Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/34/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509200504
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8509200504.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151
866, proti povinnému: M. J., nar. XX.XX.XXXX, I. 5, XXX XX I., v konaní o vymoženie 66,38 eur (1.999,76
Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto

doterajšieho oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, vstupuje spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

II. Súd z a s t a v u j eexekúciu.

III. Súd oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad
Svit so sídlom Okružná 17, 059 21 Svit vo výške 23,33 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy
uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 2. 3. 2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,atonazákladenávrhuoprávneného-KrajskériaditeľstvoPZvŽiline-navykonanie
exekúcie a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.
AA1175093 zo dňa 29. 10. 2006 vydané Krajským dopravným inšpektorátom KR PZ v Žiline. Exekučný
titulnadobudolprávoplatnosťdňa29.10.2006avykonateľnosťdňa13.11.2006.Oprávnenýsanávrhom
na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 66,38 eur (1.999,76 Sk) s

príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12. 12. 2012 č. p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia
§ 21 ods. 11 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov zrušilo ku dňu 31. 12. 2012, okrem iných,

aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, a to v súlade s uvedeným
ustanovením a po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č. p.
MF/024448/2012-441 zo dňa 6. 11. 2012. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.
z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

3. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 9. 3. 2009 poverenie pod číslom 5710 015152*.4. Dňa 10. 3. 2017 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh na
pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so
sídlom Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, so vstupom do konania na strane

oprávneného súhlasila.

5. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre
prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 37 ods. 3 EP v znení účinnom od 1. 9. 2005 do 31. 3. 2017, proti inému než tomu,

kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí
označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť
alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania
povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť

doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie
zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto
skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie
sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu
účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

9. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

10. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), Ak po začatí konania nastala
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná,
môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho
boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

11. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

12. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

13. Prevod práva vymáhaného v tomto konaní mal súd preukázaný Zmluvou o postúpení pohľadávok
štátu č. 1/2015/MV SR zo dňa 4. 12. 2015, Dodatkom č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok štátu zo
dňa 3. 2. 2016 vrátane špecifikácie pohľadávky voči povinnému podľa Prílohy č. 1. Zmluva o postúpení

pohľadávok štátu č. 1/2015/MV SR. Spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a. s. bol zároveň udelený
súhlas s jej vstupom do konania na miesto oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 80
ods. 2 CSP.

14. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupkoch v znení účinnom do 31. 8. 2008 (ďalej

len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a
o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

15. Právny inštitút preklúzie predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe.
Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik

práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu
obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej
pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené
bezdôvodné obohatenie.16. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1. 9. 2008.

Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna
úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na
uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia

o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenie dovtedy platného
§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o
uložení pokuty za priestupok. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie
znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných
princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby
právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne

spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.

17. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady

platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.

18. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a

nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba
použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne
platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.

19. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre
účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje
vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava.
Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v

tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88
ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy,
preto musí podľa nej aj skončiť.

20. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu v zmysle

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení účinnom do 31. 10. 2013 zastavil, nakoľko v uvedenom
prípade prekludovanie práva malo za následok neúčinnosť rozhodnutia, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje

predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Výnimočne, ak
súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov
konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 CSP). Ide o ustanovenie,podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.

Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii
dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento
dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

25. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade povinný, pretože svoj dlh
voči oprávnenému neuhradil, a to či už pred začatím exekučného konania alebo formou vymoženia v
priebehu exekúcie. Oprávnený by mal preto voči povinnému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom
zastaveniaexekúciejevšakprekludovaniepráva,ktoréžiadenzúčastníkovvpriebehukonaniaovplyvniť
nemohol. Ide o skutočnosť, na ktorú má vplyv samotné plynutie zákonom stanovenej lehoty a nastáva
priamo zo zákona s následkom nemožnosti ďalšieho výkonu práva. Z uvedeného dôvodu súd pri

rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP a
oprávnenému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho
vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal.

26.Podľa§196EPvzneníúčinnomod1.1.2012do31.3.2017,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

27. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 10. 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

28. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP, § 200 ods. 2 EP
a v súlade s § 14 a § 15 cit. vyhl. v znení účinnom do 31. 3. 2017 tak, že súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie v celkovej výške 23,33 eur.

Tieto trovy pozostávajú z:

1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekúcie

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 1 x 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí a spôsobe exekúcie 2 x 3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 1 x 3,32 eur

2./ § 22 cit .vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné (1 x 1,26 eur; 2 x 1,60 eur; 1 x 1,70 eur) 6,16 eur

3./ 20 % DPH zo sumy 19,44 eur

DPH spolu .....................................................................................................................3,89 eur

Trovy exekúcie celkom: 23,33 eur

29. Súdna exekútorka si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnila aj cestovné náhrady za pracovné

cesty vykonané na trase Poprad - Jarabina a späť v dňoch 13.5.2009, 14.8.2009, 28.10.2009, 10.2.2010,
24.5.2011, 8.8.2011, 5.10.2011, 16.11.2011 a 17.4.2012 spolu vo výške 61,07 eur s prislúchajúcou
náhradou za stratu času v zmysle § 23 cit. vyhl. v celkovej výške 17,82 eur, nárok na ktoré jej však súd
nepriznal. Súdna exekútorka okrem vyúčtovania týchto ciest nepredložila žiadne potvrdenie o ich účele a
najmä ich výsledku. Náhrada hotových výdavkov vrátanie náhrady za pracovnú cestu musí zodpovedať

kritériu účelnosti v zmysle § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku. O účelne vynaloženú pracovnú
cestu môže ísť vtedy, ak súdny exekútor doručil povinnému písomnosť, ktorú sa mu nepodarilo doručiť
cestou pošty, alebo vykonal súpis hnuteľných vecí alebo ohliadku nehnuteľnosti, ktoré boli v konečnom
dôsledku v exekúcii aj speňažené. Ak je však pracovná cesta vykonaná bez reálneho prínosu prekonkrétnevedenieexekúcie(čiužvspočívajúcomvdoručenílistinyalebovovykonaníúkonovexekučnej
činnosti, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú speňaženie majetku povinného /obhliadka, súpis
hnuteľných vecí/), tak hotové výdavky na vykonanie takejto pracovnej cesty boli vynaložené neúčelne

a ich náhradu nemožno súdnemu exekútorovi priznať. Cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky
oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je
maximalizácia odmeny a hotových výdavkov súdneho exekútora a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť
aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky a Exekučného poriadku. Na základe uvedeného nebola
súdnej exekútorke priznaná náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s predmetnými

pracovnými cestami.

30. Pretože súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa
osobitného predpisu, súd mu priznal aj DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume
3,98 eur.

31. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho
je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku
náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri
výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená
zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku).
Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného,
avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru,

že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom
konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu
v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného

konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom
na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný.

Poučenie:

Proti II. a III. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti I. a IV. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.