Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010879
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117010879.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu v trestnej veci proti obžalovanej R. N., nar. XX.XX.XXXX v M., t. č. vo
väzbe v ÚVV Leopoldov v inej trestnej veci, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 16.01.2018, č. k. 9T/35/2017-79, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej R. N. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná R. N. uznaná za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu,
že si dňa 23.08.2016 v Trnave osobne prevzala výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.

4T/101/2014 zo dňa 24.02.2015, právoplatným dňa 24.02.2015 a to najneskôr v lehote do 8 dní od
prevzatia výzvy na nástup trestu, túto výzvu v mieste svojho trvalého pobytu a na iných miestach v SR
nerešpektovala a do výkonu trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby,
Gucmanova 19/670, Leopoldov bez vážneho dôvodu v lehote stanovenej súdom nenastúpila až do dňa
16.11.2016, kedy bola na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu Okresného súdu Trnava zo dňa
06.09.2016, dodaná do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústav

na výkon väzby.

Za to obžalovanej okresný súd uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú zaradil na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bola obžalovaná R. N. na hlavnom
pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne
okresný súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku,

pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaná odpovedala „áno“.
Prokurátor a obhajkyňa obžalovanej na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd
prijal jej vyhlásenie. Po takomto zistení okresný súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania
stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol
posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného

činu - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka a závažnosť spáchaného
prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej vyššia ako nepatrná podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného
poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal
pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku

o treste.

Následne okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä odpisu registra
trestov obžalovanej, lustrácie registra priestupkov obžalovanej a hodnotenia z výkonu trestu odňatia
slobody. Z odpisu registra trestov obžalovanej okresný súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ sedemkrát

odsúdená za majetkovú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
20.06.2016, sp. zn. 0T/143/2016, právoplatným dňa 20.06.2016 za trestný čin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z lustrácie registra priestupkov okresný
súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ štyrikrát postihnutá za spáchanie priestupku, z toho trikrát za
priestupky proti majetku. Z hodnotenia Ústavu na výkonu trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová zo dňa

06.04.2017 vyplynulo, že správanie odsúdenej vo výkone trestu odňatia slobody je hodnotené kladne,
nebola disciplinárne riešená. K spáchaniu majetkovej trestnej činnosti prezentuje kritický postoj.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel okresný súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom
stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, keď zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
teda že sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala a jednu

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaná už bola odsúdená.
Okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dojnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby v trvaní 2 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný. Okresný
súd pri určení výmery trestu zohľadnil aj rodinnú situáciu obžalovanej (starostlivosť o maloleté dieťa a
úmrtie otca) a postupne (po spáchaní stíhaného trestného činu) vykonávané tresty odňatia slobody v

celkovej dĺžke 15 mesiacov (od 16.11.2016 do 15.02.2018).
Okresný súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaná
nebola pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona).

Protitomutorozsudkuzahlásilaihneďnahlavnompojednávaníodvolaniedovýroku otresteobžalovaná.
Svoje odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedla v ňom, že uložený trest odňatia
slobody považuje za neprimeraný k jej previneniu sa, je matkou maloletej trojročnej dcéry, o ktorú
sa sama stará ako slobodná matka, maloletá je na ňu naviazaná a ďalšie odlúčenie nie je v záujme

maloletej. Súhlasila aj s alternatívnym trestom povinnej práce a preto navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v časti o treste podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a d) Trestného poriadku zrušil
a uložil jej trest povinnej práce.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,

obžalovaná a jej obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu
súdu odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca ako i obžalovaná predniesli záverečný
návrh v súlade s písomnými dôvodmi odvolania.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1

Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na

hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu
obžalovanej a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch
napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k
rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosťv súlade s § 36 písm. l) Trestného zákona (k spáchaniu trestného činu sa priznala a jeho spáchanie
úprimneoľutovala)apriťažujúcuokolnosťvsúlades§37písm.m)Trestnéhozákona(užbolavminulosti
za trestný čin odsúdená). Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle

ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 348 ods. 1
Trestného zákona je 0 až 2 roky. Aj dovolací súd uzatvára, že iný ako nepodmienečný trest odňatia
slobody by nebol účinný vo vzťahu k obžalovanej, nakoľko bola v minulosti opakovane odsúdená a
uložené tresty odňatia slobody nemali na ňu žiaden prevýchovný účinok. Správne tiež okresný súd
postupoval, keď obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace nepodmienečne (trest veľmi

mierny, pozn. súdu). Nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ obžalovaná tvrdila, že trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace je neprimerane prísny, odvolací
súd tento trest za neprimerane prísny rozhodne nepovažuje. Naopak treba konštatovať, že tento trest a

to najmä vzhľadom na osobu obžalovanej je trestom miernym. Odvolací súd však nemohol obžalovanej
uložiť trest vyšší, pretože prokurátor odvolanie v neprospech obžalovanej nepodal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.