Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202369
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618202369.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., IČO: 31335004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava - Ružinov proti žalovaným: 1.) Z. Š., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom S. Ľ. Č.. XX, okres F. Z., a 2.) Z. Š., nar. XX. X. XXXX, s trvalým pobytom
S. Ľ.V. Č.. XX, okres F. Z., o zaplatenie sumy 27.538 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovanému v 1. rade zastavuje.

II. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 24.265,84 eur spolu s úrokom vo výške 561,26
eur, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 24.265,84 eur od 19. 3. 2017 do 28. 12. 2017,
úrokom z omeškania zo sumy 23.965,84 eur od 29. 12. 2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných
splátkach po 200 eur splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.
V. Žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,56%, pričom

o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 28. 8. 2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 27.538 eur, spolu s úrokom vo
výške 6,59% ročne zo sumy 24.565,84 eur od 1. 1. 2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 25.207,10 eur od 1. 1. 2018 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh

odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Na základe zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXXXXX bola medzi žalobcom a žalovanými 25. 4. 2013 uzatvorená zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným ako solidárnym dlžníkom mimoriadny
medziúver č. XXXXXXXXX vo výške 25.000 eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté v troch výplatách,
a to 29. 4. 2013, 4. 6. 2013 a 9. 1. 2015. Za spracovanie úveru žalobca žalovaným účtoval poplatok
podľa čl. VIII., bodu 8.1. zmluvy o úvere, ktorý bol splatný pri prvej výplate medziúveru, takže celková

výška vyplateného medziúveru bola znížená o tento poplatok vo výške 300 eur. Úroková sadzba úrokov
bola v zmluve dohodnutá vo výške 3,59% ročne za obdobie prvého roku od poskytnutia úveru a po
uplynutí prvého roku v úrokovej sadzbe 6,59% ročne. Úroky za medziúver sa pritom vypočítavali vždy
z výšky aktuálne vyplatenej sumy úveru. Žalovaní sa v zmysle zmluvy zaviazali splácať úver počas
prvého roku od poskytnutia úveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 134,82 eur a po uplynutí
prvého roku pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 197,31 eur, a to na účet stavebného sporenia.

Splátky pritom ako v prvom roku, tak aj v ďalších rokoch, pozostávali zo splátky úroku za medziúver,
vkladu na konto sporenia vo výške 50,02 eur a poplatku za poistenie úveru vo výške 10 eur, pričom tietosplátky boli splatné vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Žalovaní však porušili zmluvné podmienky
a dostali sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho ich žalobca opakovane
upomínal na neplatenie omeškaných splátok. Listom zo 7. 6. 2016 žalobca upozornil žalovaných, že sú

v omeškaní s jednou splátkou po dobu dlhšie ako tri mesiace a vyzval ich na doplatenie omeškaných
splátok, pričom ich tiež upozornil, že v prípade nezaplatenia omeškaných splátok má právo požadovať
zaplatenie zostatku celého dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Toto upozornenie zo 7. 6. 2016 bolo
žalovaným doručené 10. 6. 2016. Nakoľko však žalovaní omeškané splátky nezaplatili, vyhlásil žalobca
14. 3. 2017 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobca

zúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s kontom medziúveru žalovaných. Ku dňu vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti bola na konte stavebného sporenia nasporená suma 134,16 eur. Zúčtovanie
tejto sumy bolo započítané na istinu úveru. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti došlo 28. 12. 2017 k
čiastočnému plneniu zo strany žalovaných vo výške 300 eur. Toto čiastočné plnenie bolo tiež započítané
na istinu úveru. Žalovaná suma vo výške 27.538 eur podľa žalobcu pozostáva z istiny úveru vo výške
24.565,84 eur (suma poskytnutého úveru vo výške 25.000 eur - suma nasporená žalovanými na ich

konte sporenia vo výške 134,16 eur a započítaná na istinu - suma 300 eur zaplatená žalovanými 28. 12.
2017, ktorá bola takisto započítaná na istinu úveru), ďalej pozostáva zo sumy nezaplatených úrokov vo
výške 6,59% ročne za obdobie do 31. 12. 2017 vo výške 1.872 eur (táto suma podľa žalobcu predstavuje
jednak nezaplatené úroky vo výške 6,59% ročne zo sumy 25.000 eur do 14. 3. 2017 ako dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 561,26 eur, nezaplatené úroky vo výške 6,59% ročne zo sumy

24.865,84 eur od 15. 3. 2017 do 28. 12. 2017 vo výške 1.297,43 eur a nezaplatené úroky vo výške 6,59%
ročne zo sumy 24.565,84 od 29. 12. 2017 do 31. 12. 2017 vo výške 13,31 eur), ďalej z nezaplatených
poplatkov za poistenie úveru vo výške 80 eur (za obdobie august 2016 až marec 2017), nezaplatených
úrokov z omeškania vo výške 5% ročne za obdobie do 31. 12. 2017 vo výške 1.020,16 eur (ktorá suma
podľažalobcupredstavujejednaknezaplatenéúrokyzomeškaniavovýške5%ročnezosumy25.507,10

eur od 15. 3. 2017 do 28. 12. 2017 vo výške 1.009,80 eur a jednak nezaplatené úroky z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 25.207,10 eur od 29. 12. 2017 do 31. 12. 2017 vo výške 10,36 eur.) Žalobca
si však tiež uplatnil nárok na úrok vo výške 6,59% ročne zo sumy 24.565,84 od 1. 1. 2018 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25.207,10 eur od 1. 1. 2018 do zaplatenia.
2. Žalovaní sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadrili.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju účasť však ospravedlnil a
vyjadril súhlas s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavili obidvaja
žalovaní, pričom žalovaný v 1. rade súdu na začiatku pojednávania predložil ftk. uznesenia Okresného
súdu Žilina sp.zn.: 9OdK/200/2018 zo 4. 9. 2018, ktorým bol vyhlásený konkurz na jeho majetok
ako dlžníka, na ktorom uznesení bola vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti ku 12. 9.

2018. Žalovaní na tomto pojednávaní uviedli, že vyplácali pôžičku pôžičkou a dostali sa do finančných
problémov, ktoré skončili bankrotom žalovaného v 1. rade. Na pojednávaní žalovaná v 2. rade požiadala
o povolenie splátok súdom priznaného plnenia vo výške po 200 eur, nakoľko majetková a finančná
situácia ich domácnosti im neumožňuje splácať vyššie splátky. Poukázala pritom na svoje majetkové a
finančné pomery, kedy výdavky na domácnosť, v ktorej žije okrem manžela - žalovaného v 1. rade, aj

ich dcéra a sestra, ktorú má žalovaná v 2. rade zverenú do náhradnej osobnej starostlivosti, predstavujú
mesačne asi 400 eur, pričom vedú sa voči nej dve exekúcie, kde v jednej z nich je povinná uhrádzať
150 eur mesačne a v druhej sa dohodla s exekútorom na platbách vo výške po 200 eur mesačne.
Súčasne musí splácať dlh 250 eur mesačne do mesiaca marec 2019 svojmu šéfovi z dôvodu poskytnutej
pôžičky. Pokiaľ ide o príjmy ich domácnosti, tie predstavujú asi 900 eur a tvorí ich čistý príjem žalovanej

v 2. rade vo výške 600 - 650 eur mesačne, prídavky na deti vo výške 45 eur mesačne, výživné vo
výške 50 eur mesačne, sirotský dôchodok vo výške 126 eur mesačne. Na tomto pojednávaní súd za
účelom zistenia skutkového stavu vykonal všetky dôkazy navrhnuté a pripojené žalobcom, žalovaní
žiadne dôkazy vykonať neváhali.
4. Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a

žalovanými 25. 4. 2013 súd zistil, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovaným medziúver vo výške
25.000 úver a žalovaní sa zaviazali platiť úroky z medziúveru a vkladať na účet stavebného sporenia
mesačne sumu 50,02 eur, ktorej splatnosť bola vždy k 15. dňu v mesiaci. Účelom tohto úveru bola
modernizácia a obnova bytu, rodinného domu, vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu
alebo udržiavacie práce na nich. Prvý rok bol výška úrokovej sadzby medziúveru stanovená vo výške

3,59% ročne, a pre druhý až piaty rok bola výška úrokovej sadzby medziúveru stanovená vo výške
6,59% ročne, pričom výška úrokovej sadzby medziúveru mala byť fixná po dobu piatich rokov. Zmluva,
pokiaľ ide o výšku poplatkov v časti VIII. obsahovala odkaz na platný sadzobník poplatkov žalobcu
(vrátane poplatku za spracovanie úveru.)5. Z výpisu z účtu medziúveru žalovaných vystaveného k 31. 12. 2017 (nachádzajúcom sa na č. l.
48 - 51 spisu) vyplynulo, že žalovanému bola znížená prvá výplata medziúveru o sumu poplatku za
spracovanie medziúveru vo výške 300 eur, a preto mu bola poskytnutá prvá výplata medziúveru v sume

8.888,95 eur. Druhá výplata medziúveru bola žalovaným poskytnutá vo výške 11.111,05 eur a tretia
výplata medziúveru vo výške 4.700 eur. Z uvedeného výpisu medziúveru tiež vyplynulo, že 28. 12.
2017 uskutočnili žalovaní vklad v prospech tohto účtu vo výške 300 eur. Z tohto výpisu nevyplynuli
žiadne ďalšie platby žalovaných v prospech účtu medziúveru. Z výpisu tiež vyplynulo, že výška úrokov z
medziúveru za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (14. 3. 2017) predstavovala celkovo

(minimálne) sumu 561,26 eur.
6. Zo (žalobcom predloženého) výpisu z účtu zo stavebného sporenia žalovaných (nachádzajúcom sa
na č. l. 52 - 55 spisu) vyplynulo, že nasporená suma žalovaných ku vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
(14. 3. 2017) predstavuje sumu 134,16 eur.
7. Zo (žalobcom predloženého) upozornenia (žalobcu) na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
adresovanej žalovaným, obidva zo 7. 6. 2016 (v spojení s fotokópiami príslušných doručeniek)

príslušnými týmto dvom upozorneniam mal súd preukázané, že žalobca upozornil oboch žalovaných (k
10. 6. 2016), že sú v omeškaní s úhradou dlžných splátok vrátane splátky za mesiac jún 2016, s tým,
že ak tieto dlžné splátky neuhradia do 20. 6. 2016, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru.
8. Zo (žalobcom predloženého) oznámenia (žalobcu) o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo 14. 3.
2017 (v spojení s fotokópiami príslušných doručeniek) vyplynulo, že žalobca 17. 3. 2017 oznámil obom

žalovaným, že ku 14. 3. 2017 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, a na základe toho tie vyzval
žalovanýchzaplatiťcelúdlžnúsumuvrátanepríslušenstva.Súčasneoznámilžalovaným,žekvyhláseniu
mimoriadnej splatnosti došlo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaných splácať úver riadne a včas.
9. Na základe takéhoto dokazovania zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu,
pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere z 25.
4. 2013, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) Obč. zákonníka (účinného v čase vyhlásenia tohto rozsudku, ďalej

len „súčasný OZ“) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzatvorením zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebolo upravená v zmluve alebo za
ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté proti plnenie.
18. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb., účinného v čase uzatvorenia zmluvy

z 25. 4. 2013, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.21. Nakoľko bolo v obchodnom vestníku ako aj zo žalovaným v 1. rade na pojednávaní predloženého
uznesenia Okresného súdu Žilina sp.zn. 9 OdK/200/2018 zo 4. 9. 2018 zistené, že 12. 9. 2018 bol na
majetok žalovaného v 1. rade ako dlžníka vyhlásený konkurz podľa § 167 a) ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.

- o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZKR“) súd podľa § 167 e) ods. 1 ZKR zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade, nakoľko sa
vo vzťahu k nemu v tomto konaní uplatňovala pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
(§ 166 ZKR).
22. Žalobca uzatvoril 25. 4. 2013 so žalovanými zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá napĺňa

charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože bola uzatvorená medzi žalobcom
ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovanými ako spotrebiteľmi podľa § 52 ods. 4 OZ, a ktorá
zmluva súčasne napĺňa charakteristiku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledovne OBZ.
23. Žalobca pre porušenie zmluvy žalovanými spočívajúce v omeškaní s platením splátok (ktorú
skutočnosť nemusel žalobca podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie preukazovať, a žalovaní, na ktorých
bolo prenesené dôkazné bremeno o zaplatení týchto splátok toto bremeno neuniesli, a vlastne ani

len nepopreli takéto skutkové tvrdenie žalobcu, čím sa toto skutkové tvrdenie žalobcu podľa § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 290 až 300 CSP považovalo za nesporné a
nebolo ho preto vlastne ani potrebné dokazovať) požadoval podľa § 565 OZ v spojení s § 53
ods. 9 OZ (zmluvne dojednané) okamžité splatenie poskytnutého mimoriadneho medziúveru, vrátane
príslušenstva. Splatnosť takto zosplatnenej sumy však nastala podľa § 563 OZ až 18. 3. 2017, pretože

oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (ktoré obsahovalo aj výzvu žalobcu na zaplatenie takto
zosplatnenej sumy) bolo obom žalovaným doručené až 17. 3. 2017, a preto mohlo byť podľa § 563 OZ
toto zosplatnenie účinné až dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto oznámenia žalovaným (18. 3.
2017), a teda nie 14. 3. 2017, ktorý dátum je v tomto oznámení uvedený žalobcom ako dátum vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti.

24. Na základe takto vyhláseného mimoriadneho zosplatnenia však boli žalovaní povinní vrátiť žalobcovi
istinu úveru len vo výške 24.265,84 eur, a nie v žalobcom uplatnenej výške 24.565,84 eur, pretože po
odpočítaní sumy nasporenej na konte sporenia žalovaných vo výške 134,16 eur (ku dňu vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, kedy došlo k zúčtovaniu konta sporenia s kontom medziúveru, ktorá suma
bola započítaná na istinu úveru) a po odpočítaní sumy 300 eur zaplatenej žalovanými po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru 28. 12. 2017 (ako to urobil aj žalobca), bolo správne od sumy poskytnutej
istiny úveru odpočítať ešte aj sumu ďalších 300 eur, pretože išlo o sumu neprávom zaplatenú žalovanými
v prospech žalobcu, keďže táto suma bola zaplatená z titulu poplatku za spracovanie úverovej zmluvy,
ktorého dojednanie v úverovej zmluve považoval súd za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ,
ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Preto súd podľa § 497 OBZ priznal žalobcovi nárok iba na istinu

vo výške 24.265,84 eur, a pre zvyšok uplatneného nároku na istinu úveru súd žalobu zamietol.
25. Dojednanie o tomto poplatku považoval súd za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ z
dôvodu, že spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalovanýchakospotrebiteľovvzhľadomnanepomervýškytohtopoplatkuk(administratívnym,poštovým
a pod.) nákladom v súvislosti s ktorými bol tento poplatok požadovaný, a za súčasného zistenia, že

tento poplatok nebol individuálne dojednaný, keďže zmluva v dojednaní o uvedenom poplatku (pokiaľ
ide o určenie jeho výšky) odkazovala na sadzobník poplatkov žalobcu (VIII., 8.1. zmluvy.) Sadzobník
poplatkov ako interný dokument žalobcu totiž vôbec nenapĺňa charakteristiku individuálneho dojednania,
pretože jeho formulácie boli všeobecne koncipované, a hoci boli vopred pripravené a žalovaní sa mali s
ním možnosť vopred oboznámiť, nemohli však reálne aj ovplyvniť jeho obsah (§ 53 ods. 2 OZ.) Pokiaľ

ide o tento poplatok, súd tiež poukazuje na súdnu prax, ktorá vychádza z toho, že neprijateľnou je aj taká
zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej
stránke nie je dané a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia
spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských zmluvách.) Súd pritom dojednanie
o poplatku za uzavretie zmluvy považoval za takúto zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a slúžilo len záujmom
dodávateľa. Súd v tejto súvislosti ďalej poukazuje aj na názorovú líniu všeobecných súdov v rámci
Európskej únie v tomto smere, a to napríklad na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.
5. 2010, č.k.: AZ 17 U 192/2010, ktoré sa venovalo účtovaniu poplatkov, a ktoré konštatuje, že poplatky
za spracovanie spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok

za spracovanie úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému dojednaniu o cene.
Súd preto takto zaplatenú sumu poplatku za spracovanie medziúveru vo výške 300 eur považoval len
za prvú (predčasnú) splátku istiny poskytnutého medziúveru.26. Súd priznal podľa § 497 OBZ žalobcovi aj uplatnený nárok na žalovanými nezaplatenú časť
zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny medziúveru za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, ktorá suma bola žalobcom kapitalizovaná vo výške 561,26 eur, nakoľko z výpisu z účtu

medziúveru žalovaných vyplýva, že za toto obdobie (do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) bolo na
zmluvných úrokoch žalobcom správne uplatnených (minimálne) 561,26 eur (podľa § 216 CSP súd
nemohol prekročiť rozsah návrhu žalobcu.) Aj v tomto prípade bolo pritom potrebné uplatniť tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, teda, že nebolo možné požadovať od žalobcu, aby preukázal, že žalovaní
určitú časť zmluvných úrokov nezaplatili, ale dôkazné bremeno v tomto smere prechádzalo na

žalovaných, ktorí ho však neuniesli, resp. ani len nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere,
čím sa stali skutkové tvrdenia žalobcu nespornými, bez potreby dokazovania.
27. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na nezaplatené zmluvné úroky z medziúveru za obdobie
od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, tak súd tento nárok nemohol žalobcovi priznať, pretože
sa stotožnil s právnym názorom vyplývajúcim z rozhodnutia Ústavného súdu IV. ÚS 476/2012, podľa
ktorého nie je možné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru priznať súčasne

úrok z omeškania aj zmluvný úrok, pretože by tak išlo o dvojnásobné zaťaženie spotrebiteľa, ktoré je
neprípustné, a preto podľa § 497 OBZ v tomto rozsahu žalobu zamietol
28. Súd podľa § 53 ods. 5 OZ v spojení s § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 4 písm. v) súčasného OZ nepriznal
žalobcovi ani uplatnený nárok na nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 80 eur (za obdobie august
2016 až marec 2017), nakoľko tieto neboli v zmluve dojednané. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na

§ 53 ods. 4 písm. v) súčasného OZ (v spojení s § 53 ods. 1 OZ.) Hoci toto ust. § 53 ods. 4 súčasného
OZ ešte nebolo účinné v čase uzatvorenia zmluvy z 25. 4. 2013, bolo už vtedy účinné ustanovenie §
53 ods. 1 OZ, ktoré vo všeobecnosti definovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj ustanovenie
§ 53 ods. 4 OZ, ktoré uvádzalo len demonštratívny (príkladmý) výpočet toho, čo možno považovať za
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, a to, že zákonodarca neskôr (po uzavretí zmluvy) do tohto

demonštratívneho výpočtu v ust. 53 ods. 4 OZ (pod písm. v)) zahrnul aj ustanovenie, ktoré považuje za
neprijateľnú podmienku aj prípad, ak dodávateľ požaduje od spotrebiteľa plnenie, ktoré nie je dojednané
v zmluve, znamená, že zákonodarca dodatočne len vysvetlil, že aj tento prípad predstavuje neprijateľnú
podmienku v jej všeobecnom chápaní, ktoré tu bolo už v čase uzatvorenia zmluvy, teda tu nejde o
retroaktívne pôsobenie zákona.

29. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy z 25. 4. 2013) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G.S. L. C. platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania, tak úroková sadzba vo výške 5%
ročne predstavuje vzhľadom na znenie § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. najnižšiu možnú do úvahy

prichádzajúcu úrokovú sadzbu, preto súd podľa tohto ustanovenia v spojení s § 517 ods. 2 OZ (ako aj v
spojení § 216 CSP, teda rešpektujúc rozsah návrhu žalobcu, ktorý nemohol prekročiť) priznal žalobcovi
nárok na úrok z omeškania v ním uplatnenej úrokovej sadzbe 5% ročne. Tento úrok z omeškania však
súd priznal žalobcovi až od 19. 3. 2017 (do zaplatenia), teda nie od 14. 3. 2017 (do zaplatenia) ako si ho
uplatňovalžalobca,pretože(akoužsúduviedolvyššie)splatnosťmimoriadnezosplatnenejsumynastala

podľa § 563 OZ až 18. 3. 2017, a preto až nasledujúceho dňa (19. 3. 2017) sa dostali žalovaní prvýkrát
do omeškania so zaplatením tejto sumy. Pokiaľ ide o výšku sumy, z ktorej sa tieto úroky z omeškania
vypočítavajú, súd vzhľadom na platbu uskutočnenú žalovanými 28. 12. 2017 vo výške 300 eur, ktorú
sumu započítal žalobca na istinu úveru dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať obdobie od 19. 3. 2017
(účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) do 28. 12. 2017 a obdobie od 29. 12. 2017 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o prvé obdobie, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 24.265,84 eur, teda zo
sumy istiny úveru, a pokiaľ ide o druhé obdobie, zohľadňujúc platbu vo výške 300 eur, priznal úroky z
omeškania už len zo sumy 23.965,84 eur (24.265,84 eur - 300 eur), a teda nie zo súm uplatneným
žalobcom pre prvé obdobie vo výške 25.507,10 eur, a pre druhé obdobie vo výške 25.207,10 eur, keďže
tieto sumy zahŕňali nielen istinu úveru, ale aj zmluvný úrok, a pritom uplatňovať si nárok na úroky z

omeškania zo súm zmluvných úrokov, teda uplatňovať si jeden druh príslušenstva pohľadávky podľa §
121 ods. 3 OZ z iného druhu príslušenstva pohľadávky predstavuje tzv. anatocizmus, ktorý nemá oporu
v žiadnom zákone, a to dokonca ani v Obchodnom zákonníku, a preto je neprípustný. V tomto smere
tunajší súd poukazuje tiež na rovnaký právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českejrepubliky sp.zn.: 35Odo 101/2012 z 24. 3. 2014, resp. v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn.:
22Co 67/2017.
33. Pokiaľ ide o náhradu za platenie poplatkov za upomienky vo výške 165 eur sám žalobca v žalobe

uviedol, že si nárok na tieto poplatky neuplatňuje, preto súd o tomto nároku ani nerozhodoval.
34. Pokiaľ ide výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, tak keďže to bol
žalovaný v 1. rade, ktorý návrhom podaným na Okresný súd Žilina 21. 8. 2018 podal návrh na vyhlásenie
konkurzu podľa § 167 ods. 1 ZKR, v dôsledku čoho bol potom, s právoplatnosťou 12. 9. 2018, vyhlásený
konkurz podľa § 167 a) ods. 1 na jeho majetok, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre zastavenie tohto

konania podľa § 167 e) ods. 1 ZKR, má za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný v 1.
rade podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, preto podľa § 256 ods. 1 CSP mal žalobca voči nemu
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súčasne skonštatoval, že podľa § 262 ods.
2 CSP o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
35. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, tak vzhľadom na to,

že žalobca si voči nej pôvodne uplatňoval nárok na istinu vo výške 24.565,84 eur, avšak bol mu voči
nej priznaný nárok iba na istinu vo výške 24.265,84 eur, tak možno mať za to, že žalobca bol vo vzťahu
medzi ním a žalovanou v 2. rade úspešný v rozsahu 98,78%, a tým žalovaná v 2. rade v rozsahu 1,22%,
a preto po pomernom rozdelení nároku na náhradu trov konania medzi tieto strany sporu podľa § 255
ods. 2 CSP (po odpočítaní úspechu žalovanej v 2. rade od úspechu úspešnejšieho žalobcu) súd dospel

k záveru, že žalobca má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,56% s
tým, že súčasne skonštatoval, že podľa § 262 ods. 2 CSP o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.