Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713205453
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713205453.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľky:

R. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Z.. X. XX, J., zastúpená: JUDr. Drahomír Tomčo, advokát, Koceľova
9, Bratislava, proti odporcovi: Ľ. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Z.. X. XX, J., zastúpený: Mgr. Miroslava
Benediková, s. r. o., so sídlom Ľ. Fullu 32, Bratislava,
IČO: 47 237 104, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcemu
sa na ulici Z.. X. v Pezinku, súpisné číslo XXXX, vchod číslo XX,
na 3. poschodí, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vedeným Okresným úradom Pezinok,

katastrálny odbor, pre okres Pezinok, obec Pezinok, katastrálne územie Pezinok a spoločné členstvo
účastníkov v Stavebnom bytovom družstve občanov v Pezinku, so sídlom Na Bielenisku 4, Pezinok,
IČO: 00 170 364 a určuje, že byt bude ako výlučná nájomníčka ďalej užívať navrhovateľka, ktorá
zostáva výlučnou členkou Stavebného bytového družstva občanov v Pezinku, so sídlom Na Bielenisku
4, Pezinok, IČO: 00 170 364.

Odporca je povinný vypratať byt do 30 dní od zabezpečenia náhradného bytu.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k
družstevnému bytu č. XX, na X. poschodí v bytovom dome na ulici
Z.. X. Č.. XXXX/XX v Pezinku, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne, kúpeľne, WC a príslušenstva
(ďalej len „družstevný byt“) s tým, že ďalším nájomcom tohto bytu ako člen družstva bude navrhovateľka.
Odporca má povinnosť vysťahovať sa z bytu v lehote 30 dní po zabezpečení bytovej náhrady
navrhovateľkou, ktorou bytovou náhradou je náhradné ubytovanie. Navrhovateľka si uplatnila náhradu

trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že s odporcom dňa 26.01.1991 uzavrela manželstvo, počas ktorého sa im
dňa 20.06.1991 narodil syn C.. Manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu
Pezinok, sp. zn. 28P/72/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.07.2012. Počas manželstva s
odporcom nadobudli do nájmu dňa 01.09.1992, na základe rozhodnutia Okresného bytového družstva
- vidiek v Pezinku č. 539/92 zo dňa 31.08.1992 družstevný byt. Po zániku manželstva sa s odporcom

nevedela dohodnúť o zrušení spoločného nájmu k družstevnému bytu, pretože akúkoľvek dohodu
odporca podmienil vyplatením sumy 30.000,- €, s čím nesúhlasila, pretože družstevný byt si mohli
počas manželstva odkúpiť do výlučného vlastníctva s čím odporca nesúhlasil. V družstevnom byte bývaaj plnoletý syn C., ktorý navštevuje 3. ročník vysokej školy. Navrhovateľka pracuje ako účtovníčka v
Národnom onkologickom ústave. Odporca je živnostník.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka C. J., oboznámením návrhu, rozsudku
Okresného súdu Pezinok č. k. 28P/72/2012-9, Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu,
stanoviska prenajímateľa, inzerátov na predaj nehnuteľností, fotokópií pokladničných dokladov, výpisov
z účtu odporcu, daňových priznaní obchodnej spoločnosti MLS plus s. r. o., ročného zúčtovania
preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti navrhovateľky, potvrdenia o príjme

odporcu, listu vlastníctva č. XXXX, ostatného obsahu spisu a zistil nasledujúci skutkový stav a právny
stav.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že odporca nemal záujem počas trvania
manželstva o odkúpenie bytu. Z výpovedí odporcu vyplynulo, že nechce byť majetkovo poškodený pri
riešení otázok súvisiacich s bytom, to je však otázka patriaca do konania o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva. Žiadal preto, aby súd návrh vyhovel.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že po svadbe bývali u rodičov odporcu, obývali jednu izbu, v
ktorej býval odporca ako slobodný. Takto sa bývať nedalo a bolo potrebné riešiť bytovú otázku. Odporca
jej povedal, že nech niečo zoženie, preto oslovila všetkých známych, za pomoci ktorých našla pána

H., ktorý bol ochotný odstúpiť družstevný byt. Družstvo s týmto súhlasilo, vyplatili družstvu 35.000,- Sk,
ktoré boli ich spoločné a preto boli v zmluve uvedení ako nájomcovia spoločne. Keby nebolo nej, tak by
možno aj dnes bývali u rodičov odporcu, pričom väčšinu času trávil odporca práve u nich. Toto bola aj
jedna z príčin rozvodu manželstva. Na byt hrozila exekúcia, musela vyplatiť 34.000,- Sk, ako aj tento rok
600,- €. Mala záujem ostať nájomcom bytu, s ohľadom na záujem plnoletého syna, ktorý študuje a jeho

možnosti zabezpečiť si vlastné bývanie. Odporca nemal záujem odkúpiť družstevný byt dovtedy, kým ho
neodkúpia všetci ostatní susedia. Jediný krát jej odporca povedal, bolo to týždeň po 22.05.2013, že ak by
mala záujem, nech si ho odkúpi, na čo mu povedala, že jej banka nepožičia peniaze, ak nie je vlastníčkou
bytu. Za odstúpenie bytu zaplatili 200.000,- Sk, z ktorých dali rodičia odporcu sumu 150.000,- Sk a sumu
50.000,-Skjejrodičia.Výškanájomnéhoje280,-€,ktorédoposiaľplatilodporcaaonauhrádzalanáklady

na káblovú televíziu v sume 22,- €, za televíziu, rozhlas a plyn sumu 12,- €, celú hygienu domácnosti.
Jej priemerný čistý príjem je 600,- € až 630,- €. Ak by bola výlučnou nájomníčkou bytu bola by schopná
platiť nájomné aj splátky hypotéky. Vždy o byt riadne starala, vykonala v ňom rekonštrukčné práce a to
za obdobie šiestich predchádzajúcich rokov. Vždy sa snažila z príjmu zabezpečiť prostriedky na úpravy
bytu tak, aby sebe a synovi zabezpečila dôstojné bývanie. Po nadobudnutí bytu v roku 1992 bola na

materskej dovolenke, odporca bol v práci a ona s jeho otcom chodila zariadiť byt. Bolo pravdou, že
odporca s pomocou bratranca opravil dvere v byte, spoločne kúpili nábytok, všetko bolo spoločné. Vždy
mala záujem o byt. Odporca sa taktiež nezdržiava v byte niekoľko dní. Od marca 2014 odporca v byte
nebýva, chodí si iba preberať poštu. Odporca sa od tohto času nepodieľa na úhrade nákladov spojených
s užívaním bytu. Odporcom preukazovaná investícia v sume 20.000,- Sk bola realizovaná v nižšej sume

a to z dôvodu, že bola vykonávaná prostredníctvom spoločnosti BATEA - STAV, s. r. o., v ktorej pracoval
odporcov otec a teda za minimálnu mzdu pracovníkov a cenu materiálu. Niektoré veci boli zakúpené aj
prostredníctvom Tuzexu, v ktorom odporca pracoval, avšak dlhší čas pred rozvodom manželstva nemal
odporca záujem o kúpu vecí do domácnosti, tak sa aj vyjadril o televízore, ktorý sa pokazil, že on žiaden
nepotrebuje. Elektrinu nemohla platiť, pretože je stále prihlásená na odporcu, čo sama zmeniť nemôže

a neboli jej doručované faktúry za jej spotrebu.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca nemal záujem o odkúpenie bytu, avšak
k tomu mal svoje dôvody. Odporca aj naďalej obýva predmetný byt, so synom má dobré vzťahy, finančne
ho podporuje. K rozhodnutiu súdu bolo potrebné skúmať aj to kto sa pričinil o vytvorenie možnosti

uzavrieť nájomnú zmluvu. K otázke bytovej náhrady neboli tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa,
preto bola názoru, že odporca má právo na zabezpečenie náhradného bytu. Ak by sa navrhovateľka
stala pokračujúcou členkou družstva, tak vzhľadom na svoj príjem by nemala dostatok finančných
prostriedkov na vyplatenie odporcu z tohto podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov.Zpredloženýchdokladovvyplýva,žeodporcaplatilnájomnéakoajškolnépresyna.Výdavky

navrhovateľky na výmenu okien odporca nepopiera, ale aj odporca financoval ostatnú výmenu okien v
sume 20.000,- Sk v období rokov 2001 - 2002, ale odporca nemal v tom čase dôvod si doklady ponechať
dlhšie ako po uplynutie záručnej doby. Odporca financoval ostatný nábytok v byte a to v obývacej
izbe, sedačku, ale taktiež nemal dôvod si ponechať doklady o ich kúpe. Všetky nedoplatky na byteboli zaplatené, odporca zaplatil celý nedoplatok na elektrine. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v
konaní bola účelové a tendenčné a to najmä vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa možnosti odkúpenia bytu,
starostlivosti o syna. V tomto konaní bolo potrebné prihliadnuť aj na vyporiadanie účastníkov v rámci

bezpodielového spoluvlastníctva, keď výsledok tohto konania o zrušenie spoločného nájmu podstatnou
mierou ovplyvní vyporiadanie medzi účastníkmi, pričom navrhovateľka nemusí mať finančné prostriedky
na vyplatenie odporcu, ktorá situácia v konečnom dôsledku bude na úkor odporcu. Navrhovateľka taktiež
v konaní nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa k tomu, aby bolo odporcovi
poskytnuté náhradné ubytovanie. Uplatnila si právo na náhradu trov konania.

Odporca na pojednávaní uviedol, že na začiatku bývali u jeho rodičov v izbe, ale mali možnosť užívať
celý dom. Bolo pravdou, že navrhovateľka zabezpečila družstevný byt, vtedy ho postavila pred hotovú
vec, že buď sa odsťahuje k rodičom alebo budú mať tento byt. Zohnala 150.000,- Sk od jeho rodičov a
50.000,- Sk od jej rodičov. Bol presvedčený, že aj on dokáže zabezpečiť bytové potreby syna, prispieva
mu na stravu, dáva gastrolístky, aj naďalej s ním býva v spoločnej domácnosti. Aktuálne zabezpečuje

štúdium syna vo väčšej miere, keď zaplatil synovi polovicu školného a zvyšnú časť si syn zaplatil sám.
Ak bude mať finančné prostriedky, syna bude v štúdiu podporovať. Nájom za posledné dva roky aj s
elektrinou platil on, bolo pravdou, že navrhovateľka jedenkrát zaplatila dlžobu, potom aj on zaplatil
15.000,- Sk ako aj 600,- € na dlh. Nemal záujem o odkúpenie družstevného bytu, ale dôvodom bolo,
že pod bytovkou boli trosky, nebolo to zabezpečené, tiekla kanalizácia, preto vo veci začal konať, aby

sa kanalizácia opravila a veci dali do poriadku. Nechcel odkupovať byt v zdevastovanom stave. Takýto
dôvod na neodkúpenie mali aj iní nájomcovia. Navrhovateľka ho nikdy netlačila do kúpy, keď došiel
papier na odkúpenie, rozprávali sa o tom, jedna z reakcií navrhovateľky bola, aby odtiaľ išli preč, že
tam to nebude nikdy dobré. Domnieval sa, že dlh na výživnom na syna neostal. Do rozvodu platil
nájomné zo svojho príjmu, po rozvode to bral, že sú cudzí ľudia a že by mali platiť nájomné na polovicu.

Navrhovateľka približne do roku 2006 nejavila záujem, pretože bol pod bytovkou neporiadok, avšak
veci sa začali meniť a dom opravovať, zrazu názor zmenila. Doklady o investíciách nezbieral, nakoľko
boli v tom čase manželmi. Keď boli rozvedení tak, navrhovateľka vymenila parkety v byte, o čom si
myslel, že to bol jej zámer. Po rozvode navrhovateľka tvrdí, že má záujem o byt, pričom sa tam zdržiava
len dva dni z piatich. V byte odporca nebýva, ale z tohto sa neodsťahoval, aktuálne býva v podnájme,

pretože potreboval pokoj na prácu. Nájomné platil dva roky, čo potvrdila aj navrhovateľka. Bola pravda,
že výmenu okien realizoval cez známosti, ale cena bola minimálne taká, aká bola za výmenu dvoch
kusov dvoch dvojdielnych okien. Do bytu chodí, keď si potrebuje vziať nejaké svoje veci, ktoré má
zabalené navrhovateľkou v krabici. Viackrát nevedel o niektorej kúpe vecí do domácnosti, takto to bolo
aj s televízorom alebo parketami.

Svedok C. J. na pojednávaní uviedol, že nechce vypovedať, nechce ublížiť ani jednému z rodičov, bude
bývať s tým z rodičov, ktorý bude mať aj byt, on sa nechce sťahovať.

Na základe Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.10.1992 bol dňom 01.09.1992

odovzdaný byt č. XX na A.. poschodí, blok XXX L. odporcovi - Ľ. J. ako členovi družstva a to na základe
rozhodnutia o pridelení bytu z 31.08.1992.

Manželstvo účastníkov vzniklo uzavretím sobášu dňa 26.01.1991 a bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Pezinok č. k. 28P/72/2012 - 9 z 22.05.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

10.07.2012.

Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku, listom z 18.04.2013 súdu oznámilo, že z
dôvodu, že im nie súd známe bytové pomery účastníkov konania, rozhodnutie o tom, kto bude členom
a ďalším nájomcom uvedeného bytu ponechávajú na úvahe súdu s prihliadnutím na záujem maloletých

detí.

Z inzerátu č. P-006291 vyplýva ponuka predaja trojizbového bytu na ulici L. Novomeského v
Pezinku v pôvodnom stave o výmere 65 m2, na treťom podlaží za cenu 62.000,- € a z inzerátu č.
RE0001981-13-000505 vyplýva ponuka predaja trojizbového bytu na ulici L. Novomeského v Pezinku,

po rekonštrukcii o výmere 81,50 m2, na prvom poschodí za cenu 79.900,- €.

Z faktúry č. 0400/2008 z 15.10.2008 vyplýva, že navrhovateľka si objednala dodávku dvoch dvojdielnych
okien, parapetných dosiek, sietí, žalúzie v cene 24.120,05 Sk.Navrhovateľka uzavrela s Home Credit dňa 27.03.2007 úverovú zmluvu na kúpu televízora Samsung v
hodnote 15.990,- Sk. Z pokladničných dokladov z októbra 2008 vyplýva kúpa vecí (koncovka, lepidlo,

profil ukončovací, Primalex a pod.) v hodnote
4.139,50 Sk.

Z výpisu z bankového účtu odporcu vyplýva platenie úhrad spojených s užívaním bytu v období od
17.08.2010 do13.09.2013, platba školného pre syna celkovo v sume 3.950,- €.

Z daňového priznania obchodnej spoločnosti MLS plus, s. r. o. za rok 2012 vyplýva, že výsledok
hospodárenia pred zdanením bol v sume 2.233,07 € a za rok 2013 v sume
- 22.092,34 €.

Podľa potvrdenia obchodnej spoločnosti MLS plus, s. r. o. mal odporca v období od mája 2013 do

decembra 2013 priemerný čistý príjem v sume 292,48 € mesačne, od januára 2014 do apríla 2014 v
sume 304,84 € mesačne.

Družstevnýbytč.XX,nachádzajúcisanauliciZ..X.vPezinku,súpisnéčísloXXXX,vchodčísloXX,naX.
poschodí, je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, vedeným Okresným úradom Pezinok, katastrálny

odbor, pre okres Pezinok, obec Pezinok, katastrálne územie Pezinok a jeho vlastníkom je Stavebné
bytové družstvo občanov v Pezinku, so sídlom Na Bielenisku 4, Pezinok, IČO: 00 170 364.

Medzi identifikáciou družstevného bytu v Zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu a identifikáciou
bytu v katastri je nesúlad, pričom súd pri rozhodovaní vychádzal z aktuálnej identifikácie nehnuteľnosti

podľa jej zápisu v katastri nehnuteľností.

Podľa § 703 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný k 16.06.2005 (ďalej len „OZ“) ak
sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom
bytu manželmi.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo
na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne
a nerozdielne.

Podľa ods. 3 ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú.

Podľa § 704 ods. 1 OZ, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva,
vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z
manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z

nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného
bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu

rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred
uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak
sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto
z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníkom vznikol spoločný nájom k
družstevnému bytu č. 14, nachádzajúcemu sa na ulici L. Novomeského v Pezinku, súpisné číslo 2728,
vchod číslo 10, na 3. poschodí, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo 8390, vedeným Okresným

úradom Pezinok, katastrálny odbor, pre okres Pezinok, obec Pezinok, katastrálne územie Pezinok
a spoločné členstvo účastníkov v Stavebnom bytovom družstve občanov v Pezinku, so sídlom Na
Bielenisku 4, Pezinok, IČO: 00 170. Uvedený záver vyplýva so skutočnosti, že právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu nadobudol odporca, ktorý je uvedený v zápisnici o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu z 25.07.1984 a skutočnosti, že účastníci boli v tom čase manželmi a žili v spoločnej

domácnosti.

Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 10.07.2012.

Vzhľadom na to, že právo na uzavretie zmluvy nadobudol odporca počas trvania manželstva, Občiansky
zákonník v § 705 ods. 2 ustanovuje, že v tomto prípade („v ostatných prípadoch“) spoločného nájmu

družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o
zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne
aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme
súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Ustanovenie § 705 ods. 3 OZ predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, teda normu,
ktorej hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom osobitnom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu skutočností.

Výpočet týchto skutočností je v § 705 ods. 3 OZ demonštratívny, pričom ustálená judikatúra uzavrela,
že pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedených manželov, ktorí nemajú maloleté deti, bude ďalej byt
užívať, je potrebné prihliadnuť napríklad na širšie okolnosti rozvratu manželstva, na sociálne pomery
(najmä vzhľadom na možnosti bytových pomerov) a na zdravotné pomery rozvedených manželov, na
spoločenský význam a náročnosť ich práce,

i na to, ako sa kto z rozvedených manželov pričinil o to, že nadobudli právo užívania bytu, komu z nich
a z akých dôvodov bol byt pôvodne pridelený, a pod (R 78/1970). V ďalšom súdnom rozhodnutí bolo
konštatované, že pri rozhodovaní o tom, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať, súdy majú vziať zreteľ
predovšetkým na záujem maloletých detí, ktoré majú manželia spolu, ale aj detí iba jedného z manželov,
ďalej detí plnoletých, počet rodinných príslušníkov, ktorí budú v byte bývať, potreby manželov z hľadiska

ich zdravotného stavu, pracovné a sociálne pomery a majú hodnotiť aj príčiny rozvodu manželstva podľa
rozsudku o rozvode. Pri rozhodovaní o ďalšom užívaní bytu rozvedených manželov, najmä ak nemajú
maloleté deti, má súd uvážiť najmä pomery týchto manželov, ich pracovné zaradenie a spoločenský
význam ich práce, občiansku aktivitu a triedny profil, má prihliadnuť i na okolnosti rozvratu manželstva a
musímaťnazreteliajúčelnévyužitiebytu,akoajto,čiuosôb,ktorézostanúvbytebývať,súpredpoklady

pre pokojné a usporiadané spolužitie. Vyskytujú sa tiež prípady, že súd berie pri rozhodovaní do ohľadu
aj kvalitu bytu alebo skutočnosť, či a kto z manželov má povinnosť platiť napr. tzv. stabilizačnú pôžičku,
poskytnutú na získanie bytu (R 14/1978).

Aktuálne závery judikatúry možno nájsť v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

3Cdon/117/1996 kde sa okrem iného uvádza, že „Nájem družstevního bytu se odvíjí od členství nájemce
v družstvu, které je vlastníkem bytu. Úprava nájemních vztahů v občanském zákoníku tuto skutečnost
zvýrazňuje jednak tím, že užívá pojmu „bytové” družstvo (srov. ustanovení § 685 ods. 2, § 714 OZ), a
dále tím, že trvání nájemního vztahu tu podmiňuje trváním členství nájemce v družstvu (srov. opět § 714
OZ); ani převod práva nájmu na jinou osobu není možný bez převodu členských práv a povinností (srov.

např. § 715 OZ ve spojení s ustanoveními § 229 a § 230 Obchodního zákoníku). Nejvíce se ovšem toto
spojení projevuje v úpravě přechodu práva nájmu družstevního bytu; pro přechod tu je rozhodné - na
rozdíl od obecné úpravy přechodu nájmu bytu, která upřednostňuje hledisko faktického soužití (bydlení)
nájemce s rodinnými příslušníky eventuálně s osobami, jež pečovaly o jeho společnou domácnost nebo
na něj byly odkázány výživou (srov. § 706 ods 1 OZ) - kdo zdědí členská práva a povinnosti zůstavitele

(srov. § 232 Obchodního zákoníku, § 706 ods. 2 a § 707 ods. 2 OZ). Uvedené se konečně promítá
i ve vlastní úpravě zániku práva společného nájmu družstevního bytu manžely, a to potud, že určí-li
soud, který z rozvedených manželů bude jako člen družstva dále nájemcem bytu, zanikne tím i společné
členství rozvedených manželů v družstvu (srov. § 705 ods. 2 OZ in fine). Odtud je odvoditelný závěr,že okolnost, který z rozvedených manželů - společných nájemců družstevního bytu a členů družstva
byt ke dni rozhodnutí soudu užívá, je sice jedním z hledisek, ke kterým soud přihlíží při rozhodování o
dalším nájmu bytu (§ 705 ods. 3 OZ), avšak zásadní význam po stránce právní nemá; naopak, samo

o sobě (bez přihlédnutí k tomu, jak ten který z manželů plní či neplní povinnosti společného nájemce,
eventuálně k tomu, mohou-li být bytové potřeby některého z bývalých manželů uspokojeny jinak), lze
toto hledisko mít (u družstevních bytů) za jedno z méně významných.”
V rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26Cdo/1870/2008 sa konštatuje, že „Vedle
zákonných hledisek soudy podle okolností konkrétního případu přihlížejí jako k dalším právně

významným hlediskům zejména k sociálním a majetkovým poměrům účastníků, ke zdravotnímu stavu
rozvedených manželů, k tomu, jak se který z manželů zasloužil o získání bytu, k účelnému využití bytu,
a pod. Výklad ustanovení § 705 ods. 2, 3 OZ pro určení dalšího nájemce bytu a člena družstva, lze
mít za nesprávný jen tehdy, lze-li učinit spolehlivý závěr, že určení hypotézy, k němuž soud takto v
konkrétní věci dospěl, z objektivních hledisek (logických nebo věcných) nemůže obstát. Tak je tomu
tehdy, jestliže vymezené skutečnosti nebo kritéria hypotéza normy ve skutečnosti nepředjímá nebo jsou

ve svém souhrnu objektivně neúplné, případně tehdy, když význam, s nímž je jednotlivě soud spojil, je
logicky nebo věcně neudržitelný; pouhá možnost odlišného hodnocení jejich významu nepostačí.”
Z uvedeného prehľadu záverov judikatúry možno vyvodiť, že medzi skutočnosti právne relevantné k
rozhodnutiu o ďalšom nájme družstevného bytu sú okrem vyjadrenia prenajímateľa a záujmu maloletých
detí aj príčiny rozvratu manželstva, zdravotná a sociálna situácia rozvedených manželov, ich majetkové

pomery, skutočnosť ktorý z manželov sa pričinil o získanie bytu, účelné využitie bytu a iné.
Účastníci sa na ďalšom nájme nedohodli. Prenajímateľ družstevného bytu sa vyjadril, že rozhodnutie
ponecháva na úvahu súdu. Z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa, ktoré sa vo výpovedi pred
súdom vyjadrilo, že nechce ublížiť ani jednému z rodičov a bude bývať s tým, ktorý bude v byte ďalej
bývať.

Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by niektorý z účastníkov poukazoval vo vzťahu k druhému
účastníkovi na skutočnosti vyplývajúce z príčin rozvratu manželstva. Účastníci sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku o rozvode manželstva, preto rozsudok neobsahoval odôvodnenie a teda
príčinami sa vecne nezaoberal.

Účastníci konania taktiež nepoukazovali na svoje aktuálne sociálne a majetkové pomery alebo na
zdravotnýstav.Jepotrebnépoukázať,žesociálneamajetkovépomeryjenevyhnutnéskúmaťsohľadom
na možnosti nového usporiadania bytových pomerov a nie vo vzťahu k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovapovinnostiďalšiehonájomcuvyplatiťdruhéhomanželazhodnotyčlenského

podielu (ustálená judikatúra takýto záver nekonštatovala). Aj napriek vyššiemu deklarovanému príjmu zo
závislej činnosti navrhovateľky (priemerne 546,- € netto mesačne) oproti odporcovi (292,48 € až 304,84
€ netto mesačne) nebolo možné konštatovať ich významný rozdiel. Výrazný rozdiel medzi účastníkmi
nenastáva ani pri príjmoch z podnikateľskej činnosti odporcu, z ktorej mal v roku 2012 len nepatrný
kladný hospodársky výsledok, pričom v roku 2013 mal záporný hospodársky výsledok.

K otázke, ktorý z manželov sa zaslúžil o nadobudnutie družstevného bytu súd vypočul účastníkov
konania ako aj vykonal dôkazy oboznámením listín. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že po
svadbe bývali u rodičov odporcu a obývali jednu izbu. Takto sa bývať nedalo a bolo potrebné riešiť bytovú
otázku. Odporca jej povedal, že nech niečo zoženie, preto oslovila všetkých známych, za pomoci ktorých

našla pána H., ktorý bol ochotný odstúpiť družstevný byt. Družstvo s týmto súhlasilo, vyplatili družstvu
35.000,- Sk, ktoré boli ich spoločné a preto boli zmluve uvedení ako nájomcovia spoločne. Keby nebolo
nej, tak by možno aj dnes bývali u rodičov odporcu, pričom väčšinu času trávil odporca práve u nich.
Toto bola aj jedna z príčin rozvodu manželstva. Odporca na pojednávaní uviedol, že na začiatku bývali
u jeho rodičov v izbe, ale mali možnosť užívať celý dom. Bolo pravdou, že navrhovateľka zabezpečila

družstevný byt, vtedy ho postavila pred hotovú vec, že buď sa odsťahuje k rodičom alebo budú mať
tento byt. Zohnala 150.000,- Sk od jeho rodičov a 50.000,- Sk od jej rodičov.

Hodnotenie zásluhovosti o nadobudnutie družstevného bytu do nájmu aj napriek zápisu odporcu v
Zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu ako člena družstva, ktorému družstvo ako svojmu

členovi odovzdáva byt, bolo potrebné vyhodnotiť v prospech navrhovateľky. Zásluha navrhovateľky bola
potvrdená výpoveďou odporcu, pričom z jeho výpovede bolo možné vyvodiť aj relatívny nezáujem o
získanie nájomného bytu, minimálne tento záujem nepovažoval za potrebné vo svojej výpovedi pred
súdom zdôrazniť. Vyššia miera zásluhy navrhovateľky získava na význame aj tým, že bola v časevybavovania a pridelenia bytu na materskej dovolenke s maloletým synom (čím súd nespochybňuje
úlohu odporcu v starostlivosti o spoločnú domácnosť).

Účastníci počas konania súdu predkladali na vyhodnotenie dôkazy preukazujúce ich záujem o udržanie
a zveľadenie prideleného družstevného bytu. Poukazovali tým na osobný vklad prostredníctvom
rekonštrukčných prác a finančné investície považovali za osobné. V danom čase ale účastníci neboli
rozvedení, nemali zúžené alebo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, preto investície do bytu
financované z bežného mesačného príjmu z pracovného pomeru boli investíciami z majetku patriaceho

do bezpodielového spoluvlastníctva. Je zrejmé, že účastníci už relatívne dlhší čas pred rozvodom
manželstva spoločne nehospodárili, o čom svedčí aj nezhoda ohľadom platenia spoločných nákladov
za užívanie družstevného bytu, čím vznikali nedoplatky. Tieto nedoplatky však boli zaplatené vždy
niektorým z účastníkov. Opäť ani pri hodnotení záujmu o udržanie a zveľadenie bytu nebolo možné
konštatovať výrazný nepomer medzi účastníkmi.

V súdenej veci bolo náročné uzavrieť, ktorému z účastníkov svedčí v prospech viac skutočností majúcich
vecný význam pri skúmaní otázky kto by mal byť ďalším nájomcom družstevného bytu a tým aj
pokračujúcim členom družstva. Viaceré zákonné východiská nevyzneli v prospech alebo neprospech
účastníkov, tak tomu bolo pri hodnotení príčin rozvratu manželstva, sociálnych a majetkových pomerov,
zdravotného stavu. Rovnako tomu bolo aj vo vzťahu k neutrálnemu stanovisku prenajímateľa, či už

neaktuálnemu kritériu záujmu maloletých detí.

Z vykonaného dokazovania preto súd uzavrel, že skúmaným kritériom, ktoré rozhodlo, že ďalšou
nájomníčkou družstevného bytu bude navrhovateľka, bola jej zásluha o získanie družstevného bytu
do nájmu a to v kontexte vyššie uvedených záverov vykonaného dokazovania a jeho komplexného

hodnotenia v rámci iných vykonaných dôkazov.

Občiansky zákonník v § 712 ods. 1 za bytovú náhradu považuje náhradný byt (podľa
§ 712 ods. 2 OZ je ním byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie
nájomcu a členov jeho domácnosti), ďalej náhradné ubytovanie (§ 712 ods. 3 OZ pod tým rozumie byt s

jednou obytnou miestnosťou alebo obytnú miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach
určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu)
a napokon prístrešie (v zmysle
§ 712 ods. 4 OZ je ním prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach
na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej

potreby).

V ustanovení § 712a OZ sú upravené podmienky, za ktorých patrí niektorá z vyššie uvedených bytových
náhrad tomu, kto má byt vypratať a tiež určuje, v ktorých prípadoch nemá nájomca právo na bytovú
náhradu.

V zmysle § 712a ods. 8 OZ platí, že ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 OZ
(t. j. prípady, v ktorých sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu a súd na návrh jedného z nich
rozhoduje o zrušení práva spoločného nájmu bytu a súčasne určuje, ktorý z manželov bude byt ďalej
užívať ako nájomca) a podľa § 705 ods. 2 druhej vety (t. j. prípady, v ktorých právo na uzavretie zmluvy

o nájme družstevného bytu nenadobudol jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva a
súd rozhoduje na návrh jedného z rozvedených manželov, o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z
nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu) môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného
zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa
rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo

voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo
psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Zo zásady, v zmysle ktorej rozvedenému manželovi patrí právo na náhradný byt, určuje § 712a ods. 8
OZ len dve výnimky.

Prvou z nich je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy súd môže (ale nemusí) rozhodnúť,
že rozvedenému manželovi, ktorý má byt vypratať, patrí právo na bytovú náhradu nie vo forme
náhradného bytu, ale (len) vo forme náhradného ubytovania alebo prístrešia.Druhá výnimka zo spomenutej zásady platí vtedy, ak sa rozvedený manžel, ktorý má byt vypratať, za
trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá

s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia; v takom
prípade súd nemôže uplatniť svoju úvahu a zvažovať, či tomuto manželovi bytová náhrada patrí (a v
akej forme) alebo nepatrí, pretože nemá inú možnosť len rozhodnúť tak, že rozvedenému manželovi,
ktorý sa dopustil alebo sa dopúšťa takéhoto správania, žiadna bytová náhrada nepatrí.

Keďže pri rozhodovaní podľa § 712a ods. 8 OZ sa povinnosť vypratať byt viaže na zabezpečenie
náhradného ubytovania alebo na prístrešia iba pri zistení dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
však neboli tvrdené, súd nemohol rozhodnúť inak ako priznať odporcovi právo na náhradný byt.

Podľa § 712c ods. 1 OZ ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu
a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia

majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa § 712c ods. 2 OZ ustanovenia osobitného zákona o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia
platia primerane.

Podľa § 712c ods. 3 OZ nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade
do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu
bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

S poukazom na vyššie uvedené preto súd uložil odporcovi vypratať byt do 30 dní od zabezpečenia

náhradného bytu.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.