Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/323/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317219208
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317219208.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 810 11 Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 47 233 516, proti žalovanému: M. N., nar. XX. X.XXXX, trvale bytom XXX XX Č. I. č. XXX, o
zaplatenie 1038,77 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 684,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z dlžnej sumy od 10. 3. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 31,86 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 14. 11. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 1038,77 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8. 3. 2015 do
zaplatenia, spolu s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 27. 10. 2014 so žalovaným Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1080,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v
42 mesačných splátkach po 34,14 eura, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol
dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1,
do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru
napokon zaplatil len sumu 395,11 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky

č. 1 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j.
okamžitú splatnosť' úveru dňa 8. 3. 2015. Žalovaná suma vo výške 1038,77 eura predstavuje nesplatenú
sumu úveru a úroku (žalovaný do dňa podania žaloby celkovo uhradil 395,11 eura). V súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, oznámenie veriteľa o schválení úveru, zmluvné dojednania, oznámenie o
zosplatnení z 15. 2. 2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

6. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje (hoci podľa § 295 CSP je tu malá výnimka v spotrebiteľských sporoch, vzťahujúca sa však na
spotrebiteľov, nie veriteľov). Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení splnenia podmienok podľa § 150 CSP aj na

uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010, podľa ktorého základnou normou
upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz §
150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené
ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník,

ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie

skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o

skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť

ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Zároveň súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009, podľa ktorého účastníci konania teda majú
povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp.
dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

8. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS

97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).9. Žalobca uzatvoril dňa 24. 10. 2014 (nie 27. 10. 2014 ako to žalobca uviedol v žalobe) so žalovaným
Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1080,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42

mesačných splátkach po 34,14 eura (spolu tak 1433,88 eura). V zmluve úplne absentuje údaj o konečnej
splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z., ako aj údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák., čím podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák. je
nutné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový.

10. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
ZoSÚ), oba predpisy účinné k 24. 10. 2014.

11. Medzi obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ patrí údaj o dobe trvania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák.

12. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o úvere, tieto údaje nie sú v zmluve uvedené. Preto podľa § 11
ods. 1 písm. b) ZoSÚ sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Súd posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

14. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo
vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera

zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

15. Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,

podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru;
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

16. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy. Pod konečnou splatnosťou nie je možné považovať
za správny údaj 42 mesiacov, termín splatnosti je potrebné chápať ako konkrétny dátum, teda je nutné
uviesť presným dátum splatnosti úveru (v zmluve je uvedená splatnosť úveru (počet splátok) 42, nie
však termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru). Konečná splatnosť úveru musí byť určená

konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj
najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné, aby sa účastník zmluvy k
tomutoúdajudopracovávalvýkladomčivýpočtom.Významslova„termín”vSlovníkuslovenskéhojazyka
je „presné časové vymedzenie, určené pre nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho“. V
zmluve úplne absentuje dohoda o splácaní úveru a to o konkrétnych termínoch, do kedy majú byť splátky
zaplatené. Takéto údaje sú uvedené len v oznámení veriteľa o schválení úveru, avšak toto oznámenie

nie je dvojstrannou dohodou, nie je súčasťou zmluvy a teda je len jednostranným právnym úkonom
veriteľa, ktorý nemôže nahradiť dvojstrannú písomnú dohodu podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

17. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne

obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

18. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie pôžičky,
ktorú sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach
vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa
(§ 2 písm. b/ ZoSÚ v spojení s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný
bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a žalobca opak
tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Preto sa tento právny

vzťah spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z.z.).

19. Žalovaný je povinný potom žalobcovi vrátiť sumu 1080,- eur (v tejto výške bol poskytnutý
úver), pričom mu vrátil, podľa tvrdení žalobu, sumu 395,11 eura (toto tvrdenie žalovaný nevyvrátil,

nespochybnil), teda má vrátiť ešte 684,89 eura (rozdiel poskytnutého úveru vo výške 1080,- eur a
zaplatenej sumy 395,11 eura). Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny 684,89
eura a vo zvyšku (t. j. v sume žalovanej istiny 353,88 eura s príslušenstvom) žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

20. Súd mal za preukázané, že došlo k zosplatneniu úveru podľa § 565 OZ, a to dňa 7. 3. 2015 (nie
8. 3. 2015 ako to žalobca uviedol v žalobe), pretože listom zo dňa 15. 2. 2015, ktorý sa považuje za
doručený dňom uloženia zásielky (bod 12.2 zmluvných dojednaní), bol žalovaný vyzvaný na úhradu
dlžných splátok vo výške 177,06 eura. Zároveň bolo uvedené, že ak dlh nebude zaplatený do 15 dní od
doručenia listu (t. j. podľa § 122 OZ do 9. 3. 2015 - pondelok), stane sa splatný celý záväzok. Keďže

žalovaný neplnil do 9. 3. 2015, je od 10. 3. 2015 v omeškaní. Súd pri zosplatnení vychádzal z doručenky
uvedenej zásielky (č. l. 7 spisu), na ktorej nebol uvedený dátum uloženia zásielky. Preto súd vychádzal
z toho, že k doručeniu došlo až dňa 20. 2. 2015, keď zásielka bola vrátená žalobcovi, nakoľko žalobca
nepreukázal iný dátum doručenia zásielky. Potom k zosplatneniu došlo uplynutím 15 dní, t. j. dňom
7. 3. 2015. Dňa 8. 3. 2015 podľa § 563 OZ (Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.) mal žalovaná plniť; pričom 8. 3. 2015 bola nedeľa, preto s poukazom na § 122 ods.
3 OZ (Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň.) mal plniť do 9. 3. 2015.21. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj
úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania vo

výške 5,05 % p.a. od 8. 3. 2015. Keďže žalovaný je v omeškaní až od 10. 3. 2015, súd priznal žalobcovi
právo na zaplatenie úrokov z omeškania až od tohto dňa a za dni 8. 3. 2015 a 9. 3. 2015 žalobu v časti
úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 7. 3. 2015, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

23. Ku dňu 10. 3. 2015 bola platná základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5,05 % ročne.

24. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nesplatil poskytnutý úver, je povinný platiť aj úrok z
omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je bezúročný
a bez poplatkov, žalovaný je teda povinný zaplatiť 684,89 eura istiny a úroky z omeškania tak, ako to
vplýva z bodov 20. až 23. tohto odôvodnenia.

25. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

26. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.
V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca
aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z
22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP
určí pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 65,93 % (684,89

eura / 1038,77 eura x 100) a neúspešný vo výške 34,07 % (čo predstavuje úspech žalovaného). Po
pomernom rozdelení trov konania, t. j. po odpočítaní úspechu a neúspechu žalobcu, potom prináleží
žalobcovi náhrada trov konania vo výške 31,86 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

27. Na záver súd poukazuje na to, že v prejednávanom prípade sa nemôže jednať o prekvapivé
rozhodnutie, nakoľko súd takto rozhodol aj v iných totožných prípadoch, keď Zmluvu o úvere považoval
za bezúročnú s poukazom na absenciu údajov podľa § 9 ods. 2 psím. f/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z.
(napr. sp. zn. 17Csp/364/2017, 17Csp/343/2017). Akékoľvek vyjadrenie žalobcu nemôže napraviť
absenciu zákonných náležitostí zmluvy, preto by bolo nehospodárne vyzývať žalobcu na to, aby sa k

tomuto právnemu posúdeniu akokoľvek vyjadroval. Navyše žalobca sa na vytýčený termín pojednávania
nedostavil, hoci bol naň riadne predvolaný, čím nevyužil svoje právo vo veci argumentovať priamo na
pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.