Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010055
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617010055.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov Mgr.
Miroslava Mazúcha a JUDr. Vladimíra Sučika, na verejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2018,
prejednal odvolanie podané obžalovaným Ing. N. G. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/12/2017 zo dňa 11.6.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Ing. N. G. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš bol obžalovaný Ing. N. G. uznaný vinným
zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako
je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Za to bol podľa § 344 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. obžalovanému uložený trest odňatia

slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 2 (dva)
mesiace.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to do výroku o vine i výroku o treste. V
písomnom odôvodnení podaného odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že s vyhodnotením

dôkazov okresným súdom sa nestotožňuje. V konaní nebol vyprodukovaný žiadny priamy dôkaz, ktorý
by preukazoval, že vedel o sfalšovaní listinného dôkazu predloženého v civilnom konaní. Dôkazmi
taktiež nebolo preukázané, že uvedený doklad vyhotovil. Skutočnosť, že doklad zo zložky vedenej
na urbariáte predložil právnemu zástupcovi, neznamená, že mal vedomosť o tom, že doklad mal byť
sfalšovaný. V ďalšej časti poukázal na to, že kriminalistický a expertízny ústav mal k dispozícii len
fotokópie predmetného dokladu. O záveroch znaleckého dokazovania, keďže originál podpisu svedka

U. nebol k dispozícii, vyvstávajú pochybnosti. Z tohto dôvodu je tento dôkaz nulitný. Svedok W. pritom
uviedol, že listiny, ktoré predkladal v civilnom konaní prevzal buď od neho alebo inej osoby z urbariátu
a doklad mu bol predložený len vo fotokópii zo zložky zo spisu N.. Svedok nemal vedomosť odkiaľ
bol doklad. Jednoducho ho predložil ako dôkaz, ktorý sa našiel v uvedenej zložke. V ďalšej časti
odvolaniapoukázalnato,žepredloženálistinanemalatakúdôkaznúsilu,abyovplyvnilavýsledokcelého
civilného konania, ktoré skončilo zmierom, pričom obidve sporové strany si uvedomovali, že dochádzalo

k dôkaznej núdzi. V konaní nebol vyprodukovaný jednoznačný dôkaz preukazujúci, že písomný doklad
predložený v civilnom konaní bol sfalšovaný. Z tohto dôvodu sú pochybnosti o naplnení subjektívnej
stránky jeho konania. Okresný súd, keďže sám konštatoval, že podpis svedka U. sfalšovala nezistená
osoba, mal v danom prípade postupovať za použitia zásady „in dubio pro reo“ a spod obžaloby ho podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodiť.

Prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že
vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný konal prinajmenšom v nepriamom úmysle podľa§ 15 písm. b) Tr. zák. Táto forma zavinenia je postačujúca pre naplnenie zákonných znakov skutkovej
podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Sporný listinný dôkaz na
civilnom súdnom pojednávaní síce predložil právny zástupca obžalovaného, ale z obsahu ustanovenia

§ 120 ods. 1, ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že dôkazy v
obchodnoprávnej veci označujú a predkladajú účastníci konania, pričom tak môžu urobiť aj cestou
právneho zástupcu. Obžalovaný bol štatutárom Urbárskeho pozemkového spoločenstva Liptovská
Porúbka a bol oboznámený so spôsobom vnútorného fungovania tejto právnickej osoby. Muselo mu
byť preto známe, že predkladaná listina „Zalesňovanie 4,5/2012“, ktorá mala byť vyhotovená 2.4.2014

a za urbariát podpísaná Ing. Z. G., synom obžalovaného a obchodným partnerom urbariátu L. U.
bola minimálne v časti jeho podpisu sfalšovaná. Vykonaným dokazovaním bolo totiž preukázané, že
obdobné listiny boli vyhotovované výlučne pre vnútornú potrebu urbariátu a nikdy sa preto nepredkladali
obchodným partnerom na podpis, ani netvorili súčasť podkladov, na základe ktorých obchodný partner
fakturoval dodané tovary, či služby. Táto skutočnosť bola obžalovanému známa. Okolnosť, že išlo o
falzifikát nepriamo potvrdzovalo aj predloženie dokladu iba vo fotokópii. Originál dokladu v časti podpisu

L. U. nikdy neexistoval. Podpis mohol byť na listinu používanú výlučne na vnútorné potreby urbariátu
prenesený len v rámci dostupnej techniky a technológie pravdepodobne naskenovaním. V neprospech
obžalovaného vyznieva aj to, že obchodnoprávny spor inicioval práve urbariát je preto dôvodené
predpokladať, že obžalovaný ako jeho štatutár prijal všetky relevantné kroky za účelom unesenia
dôkazného bremena. Rovnako aj súdne rozhodnutie, ktorým bol schválený zmier medzi účastníkmi,

predstavuje pre obžalovaného hrozbu v podobe dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák., keďže ako štatutárny orgán
právnickej osoby inicioval súdny spor, v ktorom preukázateľne neuniesol dôkazné bremeno a spôsobil
tak na majetku podielnikov predbežne bližšie neurčenú škodu. K spochybňovaniu dôležitosti použitia
falšovanej listiny pre výsledok súdneho sporu uviedol, že súd predložený dôkaz vyhodnotil ako dôvodný

za účelom objasnenia relevantných vecí, a preto ho vykonal. Úprava § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
nestanovuje,ktorédôkazypredkladanésúdujemožnébeztrestnefalšovať.Prespáchanietrestnéhočinu
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nie je rozhodujúce, či predkladaný falošný
dôkaz mal alebo nemal bezprostredný vplyv na výsledok súdneho sporu. Rozhodujúcim je zistenie, že k
jeho predloženiu došlo. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné

zamietnuť.

Obžalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu prokurátora uviedol, že v konaní nebol produkovaný
jediný dôkaz preukazujúci jeho vedomosť o falošnosti listinného dôkazu. Rovnako nebolo objasnené, kto
tento doklad vyhotovil. Vedomosť o sfalšovanom doklade nemožno vyvodiť iba z toho, že doklad vybral

zo zložky. Vôbec už nevedel, či doklad dal on, alebo iný člen výboru urbariátu právnemu zástupcovi.
Naviac zalesňovanie nebolo v jeho kompetencii. Právny zástupca vypovedal, že podklady v civilnom
spore mu predkladali okrem neho aj jeho syn a pani Frniaková, ale nevedel ktorá z týchto osôb mu
listinu odovzdala. Obžaloba mu z týchto dôvodov bez pochybností nepreukázala zavinenie minimálne
v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že

odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, ale nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd v konaní postupoval podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku, objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech pri zachovaní možnosti uplatnenia jeho práv na obhajobu a

náležite zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a presvedčivo i výstižne vysvetlil,
ako dospel na ich základe k záveru o vine obžalovaného. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku,
pokiaľ ide o vinu obžalovaného, je podrobné a zrozumiteľné, krajský súd v zásade na toto odôvodnenie

odkazuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a utvárajú ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotua pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné,
len v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje
odsudzujúce rozhodnutie.

Obžalovaný je zo žalovaného trestného činu usvedčovaný predovšetkým výpoveďami svedkov H. N.,
U., nepriamo svedkov O. R., Mgr. H. W., listinnými dôkazmi - plánom zalesňovania, zápisnicou z
pojednávania civilnoprávneho sporu medzi Urbárskym pozemkovým spoločenstvom Liptovská Porúbka
a H. N., rozhodnutím o zmieri medzi účastníkmi sporu v prospech N., rozhodnutím Obvodného

lesného úradu v Liptovskom Mikuláši o zmene údajov v registri pozemkových spoločenstiev a závermi
kriminalisticko-expertízneho ústavu z odboru kriminalistiky, odvetví grafická diagnostika a ručné písmo.

Pokiaľ prvostupňový súd verzii obžalovaného, že nemal vedomosť o sfalšovanom zalesňovacom pláne
predkladanom ako dôkaz v civilnom konaní, neuveril, vychádzal len z vykonaných dôkazov, pričom jeho
skutkové závery sa zakladali na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu a boli správne vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci.
Úvahám, ktorými súd k týmto záverom dospel, nie je možné vytknúť žiadnu nedôslednosť alebo vnútorné
rozpory, a preto im nemožno v prospech obžalovaného úspešne odporovať len preto, že súd mohol
dospieť aj k odlišným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.

Odvolacie námietky obžalovaného voči výroku o vine sú nedôvodné. Sfalšovanie kópie zalesňovacieho
plánu v časti podpisu L. U. bolo preukázané výpoveďou tohto svedka. Svedok už na pojednávaní
7.3.2014 v prítomnosti obžalovaného bezprostredne po predložení listiny súdu a jej založení do spisu
uviedol, že túto listinu nepodpísal. Svedok R., horár urbariátu, vypovedal, že plán zalesňovania sa v
minulosti nikdy nepodpisoval. Kriminalisticko - expertízny ústav dospel k záveru, že kópia podpisu U.

na zalesňovacom pláne bola vyhotovená z konkrétnej predlohy, a to z ponuky U. urbariátu z 5.6.2012.
Texty,podpisovédoložkyipodpisynaobidvochpredloženýchlistináchvykazovaliznakyprereprodukčné
kopírovacie zariadenie, pracujúce na princípe elektrostatického nánosu práškového tonera na papier.
Ústav ďalej dospel k záveru, že nie je možné, aby dva podpisy osoby U. boli vyhotovené totožne. Ak
totožné boli, je zrejmé, že došlo k sfalšovaniu. Výhrada obžalovaného, že závery expertízneho ústavu

sú nulitné, pretože porovnával fotokópie podpisov, neobstoja. Ústav totiž objasnil, že podpisy na spornej
listine a porovnávacom materiáli sú totožné, teda došlo k falšovaniu, a to prekopírovaním podpisu z inej
listiny. Ústav neporovnával skúšky podpisov U. zo 16.3.2015 v rámci svojho skúmania, aj keď ich mal
k dispozícii. Navyše treba uviesť, že závery expertízneho skúmania neboli jediným dôkazom, pretože
svedok U. už od prvotného predloženia listiny konajúcemu súdu vypovedal, že ju nepodpísal.

Výhrady obžalovaného, že nemal vedomosť o sfalšovaní listiny sú tiež nedôvodné. Obžalovaný bol
predsedom urbárskeho pozemkového spoločenstva. Svedok W. vypovedal, že na začiatku sporu s
obžalovaným všetko prebrali, pripravovali sa na pojednávanie, určili postup. Svedok R., že zalesňovací
plán nikdy nepodpisoval obchodný partner, lebo listina slúžila len pre potreby urbariátu. Na základe neho

sa objednávali len sadenice a mali ho k dispozícii horári a predseda urbariátu. Obžalovaný bol prítomný
pri predkladaní listiny súdu prostredníctvom právneho zástupcu. Predložili iba kópiu a originál, aj napriek
okamžitej výzve protistrany, nikdy súdu nepredložili. Svedok U. dokonca vypovedal, že obžalovaný sa
mu začal priamo na súde vysmievať s tým, že či nevie, čo podpisuje. Svedok N. v zhode s uvedenými
dôkazmi vypovedal, že zalesňovací plán nemal nikdy k dispozícii. Civilnoprávny spor skončil právoplatne

s tým, že urbárske pozemkové spoločenstvo sa zaviazalo uhradiť nevyplatenú sumu žalovanému N..
Vykonanými dôkazmi aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že obžalovaný mal vedomosť
o tom, že predkladaný dôkaz súdu je sfalšovaný. Na tento záver nemá vplyv neobjasnenie okolností,
aká osoba sfalšovaný doklad vyhotovila, ani aká osoba ho právnemu zástupcovi predložila. Odvolací
súd sa rovnako stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že listina bola predložená súdu ako dôkaz,

založená do spisu a jej miera vplyvu na výsledok súdneho sporu nie je pre trestnoprávnu zodpovednosť
obžalovaného rozhodujúca.

Okresný súd skutok správne kvalifikoval ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a)
Tr. zák., pretože obžalovaný narušil záujem na ochrane zákonného, riadneho a spravodlivého konania

pred súdom tým, že predložil dôkaz, o ktorom vedel, že je sfalšovaný, a to za účelom, aby bol v konaní
použitý ako pravý. Vykonaným dokazovaním, ako už podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol okresný súd, bola preukázaná vedomosť obžalovaného o tom, že predložený zalesňovací plánbolsfalšovaný.Vtýchtosúvislostiachjepotrebnéuviesť,žepredkladateľdôkazuhonemusísámfalšovať
alebo meniť. Stačí, že si je toho vedomý a koná v úmysle, aby súd takýto dôkaz použil ako pravý.
Prvostupňový súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, ktorého výkon

podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a 2 (dva) mesiace. Obžalovaný nemá
záznamy v registri trestov ani priestupkov, preto mu podľa § 36 písm. j) Tr. zák. poľahčovalo,
že pred spáchaním činu viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Uložený trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu rovnako pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, aj podľa názoru odvolacieho súdu s

poukazom predovšetkým na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, zodpovedá zásadám individuálnej
aj generálnej prevencie trestu a prevychová obžalovaného najmä k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného podľa
§ 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.