Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213217819
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213217819.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Lukáš Kočnar - PRO - FACTOR,
IČO: 34 792 937, so sídlom Františkánska 4, 917 01 Trnava, proti žalovanému 1. MA-AS, s.r.o., IČO:
44 589 905, so sídlom Kríková 3, 821 07 Bratislava, žalovanému 2. E. Y., bytom Y. XXX/XX, XXX XX H.
L., o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č.k. 11Cb/10/2015-46 zo dňa 29.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd r u š í odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 4.9.2013 sa proti žalovaným 1. a 2. domáhal,
aby súd uložil žalovaným 1. a 2. zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 600,- eur spolu s 0,1

% úrokom z omeškania denne z dlžnej sumy od 15.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 29.1.2015 uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 600,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne
zo sumy 600,- eur od 15.03.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 36,- eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 269 ods. 2, § 324 ods.
1, § 340 ods. 1, § 365 veta prvá, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 546, § 548 Občianskeho
zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe zmluvy o vykonanie plošnej inzercie č. 15 zo dňa
19.10.2012 s dodatkom, v ktorej sa žalobca zaviazal zmluvou presne špecifikovaných podmienok zaistiť
reklamu pre žalovaného 1. a žalovaný 1. sa okrem iného zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalobca

vyúčtoval žalovanému 1. za služby faktúru č. 1300263 so splatnosť 14.03.2013 na sumu 600 eur. Súd
prvej inštancie prejednal vec ako drobný spor bez nariadenia pojednávania a z vykonaného dokazovania
mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. a 2. rade vznikol dvojstranný právny vzťah, na
základe ktorého žalobca uverejnil plošnú inzerciu pre žalovaného 1., čo potvrdzuje aj predmetná faktúra
a fotokópia inzercie.
Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy o prevedení plošnej inzercie na plagátoch uzavretých medzi

žalobcom a žalovaným 1. zistil, že okrem iného bolo v predmetnej zmluve dohodnuté, že úhrada ceny
vrátane príslušenstva podľa tejto zmluvy je zaistená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby podpísanej na
tejto zmluve za inzeranta. Ďalej táto osoba súčasne prehlásila, že ručiteľský záväzok, ktorým je zaistená
úhrada ceny vrátane príslušenstva a úrokov podľa zmluvy preberá. Nakoľko súd prvej inštancie zistil,
že predmetnú zmluvu podpísal žalovaný 2., súd zaviazal súčasne na zaplatenie žalovanej istiny spolu
so žalovaným 1. aj žalovaného 2. Zároveň zaviazal žalovaných zaplatiť aj úroky z omeškania tak ako si

uplatnil žalobca, keď zmluvný úrok z omeškania bol ustanovený v zmluve v článku 5 a 5 všeobecných
podmienok vo výške 0,3 % za každý aj začatý deň omeškania so zaplatením dohodnutej ceny. Súd prvejinštancie o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 36,- eur za zaplatený súdny poplatok.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2. a to z dôvodov uvedených v §
205 ods. 2 O.s.p. písm. a), nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. b), f), h) a
ďalej z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f). Odvolateľ namietal, že predmetnú zmluvu
o vykonaní plošnej inzercie zo dňa 19.10.2012 s dodatkom žalovaný 2. neuzavrel a bol uzavretý len
medzi zmluvnými stranami a to žalobcom a žalovaným 1. Žalovaný 2. ako fyzická osoba nemá žiadnu

zodpovednosť za záväzky žalovaného 1. a ani za ňu neprevzal záväzok a nepristúpil k dlhu, ani sa
nijako inak nezaviazal znášať sám alebo spolu so žalovaným 1. žiadne záväzky žalovaného 1., z tohto
dôvodu namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu. Ďalej odvolateľ namietal, že konanie pred súdom
prvej inštancie je poznačené vadou, keď súd postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko neprerušil
konanie voči žalovanému 1. z dôvodu začatia konkurzného konania a teda nesprávne rozhodol vo veci,
súd neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal riadne dokazovanie. Žalovaný 2. namietal, že

nemal možnosť brániť sa pred súdom na pojednávaní svojimi argumentmi. Podľa žalovaného 2. sa
celé súdne konanie prerušuje zo zákona vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný 1. je v konkurze. Súd
prvej inštancie nebol oprávnený vydať meritórne rozhodnutie vo veci ako ho vydal z dôvodu začatia
konkurzného konania voči žalovanému 1. Žalobca si mal uplatniť svoju pohľadávku voči žalovanému
1. v rámci zákonnej lehoty prihláškou do konkurzného konania voči žalovanému 1. Žalovaný neuznáva

ani úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne predstavuje 36,5 % úrok a takto vysoký úrok možno
označiť ako úžeru a teda zo zákona neplatný. Podľa doterajšej judikatúry za primerané sa považujú
úroky vo výške do 20 %, a preto namietal neplatnosť zmluvy v časti úrokov z omeškania pre rozpor
so zákonom a rozpor s dobrými mravmi. Úroky by mali byť priznané, keď tak len vo výške zákonného
úroku z omeškania. Odvolateľ žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže uhradiť žalovanému 2.
trovy konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie správca konkurznej podstaty úpadcu žalovaného 1., ktorý
uviedol, že z Obchodného vestníka 184/2014 deň vydania 26.09.2014 vyplýva, že Okresný súd

Bratislava I. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - žalovaného 1. a to uznesením zo dňa 22.09.2014,
ktoré bolo zverejnené v obchodnom vestníku 26.09.2014 a poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), v zmysle ktorého vyhlásením konkurzu
sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi, a preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2. uviedol, že žalobca so žalovaným 1. uzavreli zmluvy
o prevedení plošnej inzercie na plagátoch zo dňa 19.10.2012 spolu so žalovaným 2., ktorý podpísal
aj ručiteľské vyhlásenie osoby konajúcej za inzeranta, ktoré je upravené v článku 8 zmluvy tak, že
úhrada ceny vrátane príslušenstva podľa tejto zmluvy je zaistená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby

podpísanej na tejto zmluve za inzeranta. Táto osoba podpisom tejto zmluvy súčasne prehlásila, že
ručiteľský záväzok, ktorým je zaistená úhrada ceny vrátane príslušenstva a úrokov podľa tejto zmluvy
preberá. Žalovaný 2. ako osoba oprávnená konať za žalovaného 1. a zároveň v dobe uzatvárania zmluvy
aj ako jediný spoločník, sa s ustanoveniami zmluvy o vykonaní plošnej inzercie zo dňa 19.10.2012
oboznámil na základe rokovaní o uzavretí zmluvy a svojim podpisom prejavil vôľu uzavrieť zmluvu v

navrhnutomznení,tedaajsručiteľskýmvyhlásenímzmluvupodpísať.Žalovaný2.vyhlásilsvojručiteľský
záväzok na splnenie záväzku v prípade, ak žalovaný 1. žalobcovi svoj záväzok neuhradí. Žalobca ďalej
poukázal na to, že pokiaľ ide o ustanovenie § 47 ods. 1 ZKR, na účastníkov konania, ktorí vystupujú
na strane úpadcu prerušenie konania pôsobí len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo vedľajšie
účastníctvo. O nerozlučné spoločenstvo ide vtedy, keď rozhodnutie súdu alebo iného oprávneného

orgánu sa vzťahuje na všetkých účastníkov konania, ktorí sú na jednej strane sporu. Pri nerozlučnom
spoločenstve úkony jedného z účastníkov konania platia aj pre ostatných účastníkov konania na tej istej
strane sporu. Na základe uvedeného ručiteľský záväzok nevytvára podľa hmotného práva nerozlučné
procesné spoločenstvo, teda konanie voči žalovanému 2. vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu
žalovaného 1. sa neprerušuje, ale prerušuje sa len vo vzťahu k žalovanému 1. S názorom žalobcu

o oprávnenosti návrhu voči žalovanému 2. a jeho pasívnu legitimáciu sa stotožnil aj Krajský súd v
Prešove ako odvolací súd, ktorý svojimi rozsudkami č.k. 4Cob/57/2013-150 zo dňa 22.04.2014 a č.k.
7Cob/48/2013-100 zo dňa 20.11.2014 rozhodol, že ručiteľský záväzok osoby konajúcej za inzeranta
je platný a nezaniká dovtedy, kým dlh voči žalobcovi na zaplatenie ceny nebude vyrovnaný. Žalobcanavrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 2. zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 22.9.2014,
spis. zn. 30K/30/2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka MA-AS, s.r.o., so sídlom Kríková 3, Bratislava,
IČO: 44 589 905 a do funkcie správcu ustanovil AB restructuring, k.s., so sídlom Dostojevského 19,
Bratislava, zn. správcu: S1611, ktoré uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku 184/2014 dňom
vydania 26.9.2014.

Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
Podľa § 47 ods. 3 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu;

správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.
Konkurz začína vyhlásením konkurzu a to zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom
vestníku. Právne účinky zverejnenia nastanú po faktickom zverejnení, teda nasledujúcim dňom po
vydaní Obchodného vestníka. Vyhlásením konkurzu sa ex lege prerušujú súdne a iné konania týkajúce
sa majetku konkurzu, ktorý podlieha konkurzu. Prerušenie súdnych konaní nastáva priamo zo zákona,

a preto nie je potrebné o ich prerušení vydávať rozhodnutie.
V zmysle § 165 ods. 1 C.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú
lehoty podľa tohto zákona.

7. Vzhľadom k tomu, že na žalovaného 1. bol vyhlásený konkurz, bolo potrebné skúmať, či medzi

žalovanými 1. a 2. ide o nerozlučné spoločenstvo, pretože len v prípade nerozlučného spoločenstva
vyhlásením konkurzu na jedného z účastníkov konania, prerušenie konania pôsobí na účastníkov, ktorí
vystupujú na strane úpadcu.
Odvolací súd zhodne s argumentáciou žalobcu považuje za jednoznačné, že v danom prípade medzi
žalovanými 1. a 2. ide o samostatné spoločenstvo.

Ručiteľ a dlžník nie sú zaviazaní solidárne (R 2/1968).
V prípade nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom môže žalobca uplatňovať svoje právo v konaní samostatne
tak voči dlžníkovi ako aj voči ručiteľovi, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa sa nejedná o nerozlučné
spoločenstvo účastníkov konania na strane žalovaného (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo
38/2007).

Ak vystupuje na žalovanej strane dlžník a ručiteľ, žalobu na plnenie z dlhu možno podať a prejednať
samostatne proti každému z nich, pričom výsledok konania (výrok rozhodnutia) môže byť pre oboch
spoločníkov rozdielny.
Aj keď je ručiteľ zaviazaný rovnako ako dlžník (pokiaľ nebolo dohodnuté niečo iné), nejde o ich solidárny
záväzok. Platobná povinnosť dlžníka a ručiteľa sa viaže k tej istej pohľadávke veriteľa a plnením jedného

znichzanikávrozsahutohtoplneniapovinnosťdruhého.Nazákladetakéhotorozhodnutiamožnopotom
výkonom rozhodnutia vymôcť celé pohľadávku od ktoréhokoľvek z nich (por. R 56/1995, Švestka a kol.:
Občanský zákonník I, II, 2. vydanie. C. H. BECK, Praha 2009, s. 1533).
Žalovaní 1. (dlžník) a 2. (ručiteľ) z procesného hľadiska tvoria samostatné spoločenstvo, následkom
čoho z dôvodu vyhlásenia konkurzu dochádza k prerušeniu konania len vo vzťahu k žalovanému 1., na

ktorého majetok bol vyhlásený konkurz (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 33/2012).
Vzhľadom k tomu, že odvolanie AB restructuring, k.s., so sídlom Dostojevského 19, Bratislava správcu
konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného 1. bolo predložené odvolaciemu súdu dňa 14.4.2016, t.j.
v čase, keď už bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka -žalovaného 1., je zo zákona konanie
voči žalovanému 1. prerušené, a preto odvolací súd o odvolaní AB restructuring, k.s., so sídlom

Dostojevského 19, Bratislava správcu konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného 1. nerozhodoval.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalovaného 2. proti
rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,

vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaného 2. je čiastočne dôvodné, v dôsledku
čoho je namieste rozhodnutie súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. b),c) C.s.p., vrátane
závislého výroku o trovách konania zrušiť, vrátiť mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného 2., že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.), pretože z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného 1.
bolo zverejnené v obchodnom vestníku 26.09.2014, čím bolo konanie v zmysle § 47 ods. 1 ZKR voči
žalovanému 1. zo zákona prerušené a súd prvej inštancie napriek tomu dňa 29.01.2015 napadnutým

rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaných 1. a 2. k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a
nerozdielne sumu 600,- eur s príslušenstvom.
Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalovaného 2., ktorý namietal, že nemal možnosť sa brániť
pred súdom svojimi argumentmi, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému 2. pred vydaním
rozsudku vo veci samej nebolo doručené žiadne podanie žalobcu, teda návrh na začatie konania s

prílohami, keď všetky zásielky súdu adresované žalovanému 2. sa vrátili späť ako nedoručené a teda
postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému 2. odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu bolo
znemožnené oboznámiť sa so žalobou a prílohami k žalobe a následne vyjadriť sa k nároku žalobcu
voči žalovanému 2.

Podľa nálezu Ústavného súdu I. US 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v článku 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu voči
žalovanému 2. predčasný, nakoľko nevyplýva z vykonaného dokazovania a jeho rozhodnutie je

prekvapivé.

11. Neprichádzalo do úvahy, aby odvolací súd v celom rozsahu nahradzoval úlohu súdu prvej inštancie
a tiež z dôvodu, že prišlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho procesného

postupu nevykonal dokazovanie pre účel rozhodnutia vo veci samej, preto odvolaciemu súdu nezostala
iná možnosť, ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť podľa ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b) C.s.p, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom, znemožnil žalovanému 2.,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keď tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a nie je účelné doplniť

dokazovanie odvolacím súdom. Odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd nepreskúmaval napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď v danom
prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok

a odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude doručiť žalovanému 2. žalobu s prílohami, vysporiadať
sa so všetkými námietkami vznesenými žalovaným 2. v odvolacom konaní, v prípade potreby doplniť
dokazovanie, pričom musí postupovať spôsobom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho

súdu v zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

15. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).