Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220315
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8109220315.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne P. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XX, právne zast. E.. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov
5 proti žalovaným 1. H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, 2. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX
a 3. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v

Prešove, Sládkovičova 8, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č.k. 8C/178/2009-361 zo dňa 14.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením priznal žalovaným voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2, § 257, § 470 ods. 1 a 2
zákona č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). Vychádzal z právneho názoru, že
ustanovenie § 257 C.s.p. umožňuje moderačné právo súdu a to zmierniť dôsledky uplatnenia právnych

noriem upravujúcich náhradu trov konania, musí však isť o výnimočný prípad jeho aplikácie, spočívajúci
v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane sporu. Podľa názoru súdu prvej inštancie v
tomto konaní nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. V danom prípade súd
nepovažoval za spravodlivé, aby žalobkyňa ako neúspešný účastník konania neniesla zodpovednosť
za výsledok konania. Žalobkyňa je síce starobnou dôchodkyňou s výškou starobného dôchodku spolu v
sume 426,80 eur, avšak bola to žalobkyňa, ktorá iniciovala predmetné sporové konanie, bola zastúpená

právnou zástupkyňou a žalovaní sa v dôsledku právnej obrany taktiež museli nechať právne zastúpiť.
Dodal, že o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o výške trov odvolacieho
konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v zmysle ust. 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
uznesenia.

Obsah odvolania a vyjadrenia protistrany

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s priznaním
náhrady trov konania žalovaným vo výške 100 %. Poukázala na skutočnosť, že jej bolo uznesením
Okresného súdu Prešov pod č.k. 8C/178/2016 zo dňa 22.10.2009 priznané oslobodenie od súdneho
poplatku vo výške 50% a následne bolo uvedené uznesenie potvrdené Krajským súdom v Prešove
č.k. 14Co/5/2010 zo dňa 11.02.2010, ktorým bola žalobkyňa čiastočne oslobodená od platenia súdnych

poplatkov a to z dôvodu, že je 75 ročná dôchodkyňa a nemá žiaden majetok, úspory alebo iné aktíva.
Jej jediným dôvodom obživy bol starobný dôchodok o výške 361,30 eur z ktorého uhrádzala výdavkyna chod domácnosti. Vzhľadom na vek jej bolo vtedy priznané, že má zvýšené náklady na lieky a
platenie súdnych poplatkov tak predstavuje výrazný zásah do jej majetkovej sféry. Poukázala na ust. §
257 C.s.p. v ktorom je upravené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia právnych noriem

upravujúcich náhradu trov konania. Žalobkyňa sa dôvodne domáhala svojho práva aj keď súd vydal
rozsudok, ktorý je v rozpore s právnymi normami a Ústavou SR. Podľa jej názoru bolo porušené jej
ústavne právo vlastniť majetok a pritom ochrana jej nebola poskytnutá a preto sa musela so sťažnosťou
obrátiť na Ústavný súd SR, aby tieto skrivodlivosti boli odstránené. Žalobkyňa je starobná dôchodkyňa
s vekom 82 rokov. Už jej samotný vek je výnimočným prípadom, a že sa musí domáhať svojho práva v

takomto veku. V súčasnosti žalobkyňa nie je schopná sa postarať o seba a je odkázaná na pomoc tretej
osoby. Poukázala tiež na okolností prípadu. Od začiatku sporu sa so žalovanými nedalo dohodnúť.
Zastáva názor, že je aj naďalej vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti s tým, že jej časť neoprávnené
užívajú žalovaní. Poukázala na svoj zdravotný stav. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd
uznesenie zrušil a trovy konania účastníkom nepriznal.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 3. rade, ktorá navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne. Poukázala na skutočnosť, že napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov zo dňa 06.02.2015, č.k. 8C/178/2009-312 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 26.07.2016, č.k. 21Co/228/2015-342 bola žaloba právoplatné zamietnutá, žalobkyňa tvrdí, že
sa svojho práva domáhala dôvodne. Žalobkyňa opätovne poukazuje na svoj vek a príjem, avšak aj s

touto argumentáciou sa súd prvej inštancie presvedčivo a zrozumiteľne vyrovnal. Žalobkyňa napriek
veku a majetkovým pomerom na ktoré poukazuje sa nechala zastupovať advokátkou, ktorej nepochybne
uhrádza odmenu za poskytovanie služieb. Žalobkyňa bola v priebehu konania viackrát upozornená, že
v prípade ak jej žaloba bude zamietnutá, bude povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili aj žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí navrhli potvrdiť uznesenie súdu
prvej inštancie s poukazom na vyjadrenie žalovanej v 3. rade k odvolaniu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods.
1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie a ani zmenu.

7. V danom prípade bolo predmetom konania v zmysle zmien žaloby nárok žalobkyne na uloženie
povinnosti žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť oplotenie
pozemku prebiehajúce cez podrobné body situačného náčrtu a pivnicu prebiehajúcu po podrobných
bodoch 2,6,7 a 8 situačného náčrtu z pozemku parcely registra ,,C“ KN č. 739/6 orná pôda zapísanom

na LV č. 666 k.ú. Ličartovce, okres Prešov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol, keď dospel k právnemu názoru, že žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku na ktorom
sa oplotenie a stavby nachádzajú.

8. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

9. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

10. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno

kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné
prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania aje potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť
aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán

v priebehu konania a pod. Výrok o trovách konania musí byť v súlade s priebehom celého konania a
úvaha vedúca k ich náhrade musí byť odôvodnená.

11. V posudzovanej právnej veci je významné, že žalobkyni bolo súdom prvej inštancie uznesením
č.k. 8C/178/2009-27 zo dňa 22.10.2009 priznané oslobodenie od súdneho poplatku za návrh nad

sumu 49,75 eur a na podané odvolanie žalobkyňou odvolací súd uznesením č.k. 14Co/5/2010 zo
dňa 11.02.2010 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie s tým, že rozhodol o čiastočnom oslobodení
žalobkyne od súdnych poplatkov. Súdy pritom vychádzali zo zistení, že žalobkyňa je starobná
dôchodkyňa s čistým mesačným príjmom tvoreným starobným a vdovským dôchodkom vo výške 361,30
eur, neeviduje žiadne dlhy, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, avšak vlastni viacero nehnuteľností
či už v individuálnom vlastníctve alebo podielovom spoluvlastníctve v katastrálnom území Ličartovce.

Oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 49,75 eur považovali za dostatočné s tým, že táto suma
u žalobkyne nespôsobí ohrozenie výživy a príliš nezasiahne do jej majetkovej sféry.

12. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania je treba prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré
môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti k náhrade trov konania. Výrok o trovách konania musí byť v

súlade s priebehom celého konania a úvaha vedúca k ich náhrade musí byť odôvodnená.

13. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí

z 06. 02. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 07. 10. 2004 vo veci Baumann
proti Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

14. Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak
nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa

musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012.)

15. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodnutí o náhrade trov konania žiadnym spôsobom
nevyrovnal zo zistením, že došlo v priebehu konania k rozhodnutiu o oslobodení od platenia súdnych
poplatkov u žalobkyne, či dôvody, pre ktoré došlo k oslobodeniu môžu mať vplyv na stanovenie
povinnosti k náhrade trov konania. Úlohou súdu nie je mechanicky rozhodovať o náhrade podľa výsledku

sporu, ale vždy zvážiť, či neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie
či nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov (porovnaj napr. sp. zn. ÚS 557/04).

16. V súvislosti zo zisteným stavom preto odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR
II. ÚS 563/2011-14 zo dňa 08.12.2011, ktorým prešlo testom ústavnej konformity uznesenie Krajského

súdu v Prešove č.k. 20Co/78/2011 zo dňa 21.07.2011, cit: ,,Vo veci sťažovateľa považoval krajský
súd za preukázanú existenciu okolností hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v sociálnej situácii
žalobkyne, pričom vychádzal z toho, že tieto existovali v čase jej čiastočného oslobodenia od povinnosti
platiť súdne poplatky právoplatným rozhodnutím okresného súdu a trvali aj v čase rozhodovania
krajského súdu. Svoje rozhodnutie o použití ustanovenia § 150 OSP založil teda krajský súd na takom

dôvode, ktorý toto zákonné ustanovenie považuje za relevantný a ktorý je v súlade s jeho zmyslom a
účelom. Krajský súd pri aplikácii § 150 OSP rešpektoval hranice sudcovskej úvahy dané účelom tohto
ustanovenia a náležite zdôvodnil svoj postup. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd pri rozhodovaní
o náhrade trov konania a aplikácii § 150 OSP našiel v okolnostiach prípadu spravodlivú rovnováhu,
tak ako to od neho vyžaduje obsah základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods.

1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru. S ohľadom na
uvedené je vylúčené nielen to, aby postupom krajského súdu rešpektujúcim ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku došlo k porušeniu týchto práv sťažovateľa, ale aj k porušeniu práva na spravodlivý
proces v spojení s právom na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu (ktorého samostatné porušeniesťažovateľ navyše ani nenamietal). V prípade sťažovateľa teda nešlo o prípad, v ktorom by krajský súd
formalistickým postupom umožnil presadenie zrejmej nespravodlivosti. Krajský súd naopak dôsledne a
ústavne konformne využijúc svoje moderačné právo v intenciách zákona zmenil rozhodnutie okresného

súdu o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi. V tomto prípade od krajského súdu ani účel
zákona ani história jeho vzniku, ani systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov
nevyžadovali dospieť k inému záveru, než ktorý uviedol v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd našiel
interpretáciou abstraktných noriem, konkrétne právo rešpektujúc ústavné zásady.“

17. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne nevyrovnal so všetkými
okolnosťami prípadu , ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania. Napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vracia vec
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 C.s.p.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí dôsledne

vyrovnať s možnosťou aplikácie § 257 C.s.p. Musí sa vyrovnať s dôvodmi oslobodenia od platenia
súdneho poplatku u žalobkyne, prihliadnuť na okolnosti v prejednávanej veci, vzťahy medzi účastníkmi
konania a až po zistení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa
uvedeného zákonného ustanovenia posúdi či sú splnené dôvody pre aplikáciu tohto ustanovenia. Musí
sa vyrovnať so všetkými argumentmi strán konania tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo (§

234 ods. 2 v spojení s § 220 ods.2 C.s.p).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).