Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204678
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, okres O. D., v spore o zaplatenie 5.717,13 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti časti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 6.2.2017, č.k.
20C/68/2016-63, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd v ostatnej časti
žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n
e d o t k n u t ý .

Žalovanej strane n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore rozsudkom tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.717,13 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 5.791,34 eur od 26.04.2016 do 09.05.2016, zo sumy 5.751,26 eur od 10.05.2016 do

09.06.2016 a zo sumy 5.717,13 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie
vo výške 4,82 eur, úrok vo výške 215,26 eur, úrok z omeškania vo výške 2,77 eur, všetko v lehote 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. Žalobcovi sa priznáva
náhrada trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 30.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 5.717,13 eur, úrok
215,26 eur, úrok z omeškania 2,77 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny

5.791,34 eur od 26.04.2016 do 09.05.2016, z nezaplatenej istiny 5.751,26 eur od 10.05.2016 do
09.06.2016 a istiny 5.717,13 eur od 10.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
z nezaplatených úrokov vo výške 215,26 eur od 26.04.2016 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za
poistenie vo výške 4,82 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.05.2016 uzatvoril
žalobca so žalovanou Úverovú zmluvu č. 0000000000209745, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 6.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver a úroky
splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná

povinná splatiť do 20.05.2024. Žalovaná po vyčerpaní poskytnutého úveru porušila svoje zmluvné
povinnosti (prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe výzvy na
predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 25.04.2016, v súlade s úverovou
zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie amožnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou/opakovaným upozornením zo dňa 25.01.2016.
Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny poskytnutého úveru, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov
za poistenie schopnosti splácať úver.

Následne v odôvodnení súd prvej inštancie citoval niektoré zákonné ustanovenia právnych predpisov
v súvislosti s právnym posúdením veci. Svoj právny záver odôvodnil tým, že na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd žalobe v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku vyhovel, keď
v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal preukázané, že medzi stranami sporu bola
dňa 21.05.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000209745 - Pôžička. Uvedená

zmluvabolauzavretázaúčinnostizákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochainýchpôžičkách
pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, preto sa ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva,
keďže ju uzatvorila žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu
povahu účastníkov konania. Poskytnutie úveru, dojednaný spôsob splácania, výška nezaplatenej sumy,
ako aj porušenie zmluvnej povinnosti žalovanej splácať úver riadne a včas a dátum zosplatnenia

medzi stranami sporu neboli sporné. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdom priznaná suma pozostáva z nezaplatenej
istiny 5.717,13 eur, z nezaplatených zmluvných úrokov 215,26 eur, z nezaplatených úrokov z omeškania
2,77 eur a nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 4,82 eur. Súd priznal žalobcovi uplatnené
úroky z omeškania zo sumy istiny 5.791,34 eur od 26.04.2016 do 09.05.2016, z nezaplatenej istiny

5.751,26 eur od 10.05.2016 do 09.06.2016 a nezaplatenej istiny 5.717,13 eur od 10.06.2016 do
zaplatenia, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej výške t.j. 5 % ročne v súlade s ust. § 517 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania.
Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len z tzv. čistej istiny, nakoľko úroky z omeškania nemožno

priznať z príslušenstva pohľadávky (z úrokov). Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale
len je príslušenstvo. Preto súd žalobu zamietol aj v časti čo do uplatnených úrokov z omeškania z
nezaplatených úrokov. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak
v podobe úrokov z úveru , ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo

vzťahoch medzi účastníkmi. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti úroku z omeškania
z nezaplatených úrokov, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti časti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol a v časti o náhrade
trov konania, podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že s argumentmi uvedenými okresným
súdomvodôvodnenírozsudkusažalobkyňanestotožňujeapovažujenapadnutýrozsudokzanesprávny
a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Znovu poukazovala na všeobecné obchodné podmienky a sadzobník, pokiaľ ide o účtovanie poplatkov
a naďalej zotrvala v názore, že dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie vyplýva zo všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy a toto dojednanie nemusí byť v samotnom texte
zmluvy. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe žalobcu v
plnom rozsahu a zároveň mu priznal aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v uplatnenej

výške.

3. Žalovaná strana sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP (zák. č. 160/2015

Z.z.-ďalejlen„CSP“),pozistení,žeodvolaniebolopodanéoprávnenýmsubjektom,ktorýmježalobkyňa,
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil
z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmavalrozsudoksúduprvejinštancielenvčastiachnapadnutýchodvolaním,preto
v odvolaním nenapadnutej časti, v ktorej súd čiastočne žalobe vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmaval a nemohol sa ním odvolací súd v tejto časti zaoberať.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §

387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci

samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že nakoľko ide nesporne o spotrebiteľskú
zmluvu, žalobkyňa si mohla účtovať poplatky za vedenie účtu, resp. iné poplatky iba za predpokladu,
že by boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený

žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky poplatkov, žalovanej nevznikla povinnosť platiť za
vedenie osobného účtu žiadne poplatky. V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť totiž poplatky
uvedené priamo v zmluve, inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Pokiaľ sa žalobkyňa
odvoláva na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, súd poukazuje na to, že
vo všeobecnosti zmluvné ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti

všeobecných obchodných podmienok, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného
charakteru, v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, a preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. V konaní tak nebolo preukázané platné dojednanie
vyššie označených poplatkov, a preto súd žalobu zamietol. Žaloba je nedôvodná aj pokiaľ ide o úroky,
nakoľko tieto boli vyčíslené zo sumy, ktorá pozostávala zo sporných poplatkov. Rovnako súd zamietol

žalobu aj pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať 28 % ročný úrok. Žalobkyňa nepreukázala platné individuálne
dojednanie takéhoto úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložila žiadnu listinu, ktorá by bola
podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovaným dohodla
o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu.

12. Súd prvej inštancie primárne skúmal, či jednotlivé zmluvy o úvere uzatvorené medzi žalobcom a
žalovaným spĺňajú požiadavky relevantných právnych predpisov v otázke ich obligatórnych náležitostí
(zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 129/2010 Z. z. Zákon o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). V tomto smere mal súd prvej
inštancie za preukázané, že v každej úverovej zmluve, ktorá je predmetom tohto konania, absentuje

jej povinná náležitosť v zmysle vyššie citovaných zákonov, čoho dôsledkom je záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. alebo § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. Odvolací súd z uvedeného uvádza, že bezúročný a bezpoplatkový môže byť len ten
úver, ktorý obsahuje platné úroky a poplatky, čo však v danom prípade nie je splnené. Vzhľadom naskutočnosť, že súčasťou predmetných úverových zmlúv sú poplatky a úroky, ktoré ako celok predstavujú
neakceptovateľné protiplnenie v celej ich výške, sú tieto neplatné, a preto ani niet priestoru sa zaoberať
otázkou ich prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Práve z tohto dôvodu by bolo nadbytočné

podrobne sa zaoberať rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s.,
C-42/15,ECLI:EU:C:2016:842,vrámciktoréhosaSúdnydvorEÚvysporiadávasotázkouobligátorných
náležitostí zmlúv o úvere uzatváraných v súlade so Smernicou 2008/48, konkrétne s čl. 10 ods. 2 písm.
h), a tiež s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úverov, keďže tento by mal relevanciu jedine v prípade,
že by príslušné zmluvy o úvere mali platné poplatky a úroky. Odvolací súd len na okraj poznamenáva, že

zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod
50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade
s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom

prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)