Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205648
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716205648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R.. Y. XXX/XX, C., právne zastúpenej JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom Hlavná 45,
Prešov, proti žalovanému: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. Y. XXX/XX, C., o zaplatenie 1.067,80 eura
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/147/2016-83 zo dňa
21.03.2018 v pomere hlasov 2:1 takto

r o z h o d o l :

I.MenísarozsudokvovýrokochI.aII.vnapadnutejčastilehotyplneniatak,žepeňažnéplneniepriznané
týmto rozsudkom povoľuje žalovanému zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 90 eur, splatných vždy

do 25. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinstančného konania s výnimkou
trov za úkony: rozšírenie návrhu z 09.03.2017, návrh na výsluch svedka z 23.10.2017 a pojednávanie
dňa 18.10.2017.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.713,90 eur, úrok z omeškania 58,14 eur a úrok z omeškania
zo sumy 1.436,33 eur od 1.3.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 160,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III.Zastavujekonanievčastiuplatnenéhoúrokuzomeškaniaprevyšujúcehovýšku5%ročnezaobdobie
od 1.4.2016.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.“

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 124, § 144, § 145, § 146 ods. 1, § 148 a § 853 Občianskeho
zákonníka.3. V odôvodnení uviedol, že medzi stranami nie je sporným, že v čase trvania manželstva nadobudli
okrem iného nehnuteľnosť, štvorizbový byt vo C.. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode
manželstva nebolo vyporiadané dohodou a doposiaľ ani rozhodnutím súdu. Obaja bývalí manželia

užívajú veci v BSM spoločne, veci opotrebovávajú i spotrebúvajú, rovnako ich udržujú. Vynakladajú
prostriedky na veci pokiaľ ide o ich užívanie a údržbu. Vychádzajúc z plochy užívanej výlučne žalovaným
20,70 m2 /obývačka 6x3.45 m/ a plochy užívanej výlučne žalobkyňou a jej bratom 24,15 m2 (3 x 3,45
m a 2x 2 x 3,45 m), žalovaný užíval nehnuteľnosť minimálne v časti zodpovedajúcej 1/3-ine podlahovej
plochy bytu. Preto bolo jeho povinnosťou prispievať na úhradu nákladov spojených s užívaním a

vlastníctvom nehnuteľnosti rovnakým dielom. Za obdobie od 10.06.2013 do 28.02.2017 žalobkyňa
uhradila oprávneným osobám úhrady za užívanie bytu a to zálohové platby za služby, do fondu opráv,
SIPO a dane, celkom najmenej 9.885,93 eura, z ktorej žalovaný prispel na úhradu sumou 1.559,16 eura.
Je preto žalovaný povinný vychádzajúc z výpočtov žalobkyne, ktoré prehľadne deklarovala za obdobie
od 24.06.2015 do 28.02.2017, uhradiť jej časť týchto nákladov v rozsahu jednej tretiny. Túto výšku
žalobkyňa ustálila na sumu 1.713,90 eura. Ďalším uplatneným nákladom boli náklady na udržiavanie

nehnuteľnosti - jej upratovanie a upratovanie spoločných priestorov. Súd prvej inštancie uznal dôvodným
náklad žalobcu na udržiavanie bytu v období od 10.06.2013 do 28.02.2017 v rozsahu 480 eur, ktorý
pokladá za primeraný pri všeobecne známych cenách chemických čistiacich prostriedkov, toaletných
potrieb, pomôcok na umývanie a udržiavanie hygieny a dezinfekciu. Podiel žalovaného v rozsahu jednej
tretiny predstavuje 160 eur. Súd zastavil konanie v späťvzatej časti žaloby s poukazom na ust. § 145

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 a § 262 CSP a žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov v rozsahu 100 %. Žalobkyňa zavinila zastavenie časti konania o uplatnenom úroku z
omeškania. Jedná sa však o celkom zanedbateľnú časť nároku k celkovo uplatnenej pohľadávke,

preto súd neuplatnil pri rozhodovaní ust. § 255 ods. 2 CSP. O výške trov rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu časti výroku o lehote plnenia podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný, ktoré ho na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnil podaním zo dňa 18.05.2018.

Uviedol, že uznáva svoju pohľadávku voči žalobkyni, avšak nie je schopný finančne uhradiť celú sumu
naraz. Jeho príjem predstavuje dôchodok vo výške 452,70 eura mesačne. Jeho mesačné výdavky
predstavujú nájomné za bývanie vo výške 100 eur, poplatok mestu za opatrovateľskú činnosť 9,49 eura,
úhrady za obedy 96 eur, raňajky a večera 120 eur a doplatky za lieky 30 eur. Ostáva mu približne
100 eur na hygienické potreby, pranie a čistenie šatstva. Dodal, že nemá žiadne úspory. Z vyššie

uvedeného príjmu nie je schopný súdom uloženú sumu uhradiť. Vzhľadom na uvedené žiadal súd o
určenie splátkového kalendára na dlžnú sumu v takej výške, ktorá vzhľadom k jeho stavu nebude pre
neho likvidačná.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Súhlasila so splátkovým kalendárom. Apelovala však

na súd, aby bral do úvahy jej vek i to, že je na dôchodku rovnako ako žalovaný. Taktiež má svoje
výdavky (byt, úver, ošatenie, hygiena, strava, lieky), ktoré hraničia s prežitím. Pri presiahnutí výdavkov
nad príjmami si následne musí príležitostne privyrábať, čo môže robiť aj žalovaný. Sumu 1.067,80 eura
si praje splatiť do 1 roka, t.j. mesačne 88,88 eura. Zaplatenie zostatkovej sumy ponecháva na zváženie
súdu.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť v
časti lehoty na plnenie.

8. Podľa § 367 ods. 3 CSP, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie

smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o
predbežnej vykonateľnosti9. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v časti lehoty
na plnenie.

10. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

11. Z citovaných ustanovení CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu
(rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou
plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne
preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom
existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už

pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti.

12. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovanému, ktorému bola súdom prvej inštancie
určenápovinnosť,priznaťvýhodusplátok,budenajmävýškapriznanéhoplnenia,platobnáschopnosť,aj
v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok,

v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu
príliš ťaživé (R 117/1967).

13. Žalovaný svoju žiadosť o povolenie výhody splátok odôvodnil tým, že jeho príjem predstavuje jedine

dôchodok vo výške 452,70 eura. Tvrdil, že má mesačne výdavky spojené s bývaním (100 eur), stravou
(obedy 96 eur + raňajky a večere 120 eur), liekmi (30 eur), hygienou, praním a čistením šatstva (100
eur) a opatrovaním (9,46 eura). Ďalej to, že nemá žiadne úspory. Na preukázanie svojich pomerov
žalovaný predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 14.07.2017 o priznaní starobného dôchodku
vo výške 452,70 eura, kópiu platobného dokladu SIPO s položkou na úhradu nájomného vo výške 100

eur, potvrdenie spoločnosti Ham Ham, s.r.o., o stravovaní žalovaného v prevádzke tejto spoločnosti s
priemerným nákladom na stravu vo výške 96 eur a príjmový pokladničný doklad Mesta Poprad o prijatí
sumy 9,46 eura s účelom platby DOS/opatrovateľská služba.

14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 28.06.2018 súhlasila s povolením splátkového kalendára s

tým, že sumu vo výške 1067,80 eura si praje splatiť v období do jedného roka, t.j. minimálne mesačná
splátka vo výške 88,98 eura. Zaplatenie zostatkovej sumy ponechala na zvážení súdu.

15. Odvolací súd má za to, že výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, a súhlas
žalobkyne s povolením splátok v minimálnej výške 88,98 eura odôvodňujú povolenie splátok 90 eur

mesačne. Povolenie mesačných splátok je podmienené ich riadnym a včasným plnením, inak v prípade
omeškania žalovaný môže stratiť výhodu splátok a vznikne mu povinnosť zaplatiť dlh jednorazovo.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP zmenil
rozsudok v napadnutej časti lehoty plnenia tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

17. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinstančného konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Odvolací súd však prihliadol na neúčelnosť
trov za úkony právnej služby: rozšírenie návrhu z 09.03.2017, návrh na výsluch svedka z 23.10.2017
a účasť na pojednávaní dňa 18.10.2017.

18. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. V zmysle § 153 CSP sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie
konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v
priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii

konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych
účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom koncentrácie konania
je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany sporu, aby procesné
úkony vykonávali včas. Za stavu, ak je civilný proces založený na rýchlom a hospodárnom konaní,kontradiktórnosti a rozhodovaní na jedinom pojednávaní, je kladený väčší dôraz na aktivite žalovanej
strany pri podaní žaloby.

19. Za tejto situácie posúdil odvolací súd úkony právnej služby: rozšírenie návrhu z 09.03.2017 a návrh
na výsluch svedka z 23.10.2017 za nehospodárne a neúčelné. Rovnako za neúčelný posúdil odvolací
súd aj úkon právnej služby - účasť právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 18.10.2017, nakoľko zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 26.07.2017 nevyplýva dôvod, prečo bolo toto pojednávanie odročené.
Preto účasť právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 18.10.2017 nemohla byť účelným

úkonom právnej služby, pričom ohľadom tohto úkonu právnej služby nie je dotknuté právo na náhradu
škody voči štátu.

20. Civilný sporový poriadok v obsahuje čl. 17 základných princípov ustanovenie, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

21. Ustanovenia § 179 ods. 1 CSP ukladá povinnosť súdu viesť pojednávanie tak aby sa mohlo
rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Spôsob, ako dosiahnuť, aby bolo rozhodnuté na jednom pojednávaní, nespočíva primárne v tom, ako
súd postupuje na pojednávaní, ale v tom, ako súd a strany konania postupujú pred a pri nariadení

pojednávania.

22. Podobne podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. V ustanovení
§ 157 ods. 1 CSP sa súdu ukladá povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na

jednom pojednávaní. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je
povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Podľa § 183 ods. 1 práva
veta CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Nová právna úprava sprísňuje
dôvody na odročenie pojednávania, že umožňuje súdu odročiť pojednávanie len dôvodov zrýchlenia a
hospodárnosti, ako aj eliminácie prieťahov v konaní. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť

také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP výrok o trovách prvoinstančného konania tak,
že nepriznal náhradu trov za úkony právnej služby: rozšírenie návrhu z 09.03.2017, návrh na výsluch
svedka z 23.10.2017 a pojednávanie dňa 18.10.2017.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa nebola úspešná v odvolacom konaní a úspešnému žalovanému síce vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania, avšak výška splátok závisela od úvahy súdu a žalovanému naviac v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd vychádzajúc z čl. 17 Základných

princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu mal za to, že rozhodovanie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania a následné
súdom 1. inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).