Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205815
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617205815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej N. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.
XXX, W. R., o zaplatenie 3 489,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5Csp/62/2017-102 zo dňa 22. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým umožnil splácať žalovanej priznanú sumu v splátkach
po 50,- eur mesačne, potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 489,16 eur, úrok v
sume 178,15 eur, úroky z omeškania v sume 1,65 eur, úroky z omeškania 5 % ročne z nezaplatenej istiny
3 489,16 eur od 10.07.2017 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach v sume 50,- eur,
splatných vždy do 28. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd

žalobu zamietol a rozhodol, že sa žalobcovi priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.
2) V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o úvere na diaľku, na
základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 3 900,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť
v 108 mesačných anuitných splátkach, splatných v 27. deň kalendárneho mesiaca vo výške 68,64 eur.
Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná si
svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila, preto ju žalobca výzvou na predčasné
splatenie úveru zo dňa 29.06.2017 vyzval uhradiť celý dlh vo výške 3 728,96 eur s príslušenstvom

najneskôr do 09.07.2017. Ďalej poukázal na to, že vyjadrenie žalovanej k žalobe nemožno považovať
za uznávací prejav v zmysle ust. § 282 CSP, nakoľko vo vyjadrení žalovaná uviedla, že si je vedomá
záväzkuvočižalobcovi,avšaknebolojednoznačnevýslovneuvedené,žeuznávazáväzok,čododôvodu
a výšky. Žalovaná vo svojej výpovedi nerozporovala skutočnosť, že čerpala prostriedky z účtu, ani ich
čerpanú výšku. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi ním vyčíslenú nezaplatenú istiny 3 489,16
eur, úroky 178,15 eur, úroky z omeškania 1,65 eur. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného
záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 76,54 eur
súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania aj z úrokov, pričom Obchodný ani
Občiansky zákonník neumožňujú priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z úrokov. Súd povolil
žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- eur s prihliadnutím na skutočnosť, že jejpríjem je pod úrovňou minimálnej mzdy. Od 18.01.2017 bola do podania správy súdu dňa 29.01.2018
práceneschopná, má vyživovaciu povinnosť ku plnoletému dieťaťu, ktoré je študentom vysokej školy,
tiež s prihliadnutím na to, že v konaní 6Csp/98/2017 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť sumu 3

462,72 eur a určená lehota na zaplatenie dlžnej čiastky spoločnosti Prima banka Slovensko, v lehote
3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V konaní 20Csp/109/2017 bola uložená povinnosť žalovanej
zaplatiť sumu 1 698,10 eur v splátkach 20 eur mesačne, taktiež spoločnosti Prima banka Slovensko,
ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že povolením splátok nebudú ohrozené práva žalobcu. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu zamietnutej časti a v časti,
ktorou súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach v sume 50,- eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie zmenil tak, že žalovanú zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania 5 % p.
a. z nezaplatených úrokov 178,15 eur od 10.07.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zároveň žalobca navrhol doplnenie

rozsudku prvoinštančného súdu o výrok v časti nároku, o ktorom súd opomenul rozhodnúť, t. j. o nároku
na zaplatenie úroku 15,9 % ročne z nezaplatenej istiny 3 489,16 eur od 10.07.2017 do zaplatenia
a to dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 225 CSP. Žalobca sa nestotožnil so závermi súdu o tom, že
Obchodný ani Občiansky zákonník neumožňujú priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z
úrokov. V tomto smere poukázal na rozhodnutia viacerých krajský súdov (rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 14Co/542/2016 zo dňa 13.06.2017, sp. zn. 43Co/19/2017 zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 16Co/111/2017
zo dňa 22.03.2018 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/143/2017 zo dňa 19.04.2018).
Má za to, že vzhľadom na uvedené rozhodnutia s poukazom na ústavný princíp právnej istoty, má popri
nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. Zmluvné

úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a
tento sa ďalej nenavyšuje. Práve z tohto dôvodu nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má
zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov. Ďalej má za to, že nie je možné považovať
súdnerozhodnutiezadostatočneodôvodnené,jasnéaurčité,aksúdpriznávaplnenievsplátkach,avšak
svoj názor nepodloží náležitou právnou argumentáciu a riadne vykonanými dôkazmi. Súd nedostatočne

zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku, vôbec sa nezaoberal
majetkovými pomermi žalovanej, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na tvrdenia žalovanej. Súd umožnil
žalovanej splácať dlh, pričom neuviedol, akým spôsobom posúdil komplexné pomery žalovanej, ktoré by
odôvodňovali umožniť jej splácať žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach. Žalovaná nepredložila
nijaký dôkaz, ktorý by odôvodňoval možnosť pripustenia splátok. Priznaním splátok po 50 eur mesačne

žalovaná opätovne získala možnosť splácať úver, pričom iba istinu bude splácať takmer 6 rokov a to
dokonca za výhodnejších podmienok, než boli dohodnuté v úverovej zmluve, keby predstavovala 68,84
eur. Má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné
rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP. K uvedenému žalobca dal opätovne do
pozornosti rozhodnutia krajských súdov týkajúce sa predmetnej problematiky.

4) Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasila s rozhodnutím súdu. V Prima banke má
ešte ďalšie dva úvery, dva úvery už spláca a má nesplatené aj úvery v iných bankách. Má splátkový
kalendár aj na splatenie dlhu voči sociálnej poisťovni. Žalobca sa odvoláva na rozsudky, ktoré nesúvisia
s jej prípadom, avšak súd posudzuje každý prípad individuálne a na základe dôkazov. Nemá možnosť

splatiť žalobcovi celý dlh naraz, keďže nevlastní ani žiadnu nehnuteľnosť. Žalobcovi ku každému prípadu
dokladá rovnaké dôkazy, nakoľko iné nemá. Keď nemohla na začiatku splácať mesačnú splátku na
čas, telefonicky sa kontaktovala o možnosti odkladu a doplatenia dlžnej sumy po splátkach. Bolo jej
povedané, že musí splátky doplatiť naraz a pokračovať v riadnom splácaní. Žalovaná k vyjadreniu
pripojila aj faktúru č. 8015, č. 18016, pracovnú zmluvu zo dňa 30.05.2017 a dodatok k pracovnej zmluve

zo dňa 01.01.2018.

5) Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že na odvolaní trvá a nesúhlasí s úhradou
dlžnej sumy prostredníctvom splátok. Žalovaná nepredložila dostatok relevantných dôkazov, ktoré by
odôvodňovali úhradu dlžnej sumy vo forme mesačných splátok. Účastníka konania aj v otázke lehoty

splatnosti zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Má za to, že súd je pri rozhodovaní povinný
zohľadniť aj celkové majetkové pomery žalovanej.6) Žalovaná sa vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu pridržala skutočností uvádzaných v predchádzajúcom
vyjadrení, navyše uviedla, že s mladším synom býva v dome jej staršieho syna. Ak súd rozhodne splatiť
čo i len jeden úver jednorázovo bude nútená ísť do osobného bankrotu.

7)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudokvovýroku,vktoromumožnilžalovanejsplácaťpriznanúsumuvsplátkachpo50,-eurmesačne,
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti

zamietol a výroku o náhrade trov konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Vo výroku, ktorým súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 3 489,16 eur, úrok v sume 178,15 eur, úroky z omeškania v sume 1,65 eur, úroky z omeškania 5
% ročne z nezaplatenej istiny 3 489,16 eur od 10.07.2017 do zaplatenia, ponechal rozsudok nedotknutý.

8) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

9) Žalobca v odvolaní namietal skutočnosť, že popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu má nárok
aj na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. S takýmto názorom sa odvolací súd nemohol stotožniť.
V zmysle ust. § 121 ods. 3 OZ sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškaniaanákladyspojenésjejuplatnením.Tedaúrokyzúveru,akoajúrokyzomeškaniapredstavujú
príslušenstvo pohľadávky, a preto nemožno priznať príslušenstvo z príslušenstva. Úrokový záväzkový

vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným.
Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká teda i akcesorický záväzok
úrokový, pretrváva len povinnosť uhradiť už „dospelé úroky“. Dlžník sa v prípade, že nesplatí včas
úroky z istiny dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie však do omeškania s plnením istiny.
Veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva, pretože ani Občiansky, ani

Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Teda ani jeden z nich neupravuje majetkové sankcie
pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Názor, že možno priznať úrok z omeškania
z príslušenstva pohľadávky odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ust. § 517 ods. 2 OZ, by totiž bez
väzby na ust. § 121 ods. 3 OZ viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto priznané príslušenstvo
z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Obdobný

záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 70/1995, oneskoreným zaplatením zmluvných
úrokov nevzniká právo na úroky z omeškania.
10) Na uvedenom závere nedokáže nič zmeniť ani skutočnosť, že niektoré odvolacie súdy (na
rozhodnutia, ktorých poukazuje odvolateľ) rozhodli diametrálne odlišne, teda v prospech oprávneného.
Rozhodnutia súdov na rovnakej inštančnej úrovni (súdov rovnakého stupňa), resp. súdov podriadených,

nie sú pre konajúci odvolací súd záväzné.

11) Žalobca namietal aj možnosť splátok, ktorá bola daná žalovanej. Súčasná právna úprava v ust. § 232
ods. 3 CSP umožňuje súdu rozhodnúť o tom, že povolí žalovanej dlhšiu dobu na zaplatenie dlžnej sumy
ako sú 3 dni. V danom prípade pristúpil k umožneniu splatenia dlžnej sumy v splátkach, čo nepochybne

predstavuje splatenie v dlhšej lehote ako sú tri dni. Hoci to z ustanovenia § 232 ods. 3 CSP nevyplýva
expresis verbis, k takému záveru je možné sa dopracovať výkladom predmetného ustanovenia.
12) Súd pri rozhodnutí o povolení splatiť dlžnú sumu v splátkach nepochybne vychádzal z vykonaného
dokazovania na pojednávaní, kde svoje tvrdenia uviedla žalovaná, pričom na toto pojednávanie bol
riadne predvolaný aj žalobca a mal možnosť na tieto tvrdenia reagovať. To, že sa žalobca rozhodol

nezúčastniť sa na pojednávaní (pričom sa vopred písomne ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie,
avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý
nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať na tvrdenia žalovanej. Odvolací súd teda dospel k
záveru, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne aplikoval ustanovenie § 232 ods.
3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, teda nebola dôvodná.
13) Takto určené splátky sú podľa odvolacieho súdu primerané osvedčeným príjmom a výdavkom
žalovanej, jej životnej a sociálnej situácii a nebudú mať neprimeraný negatívny dopad na oprávnené
záujmy žalobcu. Pozícia žalobcu je posilnená aj tým, že v prípade, ak svoju pohľadávku z rozsudkunebude žalovaná platiť, potom nastanú účinky predpokladané v § 232 ods. 4 CSP, že omeškanie jednej
zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia. To dáva určitú istotu pre žalobcu, že hrozba bude
dostatočnou výzvou pre dlžníka, aby svoje zákonné povinnosti plniť dlh v splátkach plnil riadne a včas.

14) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti potvrdil.

15) Výrok rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol, odvolací
súd zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia

rozhodnutia mal odvolací súd preukázané, že sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať s nárokom
žalobcu na zaplatenie úroku 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3 489,16 eur od 30.06.2017 do
zaplatenia. Vzhľadom na uvedené bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytýkaný nedostatok
a o predmetnom nároku žalobcu riadne rozhodnúť.

16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).