ods.1a2CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdv zhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23 Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli, preto mu súd
náhradu trov nepriznal.

24 Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.