Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114201276
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114201276.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne : X.. W. U., nar.
XX.XX.XXXX,bytomX.priR.,J.XXX/XX,protižalovaným:1.O.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomX.priR.,J.
XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o. so sídlom v Nitre, Štefánikova
57, 2. T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. U. XX, 3. J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., N. U. XX, obaja

zastúpení Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo
námestie 25, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných proti uznesenie
Okresného súdu v Nitre č.k. 25C/9/2014-460 zo dňa 05.11.2018 v spojení s opravným uznesením č.k.
25C/9/2014-508 zo dňa 29.01.2019 o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol už len o nároku na náhradu trov konania potom,
čo vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 25C/9/2014-268 zo dňa
18.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.7Co/261/2015-309 zo dňa 24.08.2017
tak, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá. O trovách konania napadnutým uznesením súd prvej
inštancie rozhodol tak, že žalovanej v 1. rade priznal voči žalobkyni právo ( správne „ nárok“) na

náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 50% ( výrok I.a III.) a žalovaným
v 2. a 3. rade priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 50% ( výrok II. a IV.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 470, § 255 ods. 1, §
257 , § 262 Civilného sporového poriadku( CSP) a uviedol, že vzhľadom na výsledok sporu, kedy
žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola zamietnutá, vznikol žalovaným
nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP ako strane v spore plne úspešnej. Súd prvej

inštancie však aplikoval v danej veci pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 257 CSP a úspešným
žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ale len čiastočne v rozsahu 50%
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za takéto dôvody považoval jednak sociálny aspekt na strane
žalobkyne, ktorá je starobná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 466,80 eura mesačne a zaplatenie
náhrady trov konania žalovaným v plnej výške by žalobkyni spôsobilo značné ťažkosti. Za druhý dôvod
považoval okolnosti danej veci . Poukázal na to, že žalobkyňa sa v tomto spore voči žalovanej v 1.

rade ( družka syna žalobkyne) a žalovaným v 2. a 3. rade ( dcéra žalobkyne a jej manžel) domáhala
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré kúpnou zmluvou previedla na žalovaných a títo
jej podľa tvrdenia žalobkyne nezaplatili kúpnu cenu, preto od zmluvy odstúpila a žiadala určiť, že je
vlastníčkou týchto nehnuteľností. Jej žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
jej tvrdenia, že žalovaní jej nezaplatili kúpnu cenu, hoci v ňou podpísanej kúpnej zmluve je uvedené, že
pred jej podpisom uhradili kupujúci ( žalovaní) kúpnu cenu. Žalobkyňa mala k uvedenej nehnuteľnosti

zriadené právo doživotného bývania a užívania, ale v dôsledku správania žalovanej v 1. rade, ktorá sa
medzitým stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností , nemohla toto právo realizovať. Uvedené okolnostisúd prvej inštancie posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré žalovaným priznal len
čiastočnú náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 50%.
2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade i žalovaní v 2.a 3. rade.

3. Žalovaná v 1. rade navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie vo výroku I.a III. zmeniť tak, aby
súd zaviazal žalobkyňu nahradiť jej trovy celého konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnila ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení žiadnym
spôsobom neodôvodnil, prečo dospel k záveru, že v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a prečo následne jej ako úspešnej žalovanej

voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Práve naopak, z odôvodnenia
napadnutého uznesenia vyplýva, že majetkové pomery žalobkyne neodôvodňovali uplatnenie výnimky
podľa § 257 CSP. Súd nezdôvodnil, aké žalobkyňou uvádzané skutočnosti teda majú predstavovať
okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal
na skutočnosť, že vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu (t.j. rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
dňa 24.08.2017, č. k. 7Co/261/2015 - 309, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,

čo do výroku o zamietnutí žaloby a čo do výrokov o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia. V rozsudku č. k. 7Co/261/2015 - 309 však odvolací súd nespochybnil rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania čo do jeho správnosti, ale uviedol, že na úplné posúdenie otázky priznania
nároku je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie zvážil a odôvodnil aj možnosť použitia ustanovenia § 257

CSP. Súdu prvej inštancie teda nebolo vytýkané nesprávne rozhodnutie, ale jeho nepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov uvedených v rozsudku vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP. Súd prvej inštancie
preto nemal dôvod odvolávať sa pri rozhodnutí o čiastočnom nepriznaní náhrady trov konania úspešným
žalovaným na záväzný právny názor odvolacieho súdu, pretože v tejto otázke nebol názor odvolacieho
súdu v jeho rozsudku vyjadrený. Z uvedených dôvodov mal súd rozhodnúť o náhrade trov konania tak,

že žalovanej prizná plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, keď pre aplikáciu ust,. § 257
CSP neboli splnené podmienky.
4. Žalovaní v 2. a 3. rade napadli odvolaním výrok II. a IV., ktorým im súd priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 50% a navrhli uznesenie zmeniť
tak, že im bude priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Odvolanie

odôvodnili ust. § 365 ods. 1 písm. d/ , f/, g/ a h/ CSP. Namietali , že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval ust. § 257 CSP, pretože tvrdenia žalobkyne o jej nemajetnosti , ktoré nie sú preukázané,
samé o sebe nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia
§ 257 Civilného sporového poriadku čo i len sčasti. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. Lehota , zapísaných na LV č. 825 a okrem toho má v nehnuteľnosti, ktorá

bolapredmetomtohtosporu, zriadenévecnébremenospočívajúcevoprávnenítútonehnuteľnosťužívať
doživotne. Žalobkyňa iniciovala súdne konanie z vlastného rozhodnutia, v tomto konaní sa nechala
zastúpiť právnym zástupcom, ktorému zrejme za poskytované služby platila. Rovnako my ako žalovaní
sme sa v záujme našej riadnej obrany v konaní nechali zastúpiť právnymi zástupcami, preto je vzhľadom
na výsledok sporu odôvodnené, aby žalobkyňa zaplatila náhradu trov konania v zákonnej výške na

aspoň čiastočné pokrytie nákladov nás žalovaných, ktorí sme v dôsledku rozhodnutia žalobkyne boli
vtiahnutí do súdneho sporu a museli sme sa v ňom brániť. Súd prvej inštancie rozhodnutím porušil naše
právo na spravodlivé súdne konanie, keď nám ako strane v celom rozsahu v konaní úspešnej ,nepriznal
náhradu trov konania v celom rozsahu, ale svojvoľne a bez náležitého odôvodnenia svojho rozhodnutia
náhradu trov konania znížil o 50%.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Poukázala
na to, že žalovaní jej dávajú za vinu, že do nepriaznivej sociálnej situácie sa dostala svojou vinou a
spôsobila im výdavky. Do tejto situácie sa dostala preto, že chcela svojim deťom pomôcť, prepísala na
nich dom s tým, že tam bude mať právo doživotného bývania a užívania a v pokoji dožije starobu.
Kúpnu zmluvu síce podpísala, ale nedostala nič z kúpnej ceny. Žalobu podala až potom, čo sa jej začali

vyhrážať, že ju vysťahujú a znemožnili jej dom obývať, lebo ju odpojili od energií, napriek tomu že ich
platila. Pokiaľ by sa ku nej správali riadne, nikdy by žalobu na súd nepodala. Rešpektuje rozhodnutie
súdu o zamietnutí jej žaloby, pretože nevie preukázať, že jej peniaze nevyplatili, ale vzhľadom na celú
situáciu do ktorej sa dostala správaním žalovaných, považuje za spravodlivé, aby neplatila žalovaným
trovy v plnej výške.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.7. V prejednávanej veci ide o konanie, ktoré začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok vydal dňa 14.10.2016 t.j. už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku . Odvolací súd

postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. Predmetom odvolacieho konania bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd po
tom, čo vec sama je už právoplatne skončené zamietnutím žaloby, rozhodol o nároku na náhradu trov
konania.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie o žalobe žalobkyni rozhodol rozsudkom zo dňa
18.11.2014 č.k. 25C/9/2014-268 tak, že žalobu zamietol a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalovanej
v 1. rade náhradu trov konania vo výške 774,36 eur a žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov konania vo
výške 2.823,12 eur. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a žalovaná v 1. rade proti
výroku o trovách konania ( namietala ich výšku) a Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 7Co/261/2015-309

zo dňa 24.08.2017 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutie žaloby a vo výrokoch
o trovách konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
nakoľko sa súd nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 257 CSP napriek tvrdeniu žalobkyne že sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie žalobkyňa
doložila súdu listiny preukazujúce jej osobné a majetkové pomery , ku ktorým sa vyjadrila žalovaná v 1.

rade a zároveň dokladovala svoje osobné a majetkové pomery. Žalovaní v 2. a 3. rade odmietli dokladov
ich pomery. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
13. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane ( § 255 ods. 1 CSP).
Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná
strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže

uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k
záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov konania úspešnej strane ,a to práve s ohľadom na
intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
14. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, potom čo

bola žaloba zamietnutá . Vzhľadom na výsledok sporu boli teda žalovaní vo veci samej plne úspešní a
vznikol im nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, ale súd prvej inštancie aplikoval
na danú vec ust. § 257 CSP majúc za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré
žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov sčasti a to v rozsahu 50%. Odvolací súd
rozhodujúc o odvolaní žalovaných dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách

konaniapostupovalvsúladesvyššiecitovanýmizákonnýmiustanoveniamiasprávnerozhodol onároku
na náhradu trov konania podľa zásad o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP.
15. Žalovaní v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ust. § 257 CSP, teda
že prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré im nepriznal plnú náhradu trov konania.
Odvolací súd nepovažuje túto námietku žalovaných za dôvodnú , pretože pokiaľ ide o namietaný

sociálny aspekt na strane žalobkyni, odvolací súd má za to, že v konaní boli listinnými dôkazmi
preukázané také osobné a majetkové pomery žalobkyne, pre ktoré by v prípade povinnosti nahradiť
žalovaným plnú náhradu trov konania , ich mohla zaplatiť len s veľkými ťažkosťami. Žalobkyňa je
starobná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške 466,80 eura, žije sama, je vlastníčkou nehnuteľnosti v
kat. úz. Q. zapísanej na LV č.. ktorá je však v dezolátnom stave, čo preukazujú doložené fotografie a

žalobkyňa platí za bývanie v tejto nehnuteľnosti mesačné úhrady za energie vo výške 36,96 eura. Ďalej
spláca spotrebiteľský úver mesačne vo výške 94,82 eura , ktorý čerpala v roku 2016 z VÚB a.s., vo
výške 4.000 eur a druhý spotrebiteľský úver od Cosument Finane Holding, a.s. vo výške 700 eur, ktorýspláca po 20 eur mesačne. Ďalej platí životnú poistku v Generali poisťovni a.s mesačne vo výške 15,88
eura.
16. Odvolací súd za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa okrem sociálneho aspektu považuje aj

iné okolnosti. Žalobkyňa previedla na blízke osoby ( dcéru a jej manžela a družku jej syna) svoju
nehnuteľnosť v ktorej mala zriadené právo doživotného bývania a užívania, ale v dôsledku správania
sa žalovaných sa musela z tejto nehnuteľnosti vysťahovať a býva v nevyhovujúcich podmienkach v
rodinnomdomevQ.Dôvodomprečonemôže realizovaťsvojeprávobývaniajeskutočnosť,že žalovaná
v 1. rade ako vlastníčka domu, v ktorom žalobkyňa ako oprávnená z vecného bremena bývala , v

období rokov 2013 až 2016 odpojila dom od dodávky elektrickej energie a prívodu plynu napriek
tomu, že žalobkyňa sčasti uhrádzala náklady za energie a dodávku obnovila až po výzve exekútora na
základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Tieto skutočnosti vyplývajú z trestného rozkazu
Okresného súdu v Nitre sp.zn. 33T/1/2018 zo dňa 02.02.2018, ktorým bola žalovaná v 1. rade uznaná
vinou z prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu podľa § 218 ods. 1 ,3 písm.a) Tr. zákona a
bol jej uložený podmienečný trest odňatia slobody. Vyššie uvedené správanie žalovanej v 1. rade ale i

žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí zostali nečinní a neriešili vzniknutú situáciu, hoci išlo o matku žalovanej
v 2. rade , je aj v rozpore s dobrými mravmi , čo je okolnosťou pre ktorú súd dôvodne žalovaným
nepriznal plnú náhradu trov konania.
17. V tejto veci odvolací súd zistil existenciu takých výnimočných okolností , ktoré bolo možné
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré však boli dôvodom

na čiastočné nepriznanie nároku na náhradu trov inak v konaní úspešným žalovaným. Z uvedených
dôvodov, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov
konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v tomto odvolacom konaní úspešná,

nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste
priznanie náhrady trov konania, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to,
že žalobkyni v tomto odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).