Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203088
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216203088.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. na E., N. XXX, zastúpená JUDr. Ján Boško Boškovič, advokátom,
so sídlom Galanta, Mierové námestie 1 proti žalovaným: 1. Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Martin,
Flámska 9783/1, IČO: 36 751 642, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s. r. o., so

sídlom Martin, Hviezdoslavova 10625/23B, 2. Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava,
Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Kýčerského7, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 1. apríla 2016 č. k. 7C/99/2016-40
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 6, § 76 ods. 1 písm. e/, f/, ods. 3 OSP. Uviedol, že

žalobkyňa dňa 02. 10. 2015 doručila súdu podanie, ktoré označila ako Návrh na ochranu spotrebiteľa
a nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd dražbu vyhlásenú žalovaným pod
č. 150335 pre rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 1093/35 a pozemkov parc. č.
1093/15 o výmere 455 m2, záhrada a parc. č. 1093/35 o výmere 505 m2, zastavané plochy a nádvoria,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území N. na E., vedených na LV č. XXX, nepovolil a zároveň žiadala,
aby sa žalovaný v 1. rade zdržal realizácie výkonu záložného práva zriadeného na základe

zápisu vkladov záložného práva pre rodinný dom súpisné č. XXX. Žalobu odôvodnila tým, že v roku
2012 jej VÚB banka a. s., prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. poskytla
hypopôžičku v sume 38.664,50 eura. Od počiatku splácala splátky pôžičky riadne a aj navyše. Spolu
mala v rokoch 2012-2015 uhradiť 44 splátok a v skutočnosti uhradila 53 splátok. Napriek tomu, že
má uhradených viacej splátok ako by mala mať, vo februári 2016 obdržala oznámenie o dražbe od
žalovaného na uvedené nehnuteľnosti. Navrhovateľom dražby je žalovaný v 2. rade. V podanej žalobe

dôvodila, že svoje právo na ochranu súkromného vlastníctva nevie ochrániť inak len prostredníctvom
súdu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci zo samotnej žaloby nevyplýva, že by
žalobkyňa mienila podať žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo zriadené záložné
právo k nehnuteľnosti tvoriacej jej vlastníctvo v prospech žalovaného v 2. rade. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia nezdôvodnila skutočnosťami, ktoré robia tento právny úkon neplatným a právny
nárok žalovaného v 2. rade na vyrovnanie pohľadávky spochybnila len v tom smere, že má zaplatených

viac splátok ako má mať. Z predložených listinných dôkazov súdu nebolo zrejmé, ako presne boli
upravené vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade pri poskytovaní hypopôžičky, nakoľkozmluva s presne špecifikovanými podmienkami absentuje. Podľa súdu prvej inštancie nesplácanie
hypopôžičky prostredníctvom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. v sume 38.664,50 eura
nemožno zdôvodniť vykonávaním mimoriadnych splátok, ktoré žalobkyňa uhradila za obdobie rokov

2012, 2013 celkom v počte 19 splátok. Neuhrádzanie 12 splátok za sebou za celý kalendárny rok 2014
je potrebné vnímať aj v širších súvislostiach a to tak, že nesplácanie zo strany žalobkyne je kvalifikované
v bankovníctve ako absolútne neprípustné konanie, označované ako platobná nedisciplinovanosť.
Uvedené konanie v prípade väčšieho počtu takto nedisciplinovaných dlžníkov by mohlo vážne narušiť
chod činnosti banky, poskytovateľa pôžičky, a preto nemožno takémuto konaniu poskytnúť ochranu

tým, že by súd v tomto konaní návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Podľa
názoru súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalobkyňa nepreukázala, že medzi stranami existuje právny
vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana a ktorý bude s konečnou
platnosťou vyriešený v konaní vo veci samej, nepredložila úverovú zmluvu ani záložnú zmluvu a ani z
jej podania nevyplýva, že by tento právny vzťah spochybňovala. V tomto prípade existuje aj žaloba na
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom ak je žalobca v konaní úspešný, účinky udelenia príklepu

zaniknú spätne, ku dňu jeho udelenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešným žalovaným trovy konania nepriznal, nakoľko im žiadne
trovy nevznikli.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, domáhajúc sa ním

vyhovenia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia). Vytkla
súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil právny pomer medzi ňou a žalovaným v 2. rade a prehliadol
skutočnosť, že neohrozila chod banky a ani nebola nedisciplinovanou dlžníčkou. V roku 2013 uhradila
platby aj za rok 2014 a do času podania návrhu uhradila viac ako mala, a teda nikdy nebola dlžníčkou.
Je toho názoru, že súd jej mal poskytnúť ochranu, nakoľko nebola ani jeden mesiac dlžníčkou, platby

uhradila dopredu a naviac.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že nie je účastníkom
záložnej zmluvy, nie je záložným veriteľom, nemôže teda byť pasívne legitimovaným v prípade konania,
ktorého predmetom má byť uloženie povinnosti týkajúcej sa záložného veriteľa. Napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie považuje za rozhodnutie zákonné.

4. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že návrhom na predbežné opatrenie
(teraz neodkladné opatrenie) žalobkyňa navrhuje súdu uložiť povinnosť zdržať sa konania subjektu,

ktorý také konanie nevykonáva, keď v zmysle ustanovenia § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka výkon
záložného práva realizuje záložný veriteľ niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov, dražobník
však záložným veriteľom nie je, v zmysle § 6 zákona o dobrovoľných dražbách je dražobník osoba, ktorá
organizuje dražbu. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia tak obsahuje logické a právne vady
prameniace v nepochopení hmotnoprávneho postavenia účastníkov právnych vzťahov, a preto mu nie je

možné vyhovieť. Záverom uviedol, že dôkazné prostriedky, ktoré žalobkyňa nepredložila v konaní pred
súdom prvej inštancie, ale v odvolacom konaní, nemôžu byť takými tzv. novotami v odvolacom konaní,
na ktoré by mal konajúci súd prihliadnuť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť, nakoľko je vo výroku vecne správne.

6. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 471 ods. 1 CSP platí, že predbežné
opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto
zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach, je potrebné na danú právnu vec
aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení: a/ neodkladné opatrenia, ktorých účelom

je bezodkladná úprava pomerov strán. Potreba takejto bezodkladnej úpravy pomerov musí byť
pritom naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať i na čas minulý, b/ opatrenia nariadené
v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení
bude potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Podstatou
novej právnej úpravy neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je upustenie od
dočasnosti neodkladných opatrení, účelom čoho je odstránenie nedostatkov súvisiacich s nadväzným

exekučným konaním, a upustenie od charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení neodkladných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Civilný sporový
poriadok neupravuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia niekomu inému ako strane, kým
predchádzajúca práva úprava (Občiansky súdny poriadok) takúto možnosť zakladala v prípade, ak to
bolo možné od tejto osoby spravodlivo žiadať. V zmysle CSP má súd možnosť, a nie povinnosť, nariadiť

navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v súdom určenej lehote podal žalobu vo veci samej. Súd
tak môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, a
to výlučne na návrh, iba v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením
a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená. Rovnako
ako rozhodovanie o predbežnom opatrení (ako súčasť právnej úpravy OSP účinnej do 30. 06. 2016),

i rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní treba považovať za
integrálnu súčasť základného práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy Slovenskej republiky,
keď cieľom tohto návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu a v danom kontexte má právna úprava
zaručiť účinnosť poskytnutej súdnej ochrany.

11. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (teraz
neodkladného opatrenia), podaným ako súčasť žaloby o určenie, že dražba nehnuteľností sa
nepovoľuje, doručenej súdu prvej inštancie dňa 02. 03. 2016, domáhala, aby súd žalovanému v 1. rade
uložil povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva zriadeného na základe zápisu vkladom
záložného práva pre rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. 1093/35 a pozemkov 1093/15

o výmere 455 m2, čo je záhrada a pozemku parc. č. 1093/35 o výmere 505 m2, čo je zastavaná plocha
a nádvorie, nachádzajúcich sa v obci N. na E. na ulici N. XXX, vedených na LV č. XXX pre katastrálne
územie N. na E. v prospech Všeobecnej úverovej banky, a. s., zapísaného v časti „C“ na liste vlastníctva
č. XXX formou dobrovoľnej dražby oznámenej pod č. 150335, a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou sporných

nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, pričom nehnuteľnosti nadobudla kúpou z kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 17. 04. 2012 od predávajúceho Q. N.. Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 38.000
eur, ktorá bola vyplatená z hypopôžičky, poskytnutej VÚB, a. s. prostredníctvom spoločnosti Consumer
Finance Holding, a. s. Poskytnutie pôžičky bolo podmienené vkladom záložného práva v prospech VÚB
a.s.nazabezpečeniepohľadávky.Vžalobeďalejuviedla,žeodpočiatkusplátkypôžičkyriadnesplácala.

Dohromady do konca roka 2015 uhradila splátky za 53 mesiacov, pričom mala uhradiť splátky za 44
mesiacov. Napriek tomu, vo februári 2016 obdržala Oznámenie o dražbe od žalovaného
na nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Navrhovateľom dražby je žalovaný v 2. rade. Keďže svoj súkromný
majetok nevie inak ochrániť, len prostredníctvom súdu, domáhala sa uplatnených nárokov nariadením
predbežného opatrenia, ako i súčasným podaním žaloby vo veci samej. K podanej žalobe žalobkyňa

pripojila kúpnu zmluvu zo dňa 17. 04. 2012 uzatvorenú s predávajúcim N. Q., informáciu spoločnosti
Consumer Finance Holding zo dňa 20. 04. 2012 pre úhradu mesačných anuitných splátok, výpisy z
úverového účtu žalobkyne vedeného vo VÚB a. s, oznámenie o dražbe s dátumom konania dražby 14.
03. 2016 o 14.00 hodine, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N. na E. zo dňa 01.
03. 2016, výpis z obchodného registra na žalovaného v 1. rade. Z obsahu spisu, z Notárskej zápisnice

N 191/2016, NZ 8870/2016, NCRls 9131/2016, spísanej dňa 14. 03. 2016, ďalej vyplýva, že dražba
nehnuteľností dňa 14. 03. 2016 bola neúspešná. Rovnako zo spisu vyplýva, že dňa 12. 04. 2016
o 11. 00 hodine sa mala uskutočniť opakovaná dražba nehnuteľností.12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
Predovšetkým je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného

opatrenia síce v návrhu na jeho nariadenie tvrdila, že so žalovaným v 2. rade uzatvorila jednak zmluvu
o pôžičke, ako i záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, na základe
ktorej zrejme žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu realizácie záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, avšak existenciu týchto skutočností, t, j. že je tu právny vzťah medzi ňou
a žalovanými v 1. a 2. rade, na základe ktorého žalovaný v 2. rade ako navrhovateľ dražby mal

pristúpiť k výkonu záložné práva prostredníctvom žalovaného v 1. rade ako dražobníka, nepreukázala.
Za preukázanie týchto skutočností nemožno považovať len Oznámenie o dražbe, z ktorého je zrejmé
len to, kto je dražobníkom, kto navrhovateľom dražby, a súčasne sú špecifikované nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom dražby. Len z toho listinného dokladu nie je možné ustáliť záver o existencii žalobkyňou
ohrozeného, resp. porušeného práva z právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana
vo forme úpravy pomerov strán sporu. S ohľadom na uvedené skutočnosti, žalobkyňa ako navrhovateľka

neodkladného opatrenia neosvedčila, že je tu právny vzťah medzi stranami sporu, následne ani
neosvedčila, že jej právo, resp. nárok je ohrozené alebo porušené a že do daného vzťahu je potrebné
operatívne zasiahnuť formou neodkladného opatrenia. Potom, pokiaľ súd prvej inštancie ustálil taký
právny záver, že žalobkyňa nepreukázala, že medzi stranami existuje právny vzťah, ktorému sa má
neodkladným opatrením (predbežným opatrením do 30. 06. 2016) poskytnúť neodkladná ochrana,

takýto záver súdu prvej inštancie je správny.

13. Okrem už vyššie uvedeného dôvodu pre zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, tak ako ho správne ustálil i súd prvej inštancie, odvolací súd poukazuje i
na skutočnosť, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N. na E., okrem iného

vyplýva to, že v prípade dražby nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne bola i druhá
opakovaná dražba (12. 04. 2016) neúspešná a následne došlo k upusteniu od dražby. I vzhľadom na
túto skutočnosť potom nemožno konštatovať dôvodnosť žalobkyňou požadovanej bezodkladnej úpravy
pomerov, keď zo skutkových okolností veci je zrejmé, že žalobkyňou tvrdená potreba bezodkladnej
úpravy pomerov z dôvodu ochrany jej vlastníckeho práva ohrozeného výkonom záložného práva

formou dobrovoľnej dražby, od ktorej bolo v danom prípade upustené, nie je daná. V neposlednom
rade, odvolací súd poukazuje na okolnosť, ktorá je obsahom argumentácie žalovaných v 1. a 2. rade
vo vzťahu k návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalovaný v 1. rade, vo
vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia (bez toho, že by sa
povinnosti žiadanej neodkladným opatrením zároveň domáhala i voči žalovanému v 2. rade) je v zmysle

ustanovenia § 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách subjektom, ktorý dražbu organizuje,
keď subjektom, ktorý vykonáva záložné právo, je navrhovateľ dražby, v danom prípade žalovaný v 2.
rade. Tieto okolnosti v rozsahu preukázania základných skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia však nebolo možné pre žalobkyňou nepreukázanú
existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanými v 1. a 2. rade verifikovať. Potom žalobkyňou

tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní, v ktorom poukázala len na realizáciu platieb hypopôžičky, sú
vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na
vyššie uvedené odôvodnenie, bez právnej relevancie, a rovnako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, v ktorom poukázal na platobnú nedisciplinovanosť žalobkyne, nebolo dôvodom
pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom, keď tak ako vyplýva z odôvodnenia tohto

rozhodnutia, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, avšak čiastočne i z iných
právnych dôvodov, uvedených vyššie.

14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).