Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Er/142/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607203356
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6607203356.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: O..
Z. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom: A.Z., ktorým zomrel dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie
pohľadávky vo výške 500,- Sk (16,60 Eur) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Jáno Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu: Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská

Sobota, pod sp. zn. EX 904/07/Ma, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.03.2007, doručeným súdnemu exekútorovi

dňa 27.03.2007, domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 500,- Sk (16,60 Eur) s
príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatený na mieste č. AA 2256620
zo dňa 04.06.2005, ktorý sa stal právoplatným dňa 04.06.2005 a vykonateľným dňa 19.06.2005.

2. Poverením č. 5606 043525 zo dňa 04.04.2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 904/07/Ma.

3. Dňa 21.05.2018 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel ako nemajetný. Súdny
exekútor zároveň uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie si uplatňuje nárok na náhradu trov exekúcie.

4. Následne súd kontrolou exekučného spisu vedeného Okresným súdom Lučenec sp. zn.

14Er/142/2007 zistil, že v predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k zániku práva
priznaného exekučným titulom, a to uplynutím prekluzívnej lehoty s poukazom na ustanovenie § 88 ods.
1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, nakoľko exekučným
titulom, ktorý je podkladom na vedenie predmetnej exekúcie je rozhodnutie o priestupku, v podobe bloku
na pokutu nezaplateného na mieste, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.06.2005 a vykonateľnosť
dňa 19.06.2005.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.03.2007, doručením návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie
postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého exekučné konania začaté pred

1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak.6. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví
na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd
zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008,

rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

9. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké

dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením
bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona
č.298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa
1.9.2008.Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné

ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré
boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len
nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.
Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy
boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenia

dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie
rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie
znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných
princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby
právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne

spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady
platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

10 Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pod zánikom práva
priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov,
ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov. V predmetnej exekúcii došlo po
začatí exekučného konania k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to uplynutím prekluzívnej

lehoty. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj
skončiť. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka priznaná exekučným titulom vo výške 500,- Sk (16,60
Eur) nebola núteným výkonom rozhodnutia uspokojená a dňom 19.06.2008 došlo k zániku exekučným
titulom priznaného práva, nemožno v exekúcii pokračovať. Nakoľko k preklúzii exekučného titulu došlo
skôr ako povinný zomrel, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31. októbra 2013 zastavil.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, náklady podľa §
196 uhrádza povinný.

13.Podľa§203ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.októbra2013,akdôjdekzastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To
neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša

trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša
oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie posudzoval predovšetkým skutočnosti, či sú splnené
podmienky ustanovené v § 203 Exekučného poriadku na to, aby niektorému z účastníkov konania uložil
povinnosť nahradiť trovy exekúcie.

17. V tejto súvislosti rešpektujúc právny názor, že v prípade, ak oprávnený včas podal návrh na

vykonanie exekúcie (čo v danom prípade podal, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie oprávnený
podal po dvoch rokoch od nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, pričom
prekluzívna lehota je v predmetnom exekučnom konaní trojročná) neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn. 1EMCdo/1/2013 z 23.10.2014). Preto

aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 o uložení
povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora neprichádza do úvahy.

18. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty k náhrade trov exekúcie
súdneho exekútora by mal súd v zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať

povinného.Nakoľkotenjepodľazisteniasúdnehoexekútoranemajetný,pretopovinnýdňaXX.XX.XXXX
zomrel, pričom uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 2D/23/2018, Dnot X/XXXX zo dňa 09.03.2018
bolo konanie o dedičstve zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, nie je možné aby súd zaviazal
nemajetný subjekt na náhradu vzniknutých trov exekúcie v danej veci. Súd taktiež poukazuje aj na
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mihal verzus SR, ktorý argumenty súdneho

exekútora nepodporuje a taktiež na rozhodnutie Európskeho súdu pred ľudské práva vo veci Van der
Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983 a rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 27/08, II. ÚS
272/08 z 22.10.2008, I. ÚS 438/08 zo 17.12.2008, I. ÚS 256/08 zo 07.08.2008, v ktorých opakovane
ústavný súd poukázal na to, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri výkone
exekúcie, čo nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor, ktorý má z úspešne

vykonanej exekúcie zisk, resp. odmenu, ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že môže nastať
aj taká právna situácia ako aj v danej veci, kde niet subjektu, ktorý by nahradil súdneho exekútorovi
trovy exekúcie v dôsledku nedostatku hmotno-právnej legitimácie na strane účastníka konania na strane
oprávneného ako aj povinného, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko ten
je fyzickou osobou, ktorá nevlastní žiadne majetkové hodnoty. Nemajetnosť povinného prešetril práve

súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonávaním exekúcie.

19. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 zákona č.659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene

a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to po prepočte a
so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.