Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117205842
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117205842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátuJUDr.IvetyZáleskejaJUDr.IviceČelkovejvsporežalobcuC.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomK.nad
E., G. XXXX/XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného Zastavme úžeru, občianske združenie
na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Dubnica nad Váhom, Pod Hájom
1367/169-44, IČO: 51 255 022, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova25,IČO:35792752,právnezastúpenýAdvokátskoukanceláriouJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

č.k. 21Csp/56/2017-75 zo dňa 23. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 1.660,56,- Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 16.03.2017 do zaplatenia, a vo
výroku IV., ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 81,14 % p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
1.660,56 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 16.03.2017 do zaplatenia, výrokom II. konanie v časti
o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 uzavretá medzi stranami
sporu a o určenie, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 je
bezúročný a bez poplatkov, zastavil, výrokom III. v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol a výrokom
IV. žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 81,14%. Na odôvodnenie svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovaného podanou žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie

určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná pre početné neprijateľné podmienky v zmluve, určil, že úver medzi účastníkmi
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500007063 zo dňa 21.09.2011 je bezúročný a bez poplatkov a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.882,96 Eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 16.03.2017
do zaplatenia. Uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500007063 dňa
27.09.2011,predmetomktorejmalbyťúver1.500,-Eur.Vskutočnostimuboloposkytnutýchiba1.248,25
Eur. Žalobca predmetnú zmluvu považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahujúcu viaceré

neprijateľné podmienky a neobsahujúca všetky povinné náležitosti, ktoré pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere predpokladá zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že konkrétne zmluva
neobsahovala termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
obsahovala nesprávne určenú hodnotu RPMN úveru, neprimerane vysoký úrok, pre rozdielne údajeohľadne podstatných náležitostí nespĺňa podmienku písomnej formy, čo všetko malo za následok že
zmluva o úvere je absolútne neplatná, resp. že úver je bez úrokov a bez poplatkov. Osobitne žalobca
namietal, že súčasťou zmluvy bola Dohoda o poskytnutí služby, za poplatok 215,75 eur, ktorý bol splatný

dňom uzavretia úverovej zmluvy, v dôsledku čoho mu bol poskytnutý úver v skutočnej výške 1.284,25
Eur. Za neplatnú ďalej žalobca považoval Dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko bola neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, ktorá je v rozpore s ust. § 53 obč. zákonníka, kde veriteľ sám jednostranne diktuje svoju
subjektívnu predstavu o výške pohľadávky, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom a bez možnosti

zastaviť výkon zrážok zo žalobcovej mzdy. Žalovaný pôvodne žiadal od zamestnávateľa žalobcu zrážať
do výšky 3.131,59 eur a nakoniec mu bolo zrazené až 4.684,99 Eur, a to všetko za úver 1.284,25
eur, ktoré mu žalovaný poskytol. Žalobca mal za to, že žalovanému vznikol nárok len na vrátenie
poskytnutého plnenia, teda sumy 1.284,25 eur. V skutočnosti zaplatil celkom, aj prostredníctvom zrážok
zomzdy5.167,21Eur,pretonastranežalovanéhodošlokbezdôvodnémuobohateniuvovýške3.882,96
Eur, ktoré žiadal vydať. žalobca mal za to, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je

premlčaný, subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 02.08.2017, keď sa na základe konzultácie so
splnomocneným zástupcom dozvedel fakty o spotrebiteľskom práve a nároku, ktorý si môže uplatniť.
1.1 Žalobca v priebehu konania vzal späť žalobu o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č.
8500007063 zo dňa 21.09.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná pre početné
neprijateľné zmluvné podmienky a určenie, že úver medzi účastníkmi Zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500007063 zo dňa 21.09.2011 je bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k prejavu vôle žalobcu súd
prvej inštancie s poukazom na ust. § 144 a 145 ods. 1,2 CSP konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.
1.2 Súd prvej inštancie z tvrdení a listinných dôkazov predložených stranami zistil, že 27.09.2011
uzavreli strany Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500007063, predmetom ktorej bol úver 1.500,- Eur.
Splatnosť úveru bola 42 mesiacov, dátum poslednej splátky bol 19.04.2015, výška mesačnej splátky

bola 80,37 Eur, RPMN úveru bola 65,89%, priemerná RPMN 45,11%, ročná úroková sadzba úveru
bola 70,01%. Z týchto parametrov úveru bola vypočítaná RPMN úveru, ako vyplýva z príkladu výpočtu
RPMN k predmetnej zmluve. Žalovaný písomne dňa 16.05.2012 požiadal zamestnávateľa žalobcu
o vykonávanie zrážok zo mzdy pre jeho dlh z predmetného úveru vo výške 3.131,59 Eur. Podľa
prehľadu zrážok zamestnávateľ od mája 2012 do novembra 2016 zrazil žalobcovi celkom 4.684,99

Eur. Túto sumu žalovaný nenamietal. Dňa 13.11.2015 vydal stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, so
sídlom Framborská 3605, Žilina, v konaní sp.zn. RK-PC-1024/13-EK, rozhodcovský rozsudok vo veci
úverového vzťahu, založeného stranami zmluvou č. 8500007063 zo dňa 27.09.2011. Týmto rozsudkom,
ktorý podľa tvrdenia žalobcu nadobudol právoplatnosť dňa 24.02.2016, uložil povinnosť žalobcovi
zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu 0,065% denne a úrok z omeškania 3,275% ročne bez konkrétne

určených hodnôt za konkrétne určené časové obdobia. Súd prvej inštancie uviedol, že vymáhané
bezdôvodné obohatenie je dôsledok vyplývajúci z právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch.
Bezdôvodné obohatenie by nemohlo vzniknúť, ak by úverovú zmluvu strany neuzavreli. Objektívna
premlčacia doba, ktorá je určená nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb vždy začína
plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Platí, že subjektívna premlčacia doba sa musí

zmestiť do objektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí iba od správania
žalobcu ako dotknutej osoby, ani od udelenia plnej moci, ktoré úkony mohol od uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy so žalovaným kedykoľvek realizovať. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty na
vydanie bezdôvodného obohatenia sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú nezávislé od vôle dotknutej
osoby. K námietke žalovaného k premlčaniu súd prvej inštancie uviedol, že sa s ňou stotožnil a

neprijal tvrdenie žalobcu, že subjektívne sa o možnosti uplatniť svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia dozvedel až pri porade so svojou zástupkyňou. Mal za to, že premlčacia lehota začala
plynúť vo chvíli, keď žalobca začal plniť na účet žalovaného nad rámec istiny 1.284,25 Eur. Žaloba
bola podaná 16.03.2017, nepremlčané platby nad rámec poskytnutej istiny boli až platby poukázané
po 16.03.2015. Podľa prehľadu platieb, predložených žalovaným, boli poukazované zrážky zo mzdy

žalobcu 19. deň v mesiaci. Súd prvej inštancie uviedol, že nepremlčané platby potom boli od 19.03.2015
do novembra 2016, celkom v sume 1.660,56 Eur. V tejto časti súd prvej inštancie považoval žalobu
za dôvodnú a žalobe v tejto časti vyhovel. S premlčaním v tomto rozsahu súhlasil aj žalovaný. K
tvrdeniu žalovaného, že žalobca plnil dôvodne na základe vyššie popísaného rozhodcovského rozsudku
zo dňa 13.11.2015, kde neuviedol ale konkrétne, ktorá časť plnenia od žalobcu bola poskytnutá na

základe rozhodcovského rozsudku a akú sumu mal vlastne na základe tohto rozhodnutia žalobca platiť,
uviedol, že tieto tvrdenia boli neurčité a preto sa nimi súd prvej inštancie nezaoberal. zároveň súd
prvej inštancie dodal, že žalovaný žiadal prostredníctvom zrážok zo mzdy od zamestnávateľa úhradu
celkového dlhu 3.191,59 Eur, pričom vzhľadom na dátum vydania a právoplatnosť rozhodcovskéhorozsudku v tejto sume nemohli byť zahrnuté aj zmluvné pokuty a úroky z omeškania, k zaplateniu ktorých
bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaný. Konštatoval, že predmetný rozhodcovský rozsudok
netvorí prekážku veci rozsúdenej k tomuto konaniu, nakoľko v procesných postaveniach nie sú totožné

strany sporu ani predmet sporu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v časti, v ktorej súd žalobe
vyhovel, bola podaná dôvodne aj s úrokom z omeškania od 16.03.2017, teda od podania žaloby, a
čiastočne dôvodne, pokiaľ išlo o sadzbu úroku z omeškania 5% ročne, a nie 8% ročne, preto súd prvej
inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% a v zostávajúcej časti úrokov z omeškania
žalobu žalobcu zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 256

ods. 1 CSP tak, že nakoľko si žalobca uplatnil tri nároky, pričom dva z nich zobral počas konania späť,
čímzavinilzastaveniekonaniaapritreťomnárokubolúspešnýlenvrozsahu42,76%(zožalovanejsumy
3.882,96 Eur súd prvej inštancie priznal žalobcovi 1.660,56 Eur) a žalovaný v rozsahu 57,24%, mal za
to, že žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,14% (33,33% +33,33% +14%).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas proti výroku I. a IV. odvolanie právny zástupca žalovaného.

Uviedol, že namieta zákonnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že vo vzťahu k výroku I. nejestvuje
prekážka právoplatne rozhodnutej veci, čo podľa neho predstavuje neodstrániteľný nedostatok v
podmienkach konania. Mal za to, že rozhodcovským rozsudkom sp.zn. RK-PC-1024/13-EK, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2016 a vykonateľnosť dňa 24.02.2016 bolo právoplatne rozhodnuté
o povinnosti dlžníka plniť v prospech veriteľa. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by

poskytol plnenie nad rámec jemu právoplatne uloženej povinnosti, teda že plnil viac, ako by mal.
Rozhodcovský rozsudok vychádzal z posúdenia konkrétneho skutkového stavu, čiže aký zmluvný
vzťah vznikol, aká povinnosť dlžníkov vznikla a v akej výške a v akej ju splnil. K nesprávnom údaji
o RPMN uviedol, že odplata na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy pripúšťala výšku odplaty,
resp. ročnej úrokovej sadzby, ako bola dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere. Mal za to, že súd

prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s argumentáciou žalovaného. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoSr/1/2018 zo dňa 27.03.2018. Uviedol, že
dohoda o poskytnutí služby bola dobrovoľná a nebola podmienkou pre získanie úveru, preto sa ani
odplata za poskytnutie možnosti odkladu splátok nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamieta v

celom rozsahu a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril. Uviedol, že má za to, že RPMN v zmluve je
nesprávne vypočítané, nakoľko žalovaný do nej nezahrnul jednorazový poplatok za poskytnutie služby
vo výške 215,75 Eur. Poukázal na ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., kde celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré su veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom pvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo

aby ho získal za ponúkaných podmienok. Mal za to, že podľa tohto ustanovenia je potrebné do výpočtu
RPMN zahrnúť všetky náklady, ktoré súvisia s poskytnutým úverom, čo sa v tomto prípade nestalo.
Uviedol, že absencia tohto údaja v zmluve o úvere nespája zákon s právnym následkom neplatnosti
zmluvy o úvere, ale poskytuje ochranu spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že uvedený poplatok predstavoval neprijateľnú

zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, ktorá spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za službu, pričom
spotrebiteľ ešte nevie, či danú službu v budúcnosti využije. K rozhodcovskému rozsudku, ktorý mal
založiť prekážku rozhodnutej veci uviedol, že danú námietku žalovaného považuje za nedôvodnú z
dôvodu, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi sporu nebola individuálne dojednaná a

je považovaná za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských vzťahoch, a z tohto dôvodu je absolútne
neplatnou. Na základe uvedenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemohol byť na základe takejto
zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok. Okrem toho žalobca cez zrážky zo mzdy zaplatil žalovanému
sumu 4.684,99 Eur, čo preukázal prehľadom vykonaných zrážok od zamestnávateľa. Zrážky mu
zamestnávateľ začal vykonávať od mája 2012 na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo

dňa 16.05.2012 a žiadal zamestnávateľa zraziť zo mzdy sumu 3.191,59 Eur. Posledná zrážka zo mzdy
bola vykonaná v novembri 2016. Vzhľadom na to, že predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.02.2016 a vykonateľnosť dňa 24.02.2016, uvedeným rozhodcovským rozsudkom
nemohol byť žalobca ako spotrebiteľ zaviazaný na zaplatenie sumy v ňom uvedenej a tiež zmluvnýchpokút a úrokov z omeškania. Mal za to, že z uvedeného vyplýva, že predmetný rozhodcovský rozsudok
netvorí prekážku rozhodnutej veci. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospelkzáveru,ženapadnutýrozsudok súduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnypodľa§387
ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred

súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal
zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

6. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore

o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne
hodnotil, že právny vzťah strán sporu je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský na ktorý je treba
aplikovať aj ustanovenia spotrebiteľského práva a to zák. č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zvykonanéhodokazovaniabolopreukázané,žepredmetnázmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahuje
náležitosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 odsek 1,2 zák.č.129/2010 Z.z. Z citovaného ustanovenia
vyplýva,akénáležitostimusízmluvaobsahovaťvčasejejuzavretia.Spotrebiteľužpriuzatváranízmluvy,
pred jej podpisom, má právo vedieť podstatné náležitosti zmluvy, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivých nesplateným
zostatkom s ročnými úrokmi, sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V danom
prípade, ale spotrebiteľ takúto vedomosť nemal, zo žiadosti (zmluvy) v čase jej podpisu dlžníkom (zo
dňa 27.09.2011) zákonné náležitosti zmluvy nevyplývajú.
Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti

podľa § 9 odsek 1, 2 zák.č.129/2010 Z.z., keď neobsahuje správne hodnotu RPMN (táto nie je
špecifikovaná, konkrétna a určitá, je nesprávne vypočítaná, nakoľko v nej nie je zahrnutý jednorazový
poplatok za poskytnuté služby vo výške 215,75 Eur) z čoho vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje neprijateľnú podmienku. Za takejto situácie poskytnutý spotrebiteľský úver je bez úrokov a
poplatkov.

Právnym následkom zákonnej sankcie spočívajúcej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy je vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré súd prvej inštancie vyčíslil sumou 1 660,56 Eur
ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami žalovaným žalobcovi v sume 1 500,- Eur (v
skutočnosti bolo poskytnutých iba 1 248,25,- Eur) a vrátenými finančnými prostriedkami prostredníctvom
zrážok zo mzdy v sume 5 167,21,- Eur. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd prvej inštancie

ustálil, že subjektívna a objektívna premlčacia lehota začali plynúť vo chvíli, keď žalobca začal plniť na
účet žalovaného nad rámec istiny 1 284,25,- Eur a dospel k správnemu záveru, že mohol priznať len
platby od 19.03.2015 do novembra 2016. Žaloba bola podaná 16.03.2017 a nepremlčané platby boliplatby poukázané po 16.03.2015 z ktorým názorom sa odvolací súd stotožnil vzhľadom na ustanovenie
§ 101 ods. 1, § 107 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovský rozsudok netvorí prekážku

veci rozhodnutej. Vo vzťahu k námietke žalovaného o prekážke právoplatne rozhodnutej veci (res
judicata) poukazujúc na vydaný rozhodcovský rozsudok odvolací súd uvádza, že rozhodcovská doložka
na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie
predmetnej veci je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čoho následkom je jej
neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu spôsobuje stav, ako keby právny úkon nebol nikdy

uzavretý. Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďže sa
naň hľadí, ako keby nebol vydaný.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia,
v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku IV. o
nároku na náhradu trov konania o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady úspechu,
ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu. Rozsah náhrady trov konania, ktorý bol priznaný žalobcovi, bol priznaný
v súlade s § 255 odsek

1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

9. Na základe uvedeného potom odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a IV. ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca bol v spore úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP ).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).