Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/336/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115203915
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115203915.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu Bytového podniku mesta
Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1. Q.
T., A.. XX. XX. XXXX, W. O., P. XX, X. B. T., A.. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obom zastúpeným
JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom Advokátskej kancelárie so osídlom v Bardejove, Na hradbách 5, o
zaplatenie 8.222,80 eur, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. 04.
2017 č.k. 36C/112/2015-93 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a

vo výroku o trovách konania.

Odmieta odvolanie proti výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.

Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 8.222,80 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 409,60 eur od 08. 07. 2012
do zaplatenia, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.813,20 eur od 11. 07. 2013 do zaplatenia,

to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zamietol taktiež
návrh žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie konania. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 8.222,80 eur s
príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania žalobcom vyčíslené za konkrétne časové obdobie v
konkrétnej percentuálnej výške, ako aj o procesnom návrhu žalovaných na prerušenie konania. Nároku
vo veci samej sa žalobca domáhal na základe tvrdenia, že ako správca bytového domu, nachádzajúceho

sa v O. A. P.Ä. J. Č.. XX uplatnil voči žalovaným ako vlastníkom bytu v uvedenom bytovom dome nárok
na uhradenie ich nedoplatkov z titulu vyúčtovania za obdobie rokov 2011 a 2012.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že v konaní vedenom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 17C/114/2011, žalovaní v 1. a 2.
rade(vprocesnompostavenížalobcov) podaližalobuprotiMestuKošiceoneplatnosťuzneseníschôdze
vlastníkov bytov, a to uznesenia č. 2, ktorým bol za správcu bytového domu odsúhlasený Bytový podnik

mesta Košice, uznesenia č. 3, ktorým boli odsúhlasené výšky platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv
pre rok 2011 mesačne vo výške 96,77 eur za byt č. 2, uznesenia č. 4, ktorým bol odsúhlasený návrh
zmluvy o výkone správy s Bytovým podnikom mesta Košice. Poukázal na to, že o žalobe v uvedenom
konaní bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 09. 05. 2012 pod sp. zn. 17C/114/2011-160tak, že žaloba bola zamietnutá. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 11. 2012 č.k. 6Co/227/2012-189. Z uvedeného súd
prvej inštancie vyvodil, že obrana žalovaných postavená na tvrdení, že výška poplatkov do fondu opráv

bola stanovená v rozpore s dobrými mravmi neobstojí, keďže o tejto skutočnosti bolo už právoplatne
rozhodnuté. Vychádzal zo zásady, že ak v skončenom konaní strán sporu došlo právoplatným súdnym
rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (aj keď nie identický
s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom (novom) civilnom konaní pri
zodpovedaní predbežnej otázky, ktorá právoplatným súdnym výrokom už bola vyriešená ako vec sama,

týmto vyriešením viazaný. Pri tomto svojom závere vychádzal z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/133/2009 zo dňa 29. 04. 2010. V nadväznosti na to uzavrel, že v konaní sp. zn.
17C/114/2011 bola prejudiciálne vyriešená otázka platnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov
bytov bytového domu P. XX Q. O. a právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp.
odstraňuje stav právnej neistoty strán sporu, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia
znamená, že rozhodnutie sa stáva pre strany sporu zásadne nezmeniteľným a záväzným; takéto

rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je pre súd v inom konaní tých istých strán sporu záväzné. Právne
vzťahy ním vyriešené je možné spochybniť iba osobitne kvalifikovaným spôsobom - mimoriadnymi
opravnými prostriedkami. Z uvedeného vyvodil, že nemôže ako predbežnú otázku opätovne riešiť to,
o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán sporu a klásť si otázku, či civilný súd
v predošlom konaní vec správne alebo nesprávne posúdil. Ďalej konštatoval, že žalobca je zo zákona

povinný vymáhať vzniknuté nedoplatky za vlastníkov (§ 8b ods. 2 písm. e/ zákona č. 182/1993 Z.z.).
Z vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že žalovaní neuhradili žalobcovi ako správcovi
bytového domu a správcovi bytov nachádzajúcich sa v ňom, a to v O. A. P. J. Č.. XX poplatky za služby
spojené s bývaním, platby do fondu opráv, poplatky za havarijnú službu a poplatok za výkon správy.
Konštatoval, že v zmysle vyúčtovania týmto vznikol za obdobie roka 2011 nedoplatok vo výške 409,60

eur a za rok 2012 vo výške 7.813,20 eur. Poukázal na to, že zo strany žalovaných nebola výška týchto
nedoplatkov spochybnená v 30 - dňovej reklamačnej lehote od doručenia vyúčtovaní a výslovne nebola
spochybnená ani v súdnom konaní. Mal taktiež za preukázané, že uvedené vyúčtovania boli doručené
žalovanému v 1. rade, a to za rok 2011 dňa 07. 06. 2012 a za rok 2012 dňa 10. 06. 2013. Keďže žalovaní
tieto nedoplatky v lehote 30 dní odo dňa doručenia neuhradili, mal za to, že od nasledujúceho dňa po

doručení sa títo dostali do omeškania s touto povinnosťou. Na základe toho žalobe vyhovel, čo do istiny
a s poukazom na omeškanie žalovaných priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vyčíslený v súlade s
ust. § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31. 01. 2013. Keďže v žalobe boli uplatnené
úroky z omeškania vo vyššej sume, v prevyšujúcej časti považoval tento nárok na úrok z omeškania za
nedôvodný a preto ho zamietol.

4. Zamietnutý návrh na prerušenie konania odôvodnil súd prvej inštancie s poukazom na znenie §
164 C.s.p. a konštatoval, že žalovaní podali návrh na fakultatívne prerušenie konania, ktoré však
nepovažoval pre samotné konanie za nevyhnutné, majúc za to, že z ich strany nebol adekvátne
odôvodnený návrh na prerušenie konania a nestotožnil sa s argumentáciou žalovaných, aby konanie

vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/98/2016 malo význam pre tento spor, nehovoriac
o tom, že v uvedenom spore už bolo rozhodnuté aj keď neprávoplatne. Mal za to, že v tomto konaní
sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto konanie, a preto ich procesný návrh na prerušenie
konania zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Títo žiadali rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1
písm. b/ a písm. h/ C.s.p. tvrdiac, že súd rozhodol predčasne, keď svojím nesprávnym procesným
postupom im znemožnil v uskutočnení procesných práv do takej miery, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces a vec taktiež nesprávne právne posúdil. Za rozhodujúci nedostatok rozsudku
považujú skutočnosť, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol a nevyhovel ich návrhu na prerušenie
konania pre akúsi neúplnosť návrhu. S takýmto tvrdením nesúhlasia, majú za to, že návrh na prerušenie
konania odôvodnili a to tým, že v prípade úspechu v spore o nahradenie vôle by z pozície väčšinového
vlastníka pristúpili k zrušeniu rozhodnutí, ktorými boli zaviazaní k šikanóznym poplatkom žalobcovi ako

správcovi. Považujú za poľutovania hodné, že toto rozhodnutie prijaté na základe formálnej väčšiny
Mesta Košice nebolo súdmi zrušené, nakoľko mesačný poplatok za správu do fondu opráv vo výške
651,10 eur (za rok 2012) prijatý proti vôli žalovaných neznamená nič iné ako šikanu s jediným cieľom,
v snahe o pozbavenie žalovaných k bytu. Poukázali na to, že žalobca nielenže nevykonáva od prijatiatýchto rozhodnutí žiadnu správu, ale neinvestoval ani jeden cent do opravy strechy, či iných spoločných
častí a zariadení bytového domu, ktorá bola proklamovaným dôvodom pre zvýšenie poplatku do fondu.
Zdôraznili, že žalobca ani vlastník dokonca nevyužívajú ostatné priestory a tak je zrejmé, že ich jediným

cieľomjeprotiústavnézbavenievlastníctvažalovanýchkichbytucezumelovytvorenúpohľadávku,čoby
nemalo byť v demokratickej spoločnosti vôbec možné, nakoľko šikanózny výkon práva nemôže požívať
právnu ochranu. Majúc za to, že im hrozí strata vlastníckeho práva k bytu za poplatok na opravu strechy,
ktorý sa v konečnom dôsledku stane len obohatením Mesta Košice a nového vlastníka, nakoľko žalovaní
zexekvovaniatohtopoplatkunapriekjehovynaloženiunemajúžiadnymajetkovýprospech,tedazaplatia

novú strechu inému. Pokiaľ súd poukázal na právoplatné rozhodnutie súdu vo veci neplatnosti uznesení
schôdze vlastníkov a jeho záväznosť pre toto konanie, majú za to, že aj konanie o náhrade vôle môže
priniesť spravodlivosť do práv vlastníka bytov v bytovom dome. Súd prvej inštancie teda predčasným
rozhodnutím porušil ich procesné práva, pre ktorých môže aj prípadný úspech v konaní o nahradenie
vôle prísť neskoro, po tom, čo žalobca už svoju pochybnú pohľadávku uspokojí, a to vydražením
bytu žalovaných. Žiadajú preto, aby odvolací súd rozhodol o ich návrhu na prerušenie konania do

právoplatného skončenia konania o nahradenie prejavu vôle (sp. zn. 36C/98/2016).

6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Tento navrhoval odvolanie žalovaných odmietnuť.
Rozsudok považuje za správny v celom rozsahu a odvolanie žalovaných za účelové a vedúce iba k
oddialeniu ich povinnosti splniť to, čo im bolo napadnutým rozhodnutím uložené. K ich tvrdeniam, že ako

správca neplní svoju povinnosť a do spoločných častí a zariadení domu neinvestoval žiadne prostriedky
uvádza, že o použití finančných prostriedkov akumulovaných na fonde opráv nerozhoduje správca, ale
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Má za to, že žalovaní sa ako vlastníci bytu
nemôžu zbaviť svojej povinnosti platiť preddavky do fondu opráv, poukázal na to, že Mesto Košice ako
vlastník ďalších bytov v predmetnom bytovom dome si povinnosť uhrádzať platby do fondu opráv riadne

a včas plní, pričom v žalovanom období predstavovala výška platieb do fondu opráv za všetky 3 byty
vo vlastníctve Mesta Košice mesačne sumu 1.037,18 eur, zatiaľ, čo žalovaní od počiatku neuhradili ani
jednu platbu do fondu.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje viac výrokov a odvolací

návrh žalovaných sa týka rozsudku ako celku, teda všetkých jeho výrokov (navrhuje tento v celom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie), skúmal odvolací súd prioritne
formálnu prípustnosť tohto odvolania proti všetkým jeho výrokom a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných nie je prípustné proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým
rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom sa musí
vychádzať zo znenia samotného výroku. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takéto ujma sporovej
strane nevznikla, odvolanie odmietne.

8. Odvolací súd v súlade s týmito zásadami dospel k záveru, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, je výrokom v prospech žalovaných a teda týmto
výrokom nebola žalovaným spôsobená žiadna ujma a preto odvolací súd ich odvolanie v tejto časti
odmietol podľa ust § 386 písm. b/ C.s.p., keďže v tejto časti bolo podané neoprávnenou osobou.

9. V prevyšujúcej časti odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích
námietok podľa ust. § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, a to
dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom
zodpovedajúcim úprave v § 191 ods. 1 C.s.p., vec správne právne posúdil aj vecne správne vo veci

rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. za vecne správne a výstižné považuje odvolací
súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku týkajúceho sa zamietavého výroku vo veci samej, a preto sa
odvolací súd obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaných považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

10. Žalovaní prioritne zakladajú svoje odvolanie na tvrdení, že súd prvej inštancie nevyhovením ich
procesnému návrhu na prerušenie konania im znemožnil uskutočnenie ich procesných práv do takej
miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z procesného podania žalovaných zodňa 26. 04. 2017 (č.l. 91) vyplýva, že títo sa domáhali prerušenia konania do doby právoplatného
skončenia konania vedeného na rovnakom súde pod pôvodne sp. zn. 36C/102/2011, v súčasnosti
vedeného pod sp. zn. 36C/98/2016. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 164 C.s.p. uviedol, že

sa nestotožnil s dôvodom na prerušenie konania uvedeným žalovanými, keďže mal za to, že konanie
vedené pod uvedeným č. 36C/98/2016 o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy, nemá význam
pre prebiehajúci spor, keďže sa v ňom nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto konanie.
Odvolací súd sa stotožňuje s takýmto záverom. V uvedenom konaní sa žalovaní (v postavení žalobcov)
domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaného na dodatku k zmluve o prevode vlastníctva sporného

bytu im, ak kupujúcim. Tento návrh odôvodňovali tvrdením, že zmluva o prevode ich bytu nezodpovedá
skutočnosti, keďže oni boli nájomcami bytu č. 2 a Mesto Košice aj požiadali o prevod vlastníctva
uvedeného bytu, pričom po vykonaní samotného prevodu vlastníctva zistili chybu pri určení výšky
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúcich im a mali za to,
že žalovaný si nesplnil povinnosť previesť na nich byt vrátane jeho príslušenstva, spoločných častí a
spoločných zariadení domu, keďže mali za to, že im pripadá podiel vo výške 3915/10000 na miesto

žalovaným nesprávne uvedeného podielu 3871/10000. Odvolací súd nepovažuje za dôvodný návrh
na prerušenie konania, pokiaľ tento žalovaní zakladali na tvrdení, že úspech v predmetnom spore by
mal pre žalobcu fatálne následky, keďže by tento stratil krehkú väčšinu hlasov a žalovaní by okamžite
pristúpili k zrušeniu všetkých šikanóznych uznesení. Nárok žalobcu totiž má základ v konkrétnych
uzneseniach vydaných na schôdzi vlastníkov bytov, pričom tieto uznesenia boli záväzné aj pre žalobcu

ako správcu bytového domu za obdobie rokov 2011 a 2012, za ktoré je uplatňovaný nedoplatok z
vyúčtovania. Ani zrušenie, resp. zmena takýchto uznesení v budúcnosti nemôže ovplyvniť ich záväznosť
v čase pred ich zrušením, resp. zmenou, a teda výsledok uvedeného konania, do skončenia ktorého
žalovaní navrhovali konanie prerušiť, nerieši žiadnu konkrétnu otázku, ktorá by mohla mať význam pre
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. K vyššie uvedeným dôvodom považuje odvolací súd navyše

za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 217 ods. 1 C.s.p. aj pre jeho rozsudok platí, že je preň
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom zistil, že konanie vedené na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 36C/98/2016 bolo právoplatne skončené, keď rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 08. 03. 2018 č.k. 5Co/352/2017-55 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27.
04. 2017 č.k. 36C/98/2016-26, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách

konania. Podľa vyznačenia doložky právoplatnosti, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.
03. 2018. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nebol procesný návrh
žalovanýchnaprerušeniekonaniaaktuálny.Kďalšímdôvodomodvolaniaodvolacísúdudáva,žetietosa
týkajú hodnotenia obsahu uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov, o ktorých už bolo rozhodnuté
právoplatným rozhodnutím súdu a teda v tomto odvolacom konaní sú už právne bezvýznamné.

11. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom
výroku, ako aj v správnom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

12. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).