Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110225494
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110225494.10

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcov 1) X. W., J.. XX.XX.XXXX, H., H.
XX a 2) L. W., J.. XX.XX.XXXX, H., Z. X, zast. JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom, Košice, Pollova
32, proti žalovaným 1) Z. G.Q., J.. X.X.XXXX, Č., G. XX a 2) I. I., J.. XX.X.XXXX, K. XXX, zast. JUDr.
Melániou Kvietkovou, advokátkou, Košice, Tomášikova 35, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní

žalobcov proti rozsudku 17C/197/2010 z 24.7.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e uznesenie z 3.10.2014 v spojení s opravným uznesením z 13.1.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta, že žalobcovia sú povinní

spoločne a nerozdielne žalovaným nahradiť trovy konania k rukám ich právnej zástupkyne vo výške 3
306,01 eur do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku a že žalobcovia nemajú právo na náhradu
trov konania a trov predbežného opatrenia.
2. V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca (Y. W. - právny predchodca žalobcov) žalobou,
podanou domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že žalobca zároveň žiadal, aby
nariadilpredbežnéopatrenie,ktorýmbysúdzakázalaždoprávoplatnéhoskončeniavovecisamejpredaj

predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z tohto predaja pomerom 1/4 žalovanému v l. rade,
l/4 žalovanému v 2. rade a l/2 žalobcovi, ktorá povinnosť bola stanovená rozsudkom Okresného súdu
Košice I. č.k. 18C/1093/1996-486 zo 14.11.2008 a aby súd odložil vykonateľnosť uvedeného rozsudku
až do skončenia konania v tejto veci a tiež aby zakázal žalovaným v l. a 3. rade nakladať, t.zn. prevádzať
a scudzovať spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam na inú osobu a zaťažovať ich až
do právoplatnosti rozsudku vo veci samej, že uvedený návrh na nariadenie predbežného opatrenia

uznesením sp.zn. 17C/197/2010-30 zo 8.11.2010 v spojení s opravným uznesením 17C/197/2010-36
z 29.12.2010 uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/328/2011-66 z 28.11.2011 zamietol.
Ďalej uviedol ako sa k žalobe vyjadrili žalovaní. Uviedol, že vo veci vykonal oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov - Znalecký posudok O. E. z 3.4.1992, čestné vyhlásenie Z. G. z 11.3.1992,
prehlásenie I. I. z 10.3.1992, návrh na registráciu k zmluve o kúpe z 21.4.1992, výpis z evidencie
nehnuteľností z LV č. XXXX Q. H. a výtisk fotografie nehnuteľnosti, výpis z katastra nehnuteľností z

3.5.2006 z LV č. XXXX, kópia katastrálnej mapy č. XXXX/XXXX z 3.5.2006, výtisk z webovej stránky
kataster portálu zo 17.10.2010 detaily listu vlastníctva XXXX, uznesenie Okresného súdu Košice II
v exekučnej veci 38Er 2945/10-56, vyjadrenie žalovaných z 22.1.2013, uznesenie Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 1CeoE/58/2013-84 z 5.2.2014, s obsahom spisu tunajšieho súdu 18C/1093/1996, s
obsahom spisu Okresného súdu Košice-okolie D/813/01 a D/675/1992 a zistil, že rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. 18C/1093/1996-486 z 14.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.

3Co/137/2009-549 z 27.4.2010 vo veci žalobcov: Z. G. M. I. I., V.. G. proti žalovanému Y. W. v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX, Katastra nehnuteľnosti Košice, okres Košice I, obec Košice - N. S., kat. územie N. S., parcela
č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2 a meštiansky dom súp. č. XXX na parcele
č. XXX, že súd rozhodol tak, že po vyriešení prejudiciálnej otázky, či je žalobca výlučným vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti, že zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti a
nariadil jej predaj s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi účastníkov v podieloch: žalobcom
každému po 1/2 a žalovanému 1/2 a nárok žalovaného na náhradu stavebných investícií vylúčil na
samostatné konanie a uviedol ako súd rozhodnutie odôvodnil. Súd mal vykonaným dokazovaním za
dostatočne zistený skutkový stav pre rozhodnutie vo veci, preto ďalšie dokazovanie už nepovažoval

za potrebné vykonať. Citujúc znenie § 80 „ods.1“ písm. c/, § 159 ods.1 až 3, § 135 ods.2 O. s. p.,
§ 132, § 134 ods.1,3 § 130 ods.1 Obč. zák. uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že má naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože bez toho určenia by bolo jeho právo ohrozené až
neisté, len cestou súdu sa dá zosúladiť faktický stav s právnym a usporiadať vlastnícke vzťahy k veci.
Súd mal za to, že vykonaným dokazovaním zistil, že konaniu v tejto právnej veci nebránila prekážka
rozsúdenej veci, nakoľko nejde o identickú vec s vecou rozhodnutou tunajším súdom v konaní sp. zn.

18C/1093/1996, avšak pomery účastníkov, resp. ich právnych predchodcov týkajúce sa predmetných
nehnuteľností už boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 18C/1093/1996-486 zo 14.11.2008
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/137/2009-549 z 27.4.2010. Otázka
vlastníckeho práva Y. W. k predmetným nehnuteľnostiam tak bola v uvedenom konaní ako prejudiciálna
otázka záväzne medzi účastníkmi vyriešená. Právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty,

resp. odstraňuje stav právnej neistoty účastníkov konania, pričom rozhodnutie sa stáva pre účastníkov
zásadne nezmeniteľným a záväzným, získava vynutiteľnosť a je záväzné aj pre súd v inom konaní
tých istých účastníkov, príp. ich právnych nástupcov (§ 159 ods.2 O.s.p.). Právne vzťahy vyriešené
medzi účastníkmi právoplatným rozsudkom možno spochybniť len osobitne kvalifikovaným spôsobom -
mimoriadnymi opravnými prostriedkami podanými proti tomuto rozsudku. So zreteľom na právoplatnosť

a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek "nové" právne
posudzovanie právoplatného súdneho rozhodnutia v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov
vylúčené a neprípustné (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 133/2009 z 29.4.2010).
Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní
účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa

aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom
(novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym
výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný (§ 159 ods.2 O.s.p. predstavuje totiž
vo vzťahu k § 135 ods.2 druhá veta O.s.p. osobitnú procesnú úpravu). Súd preto nesmie vychádzať
z iného záveru o (ne)existencii uloženej povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich

právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje
(nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s
prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore
s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou

práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia
znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 44/2010). Z rozsudku 18C/1093/1996-486 zo 14.11.2008
je zrejmé, že v žalobnom návrhu žalobca uviedol de facto totožné skutočnosti ako uvádzal už v konaní
tunajšieho súdu sp.zn. 18C/1093/1996 a nepredložil žiadne nové dôkazy. V tomto konaní len doplnil

ďalší právny dôvod, na základe ktorého sa mal stať výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to
titulom vydržania, pričom uviedol, že predmet tohto konania v dobrej viere, že mu patrí, užíval a nakladal
s ním ako s vlastnou vecou od roku 1992. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu,
kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu
vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a

následné prerušenie vydržacej doby je teda rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach.
Takýto okamžik nastáva napr. doručením návrhu na začatie konania, v ktorom iná osoba uplatňuje
svoje právo k veci. Preto najneskôr doručenie žaloby v konaní sp. zn. 18C/1093/1996 o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti Y. W. v roku 1997 spôsobilo
zánik jeho dobromyseľnosti ohľadne oprávnenosti jeho držby predmetnej nehnuteľnosti, a teda od roku

1992 do roku 1997 zjavne neuplynula zákonom stanovená doba 10 rokov oprávnenej nepretržitej držby
celej predmetnej nehnuteľnosti Y. W., preto k nej nemohol nadobudnúť výlučné vlastníctvo ani titulom
vydržania. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a v celom rozsahu ju
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods.1, § 142 ods.1, § 145 O. s. p. (ich znenie citoval)tak, že neúspešní žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania ani trov predbežného opatrenia
a sú povinní nahradiť úspešným žalobcom účelne vynaložené trovy konania a špecifikoval ich § 10
ods.1,2, § 13 ods.2, § 13a ods.1 písm. a), c) a d), § 13 a ods.2 písm. b) a § 16 ods.3 vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby spolu trovy právneho
zastúpenia 3 306,01 eur, z čoho na každého žalovaného pripadá 1/2. O povinnosti žalobcov nahradiť
žalovaným trovy konania k rukám ich právneho zástupcu rozhodol v súlade s § 149 ods.1 O.s.p..
3. Žalobcovia proti rozsudku 17C/197/2010-195, z 24.7.2014, všetkým jeho výrokom podali včas
odvolanie, ktoré odôvodnili nasledovne: 1. Ako prvé namietali nesplnenie podmienok na konanie

pojednávania 24.7.2014, pretože ako je aj v zápisnici o pojednávaní z 24.7.2014 uvedené, tak 24.7.2014
bolo podané odvolanie proti uzneseniu 17C/197/2010 - 181, 7110225494 z 19.6.2014 a zároveň
bolo konštatované, že žalobcom nebolo súdom doručené predvolanie na pojednávanie na 24.7.2014.
Konštatovanie súdu o tom, že nedoručoval žalobcom predvolanie, nakoľko doručoval predvolanie
„právnemu zástupcovi ŽALOBCU" (pozn. citovali zo zápisnice o pojednávaní z 24.7.2014, strana
2), jasne vyplýva, že súd ani neoznačil, ktorého žalobcu má zastupovať právny zástupca ... § 115

ods.2 O.s.p. hovorí, že predvolanie sa MUSÍ účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Teda zákon hovorí,
že predvolanie sa MUSÍ účastníkom doručiť, no súd ich nepovažoval za potrebné vypočuť. Takže
neboli splnené podmienky na konanie pojednávania 24.7.2014 a konštatovanie súdu na titulnej str-
ane zápisnice o pojednávaní z 24.07.2014 o tom, že bola zachovaná päťdňová lehota na prípravu

pojednávanie, sa nezakladá na reálnej skutočnosti. Teda v tomto prípade súd tým, že nedoručil
predvolanie žalobcovi v 1. ani 2. rade, porušil procesné ich procesné práva a ODŇAL im možnosť
konať pred súdom a podávať procesné návrhy, či návrhy na doplnenie dokazovania. 2. Poukázali aj na
zmätočnosť odôvodnenia o trovách konania, kde sa v texte objavuje na viacerých miestach „?" , ktorý
potom s poukazom na písaný text, nedáva absolútne žiaden význam /viď strana 6 a 7 odôvodnenia/..

Ďalej uviedli, že tým, že im súd odňal právo konať pred súdom, odňal im aj právo aj na záverečné
zhrnutie vo veci, čo je preukázané aj samotným obsahom zápisnice o pojednávaní z 24.7.2014, kde
absentuje výzva súdu ku účastníkom konania, aby mohli predniesť svoje záverečné zhrnutie vo veci. 3.
Ďalej poukázali na skutočnosť, že vyhlásený rozsudok 24.7.2014 a doručený vyhotovený rozsudok sa vo
výroku nezhodujú, pričom poukázali na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalovaných 1. a 2., doručila

súdu krátkou cestou na pojednávaní v písomnej forme vyčíslenie trov konania (viď obsah zápisnice o
pojednávaní z 24.7.2014), teda súd mal v čase vyhlásenia rozsudku vedomosť o uplatnenom nároku
právnejzástupkynežalovaných,nojehovýškuneuviedoldozápisniceopojednávaníz24.7.2014,tedaje
tu možnosť pochybovať o skutočne uplatnenej výške trov konania. Tu vyvstáva aj rozpor medzi výrokom
súdu o povinnosti žalobcov nahradiť spoločne a nerozdielne žalovaným trovy konania k rukám ich

právnej zástupkyne vo výške 3 306,01 eur do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom v
odôvodnenírozsudkunastrane6,súduvádza:citovali„...spolutrovyprávnehozastúpenia3306,01eur,
z čoho na každého žalovaného pripadá l/2." (koniec citácie). Preto žalobcovia namietajú aj zmätočnosť
a nevykonateľnosť výroku o povinnosti nahradiť trovy konania, pretože tam chýba údaj aká je výška
1/2-ice z priznaných trov konania na každého žalovaného a chýba tam aj údaj - nie je presne konkret-

izované označenie právnej zástupkyne žalovaných podľa titulu, mena, priezviska ani adresy sídla. Preto
žalobcovia považujú aj súdom uvádzaný výpočet, ktorý mal „biť“ odvodený od hodnoty nehnuteľností:
citovali „ ... , z čoho ? činí 86.305,19 eur." (koniec citácie - strana 7 rozsudku), za zmätočný a z tohto
dôvodu aj výrok súdu o povinnosti žalobcov nahradiť trovy konania aj za v rozpore zo zákonom. A
zároveň majú za to, že z vyššie uvedených procesných pochybení súdu, nemal a nemohol súd vo

veci rozhodnúť, preto napádaný rozsudok považujú žalobcovia aj za vydaný v rozpore „z“ § 2 O.s.p.,
postupom súdu im súd odňal právo konať pred súdom a neboli ako účastníci konania žalobcovi ani
vypočutí v konaní, teda súd porušil aj zásadu rovnosti účastníkov konania. 3. Na tomto mieste chceli
poukázať, že už aj všetky tri uznesenia v predmetnej veci zo 6.6.2013, z 20.5.2014 a 19.6.2014 a
aj samotný napádaný rozsudok, sú postihnuté vadami, ktoré sa opakujú (viď spis). Žalobcovia preto

uvádzajú, že z dôvodu vážnych procesných pochybení a porušení ich práv prvostupňovým súdom, tak
ako je to zaužívané aj pri rozhodovaní odvolacích súdov, navrhli zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Poukázali aj na zmätočný text v odôvodnení rozsudku na strane 3 a 4, kde sa opätovne nachádza „?" ,
ktorý text potom s poukazom na celý kontext, nedáva absolútne žiaden význam a je zmätočný a teda
považujú takéto odôvodnenie a aj celý napádaný rozsudok za v rozpore zo zákonom. Na základe vyššie

uvedeného s poukazom na § 205 O.s.p. ods.2 písm. a) /s poukazom na § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p./ ,
§ 205 ods.2 písm. b), c), d), e), f) O.s.p. a na základe vyššie uvedeného majú za to, že súd prvého
stupňa pochybil, preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok 17C/197/2010-195, 7112216904 z 24.7.2014,
ktorý im bol doručený 11.9.2014 zrušil v celom napadnutom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie.4. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že nesúhlasia s dôvodom odvolania uvedeným
pod poradovým č. 1. Majú za to, že konajúci súd správne postupoval, ak pred rozhodnutím vo veci samej
nepostúpil odvolanie žalobcov proti uzneseniu z 19.6.2014 odvolaciemu súdu, lebo konal v súlade s §

209 ods.2 O. s. p.. Rovnako majú žalovaní v 1. a 2. rade za to, že aj čo sa týka doručovania predvolania
na pojednávanie, konal I. súd správne a v súlade s § 49 ods.1 O. s. p.. Naviac právny zástupca
žalobcov nepoprel, že jemu bolo predvolanie na pojednávanie doručené včas, preto mal zabezpečiť
účasť žalobcov na pojednávaní. Pokiaľ tak neurobil bolo to iba zo špekulatívnych dôvodov, ako oddialiť
rozhodnutie vo veci samej. Odvolávka na § 115 ods.2 O. s. p. zo strany žalobcov nie je na mieste, lebo v

konaní majú ustanoveného kvalifikovaného zástupcu - advokáta. Tento sa zúčastnil pojednávania, preto
I. súd neodňal žalobcom možnosť konať pred súdom. Teda z procesného hľadiska I. súd nepochybil, a
preto nie je ani daný dôvod odvolania podľa § 205 ods.2 písm. a/ O. s. p. v spojitosti s § 221 ods.1 písm.
f/ O. s. p., na ktorý sa žalobcovia odvolávajú. Majú za to, že nie je daný ani druhý žalobcami uvádzaný
dôvod odvolania, ktorým by podľa žalobcov mal byť dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a/ O. s. p. v spojitosti
s § 221 ods.1 písm. h/ O. s. p., že konajúci I. súd nesprávne vec právne posúdil tým, že použil nesprávne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Už len skutočnosť, že § 159 ods.2
O. s. p. vylučuje opätovné prejednávanie právoplatne rozhodnutej veci, je podľa nich dôvodom, ktorý
vylučuje využitie tohto odvolacieho dôvodu. Odvolávka žalobcov na dôvody odvolania uvedené v §
205 ods.2 písm. b/, c/, d/, e/, f/ O. s. p., teda všetky odvolacie dôvody, ktoré sú v § 205 ods.2 O. s.
p. uvedené, len potvrdzuje špekulatívnosť žalobcov, naviac v odvolaní vôbec žalobcovia neuvádzajú

v čom vidia nimi uvádzané odvolacie dôvody, preto žalovaní 1. a 2. rade namietajú, že žalobcovia si
nesplnili povinnosť podľa § 205 ods.1 O. s. p., kde im zo zákona vyplýva povinnosť uviesť v odvolaní „v
čom sa napádané rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny" Napriek tomu, že žalobcovia
podali odvolanie voči všetkým výrokom napádaného rozsudku, vôbec sa v zdôvodňovaní odvolania
proti prvému výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej nezaoberajú. Tu opakovane poukázali na

prekážku veci rozhodnutej - res iudicata podľa § 159 ods. 3 O. s. p.. Pokiaľ ide o námietky žalobcov
týkajúce sa trov konania poukazujú žalovaní na znenie § 151 ods.5 O. s. p., posledná veta, v zmysle
ktorej určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Naviac uplatnené a priznané trovy sa nemusia zhodovať, nakoľko konajúci súd nemusí uznať všetky
uplatňované úkony. Námietku týkajúci sa textu „?" považujú žalovaní za chybu v písaní, ktorú možno

kedykoľvek opraviť aj bez návrhu. Na základe uvedených skutočností ako aj dôkazov založených do
spisu navrhli, aby odvolací súd napádaný rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu potvrdil ako vecne
správny a zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade uhradiť žalovaným trovy odvolacieho konania, a to tak
odvolania proti uzneseniu OS Košice I. 17C/197/2010, z 19.6.2014 podľa § 13a/ ods. 2 písm. b/ vyhl.
655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej služby (t.j. vo výške 1/2 z 382,66 € x 2 zastupovaní

+ paušál 8,04 € x2)= 382,66+16,08 = 398,74 €, ako aj odvolania proti rozsudku vo veci samej OS Košice
I. 17C/197/2010, z 24.7.20140 za jeden úkon právnej služby - napísanie vyjadrenia k odvolaniu, a to
382,66 € x 2 zastupovaní + 2x paušál 8,04 €= 781,40 € spolu to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením 5Co/943/2014 - 224 z 8.12.2015 vrátil vec súdu

prvého stupňa (teraz prvej inštancie pozn. odv. súdu) lebo z obsahu zápisnice z pojednávania nie je
možné zistiť akí účastníci a akí právni zástupcovia sa zúčastnili pojednávania.
6. Súd po vrátení veci opravil zápisnicu o pojednávaní, v ktorej úvodnej časti konštatoval prítomnosť
resp.neprítomnosťstránsporuaichprávnychzástupcovanáslednepredložilopätovnevecodvolaciemu
súdu.

7. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že

účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, preto rozsudok podľa § 389
ods.1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
10. Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a) zodpovedá odvolaciemu dôvodu
podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces). Uplatnený odvolací dôvod spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej
inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli

predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho
činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať

za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku
rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti

tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1
CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania
potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené
podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli

pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri
vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr.
osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo

aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
12. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,

t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1

ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).
13. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným

spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne

vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konaniapráva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
15. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,

resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
16. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích

dôvodov.
17. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
18. Z obsahu zápisnice o pojednávaní z 24.7.2014 je zrejmé, že na pojednávaní neboli žalobcovia
prítomní, pričom na pojednávanie neboli ani predvolávaní, prítomný bol právny zástupca žalobcov JUDr.

Rastislav Lenárt, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal 17.7.2014 (teda bola zachovaná 5 dňová
lehota na prípravu na pojednávanie), žalovaní v 1. a 2. rade, ktorým predvolanie na pojednávanie nebolo
doručené a právna zástupkyňa žalovaných JUDr. Melánia Kvietková, ktorej predvolanie na pojednávanie
bolo doručené 27.6.2014.
19. Podľa § 115 ods.2 O. s. p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na

prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
20. V prípade ak účastník má zástupcu pre celé konanie súd predvoláva len tohto zástupcu, okrem
prípadov, ak nariadi výsluch účastníka podľa § 131 O. s. p. Táto zásada bola prevzatá aj do CSP § 178
ods.1,2 ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len
zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Predvolanie sa doručuje strane

alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom,
keď sa má pojednávanie konať.
21. V kontexte s uvedeným súd neporušil právo žalobcov na spravodlivý proces, ak pojednával
24.7.2014vneprítomnostižalobcov,ktorýchaninapojednávanienepredvolával,keďženemienilvykonať
ich výsluch a pojednával za účasti ich právneho zástupcu. Samozrejme, nie je vylúčené, aby sa strana

pojednávania zúčastnila aj v prípade, ak ju súd osobitne nepredvolá, keďže podľa čl. 48 ods.2 prvej vety
Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
22. Uvedený záver je v súlade s uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 155/99, časopis Zo
súdnej praxe č. 24/2002, podľa ktorého Účastníkovi, ktorý mal zástupcu s plnomocenstvom pre celé

konanie, nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP, ak
súd doručil predvolanie na pojednávanie len jeho zástupcovi, a nie aj účastníkovi.
23. Z obsahu zápisnice vyplýva, že potom ako súd konštatoval, že nie sú žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania vyhlásil uznesením dokazovanie za ukončené a na to bol vyhlásený rozsudok
v mene Slovenskej republiky.

24. Podľa § 118 ods.4 O. s. p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve
účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd
uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.25. Z uvedeného ustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na zhrnutie
ich návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesné
oprávnenie účastníka na „záverečnú reč“. V nej môžu účastníci (ich zástupcovia) zhrnúť svoje návrhy,

vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia
jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu tak k skutkovej ako aj právnej stránke veci. Takéto zhrnutie a
vyjadrenie nemusí predniesť osobne účastník konania, môže ho za neho predniesť jeho zástupca.
Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na
toto zhrnutie a vyjadrenie vyzvaný žalobca pred žalovaným, je však na úvahe predsedu senátu, kedy

účastníkov vyzve, aby ho predniesli, a v akom poradí im udelí slovo. Záverečným zhrnutím je na záver
pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje
sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci alebo sa tohto práva výslovne vzdá.
26. Zápisnica o pojednávaní z 24.7.2014 nesvedčí o tom, že by súd rešpektoval § 118 ods.4 O.s.p. a
že by pred skončením odvolacieho pojednávania vyzval účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a
vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, ktorí len formálne uviedli, že zotrvávajú na všetkých

svojich doterajších prednesoch. Námietka žalobcov, že mu súd odňal právo na „záverečnú reč“, je preto
dôvodná.
27. Na základe toho dospel odvolací súd k záveru, že súd odňal žalobcom možnosť konať pred
súdom (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 6/1998 publikované
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 49/1998). Procesná vada tejto povahy je dôvodom pre zrušenie

rozhodnutia súdu, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto vadou, nemožno považovať
za správne a po vrátení veci bude súd povinný túto nesprávnosť odstrániť a vo veci opätovne rozhodnúť.
28. Vzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia sa nezaoberal ďalšími námietkami žalobcov, resp.
vecným prieskumom rozhodnutia.
29. Odvolanie proti uzneseniu z 3.10.2014 v spojení s opravným uznesením z 13.1.2016 odvolací súd

bez nariadenia pojednávania, prejednal v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.
30. Súd použil správny právny predpis a správne vyrubil výšku súdneho poplatku. Vytýkané chyby v
písaní boli opravené opravným uznesením.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania odvolacieho konania.
32. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.