Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117259744
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6117259744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny

IlčinovejaJUDr.JozefaAngeloviča,vsporovejvecižalobcu:SetCarsk,a.s.,sosídlomUlicapriemyselná
10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom
Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: Groupama, a.s., IČ: 01-10-041071, so sídlom Erzsébet
királyné útja 1/C, Budapešť, Maďarsko, konajúcemu na území SR prostredníctvom Groupama poisťovňa
a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236
060, zastúpenému JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37,
831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 420,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Poprad zo dňa 31.10.2018, č.k. XXCb/XX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku o uložení povinnosti
žalovanému plniť žalobcovi a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie sumy 224 eur s 5 % p. a. úrokom z
omeškania zo sumy 224 eur od 12.2.2017 do zaplatenia zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 196 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 196 eur od 12.2.2017 do

zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Nárok na náhradu trov
konania nepriznal žiadnej zo sporových strán.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 420
eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 21.9.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky HYUNDAI i10, EČ: Q. XXXDE, ktoré v
čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Q. W.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou

motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č. XXXXXXXX. V dôsledku
škodovejudalostibolpoškodenýnútenýdaťsvojemotorovévozidloopraviť,pričomopravapoškodeného
vozidla bola vykonaná v období od 27.9.2016 do 10.11.2016. Keďže poškodený používal svoje motorové
vozidlo bežne na zabezpečenie pracovných a súkromných potrieb, došlo dňa 27.10.2016 k uzatvoreniu
Zmluvy o nájme č. XXX medzi poškodeným a žalobcom, ktorej predmetom bol nájom náhradného
motorového vozidla značky Kia Ceed v období od 27.10.2016 do 10.11.2016, t. j. po dobu ukončenia
opravy poškodeného vozidla. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca

poškodenému faktúru č. 160100106 za prenájom motorového vozidla Kia Ceed v celkovej dĺžke 15
dní, čo pri výške denného nájomného 28,-eur (vrátane DPH) predstavovalo celkovú sumu za prenájom
náhradného vozidla 420,-eur. Faktúra bola splatná 23.11.2016. Žalovaný v lehote 3 mesiacov neukončil
šetrenie poistnej udalosti a to ani len čiastočným plnením a nekonal tak v zmysle zákona o PZPa dostal sa do omeškania. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 10.11.2016 Zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na náhradu škody z titulu
náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 420 eur spolu s jej príslušenstvo a právami

s ňou spojenými. V priebehu konania došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby o sumu
224 eur s príslušenstvom, pričom s čiastočným späťvzatím súhlasil aj žalovaný. Dôvodom späťvzatia
bola skutočnosť, že ešte v čase pred podaním žaloby na súd došlo k úhrade tejto sumy na účet žalobcu,
preto súd v tejto časti konanie zastavil. Predmetom sporu tak ostala suma 196 eur s príslušenstvom.
Ide o sumu, o ktorú žalovanému bolo znížené poistné plnenie z dôvodu nepriznania nákladov na

použitie náhradného vozidla počas 15 dní, kedy zo strany poisťovne došlo k zrážke za 7 dní a priznaniu
nákladov na prenájom motorového vozidla vo výške 8 dní. Oprávnenosť samotného poistného plnenia
bola žalovaným uznaná, keď priznal poistné plnenie poškodenému, ale iba v časti. Je nesporné, že
existujúca judikatúra jednoznačne stanovila, že náklady na zapožičanie náhradného vozidla nemajú
charakter ušlého zisku, ale predstavujú skutočnú škodu. Poškodený má nárok na náhradné vozidlo
za podmienky ak je jeho zapožičanie nevyhnutné potrebné a zároveň náklady za takéto požičanie sú

vynaložené nutne a účelne. Podľa súdu prvej inštancie sa u poškodeného jednalo o účelne a nutne
vynaložené náklady na prenájom motorového vozidla v trvaní 15 dní, keď k zapožičaniu náhradného
vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 21.9.2016. Poškodený si náhradné
vozidlo požičal iba na obdobie kedy sa jeho poškodené auto nachádzalo v servise aj to nie na celú
dobu,keďvčaseodovzdaniamotorovéhovozidladoopravyaždo26.10.2016používalmotorovévozidlo

jeho manželky, ktorá ho následne potrebovala pre svoju vlastnú potrebu a ďalšia možnosť využívať
toto motorové vozidlo poškodenému daná nebola. Poškodený tak v čase od 27.10.2016 do 10.11.2016
uzavrel zmluvu o nájme, pričom poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol, náhradné vozidlo bolo
vrátené bezodkladne po skončení opravy a teda možno tu vychádzať z toho, že je tu aj účelnosť jeho
zapožičania jednoznačná. V spore bolo preukázané, že žalovaný priznal poistné plnenie titulom nároku

na náhradu škody za zapožičanie náhradného vozidla sumu vo výške 224 eur, len za 8 dní vypožičania
vrátane prevzatia a odovzdania vozidla t.j. 28 eur/deň. Cena nájmu náhradného vozidla 28 eur/deň je
primeraná. Poškodenému tak vznikla priamo škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu, keď z objektívnych príčin nemohol poškodený v rozhodnom období užívať
svoje vozidlo a dôvodne si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo. Z uvedených dôvodov súd

žalobe o zaplatenie 196 eur vyhovel.

3. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovanému
nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5
percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,00 % p. a. z priznanej dlžnej sumy od
12.2.2017 do zaplatenia.

4. Nárok na náhradu trov konania súd nepriznal žiadnej zo sporových strán aplikujúc ust. § 255 ods. 2
CSP z dôvodu, že pomer úspechu a neúspechu tej ktorej sporovej strany bol viacmenej rovnaký, keď

úspech žalobcu v konaní predstavoval v percentuálnom vyjadrení 46,66 % a úspech žalovaného 53,34
%.

5. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti, ako aj voči výroku o trovách konania, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

6. Namietal, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní, ktoré náklady vznikli v príčinnej súvislosti so
škodovouudalosťouriadillenčasom,počasktoréhobolovozidlopreukázateľnevopravovniavykonávali

sa na ňom opravné práce, a počas ktorej doby mal poškodený dôvodne a účelne potrebovať náhradné
motorové vozidlo. Takýto záver súdu je predčasný a nevychádza z vykonaného dokazovania. V zmysle
ustálenej judikatúry súdov vzniká nárok na náhradu škody z prenájmu náhradného motorového vozidla
len vtedy, ak je tento prenájom náhradného vozidla poškodeným možné považovať za nutný a účelný.
Súd prvej inštancie nezohľadnil to, že účelovosť a dôvodnosť prenájmu náhradného vozidla nebola

žalobcom v konaní preukázaná. Súd sa vôbec nezaoberal tým, či bolo náhradné vozidlo poškodeným
reálne používané alebo nie. Žalobca nezdokladoval, na aký účel vozidlo používal, či aké cesty mali byť
s týmto vozidlom uskutočňované. Žalobca predložil súdu len doklad o tom, že poškodený bol osobou
so ŤZP, avšak žiadny iný doklad preukazujúci skutočnosť, že náhradné vozidlo bolo počas celej dobyprenájmu používané už nepredložil. Súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil celý skutkový stav, nakoľko
z predložených listín a vyjadrení žalobcu nemohol mať za preukázané, že by sa náhradné vozidlo reálne
počas doby prenájmu využívalo poškodeným. Súd sa vôbec nezaoberal, či bol prenájom náhradného

vozidla poškodeným nutný a účelný, a stotožnil sa s ničím nepodloženými vyhláseniami poškodeného.
Konštatovanie súdu o tom, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy jeho vozidla, pričom súd sa
dĺžkou opravy poškodeného vozidla vôbec nezaoberal, považuje žalovaný za arbitrárne. Predlžovanie
dobyopravypoškodenéhovozidlazneznámychpríčinnemôžebyťnaťarchuvinníkazdopravnejnehody
aniejevpríčinnejsúvislostiskonanímpoistenéhoužalovanej.Niejemožnéajztohtodôvodupovažovať

prenájom náhradného vozidla poškodeným za oprávnený a dôvodný.

7. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil tak, že žaloba sa zamieta a priznal žalovanému náhradu trov konania.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval tvrdenia žalovaného, že súd sa nevysporiadal

so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci, ako aj tvrdenia o
nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov prvoinštančného súdu, za neopodstatnené. Súd mal
nevyhnutnosť a účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla za preukázanú z predložených
listinných dôkazov. Poškodený nemal možnosť ovplyvniť dobu opravy, a preto ani k dobe opravy
zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla nemôže byť považovaná za neúčelné vynaloženie

nákladov. Podstatné je, že poškodený bol počas tejto doby fakticky obmedzený v užívaní svojho vozidla,
ktoré mu slúžilo na uspokojovanie jeho potrieb, a teda nemôže ísť o neúčelný prenájom. Akékoľvek
ďalšie dokladovanie jednotlivých jázd by predstavovalo neprimerané zaťažovanie poškodeného,
keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou
je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Z rozhodovacej praxe súdov SR v obdobných

prípadoch nevyplýva povinnosť poškodeného zdokladovať vykonanie jednotlivých jázd realizovaných
na náhradnom vozidle počas doby opravy tak, ako sa chybne domnieva žalovaný. Pokiaľ ide o príčinnú
súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením
pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Ak žalovaný namietal nutnosť a účelnosť
prenájmu náhradného vozidla, resp. vierohodnosť predložených vyjadrení poškodeného, mal za týmto

účelom navrhnúť alebo sám predložiť dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. To sa však nestalo. Práve
tvrdenia žalovaného ohľadne dôvodnosti trvania opravy vzhľadom na rozsah poškodenia sú ničím
nepodložené a nezohľadňujúce špecifickosť daného prípadu.

9.Spoukazomnauvedenéžalobcanavrholnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny

potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách
konania, a preto výrok rozsudku o čiastočnom zastavení konania, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v
odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených žalovaným, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z
toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky E..Ú. XX/XX).

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,

pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

18. Z uvedeného je zrejmé, že poskytnuté poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému
bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho

zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník
nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie
ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide
o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
(R. XX/XXXX); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení,

strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie
do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére
poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej
forme,ktorésúpotrebnénauvedeniedopôvodnéhostavualeboajnáklady,ktorébolinavyševynaložené
v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

19. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že žalobca v uplatnenom nároku nepreukázal, že
náklady vynaložené na náhradné vozidlo, ktoré bolo zapožičané z titulu poistnej udalosti, boli nákladmi
nutne a účelne vynaloženými na požičané motorové vozidlo.

20. Krajský súd uvádza, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel
si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti
žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné
motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou

nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. V prejednávanej veci
okresný súd pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného
vozidla, vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla v rozsahu 15 dní, po ktorú trvala
oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla, za ktorú zodpovedajúcu dĺžku opravy
poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto poistnú udalosť zabezpečením si náhradného

vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v sporovom konaní preukázal, a tým uniesol dôkazné bremeno
žalovaného nároku. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady
za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou
poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, t.j. poškodenému
bol vnútený tento stav, a ak z tohto nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, do ktorého

sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou
vzniknutých, a to náhradu nákladov za zapožičanie motorového vozidla, tak takémuto nároku bolo
namieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o
uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu

vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie, prenájom
náhradnéhomotorovéhovozidla,sapovažujúnáklady,ktorébolinutneaúčelnevynaloženénapožičanie
náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v
danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorovévozidlo používať, toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla bol
poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne
a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

21. Okresný súd správne aplikoval ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2 a §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., keď zobral do úvahy aj už ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z
ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne

nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci (rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava sp. zn. XCob/XXX/XXXX, sp. zn. X G.). Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu
nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola
preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu,

o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia
majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.
Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody,
v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť
využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom

požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá
cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli,
ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Práve do stavu, do ktorého
sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno
nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v

sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou
dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového
vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného
motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného
motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol

neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou
nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné
spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom
zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok.

Žalovaný iný odvolací dôvod než spochybnenie účelnosti a nevyhnutnosti nákladov vynaložených za
zapožičanie náhradného motorového vozidla neuviedol, preto len z tohto základného vyjadreného
odvolacieho dôvodu bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v napadnutých výrokoch, ku ktorým
sa viazalo odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a tento odvolací dôvod žalovaného nebol
vyhodnotený ako relevantný, vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam. Iné odvolacie dôvody

žalovaný neuviedol, preto závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku, ktoré sa nestali
predmetom odvolacieho konania, sa nemohli stať ani predmetom posudzovania zo strany krajského
súdu ako súdu odvolacieho.

22. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu úspech žalobcu v rozsahu 46,66 % a úspech žalovaného
v rozsahu 53,34 % možno považovať za približne rovnaký pomer úspechu resp. neúspechu, čo je
dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán v zmysle § 255 ods. 2 CSP.

23. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej

časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu

trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).