Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/762/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611207991
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2611207991.4

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: P. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX/X, J., zast.: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom Hurbanova 486/2, 905 01
Senica, IČO: 36 271 268, proti žalovaným: 1/ T. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX H. H. XX, zast.:
JUDr. Miroslav Mečíř, advokát so sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica, 2/ C. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom XXX XX H. H. XX a 3/ E. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX H. H. XX, o vypratanie nehnuteľnosti,
na odvolanie žalovaných v 1., 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 10C/113/2011
- 457 zo dňa 22. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa m e n í v časti výroku o vypratanie nehnuteľnosti v zabezpečení
bytovej náhrady tak, že žalovaná v 1. rade je povinná nehnuteľnosť vypratať do 3 dní od zabezpečenia
náhradného bytu.

II. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e v časti vypratania nehnuteľnosti žalovanými v 2.
a 3. rade.

III. Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í v časti náhrady trov konania - právneho zastúpenia a v sume

406,33 eur k rukám advokáta žalobkyne a v tejto časti sa súdu I. inštancie v r a c i a na ďalšie konanie.

IV. V ostatných častiach trov konania sa rozsudok súdu I. inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozsudkom rozhodol, že odporkyňa v 1. rade je povinná vypratať nehnuteľnosť v
k.ú. H. H. zapísaná na LV č. XX ako parc.č. 247/1 rodinný dom s.č. XX zast. plochy a nádvoria vo
výmere 279 m2, parc.č. 247/2 záhrady vo výmere 433 m2, parc.č. 251 zastavané plochy a nádvoria vo

výmere 374 m2 do 3 dní od zabezpečenia bytovej náhrady. Odporcovia v 2. a 3. rade sú povinní vypratať
nehnuteľnosť v k.ú. H. H. zapísanú na LV č. XX ako parc.č. 247/1 rodinný dom s.č. XX zast. plochy a
nádvoria vo výmere 279 m2, parc.č. 247/2 záhrady vo výmere 433 m2, parc.č. 251 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 374 m2 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovia v 1. až 3. rade
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 2.440,07 eur na
trovách právneho zastúpenia a v sume 406,33 eur na iných trovách všetko k rukám jej advokáta do 3

dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
Okresnému súdu Senica náhradu trov konania štátu v sume 19,98 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Trovy konania na súdnom poplatku za odvolanie podané odporkyňou v 1.rade dňa 30.1.2008
proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 4.12.2007, č.k. 7C/136/2006-95 a dňa 7.10.2013 proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 17.9.2013, č.k. 10C/113/2011-357, znáša štát. Odporcovia v 2.
a 3. rade sú povinní zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa

17.9.2013, č.k. 10C/113/2011-357 každý v sume 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd odporkyni v 1.rade náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.2. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh v zmysle jeho zmeny bol
podaný dôvodne. Ako prvé súd aj v tomto konaní v zmysle pokynov odvolacieho súdu sa zaoberal

otázkou odporcami tvrdenej neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi bývalým manželom
odporkyne v 1. rade a otcom odporcov v 2. a 3. rade ako darcom a navrhovateľkou ako obdarovanou
uzatvorenou dňa 9.8.2006. Súd mal bez pochýb preukázané, že bývalý manžel odporkyne v 1. rade
Q. C. nadobudol vypratávané nehnuteľnosti ešte pred uzavretím manželstva, takže bol ich výlučným
vlastníkom. Uzavretím manželstva nevznikla odporkyni v 1. rade (vtedy jeho manželke) žiadna forma

spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Samotná skutočnosť, že kúpna cena za ne, ako aj ich
zrekonštruovanie boli hradené z prostriedkov BSM, nemá na otázku vlastníckeho práva žiadny vplyv.
Odporkyňa v 1. rade sa mohla po rozvode manželstva v lehote 3 rokov domáhať vyporiadania BSM,
kde by tieto skutočnosti mohli byť zohľadnené, pokiaľ by ich preukázala. Tvrdenia odporkyne v 1. rade
ako aj jej právneho zástupcu, že vôľa Q. C. pri uzatvorení darovacej zmluvy nebola slobodná, keďže
tento daroval nehnuteľnosti navrhovateľke s podmienkou, že táto ho doopatruje, pričom, ak by jej ich

nedaroval, táto by ho zrejme nedoopatrovala, súd pokladá za špekulatívne a nepreukázané. Q. C.
do zápisnice na pojednávaní konanom dňa 24.5.2007 jasne a jednoznačne uviedol, že navrhovateľke
daroval dotknuté nehnuteľnosti preto, lebo to tak „cítil od srdca“. Návrh právneho zástupcu odporkyne v
1. rade na doplnenie dokazovania pripojením spisu V- 1770/06 Správy katastra Senica, ktorým dôkazom
chcel tento preukázať, že Správe katastra nebol predložený s návrhom na vklad vlastníckeho práva

potrebný počet rovnopisov spornej darovacej zmluvy, súd zamietol, nakoľko tento dôkaz pokladal za
nadbytočný, nehospodárny a nemajúci vplyv na platnosť darovacej zmluvy. Spis Správy katastra Senica
č.k. V-1770/06 mal súd už pripojený, takže sa s ním v dostatočnom rozsahu oboznámil. Pre úplnosť súd
zdôrazňuje, že jeho záver o tom, že darovacia zmluva je platná, nespochybnil v minulosti ani NS SR v
žiadnejčastijehorozhodnutia.Tentoprávnynázorsúdubolsodstupomčasupotvrdenýajnadobudnutím

právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C/119/2008 zo dňa 20.6.2012, ktorým bol
zamietnutý návrh v tomto konaní odporkyne v 1.rade podaný proti navrhovateľke o určenie neplatnosti
predmetnej darovacej zmluvy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.4.2014. Ako ďalšou sa súd
zaoberal povinnosťou odporcov vypratať dotknuté nehnuteľnosti ako aj povinnosťou navrhovateľky
poskytnúť týmto bytovú náhradu. NS SR v Bratislave sa stotožnil s prvostupňovým súdom pokiaľ ide o

uloženie povinnosti odporkyni v 1. rade vypratať dotknuté nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že odporkyňa v 1. rade mala právo bývania vo vypratávanom dome odvodene z titulu existencie
jej manželského vzťahu s Q. C. t. j. jeho vlastníkom. Toto jej právo však zaniklo rozvodom manželstva a
jej bývalý manžel mohol sa domáhať vypratania domu podľa § 126 OZ. Pre taký prípad, ale odporkyni v
1. rade patrila bytová náhrada. Vzťah vyplývajúci z užívania vypratávaného domu, ktorý patril bývalému

manželovi, odporkyňou v 1. rade po rozvode ich manželstva je občianskoprávnym vzťahom. Občiansky
zákonník neobsahuje výslovnú úpravu existencie a podmienok nároku na bytovú náhradu pri zániku
uvedeného odvodeného právneho dôvodu užívania bytu. Z toho však nemožno vyvodiť, že by priznanie
bytovej náhrady v týchto prípadoch vylučoval. Na daný právny vzťah treba aplikovať analogicky v zmysle
§ 853 OZ tie jeho ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, t.j. ustanovenia

§ 713 ods. 1 OZ, ktoré zakotvuje právo na bytovú náhradu aj iným osobám než nájomcom bytu a
predstavujevýnimkuzozásady,žeprávonabytovúnáhraduprináležínájomcovi.Podľaprávnehonázoru
dovolacieho súdu, ktorým je tunajší súd viazaný, niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by manžel, ktorý
užíval byt v rodinnom dome, mal mať horšie postavenie po rozvode manželstva ako manžel, ktorý užíval
služobný byt po smrti jeho nájomcu alebo po rozvode manželstva s jeho nájomcom. Bývalý manžel

nájomcuslužobnéhobytujechránenýpriamoustanovením§713ods.1OZ,podľaktoréhoniejepovinný
sa z bytu vysťahovať, kým mu nie je zabezpečený náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona
poskytnutienáhradnéhoubytovania.Analogickyjechránenýajbývalýmanželvlastníkarodinnéhodomu,
ktorý tiež nie je povinný vysťahovať sa z bytu v tomto rodinnom dome, kým mu nie je zabezpečená
bytová náhrada, a na tomto nič nemení ani fakt, že bývalý manžel previedol vlastníctvo vypratávaných

nehnuteľností na ďalšiu osobu, v tomto prípade na navrhovateľku. Táto analogicky poskytnutá ochrana
však nie je neobmedzená. Výkon práva na bytovú náhradu nesmie byť totiž v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 3 ods. 1 OZ, inak môže byť ochrana odopretá (rozsudok NS SR, sp. Zn. 3 Cdo 43/99).
Vychádzajúc z uvedeného, súd predtým ako pristúpil k uloženiu povinnosti navrhovateľke zabezpečiť
odporkyni v 1. rade bytovú náhradu skúmal, či existujú okolnosti zakladajúce rozpor s dobrými mravmi

a zistil, že takých niet. Práve naopak mal preukázané, že odporkyňa v 1. rade vo vypratávanom dome
žije od roku 1976 dosiaľ, spoločne s bývalým manželom mali päť detí, súd nemal preukázané, žeby sa
odporkyňa v 1 rade správala tak, žeby vypratávané nehnuteľnosti poškodzovala, naviac navrhovateľkasúdu nepreukázala, že vypratávaný dom potrebuje pre zabezpečenie svojho bývania alebo osôb jej
blízkych. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

3. Čo sa týka odporcov v 2. a 3. rade títo súdu nepredložili žiadny relevantný dôkaz, ktorý by ich
oprávňoval vo vypratávanom dome bývať. Naviac odporca v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia, že nebýva vo vypratávanom dome. V tomto smere odporca v 2. rade navrhol vykonať dôkaz
predložením rodného listu maloletého C. C., tento dôkaz však súd zamietol, nakoľko nebolo medzi
účastníkmi sporu o tejto skutočnosti a sama skutočnosť, že sa mu narodilo dieťa nepreukazuje, že vo

vypratávanomrodinnomdomenebýva.Naviacodporcav2.radestalsanedôveryhodným,keďvsúdenej
kauze vypovedal, že vo vypratávanom dome nebýva cca 3 roky a v konaní 9C/55/2011 zasa tvrdil, žeby
sa z vypratávaného domu aj odsťahoval, ale nie je kam. Vyslovene si nežiadal doplniť dokazovanie na
preukázanie jeho tvrdení a uviedol, že si neželá, aby súd družku P. P. a jej rodinu vo veci vypočúval.
Odporca v 2. a 3 rade sú síce synovia bývalého manžela odporkyne v 1. rade, avšak nemajú postavenie
osôb uvedených v § 706 ods. 1 OZ, a preto aj ich povinnosť z bytu sa vysťahovať, nie je viazaná na

zabezpečenie primeranej bytovej náhrady.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l OSP vzhľadom na plný úspech navrhovateľky
vo veci. Trovy konania v sume 2846,40 eur pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v
sume 398,33 eur, z poplatku za kolok za výpis z LV č. XX v sume 8 eur a z trov právneho zastúpenia v

sume 2440,07 eur. Trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“) pozostávajú z :

5. Tarifnej odmeny v sume 1952,53 eur za 8 právnych úkonov priznaných podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č.

655/2004 Z.z. - za prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 31.7.2006 v sume 220,74 eur, za vypracovanie a
podanie žaloby zo dňa 2.11.2006 v sume 220,74 eur, za zastupovanie pri pojednávaní dňa 20.2.2007 v
sume 220,74 eur, zastupovanie pri pojednávaní dňa 24.4.2007 v sume 55,18 eur, t.j. 1/4 zo sumy 220,74
eur, za zastupovanie pri pojednávaní dňa 24.5.2007 v sume 220,74 eur, za zastupovanie pri pojednávaní
dňa 22.11.2007 v sume 220,74 eur, za zastupovanie pri pojednávaní dňa 4.12.2007 v sume 220,74 eur,

vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.2.2008 v sume 220,74 eur a 7 právnych úkonov priznaných podľa § 11
ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z - za zastupovanie pri pojednávaní dňa 11.10.2011 v sume 14,25 eur t. j. 1/4
zo sumy 57 eur, návrh na vstup do konania zo dňa 11.9.2012 v sume 58,69 eur, vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 14.1.2013 v sume 30,03 eur t. j. 1 zo sumy 60,07 eur, zastupovaniu pri pojednávaní zo dňa
27.8.2013 v sume 60,07 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.10.2013 v sume 60,07 eur, zastupovanie

pri pojednávaní dňa 10.3.2015 v sume 64,53 eur, zastupovanie pri pojednávaní dňa 2.4.2015 v sume
64,53 eur.

6. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 OSP a odporcom v 2. a 3. rade, u
ktorých nie sú predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov uložil povinnosť zaplatiť trovy

konania štátu v sume 19,98 eur, predstavujúcu svedočné vyplatené svedkovi Q. C., ktorá suma mu bola
vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. Odporkyni v 1. rade povinnosť nahradiť trovy štátu nebolo
možné uložiť, nakoľko táto je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Zároveň
súd vyslovil, že trovy konania na súdnom poplatku za odvolanie podané odporkyňou v 1. rade znáša

štát, pretože odporkyňa v 1. rade je od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 3 zák.č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení a navrhovateľka
bola v konaní úspešná.

7. S odkazom na uznesenie NS SR Bratislava sp. zn. 5M Cdo 6/2009, o trovách konania o mimoriadnom

dovolaní súd rozhodol podľa § 148a ods. 1 a 2 OSP, podľa ktorého generálnemu prokurátorovi v konaní
o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania a povinnosť nahradiť
trovy takéhoto konania má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. V dovolacom
konaní úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti tomu, kto úspech nemal (§
243b ods. 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP). Úspešná odporkyňa v 1. rade

si trovy konania o mimoriadnom dovolaní nevyčíslila a žiadne trovy jej zo spisu nevyplývajú, preto súd
rozhodol tak, že ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.8. Odvolanie proti rozsudku zo dňa 22.4.2015 podala žalovaná v 1. rade. Poukázala na to, že súd
I. inštancie nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a zároveň vo svojom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní o

priznaní žalovanej v 1. rade primeranú bytovú náhradu. Odvolanie sa opiera o ust. § 205 ods. 2 písm. a),
c), d), f) OSP v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uvádza,
že odporkyňa v 1. rade má právo v súlade s ust. § 713 ods. 1 OZ na primeraný náhradný byt a nie ako
uvádza v rozsudku Okresný súd Senica na zabezpečenie bytovej náhrady. Urobil tak súd I. inštancie aj
napriek tomu, že právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal, aby súd rozhodol, že žalovaná v 1. rade

je povinná sa z domu vysťahovať po zabezpečení náhradného bytu v súlade s ust. § 712a ods. 1 OZ.
Poukázala tiež na to, že primeraný byt je byt, ktorý veľkosťou a polohou zodpovedá doteraz užívanej
nehnuteľnosti a bytová náhrada môže byť aj byt menší, horšej kvality. Preto je rozsudok súdu I. inštancie
v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR ohľadom priznania primeranej bytovej náhrady.
V ďalšej časti odvolania napáda žalovaná v 1. rade výrok, že bola zaviazaná spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobkyni trovy konania ako trovy právneho zastúpenia a iné trovy. Keďže sa jedná o žalobu

o vypratanie, jedná sa o nepeňažný spor, kde sa platí súdny poplatok 99,50 eur, ktorý je stanovený
právnym predpisom a nie z ceny vypratávanej nehnuteľnosti, ktorú si určila žalobkyňa odhadom vo
výške 200.000,- Sk. Súd I. inštancie neoprávnene priznal žalobkyni vyšší súdny poplatok ako určuje
právny predpis a trovy právneho zastúpenia nie je možné oceniť peniazmi, určujú sa podľa § 11 ods.1
písm. a) vyhlášky č. 665/2004 Z. z., kde výpočtovým základom je priemerná mzda zamestnanca v

hospodárskej sfére, a to podľa § 1 ods. 1 za prvý polrok predchádzajúceho roka. Jedná sa o jeden
úkon právnej pomoci vo výške približne 58 eur a nie 220,74 eur. Jednotlivé úkony právnej pomoci nie je
možnéoceniťhodnotouvypratávanejnehnuteľnosti,pretožesajednáomajetkovýspor,takakotoučinila
právna zástupkyňa žalobkyne. Svojim konaním neoprávnene tak zvýšila trovy právneho zastúpenia 8
x á 160 eur, čo predstavuje čiastku 1.280 eur. Výpočet právneho zastúpenia podľa § 10 Vyhlášky pri

žalobe o vypratanie je v rozpore s právnym predpisom. Návrh si podala žalobkyňa bez zabezpečenia
primeraného náhradného bytu a až na základe stanoviska Najvyššieho súdu SR 3.2.2011 doplnila svoj
návrh o povinnosť žalovanej v 1. rade vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady, a to podaním z
11.9.2012, čo pripustil súd aj uznesením 27.8.2013. Žalobkyňa má na základe svojho prvotného návrhu
iba čiastočný úspech, preto je tu dôvodné postupovať v súlade s ust. § 150 OSP a sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, prípadne s ust. § 142 ods. 2 OSP, keď sa pomerne náhrada trov rozdelí a žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Preto navrhuje rozsudok súdu I. inštancie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 2 OSP.

9. Odvolanie proti rozsudku podal žalovaný v 3. rade. Takisto ako žalovaná v 1. rade namieta, že súd

I. inštancie nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a zároveň vo svojom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR pri rozhodovaní o
priznaní žalovanej v 1. rade primeranej bytovej náhrady. Odvolanie sa opiera o ust. § 205 ods. 2 písm.
a), c), d) a f) OSP v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Najvyšší súd v rozhodnutí udával,
že žalovanej v 1. rade má právo v zmysle ust. § 713 ods. 1 OZ na primeraný náhradný byt a nie ako

sa uvádza v rozsudku súdu I. inštancie so zabezpečením bytovej náhrady. Napriek tomu, že právny
zástupca žalovanej v 1. rade žiadal, aby žalovaná v 1. rade bola povinná z bytu sa vysťahovať po
zabezpečení primeraného náhradného bytu v súlade s ust. § 712a ods. 1 OZ. Takisto poukázal, že
primeraný byt je byt, ktorý veľkosťou zodpovedá doteraz užívanej nehnuteľnosti a bytová náhrada môže
byť aj byt menší a horšej kvality. Pokiaľ sa jedná o trovy právneho zastúpenia v odvolaní namieta, že ide

o spor, ktorý nie je možné oceniť peniazmi podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 665/2004 Z. z. je výpočtovým
základnom priemerná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky a podľa § 1 ods. 3 za
prvý polrok predchádzajúceho roka. Jedná sa o jeden úkon právnej pomoci vo výške cca 58 eur, nie
220,74 eur a jednotlivé úkony právnej pomoci nie je možné oceniť hodnotou vypratávanej nehnuteľnosti,
nejedná sa o majetkový spor, ako to urobila právna zástupkyňa žalobkyne. Ak sa neoprávnene navýšili

trovy právneho zastúpenia o 8 x 160 eur, čo predstavuje 1.280 eur, preto je výpočet trov právneho
zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhlášky o vypratanie nehnuteľnosti v rozpore s právnym predpisom.
Žalovaný v 3. rade je povinný sa z domu vysťahovať po zabezpečení primeraného náhradného bytu
spolu so žalovanou v 1. rade, nakoľko je jej syn a podľa zákona má právo na spoločnú primeranú bytovú
náhradu. V uvedenej nehnuteľnosti býva od narodenia a nevie, prečo by mal túto vypratať, nakoľko v

súčasnej dobe je nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, má zdravotné problémy po autonehode. Nie
je tiež vôbec podľa žalovaného v 3. rade zrejmé, na základe čoho ho zaviazal súd I. inštancie nahradiť
trovy vzniknuté žalobkyni pred právoplatnosťou uznesenia č. k. 10C/113/2011 zo dňa 27.8.2013, ktorým
bola pripustená zmena návrhu a on ako žalovaný v 3. rade sa stal účastníkom konania. Trovy, zaktoré si žiada žalobkyňa náhradu vznikli za právne služby, ktoré boli vykonané v čase, keď ešte nebol
účastníkom konania, takže to nemá oporu v zákone prečo by mal tieto trovy uhradiť. Keďže svoj návrh
podala žalobkyňa iba ako vypratanie nehnuteľnosti bez zabezpečenia náhradného bytu, čo doplnila až

na základe stanoviska Najvyššieho súdu SR z 3.2.2011 svojim podaním z 11.9.2012 a pripustil to súd I.
inštancie uznesením 27.8.2013, tak má na základe svojho prvotného návrhu iba čiastočný úspech, a to
sú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd rozhodol v súlade s ust. § 150 OSP, prípadne podľa ust.
§ 142 ods. 2 OSP. Je v rozpore so zákonom a ľudským rozumom, aby sa žalovaný v 2. rade vypratal
z nehnuteľnosti, v ktorej už 3 roky nebýva a bol do súdneho sporu úmyselne a účelovo zatiahnutý,

na základe nepravdivého potvrdenia z Obecného úradu v Plaveckom Petri. Navyše žalobkyňa nijako
nepreukázala, že žalovaný v 2. rade v uvedenej nehnuteľnosti býva. Žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno tvrdenia, že v uvedenej nehnuteľnosti býva. Zároveň žiadal oslobodenie od súdnych a iných
poplatkov, lebo je nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu.

10. Odvolanie proti rozsudku podal žalovaný v 2. rade. Poukázal na to, že súd I. inštancie nesprávne

právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Odvolanie oprel o ust.
§ 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP, keď pochybil pri
uloženípovinnostižalovanémuv2.radevyprataťpredmetnénehnuteľnosti.Žiadalovylúčeniezkonania,
pretože sa ho spor netýka. V uvedenej nehnuteľnosti nebýva, nemá tam ani trvalý pobyt. Preto nemá
sa odkiaľ vypratať a tiež nemá čo žalobkyni platiť. Je to v rozpore so zákonom a ľudským rozumom.

Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou v obci C. č. XX. Na uvedenej adrese býva od roku 2012. To
že vypovedal 29.2.2012, že by sa rád odsťahoval bolo predtým, čo sa výrazne zmenila jeho situácia.
Do tohto sporu bol zatiahnutý úmyselne, účelovo, na základe nepravdivého potvrdenia Obecného úradu
v Plaveckom Petri.

11. Vyjadrenie k odvolaniu žalovanej v 1. rade a žalovaných v 2. a 3. rade podala žalobkyňa. Uviedla,
že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 OSP ako vecne správny a
priznal jej trovy odvolacieho konania v sume 87,50 eur (vyjadrenie k odvolaniu 64,53 eur, paušál 8,39
eur + 20 % DPH). Prvoinštančný súd sa riadil právnym názorom NS SR a zaviazal žalovanú v 1.
rade vypratať nehnuteľnosť do 3 dní od zabezpečenia bytovej náhrady. Najvyšší súd SR vo svojom

uznesení neuviedol, že musí ísť o náhradný byt a tento nežiadala ani žalovaná v 1. rade ani jej
právny zástupca, ktorý ešte aj v záverečnej reči uviedol, že žiadajú o vypratanie žalovanej po pridelení
náhradného bývania. Preto súd rozhodol o zabezpečení bytovej náhrady. Na bytovú náhradu nemajú
podľazákonanárokžalovanýv2.a3.rade,ktoríužívajúpredmetnénehnuteľnostibezprávnehodôvodu.
Nadobudnutím plnoletosti im zaniká právo v dome bývať spolu s matkou a hoci sa žalovaný v 3. rade

nezamestnal a nemá vyriešenú bytovú otázku, je povinnosťou jeho rodičov mu prispievať na výživu
pokiaľ nie je schopný sám sa živiť. Túto povinnosť však nemá ona ako žalobkyňa. Čo sa týka žalovaného
v 2. rade a jeho námietok, že v dome nebýva, môže uviesť len toľko, že podľa Obecného úradu v
Plaveckom Petri, je tento stále v obci hlásený na trvalý pobyt. Hoci tvrdí, že býva so svojou družkou
v C. č. XX, výslovne do zápisnice uviedol, že si neželá, aby bola vypočutá na tieto okolnosti jeho

priateľka P. P.. Navyše žalovaný v 2. rade nemá ani od domu v C. kľúč. Súd sa správne vysporiadal s
námietkami žalovaného v 2. rade, že v dome nebýva a tieto jeho tvrdenia považoval súd za účelové a
nepravdivé, keďže sa inak vyjadril v tomto konaní a inak v konaní na OS Senica č. k. 9C/55/2011. Taktiež
žalovaný v 2. rade odmietol, aby jeho družka bola v konaní vypočutá, ktorá mohla dosvedčiť tvrdenie
žalovaného v 2. rade, kde naozaj býva. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade užíva moje

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a že žaloba je voči nemu podaná dôvodne. Žalovaní 1. a 2. rade
podali odvolanie i do trov konania s tým, že im nie je zrejmé prečo súd zaviazal zaplatiť trovy konania
i žalovaného v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne. Podľa zákona o súdnych poplatkoch a sadzobníka
súdnych poplatkov účinného v čase podania žaloby sa poplatok za vypratanie nehnuteľnosti vyrúbi z
cenypredmetukonania,ktorývyčíslilana20.000,-Sk.Od1.7.2007bolaúčinnánovelazákonaosúdnych

poplatkoch, ktorý zaviedol, že sa súdny poplatok vyberie za návrh na vypratanie nehnuteľnosti podľa
písm. b) týchto položiek (ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 3.000,- Sk). Podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z. účinnej v čase podania žaloby podľa § 10 ods. 2 ak nie je ustanovené inak, považuje
sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba
týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby, za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky

a hodnota záväzku. Od 1.6.2009 bola účinná novela vyhlášky č. 655/2004 Z. z. § 11 ods. 1. Rozhodnutie
prvostupňového súdu je vecne správne a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
podľa § 219 OSP a priznal jej i trovy odvolacieho konania v sume 87,50 eur (vyjadrenie k odvolaniu
64,53 eur, paušál 8,39 eur + 20 % DPH).12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §
387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Najvyšší súd SR svojim rozhodnutím uznesením 3MCdo/19/2009-216 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trnave z 30. októbra 2008 sp. zn. 10Co/126/2008 vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu I. inštancie v napadnutej časti vo veci samej, týkajúcej sa žalovanej v 1. rade a vo výrokoch,
ktorými bolo rozhodnuté o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Zároveň zrušil rozsudok
Okresného súdu v Senici zo 4.12.2007 č. k. 7C/136/2006-95 vo výroku, ktorým bola žalovanej v 1. rade

uložená povinnosť vypratať do 3 dní nehnuteľnosť v kat. úz. H. H., uvedenú na LV č. XX ako rodinný
dom č. súp. XX na parc. č. 247/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 279 m2, parc. č. 247/2
- záhrady vo výmere 433 m2 a parc. č. 251 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2 a vo
výrokoch, ktorými bolo rozhodované o trovách prvostupňového konania. Vec v rozsahu zrušenia vrátil
Okresnému súdu v Senici na ďalšie konanie. Z dôvodov uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že v

preskúmavanej veci išlo o posúdenie otázky, či povinnosť žalovanej v 1. rade vypratať nehnuteľnosti
mala byť viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady. Najvyšší súd poukázal na to, že fyzická osoba môže
svoje bytové potreby uspokojovať trvalým spôsobom buď ako vlastník bytu v bytovom dome (zákon č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) alebo ako vlastník domu, v ktorom sa byt
nachádza (§ 126 OZ) alebo ako nájomca (§ 685 a nasl. OZ), alebo ako nájomca obytnej miestnosti v

zariadeniach určených na trvalé bývanie (§ 717 a nasl. OZ), alebo ako oprávnený z vecného bremena,
obsahom ktorého je oprávnenie užívať byt (§ 151u OZ). Osobitným spôsobom sú uspokojované bytové
potreby tých, ktorí sami síce nie sú spomenutými vlastníkmi, nájomcami, či oprávnenými z vecného
bremena, no napriek tomu so zreteľom na existenciu ich rodinnoprávneho, napr. manželského vzťahu
k oprávnenému subjektu sú oprávnení uspokojovať svoje bytové potreby v byte tak, že svoje právo

odvodzujú od vlastníka, nájomcu alebo oprávneného z vecného bremena. Takýto odvodený právny
vzťah, obsahom ktorého je len určitý vymedzený podiel na tých právach a povinnostiach, ktoré patria
osobe uspokojujúcej svoje bytové potreby na základe neodvedeného právneho vzťahu môže zaniknúť
jednak počas trvania právne relevantného rodinnoprávneho vzťahu, napr. zánikom vlastníctva toho, od
ktorého je odvodzované právo bývať v byte, jednak spolu so zánikom rodinnoprávneho vzťahu, napr.

rozvodom. Najvyšší súd poznamenal, že k podstate odvodeného práva „bývania“ sa vyjadril napr. v
rozsudku 4Cdo/77/1997. Občiansky zákonník tieto odvodené spôsoby uspokojovania bytových potrieb
fyzických osôb výslovne neupravuje, zo žiadneho jeho ustanovenia však nemožno vyvodiť, že by ich
neuznával alebo nepovažoval za relevantné. Osobám, ktoré sú v určitom rodinnoprávnom vzťahu s
priamym subjektom oprávneným v byte bývať, poskytuje v niektorých prípadoch ochranu tým, že sa so

vznikom tohto rodinnoprávneho vzťahu spája vznik spoločného práva oprávňujúceho ich bývať v byte
(§ 704 OZ), pre prípad zániku, ktorého zároveň stanovuje určité podmienky, za ktorých patrí bytová
náhrada tomu, kto je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať. V týchto prípadoch sa síce so
vznikom rodinnoprávneho vzťahu priamo nespája vznik spoločného práva oprávňujúceho bývať v byte
(pri služobnom byte právo spoločného nájmu), napriek tomu však poskytuje ochranu tým, že pre prípad

zániku rodinnoprávneho vzťahu priznáva odvodeným oprávneným subjektom právo na bytovú náhradu
(§ 713 OZ). Právny poriadok výslovne neupravuje postavenie toho, kto trvalo uspokojoval bytové potreby
bývaním v byte z titulu existencie rodinnoprávneho vzťahu s vlastníkom bytu alebo domu, v ktorom sa
byt nachádza; výslovne nie sú upravené ani právne následky zániku rodinnoprávneho vzťahu na právaa povinnosti odvodeného užívateľa bytu. Keďže ust. § 853 ods. 1 OZ ustanovuje, že občianskoprávne
vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona (OZ), ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie a bolo potrebné posúdiť, či na

predmetný právny vzťah nemožno analogicky aplikovať niektoré z ustanovení tohto zákona. Ďalej
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí ako súd dovolací dospel k záveru, že právny vzťah Q. C. a
žalovanej v 1. rade v čase ich trvania manželstva, obsahom ktoré bolo oprávnenie žalovanej bývať
vo vypratávanom dome vykazoval znaky osobitne v OZ, či inom zákone neupraveného majetkového
vzťahu fyzických osôb (§ 1 ods. 2 OZ), ktorý vznikol z právnych úkonov alebo iných skutočností (§ 2

ods. 1 OZ), a ktoré majú jeho účastníci rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2 OZ). Išlo teda o občianskoprávny
vzťah, ktorý bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení OZ a upravujúcich vzťahy obsahom aj účelom
im najbližšie. S prihliadnutím na povahu práv a povinností účastníkov tohto právneho vzťahu, pre ktorý
bola charakteristická jednak absencia spoločných (vlastníckych či užívacích) práv Q. C. a žalovanej v
1. rade a jednak odvodenosť práv žalovanej v 1. rade bývať v byte nachádzajúcom sa vo vypratávanom
dome dospel dovolací súd k záveru, že tomuto vzťahu bol obsahom a účelom najbližší právny vzťah

uvedený v § 713 ods. 1 OZ. V zmysle tohto ustanovenia služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode
jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípade osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu
vysťahovať pokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona
poskytnutie náhradného ubytovania. Podľa názoru dovolacieho súdu, tak ako ďalej vo svojich úvahách
v rozhodnutí uvádza, niet vo všeobecnosti žiadneho dôvodu, pre ktorý by bývalý manžel, ktorý užíval byt

v rodinnom domu patriacom druhému manželovi mal mať po rozvode manželstva horšie, nevýhodnejšie
právnepostavenieakomanžel,ktorýnaďalejužívaslužobnýbytsjehonájomcom.Akjevtomtoprávnom
vzťahu, ktorý je OZ výslovne upravený v § 713 ods. 1 OZ chránený bývalý manžel do takej miery, že
nie je povinný sa z bytu vysťahovať dokiaľ mu nie je zabezpečená bytová náhrada, treba mu analogicky
v zmysle ust. § 853 ods. 1 OZ priznať rovnaké právne postavenie a tomu zodpovedajúcu ochranu aj

v právnom vzťahu výslovne OZ alebo iným zákonom neupravenom, ktorý je mu obsahovo a účelovo
najbližší. V právnom vzťahu, ktorý je upravený v ust. § 713 ods. 1 OZ je bývalý manžel chránený tým,
že je mu priznaná bytová náhrada. Obdobná ochrana preto patrí aj bývalému manželovi bývajúcemu
v dome vlastnícky patriacom jeho bývalému manželovi, prípadne jeho právnemu nástupcovi. Najvyšší
súd ešte dodal v závere svojho rozhodnutia, že pôvodný právny dôvod bývania žalovanej v 1. rade

vo vypratávanom dome, ktorý vyplýval z jej rodinnoprávneho vzťahu s Q. C. zanikol rozvodom ich
manželstva a jej bývalý manžel - vlastník sa mohol domáhať vypratania podľa § 126 OZ; pre takýto
prípad ale žalovanej v 1. rade patrila bytová náhrada. Na tom nezmenil nič ani prevod vypratávaného
domu z vlastníka bývalého manžela žalovanej v 1. rade na žalobkyňu. Pre prípad jeho vypratania naďalej
patrí žalovanej v 1. rade bytová náhrada. Povinnosť trpieť bývanie žalovanej v 1. rade vo vypratávanom

dome do zabezpečenia bytovej náhrady prešla na žalobkyňu ako právnu nástupníčku Q. C..

14. V prvom rade treba vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR poukázať, že sa rozhodovalo
NS SR a rušil sa rozsudok KS v Trnave ako aj OS v Senici vo veci samej, týkajúcej sa iba žalovanej v
1. rade a vo výrokoch, ktorými bolo rozhodované o trovách prvostupňového a odvolacieho konania. Po

tomto rozhodnutí sa malo teda rozhodovať iba vo vzťahu k žalovanej v 1. rade vo veci samej a o náhrade
trov prvostupňového a druhostupňového konania. Uznesením súdu I. inštancie č. k. 10C/113/2011-325
zo dňa 14.12.2012 bol pripustený vstup C. C. a E. C. do konania ako účastníkov konania na strane
žalovaného. Toto uznesenie bolo doručené nielen žalobkyni a žalovanej, ale aj C. a E. C.. Proti tomuto
uzneseniu žiaden z nových účastníkov, ktorých vstup sa pripustil nepodali odvolanie. Odvolanie podala

len žalovaná v 1. rade, ktorej odvolanie bolo odmietnuté, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

15. Súd I. inštancie preto správne rozhodoval vo vzťahu pôvodnej žalovanej v 1. rade T. C. a ďalším
žalovaným v 2. a 3 rade, ktorí boli pripustení na základe už spomenutého znesenia súdu I. inštancie. Vo
svojom odôvodnení poukázal súd I. inštancie správne na rozhodnutie NS SR č. 3MCdo/19/2009 ako aj

na to, že uznesením súdu I. inštancie č. k. 10C/113/2011-348 zo dňa 27.8.2013 pripustil zmenu petitu
vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade vypratať predmetné nehnuteľnosti, u žalovanej v 1. rade do 3 dní
od zabezpečenia bytovej náhrady a u žalovaných v 2. a 3. rade do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z vykonaného dokazovania, že v dotknutej nehnuteľnosti naďalej býva žalovaná v 1. rade
a aj jej dvaja synovia E. a C., ktorí majú v dome stále svoje osobné veci a majú kľúč od brány, tzn.

žalovaní v 2. a 3. rade bývajú bez právneho dôvodu. Súd mal preukázané, že bývalý manžel žalovanej v
1. rade Q. C. nadobudol vypratávanej nehnuteľnosti ešte pred uzavretím manželstva a bol ich výlučným
vlastníkom. Uzavretím manželstva nevznikla žalovanej v 1. rade žiadna forma spoluvlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná v 1. rade mala právo bývania vovypratávanom dome odvedené z titulu existencie jej manželského vzťahu s Q. C. tzn. jeho vlastníkom,
toto jej právo však zaniklo rozvodom manželstva a jej bývalý manžel sa mohol domáhať vypratania
domu podľa ust. § 126 OZ. Pre takýto prípad, ale žalovanej v 1. rade patrila bytová náhrada. Na daný

právny vzťah treba aplikovať analogicky v zmysle ust. § 853 OZ tie ustanovenia ktoré upravujú vzťahy
obsahom a účelom najbližšie ustanovenia § 713 ods. 1 OZ ktoré zakotvuje právo na bytovú náhradu aj
iným osobám než nájomcom a predstavuje výnimku zo zásady, že právo na bytovú náhradu prináleží
nájomcovi. Bývalý manžel nájomcu služobného bytu je chránený priamo ust. § 713 ods. 1 OZ podľa
ktorého nie je povinný z bytu sa vysťahovať kým mu nie je zabezpečený náhradný byt ak nestačí podľa

osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Logicky je chránený aj bývalý manžel vlastníka
rodinného domu ktorý nie je povinný sa z bytu v rodinnom dome vysťahovať kým mu nie je zabezpečená
bytová náhrada a na tom nič nemení ani fakt, že bývalý manžel previedol vlastníctvo vypratávaných
nehnuteľností na ďalšiu osobu v tomto prípade na žalobkyňu. Preto súd I. inštancie pred tým ako pristúpil
k uloženiu povinnosti žalobkyne zabezpečiť žalovanej v 1. rade bytovú náhradu skúmal, či existujú
okolnosti zakladajúce rozpor s dobrými mravmi a zistil, že takých niet a práve naopak mal preukázané,

že žalovaná v 1 rade vo vypratávanom dome žije od roku 1976 doposiaľ, spoločne s bývalým manželom
majú 5 detí, súd nemal preukázané, že by sa žalovaná v 1. rade správala tak, že by vypratávané
nehnuteľnosti poškodzovala, naviac žalobkyňa súdu nepreukázala, že vypratávaný dom potrebuje pre
zabezpečenie svojho bývania a osôb jej blízkych. Vo svojom rozhodnutí najvyšší súd (3MCdo/19/2009
v tejto veci), poukázal že v zmysle ust. § 713 ods. 1 OZ ktoré ustanovenie je tomuto vzťahu obsahom

a účelom najbližším a podľa ktorého sa má postupovať v danej veci v zmysle tohto ustanovenia ak
služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel prípadne osoby
uvedené v § 706 ods. 1 nie sú povinné sa z bytu vysťahovať dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný
náhradný byt ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania.

16. V zmysle ust. § 712 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie. Pritom v zmysle ust. § 712 ods. 2 OZ náhradným bytom je byt, ktorý svojou
veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

17. Podľa ust. § 712 ods. 3 náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo

obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo
podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Vo svojom rozhodnutí najvyšší
súd poukázal, že danému vzťahu obsahom a účelom je najbližšie práve vzťah uvedený v ust. § 713
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z toho vyplýva, že ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode
jeho manželstva užívajú ďalej manžel prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1 nie sú povinné sa z

bytu vysťahovať dokiaľ im nie je zabezpečený náhradný byt ak nestačí podľa osobitného zákona
poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade ak nájomca služobného bytu opustí trvale
spoločnú domácnosť.

18. Právna úprava v ust. § 713 OZ teda vychádza z toho, že zanikne nájom osobe ktorá má uzavretú

nájomnú zmluvu ktorej predmetom je služobný byt, ale nevznikne nájomný pomer osobám ktoré s
nájomcom byt užívajú, je potrebné zabezpečiť bytové pomery osôb ktoré byt užívajú na základe
nájomného vzťahu nájomcu. Preto manžel alebo osoby v byte bývajúce sú povinné sa z bytu vysťahovať
len vtedy ak je týmto osobám zabezpečená bytová náhrada. Nakoľko však osobitný zákon nemá inú
právnu úpravu, týmto osobám patrí primeraný náhradný byt.

19. Vychádzajúc z tohto znenia zákona a z obsahu a účelu najbližšieho danému ustanoveniu aplikáciou
na daný právny vzťah mal súd I. inštancie preto rozhodnúť o povinnosti vypratania žalovanej v 1. rade po
zabezpečení primeraného náhradného bytu (osobitný zákon zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých
pomerov súvisiacich s nájmom bytu a bytovým náhradám).

20. Ustanovenie § 713 ods. 2 OZ, že ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na byty osobitného
určenia, na byty v domoch osobitného určenia. Odkazuje na primerané použitie tejto právnej úpravy
služobných bytov aj na domy a domy osobitného určenia a čo sa považuje za takéto byty alebo domy
upravujú ustanovenia zákona č. 189/92 Zb..

21.Podľaust.§388CSPpretoodvolací súdrozhodnutiesúduI.inštancievčasti,žeježalovaná povinná
nehnuteľnosť vypratať po zabezpečení bytovej náhrady zmenil, že je povinná nehnuteľnosti vypratať po
zabezpečení primeraného náhradného bytu.22. Pokiaľ sa jedná o postavenie žalovaných v 2. a 3. rade sami podali odvolanie v časti ich pribratia do
konania ako žalovaných v 2. a 3. rade, ako podané neoprávnenými osobami muselo byť odmietnuté. Súd

I. inštancie sa však dostatočne vo svojom odôvodnení rozsudku zaoberal predložením či nepredložením
dôkazov, či v predmetnom byte bývajú. Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade neuniesol dôkazné
bremeno, tvrdenia, že nebýva v predmetnom byte. Navrhol vykonať dôkaz predloženým rodného
listu maloletého C., čo však ako samotná skutočnosť, že sa mu narodilo dieťa nepreukazuje, že vo
vypratávanom rodinnom dome nebýva. V konaní 9C 55/2011 zase tvrdil, že by sa aj z vypratávaného

domu odsťahoval, ale nie je kam. Výslovne si nežiadal doplniť dokazovanie na preukázanie jeho
tvrdení a ani nechcel, aby súd vypočúval jeho družku P. P.. Žiadnym spôsobom ani žalovaný v 3. rade
nepreukázal, že by v predmetnom byte nebýval. Sám na pojednávaní 27.8.2013 vypovedal, že ak by
musel nehnuteľnosť vypratať nemá kde bývať. Poukázal vo svojej výpovedi, že v nehnuteľnosti býva
spolu so svojou matkou. Trvalé bydlisko žalovaného v 3. rade je rovnako v H. H. č. XX. Preto postavenie
žalovaných v 2. a v 3. rade bolo v konaní opodstatnené, sú pasívne legitimovaní a vo vzťahu k nim súd

I. inštancie správne rozhodoval.

23. V tejto časti bolo preto rozhodnutie súdu I. inštancie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 CSP
potvrdené.

24. V časti náhrady trov konania súd I. inštancie rozhodol o náhrade trov podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.
Poukázal,žetrovy2.846,40eurpozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuaznávrhuvsume398,33
eur, z poplatku za kolok za výpis z listu z vlastníctva 8,- eur a trov právneho zastúpenia 2.440,07 eur.
Ďalej zdôvodňoval, že trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2007 Z. z. pozostávajú z
tarifnej odmeny 1.952,53 eur za 8 úkonov priznaných podľa § 10 ods. 1 vyhlášky keď rozpísal všetky

úkony a cenu jedného úkonu vyjadril v sume 220,74 eur. Obsahom odvolania žalovaných v 1., 2. a 3.
rade v tejto časti rozhodnutia bol poukaz na to, že sa jedná o spor ktorý nie je možné oceniť peniazmi
a má sa vychádzať z ust. § 11 ods. 1 kde výpočtovým základom je priemerná mzda zamestnanca a
to podľa § 1 ods. 3 za prvý polrok predchádzajúceho roka a že sa nejdená o úkon v hodnote 220,74
eur ale približne 58 eur.

25. Z rozhodnutia súdu I. inštancie nie je zrejmé prečo vychádzal z hodnoty za jeden úkon vo výške
220,74 eur. Odcitoval ust. § 10 ods. 1 pri špecifikácii úkonov a bližšie nekonkretizoval a nešpecifikoval.
V zmysle tohto ustanovenia ktorá vychádza zo základnej tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
z tarifnej hodnoty do 165,97 eur a potom odstupňované za každých aj začatých 33,19 eur prevyšujúcich

sumu 165,93 eur a naďalej nad 663,88 eur do 6.638,78 eur za každých aj začatých prevyšujúcich sumu
6.638,78 eur, tzn. že súd I. inštancie zrejme vychádzal z ceny predmetnej nehnuteľnosti čo však nie je
zrejmé z jeho rozhodnutia v tejto iba s poukazom na ust. § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. Naopak v zmysle
ust. § 11 ods. 1 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového
základu ak po a) nie je možné vyjadriť hodnotu vecí alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len

s nepomernými ťažkosťami, c) ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti
ktorá je určená na bývanie alebo slúži na jej bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania BSM alebo
zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

26. V zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP i

uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 OSP), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Z ust. § 157 ods. 2 OSP vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným

dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.28. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v

tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

29. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.

30. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

31. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP, keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred
súdom, zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

32. Z rozhodnutia súdu I. inštancie preto nie je zrejmé, na základe čoho rozhodol súd I. inštancie o
výške hodnoty jedného úkonu, keď tarifnú hodnotu rátal v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, prečo
vzhľadom na ust. § 11 ods. 1, keďže sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je určená na bývanie, slúži na jej
bývanie. Má sa z toho, že jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, nemá sa vychádzať
z hodnoty nehnuteľnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa v tejto časti považuje rozhodnutie súdu I.

inštancie s nesprávnym právnym zdôvodnením, právnym názorom, zlou aplikáciou právneho predpisu.

33. Preto treba konštatovať, že súd I. inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil týmto skutkový stav v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
f) OSP pôvodného právneho predpisu aktuálne pri znení ust. § 389 ods. 1 písm. c) OSP je dôvod na

zrušenie rozhodnutia súdu I. inštancie a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP na vrátenie veci v tejto časti súdu
I. inštancie na ďalšie konanie. V ostatných častiach je výrok o náhrade trov konania (súdnych popl. za
odvolanie) správny a preto bolo rozhodnutie ako vecne správne v zmysle ust. § 387 CSP potvrdené.

34. Úlohou súdu I. inštancie preto bude správne rozhodnúť opätovne o náhrade trov konania, keď

treba vychádzať zo správneho určenia jedného úkonu právnej služby pri trovách právneho zastúpenia,
pretože sa jedná o vypratanie nehnuteľnosti a nemožno vychádzať pri základe z ceny predmetnej
nehnuteľnostičovšakniejezrejmézjehorozhodnutiavtejtoibaspoukazomnaust.§10ods.1citovanej
vyhlášky. (Naopak v zmysle ust. § 11 ods. 1 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je 1/13 výpočtového základu ak po a) nie je možné vyjadriť hodnotu vecí alebo práva v peniazoch

alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, c) ak klientom je fyzická osoba a predmet konania
sa týka nehnuteľnosti ktorá je určená na bývanie alebo slúži na jej bývanie; to neplatí vo veciach
vyporiadania BSM alebo zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Zároveň rozhodne aj o
trovách tohto odvolacieho konania.

35. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).