Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518201362
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518201362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa J. X., bytom P. nad Y. č. XXX
proti matke maloletého dieťaťa G. X., bytom P. nad Y. č. XX a maloletým deťom F. X., nar. XX.XX.XXXX
a F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Nové Mesto nad Váhom, o zapretie otcovstva, o odvolaní opatrovníka proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. novembra 2018, č.k. 6Pc/11/2018-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti
matke a dvom maloletým deťom určenia, že nie je otcom maloletých detí F. a F. X. z matky G. X..
Výrokom II. nepriznal matke maloletých náhradu trov konania. Súd prvej inštancie po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 85 ods. 1, § 86 ods. 1, § 88 ods. 1, § 88 ods. 2 Zákona o rodine, kedy
z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec maloletých detí sa dozvedel o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom detí hneď na začiatku, keď sa deti narodili. Túto skutočnosť
potvrdil pred súdom prvej inštancie pri jeho výsluchu. S matkou detí v spoločnej domácnosti nežije

pomaly 15 rokov. Matka vo svojej výpovedi potvrdila, že navrhovateľovi oznámila, že nie je otcom detí
hneď ako zostala tehotná a pričom mu to oznámila pri každom dieťati osobitne. Potvrdila, že v spoločnej
domácnosti s navrhovateľom nežijú od roku 2003. V danom prípade zákon umožňuje, aby manžel zaprel
otcovstvo do troch rokov, odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že
je otcom dieťaťa. V danom prípade je nesporné, že o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že
je otcom dieťaťa sa tento dozvedel hneď ako matka detí otehotnela, keďže mu oznámila, že nie je
otcom detí práve pri otehotnení. Je však nesporné, že v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2003.

Vychádzajúc z cit. ustanovení zákona vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi ako otcovi detí uplynula
zákonom stanovená lehota, do ktorej mohol otcovstvo zaprieť, súd jeho návrh zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 53 Zákona o rodine, podľa ktorého matka, ktorá bola vo veci úspešná by mala
právo na náhradu trov konania, ktoré by jej súd priznal, lenže vzhľadom k tomu, že jej žiadne trovy
nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie opatrovník, ktorý uviedol, že navrhovateľ podaným

návrhom žiadal, aby súd určil, že nie je otcom maloletých detí F. a F. X.. V rodných listoch detí je
uvedený ako otec, pretože sa narodili počas trvania ich manželstva. Biologickým otcom nemôže byť on,
nakoľko s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2003, intímne sa od tej doby nestýkali.
Biologickým otcom detí je A. J., ktorý otcovstvo priznáva a podal návrh na vyslovenie prípustnostina zapretie otcovstva, ktorému súd vyhovel a nadobudol právoplatnosť dňa 11.05.2018. Maloleté deti
vyrastali spolu s biologickým otcom, majú s ním dobré vzťahy, poznajú ho ako svojho otca a k J. X.,
ktorý je zapísaný v ich rodných listoch žiaden vzťah nemajú. I keď uplynula dlhá doba, keď si matka a

označený otec mohli podať návrh na zapretie otcovstva, je v záujme maloletých detí, ktoré majú právo na
to, aby ich biologický otec bol zapísaný v ich rodných listoch. Z týchto dôvodov žiadali vyhovieť návrhu
na zapretie otcovstva k maloletým deťom.
3. Navrhovateľ a matka detí sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania v súlade s §

65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zapretie otcovstva k maloletým deťom F. a
F. X.. Predmetom odvolacieho konania je potom preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým návrh zamietol.
6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má

za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie splnených podmienok na
zapretie otcovstva. Jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon
dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
splnenia podmienok na zapretie otcovstva, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi
účastníkov konania a preto odvolací súd zdieľa právne závery súdu prvej inštancie a s poukazom na

ust. § 387 ods. 2 CSP na ne odkazuje.
7. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde , že je jeho otcom.
8. Ústavný súd vo svojom náleze PL ÚS 1/2010 zo dňa 20.04.2001 konštatuje, že právnou úpravou

ustanovená lehota na podanie zapieracej žaloby nie je v rozpore s článkami Dohovoru. Vymedzenie
tejto lehoty a podmienok jej plynutia musí vyváženým spôsobom rešpektovať práva všetkých týchto
právnych vzťahov zúčastnených osôb. Pôvodne stanovená 6 mesačná zapieracia lehota zákonom
94/63 Zb. poskytovala dotknutým osobám neprimerane krátky časový priestor na uplatnenie ich práv
a preto bola rešpektujúc práva priznané Ústavou i Dohovorom novou zákonnou úpravou zákonom

36/2005 Z.z. predĺžená na 3 roky. Z hľadiska vyváženia všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní
právnychvzťahovsúvisiacichsprávnymotcovstvomjepotrebnézobraťdoúvahypredovšetkýmmoment
začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec dozvedel o
skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo.
9. Preto v prejednávanej veci súd prvej inštancie správne skúmal, kedy sa manžel matky maloletých detí

zapísaný v rodnom liste ako otec detí z titulu manželstva s ich matkou dozvedel o narodení maloletých
detí. V tomto kontexte potom možno konštatovať, že ako navrhovateľ, tak aj matka vo svojej výpovedi
obaja zhodne potvrdili, že navrhovateľ sa dozvedel o tom, že nie je otcom detí, ktoré sa majú narodiť v
čase, už keď bola tehotná. Bez ohľadu na túto skutočnosť zároveň je nutné konštatovať, že minimálne
odo dňa narodenia detí, t.z. u mal. F. dňa XX.XX.XXXX a u mal. F. odo dňa XX.XX.XXXX zápisom

do matriky možno konštatovať, že navrhovateľ sa dozvedel o narodení detí. Preto platí nevyvrátiteľná
domnienka všeobecnej znalosti práva, teda o všetkom čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené sa má za
to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému koho sa to týka. Navrhovateľ ako manžel matky
maloletých detí si musel byť vedomý prvej domnienky otcovstva, ktorá je upravená v ust. § 85 ods.
1 Zákona o rodine, z ktorej vyplýva, že za otca sa bude považovať manžel matky bez ohľadu na

skutočnosť, či podpisom potvrdí otcovstvo alebo nie. Nález Ústavného súdu PL ÚS 1/2010 zdôraznil,
že je potrebné pri plynutí lehôt zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec dozvedel o skutočnostiach
spochybňujúcich jeho otcovstvo. Ust. § 86 ods. 1 Zákona o rodine účinné od 01.01.2016 uvedenú
skutočnosť zohľadňuje, keď sústreďuje pozornosť na moment získania vedomostí o skutočnostiach
dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke. Navrhovateľ ako

manžel, ktorý nežil so svojou manželkou v spoločnej domácnosti min. od roku 2003 musel mať najneskôr
pri narodení detí, t.z. v roku 2006 a 2007 vedomosť o tom, že nie je otcom maloletých detí. Z tohto
je potom zrejmé, že návrh podaný na súde prvej inštancie dňa 16.04.2018 bol podaný po uplynutí 3-
ročnej lehoty.
10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
11. Pokiaľ opatrovník ako odvolateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudok Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom pod sp.zn. 12Pc/5/2018 v tomto kontexte potom odvolací súd zdôrazňuje, že týmto
rozsudkom bola vyslovená prípustnosť zapretia otcovstva vo vzťahu k maloletým deťom F. a F., ktorémajú po právoplatnosti tohto rozsudku podať návrh na zapretie otcovstva. Pokiaľ však navrhovateľ ako
otec zapísaný formálne na rodnom liste oboch maloletých detí zmeškal zákonom stanovenú 3-ročnú
lehotu, nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý z tohto dôvodu

jeho návrh zamietol ako vecne správny potvrdiť.
12. O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
13. Tento rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).