Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717202142
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717202142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1./ P.. E. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. Č.. XXX/XX, F. - O., 2./ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXX/XX, F. - O. a 3./ P.. O. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXX/XX, F. - O., právne zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr.
Budzíková & JUDr. Dachová, s.r.o., Nám. sv. Egídia č. 41/95, Poprad, proti žalovaným: 1./ P. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXX/XX, F. - O., 2./ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXX/XX, F. - O.,
3./ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č.. XXX/XX, F. - O. a 4./ B. A.-F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č..
XXX/XX, F. - O., právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova č.

830/15, Poprad, o určenie neplatnosti uznesení, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Poprad zo dňa 23.11.2018 č.k. 17C 9/2017-124 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcom sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu U. z 22.01.2017 sú neplatné. Žalobcom priznal voči žalovaným
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobcovia a žalovaní sú vlastníkmi bytov v bytovom
dome U. súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na pozemku s parcelným č. XXXX o výmere 496 m2,
zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. F.. Predmetný bytový dom má zriadené spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov U., ktoré je zapísané v registri spoločenstiev vlastníkov bytov. Na deň
22.01.2017 žalobcovia v 1. a 2. rade ako členovia rady spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome U. pozvánkou pozvali vlastníkov bytov na zhromaždenie vlastníkov bytov so

začiatkom o 16.00 hodine. Pozvánka bola doručená ostatným vlastníkom bytov a vyvesená v bytovom
dome.

3. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov v bytovom dome U. dňa 22.01.2017, začatom o 16.00
hod., ktorú spísal žalobca v 2. rade vyplýva, že žalobkyňa v 3. rade mala záujem byť prítomná na
zhromaždení vlastníkov bytov prostredníctvom skype. S týmto žalovaní nesúhlasili a podľa žalobcu v
2. rade nasledoval veľký krik. Uvedené bolo vyriešené predložením plnomocenstva na zastupovanie

žalobkyne v 3. rade zo strany žalobkyne v 1. rade. Problém bol s originálom prezenčnej listiny, ktorý
žalovaní nechceli vrátiť žalobcovi v 2. rade. Žalobcov ani nepustili k slovu, preto žalobca v 2. rade vyhlásil
zhromaždenie za ukončené z dôvodu neschopnosti uznášania. Následne priestory, kde sa konalo
zhromaždenie, opustili žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. až 4. rade pokračovali v zhromaždenívlastníkov bytov, pričom žalobcovia v 1., 2. a 3. rade tvrdili, že o pokračovaní v zhromaždení vedomosť
nemali. Potom bol na zhromaždení zvolený predseda spoločenstva vlastníkov bytov. Zhromaždenie za
prítomnosti žalovaných v 1. až 4. rade bolo ukončené o 18.44 hod.

4. Svedkyňa U. J. na pojednávaní uviedla, že nebola osobne prítomná na zhromaždení vlastníkov bytov
dňa 22.01.2017. Informácie o priebehu zhromaždenia má od žalobcov a to, že zhromaždenie bolo
začaté a po určitom čase ukončené p. W.om spôsobom citovaným v zápisnici z 22.01.2017, pretože
boli invektívy na jeho osobu a na osobu žalobkyne v 1. rade. Situácia sa nedala ukľudniť. Svedkyňa

tieto informácie má síce sprostredkovane, ale na predchádzajúcich skoro všetkých zhromaždeniach
sa zúčastnila, čiže pozná správanie sa žalovanej v 1. rade a p. D. ml., ktoré považuje za absolútne
neadekvátne. Správanie žalovanej v 1. rade je účelové, keď žalobcovia sa dožadujú svojich vlastníckych
práv, ktoré chcú uplatňovať regulérnym spôsobom.

5. Na pojednávaní vypočutý svedok U. U. uviedol, že býva v bytovom dome 4 roky v prenajatom byte

od žalobkyne v 3. rade. Pamätá si deň, keď bola bytová schôdza v roku 2017. Chystal sa na bytovú
schôdzu, pretože ho požiadala mama pani P., pani U., aby chodil na schôdze. Keď sa obliekal, počul
za dverami krik a tak na schôdzu ani nešiel. Počul niečo o papieroch vo vzťahu k p. D., že ich treba
prefotiť. Predtým, čo sa zúčastnil zhromaždenia vlastníkov, to bola katastrofa zo strany žalovanej v 1.
rade. Na zhromaždeniach išlo až do bitky.

6. Vo veci už prvoinštančný súd raz rozhodol a to rozsudkom zo dňa 23.08.2017 č.k. 17C 9/2017 -
58, ktorým žalobu zamietol. V dôsledku odvolania podaného zo strany žalobcov Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 25.04.2018 č.k. 7Co 3/2018 - 98 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

7. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a čl. 11 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, vo veci bol preukázaný naliehavý
právny záujem na podanej žalobe, keď podľa obsahu žalobného petitu sa žalobcovia domáhajú určenia
neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov prijatých na zhromaždení vlastníkov bytov dňa

22.01.2017. V danom prípade naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože vyplýva z
osobitného predpisu a to ustanovenia § 14ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.

8. Aktívna legitimácia žalobcov vyplýva z ust. § 14 ods. 8 zákona 182/1993 Z.z., keď postavenie
prehlasovaného vlastníka nemá len vlastník, ktorý sa zhromaždenia vlastníkov bytov zúčastnil a

vyslovil na ňom svoj nesúhlas s prijatými rozhodnutiami, ale aj vlastník, ktorý sa procesu rozhodovania
nezúčastnil, čo predstavuje prípad žalobcov. Je zrejmé, že žalobcovia podali žalobu dňa 22.02.2017,
teda v lehote 30 dní odo dňa konania zhromaždenia vlastníkov bytov v zmysle ust. § 14 ods. 8 zákona
č. 182/1993 Z.z.

9. Nebolo sporné, že zhromaždenie vlastníkov bytov dňa 22.01.2017 zvolal v tom čase člen rady
spoločenstva vlastníkov bytov žalobca v 2. rade. Z dôvodu situácie na zhromaždení vlastníkov
bytov, ktorú možno nazvať absurdnou, spôsobenú krikom najmä žalovanými v 1. a 2. rade vyhlásil
zhromaždenie vlastníkov bytov za skončené. Pokiaľ žalobca v 2. rade ako člen rady zhromaždenia
vlastníkov bytov mal právo zvolať schôdzu vlastníkov podľa § 7c ods. 5 písm. a) zákona č. 182/1993

Z.z. účinného k 22.01.2017, je logické, že mu svedčí aj právo schôdzu ukončiť. Pokiaľ po ukončení
schôdze vlastníkov bytov o 16.16 hod. sa ďalej schôdze vlastníkov bytov zúčastnili iba vlastníci 3 bytov, v
zmysle ust. § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného k 22.01.2017, schôdza vlastníkov bytov nebola
uznášaniaschopná, pretože na schôdzi neboli dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. V dome je 6 bytov a prítomní boli vlastníci resp. splnomocnení zástupcovia 3 bytov.

V danom prípade nešlo o prípad podľa § 14 ods. 3 veta tretia zákona č. 182/1993 Z.z., účinného k
22.01.2017,nakoľkopôvodnezvolanáschôdzabolao16.16hod.ukončenáaoďalšejschôdzivlastníkov
bytov neprítomní vlastníci vedomosť nemali. Po zistení všetkých okolností priebehu schôdze vlastníkov
bytov sa dospelo k názoru, že v danom prípade zo strany žalovaných tým, že ďalej v schôdzi vlastníkov
bytovpokračovaliaprijaliuznesenia,došlokukonaniu,ktorémožnocharakterizovaťakolesťasprávanie

v rozpore s dobrými mravmi.10. Uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov sú preto absolútne neplatné právne úkony, jednak pre
rozpor s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., účinného k 22.01.2017 a jednak pre rozpor s dobrými
mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka (§ 39 Občianskeho zákonníka).

11. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel.

12. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní. Navrhli rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá. Ako dôvod uviedli, že nesprávnosť právneho
posúdenia veci vidia predovšetkým v nesprávnom vyhodnotení okamihu ukončenia zhromaždenia, ktoré
bolo zvolané jedným z vlastníkov bytov P. W., jednoznačne v právnom postavení vlastníka bytu a
nie v právnom postavení člena rady spoločenstva vlastníkov bytov, pričom zákon č. 182/1993 Z.z.
v znení k 22.01.2017 nedával zvolávateľovi žiadne právo zhromaždenie vlastníkov bytov svojvoľne

ukončiť a na túto dôležitú skutočnosť malo byť pri rozhodovaní jednoznačne prihliadnuté. Je mylné
sa domnievať, že zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov má právo zvolané zhromaždenie kedykoľvek
svojvoľne ukončiť. Vo veci ukončenia schôdze o 16:16 hodine dňa 22.01.2017 bolo nevyhnutné prijať
primerané rozhodnutie hlasovaním všetkých piatich prítomných vlastníkov a ich zástupcov a nie strohým
oznamom žalobcu v 2. rade, ktorý osobným rozhodnutím nezákonne autoritatívne zasiahol do práv

všetkých ostatných prítomných vlastníkov a ich zástupcov, konštatovať, že schôdza je ukončená. Pre
zachovanie právnej istoty všetkých vlastníkov bytov žalovaní zachovali primeraný časový úsek na
ochladnutie vášní, názorových rozdielov a odstránenie predošlého názorového rozdielu a po prerušení
zhromaždenia vlastníkov bytov pokračovali ďalej bez účasti odídených vlastníkov bytov a ich zástupcov.
Stanovisko neprítomných vlastníkov bytov a súdu prvej inštancie, že konanie žalovaných je možné

považovať za lesť a v rozpore s dobrými mravmi, je neudržateľné, nakoľko z výpovede žalobcu v
1. rade je zrejmé, že nedošlo na zhromaždení k verbálnym útokom, hysterickým krikom a opustenie
zhromaždenia vlastníkov žalobcami v 1. a 2. rade bolo ich slobodným rozhodnutím, pričom vedeli, že
sa v zhromaždeniu pokračuje (strana 3 bod 8 napadnutého rozhodnutia). Stanovisko žalobcu v 1. rade,
ktorý ako prítomný na zhromaždení vlastníkov potvrdil absenciu akýchkoľvek verbálnych útokov je v

priamom rozpore s tvrdením neprítomného svedka U., ktorý tvrdil, že na zhromaždeniach išlo do bitky.
Aj tieto protichodné tvrdenia žalobcov a zjavné nezmysly svedkov žaloby, boli základom pre napadnuté
rozhodnutie,ktorévýznamnýmspôsobomodoberáprávnuistotužalovanýchvprávnysystémSlovenskej
republiky.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaných, podľa ktorého prijatý záver o konaní

žalovaných v rozpore s dobrými mravmi je neudržateľný, nakoľko tomu odporuje protichodné vyjadrenie
žalobcu v 1. rade, čoho dôkazom je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na strane 3 v bode 8. Na
strane 3 v bode 8 napadnutého rozsudku je obsiahnuté vyjadrenie žalovanej v 1. rade, ktoré rozhodne
nemožno považovať za protichodné tvrdenia žalobcov.

17. Čo sa týka v konaní vypočutých svedkov U. J. a U. U., títo sa síce zhromaždenia vlastníkov bytov
dňa 22.01.2017 osobne nezúčastnili, ale ide o svedkov, ktorým sú pomery medzi vlastníkmi veľmi
dobre známe na základe osobných skúseností z iných zhromaždení, ktorých sa zúčastnili. Navyše v
prípade svedka U. U. je zrejmé, že tento sa zhromaždenia vlastníkov bytov konaného dňa 22.01.2017
zúčastniť mienil, avšak potom, čo za dverami počul krik, tak na zhromaždenie ani nešiel. Potvrdil, že na

zhromaždeniach išlo niekedy až do bitky.

18. Z uvedeného vyplýva, že na zhromaždení bola veľmi napätá atmosféra, prejavujúca sa veľkým
krikom, ktorá vyústila do rozhodnutia žalobcov v 1. a 2. rade zhromaždenie opustiť. Stalo sa to po tom, čožalobcovi v 2. rade po vyhotovení kópie prezenčnej listiny bolo odmietnuté vydanie jej originálu zo strany
žalovanej v 1. rade, napriek tomu, že zhromaždenie zvolal a prezenčnú listinu vyhotovil žalobca v 2.
rade, ktorý schôdzu viedol až do doby, kým pre pretrvávajúce verbálne útoky na žalobcov zhromaždenie

neukončil. Uvedené vyplýva zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
spísanej žalobkyňou v 1. rade (č.l. 11 a 12 spisu).

19. Aj z ďalšieho listinného dôkazu, a to zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov, spísanej
žalovanou v 1. rade (č.l. 16 až 22 spisu), vyplýva záver podporujúci tvrdenie žalobcov o nevhodnom

správaní sa žalovaných. Podľa tejto zápisnice prítomní žalovaní v 1., 3. a 4. rade odmietli odovzdať
originál prezenčnej listiny žalobcovi v 2. rade poukazujúc na to, že zneužíva podpisy na prezenčných
listinách a falšuje zápisnice.

20. Ak následne po odchode žalobcov v 1. a 2. rade zo zhromaždenia, vyvolaného nevhodným
správaním a verbálnymi útokmi zo strany žalovaných, žalovaní pokračovali v zhromaždení, na ktorom

následne prijali uznesenia, ktorých určenia neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, je zrejmé, že išlo
o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Je to zrejmé z
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa ide o ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení účinnom k 22.01.2017, umožňujúce prijať rozhodnutie nadpolovičnou väčšinou hlasov
prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, za situácie, ak schôdza vlastníkov nie je ani
hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, toto na prejednávanú vec sa

použiť nedá. V prejednávanej veci v čase začatia schôdze táto bola uznášaniaschopná, nakoľko na
nej boli prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorý mali aspoň dve tretiny hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a neuznášaniaschopnou sa stala až počas
prebiehajúceho zhromaždenia, keď v dôsledku nevhodného správania sa žalovaných, žalobcovia v 1.
a 2. rade schôdzu opustili. Následné prijatie rozhodnutí zostávajúcimi vlastníkmi je potrebné považovať

za priečiace sa dobrým mravom, čo v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje
neplatnosť uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu
U. dňa 22.01.2017.

22. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešným
žalobcom v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).