Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/376/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714210419
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8714210419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1/ T. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v V. J. č. XX, 2/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V. J. č. XX a 3/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v V. J. č. 30, právne zastúpených K. & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v
O., G. sv. N. č. XX proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v
Bratislave na ul. Štefánikovej č. 17, právne zastúpenému FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom v
Bratislave, na Dvořákovom nábreží č. 8/A, o zaplatenie sumy 80.000 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 22.09.2015 č.k. 20C/117/2014-177 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O trovách odvolacieho konania sa r o z h o d n e v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy je
voči žalovanému opodstatnený. Ďalej vyslovil, že o trovách konania sa rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázanúskutočnosť,podľaktorejdňa20.09.2011došlokdopravnej

nehode zavinenej Q. Z., vodičom motorového vozidla značky Škoda Octavia. Pri dopravnej nehode
okrem vodiča zahynul tiež spolujazdec B. Z., syn žalobkyne v 1. rade a brat žalobcov v 2. a 3. rade.

Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje
tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za
nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby upravuje ust. § 13 Občianskeho
zákonníka. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto zákonného ustanovenia, zákonná

úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo neoprávnene
zasiahnuté a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných
práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou
na strane druhej. Práva a povinností vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu.
Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka je teda subjektívne spätá
s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto
subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by

umožňovalo prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu ako osobu z tohto hmotnoprávneho
vzťahu povinnú. Z uvedených úvah teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
zásahom do osobnostných práv je v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka nositeľom
hmotnoprávnych povinností, ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Vposudzovanejvecibolonesporné,žezásahdoosobnostnýchprávžalobcovbolspôsobenýpridopravnej
nehode zavinenej poistencom žalovaného. Je nepochybné, že žalovaný, ktorý bol len účastníkom
poistného vzťahu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žiadnym

spôsobom nezasiahol do osobnostných práv žalobcov. V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
ust. § 13 ods. 2. Občianskeho zákonníka tak nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide. Zostáva teda posúdiť, či výklad ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., na ktorom žalovaný
založil svoj právny názor, že nie je v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy aj s ohľadom na úmrtie svojho
poistenca pasívne vecne legitimovaný je správny.

Z ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že jeho predmetom je upraviť povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takto určenému
predmetu korešponduje aj vymedzenie na koho sa poistenie zodpovednosti vzťahuje a vymedzenie
rozsahu poistného krytia. Právna úprava rozsahu poistenia zodpovednosti v ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z.z. podáva taxatívny výpočet prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z

hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, okrem prípadu uvedeného pod písmenom c), plne v zhode
s právnou úpravou spôsobu a rozsahu náhrady škody v Občianskom zákonníku (§ 442 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka). Poistený má v zmysle písmena a) tohto zákonného ustanovenia z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom je oprávnený uplatniť svoj nárok na

náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Naproti tomu pojem nemajetkovej ujmy v peniazoch za
zásah do osobnostných práv je upravený v prvej časti Občianskeho zákonníka v ust. § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka ako jeden z právnych prostriedkov ochrany osobnostných práv. Podstatou
a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo
porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je možné presne zistiť, výška

nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť, a teda ani preukázať.

Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 2, v ktorom vymedzuje pojmy pre účely tohto zákona, pojem škoda
osobitne nedefinuje a definíciu nepodáva ani Občiansky zákonník. Čo treba rozumieť pod pojmom škoda
nevysvetľuje ani teraz platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo 16.09.2009 o

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V Občianskom zákonníku
sa však nachádza právna úprava spôsobu a rozsahu náhrady (§ 442 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka), ktorá okrem iného vymedzuje čo sa pri škode na zdraví a usmrtení odškodňuje. Pokiaľ
ide o nároky nemajetkovej povahy, pri škode na zdraví sa odškodňuje bolesť poškodeného a sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 444 Občianskeho zákonníka). Pri strate života sa výživou oprávneným

osobám priznáva pozostalostná renta (§ 448 Občianskeho zákonníka) a uhrádzajú sa náklady spojené s
pohrebom, prípadne s liečením (§ 449 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Keďže zákon č. 381/2001 Z.z.
pojem škody nevymedzuje osobitným spôsobom a nemá ani špeciálne ustanovenie čo sa odškodňuje,
niet dôvodu takto vymedzenú škodu v Občianskom zákonníku nestotožniť so škodou vyjadrenou v
ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z.. Chráneným predmetom, za poškodenie ktorého má

poisťovateľ plniť za poisteného poškodenému, ak v zmluve nie je uvedené inak, nie je teda zásah
do súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život. Podľa súčasne platnej právnej úpravy možno teda
nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec
inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Sporným v konaní ostalo právne posúdenie, či úmrtím poistenca žalovaného došlo k zániku nároku
žalobcov. Podľa žalovaného uplatnené nároky žalobcov sú nárokmi, ktoré vznikli výlučne voči škodcovi
a ktoré jeho smrťou zanikli. V tomto smere má súd za to, že poistenie má za úlohu ekonomickú ochranu
jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov. Poisťovníctvo je založené na tvorbe poistno
- technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu a akumulácie poistného od poistených.

Z týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistné plnenia. Na základe dohody a za poplatok
poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom rozsahu. V prípade, že nastane poistná
udalosť, poisťovňa sa zaväzuje uhradiť poistenému dohodnutú poistnú sumu, v prípade poistenia
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie vzťahuje na následky spôsobené
poškodením pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na osobu poistenca. Uvedený druh

poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového vozidla povinná v zmysle ust. §
3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Poistenie slúži ako prostriedok na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho
nie je ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho prebrať.Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že nárok žalobcov uplatnený v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich
Občianskehozákonníkavnadväznostinaust.§4ods.2zákonač.381/2001Z.z.zanikolsmrťouškodcu-
poistenca žalovaného, v tomto smere má súd za to, že takýto výklad nie je správny a odporuje princípom

spravodlivosti. Súd je toho názoru, že pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné
vykladať tak, že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, i keď sa jedná o samostatné inštitúty, ak účelom poistenia
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo
v súvislosti s prevádzkou vozidla.

Z ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, Občianskeho
zákonníka vyplýva obsah práva na ochranu osobnosti. Do rámca všeobecnej úpravy ochrany osobnosti
patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie súkromného života zahŕňa aj právo na vytváranie a rozvíjanie
vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou súkromného života je rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy
medzi blízkymi príbuznými, s osobami v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Ide
o vzťahy medzi príbuznými bez ohľadu na skutočnosť či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti.

Predpokladom zodpovednosti a vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú
zásahom do osobnosti fyzickej osoby je existencia neoprávneného zásahu spôsobilému ujmu vyvolať a
príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho protiprávnosťou.

V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahu vyplýva z trestného konania vedeného

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v L., odborom kriminálnej polície. Protiprávne konanie a
príčinná súvislosť zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov vyplýva zo vzťahu žalovaného
ako poistiteľa a jeho poistenca Q. Z., vodiča vozidla, ktorý dopravnú nehodu zapríčinil. Vo vzťahu k
žalovanému, aplikujúc právnu úpravu Európskej únie a slovenskú právnu úpravu, je súd názoru, že
žalovaný je pasívne legitimovaným účastníkom konania. Skutočnosť, že vodič Q. Z. v čase dopravnej

nehody mal zo žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sporná nebola.

Vzhľadom na charakter prejednávanej veci, keď žalovaný namietal jednak základ uplatneného právneho
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj jej výšku, súd z dôvodu hospodárnosti konania v spojení

s ust. § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku najskôr rozhodol len o základe uplatneného nároku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobcov bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a to ako v otázke samotnej pasívnej legitimácie žalovaného, ako

aj v otázke možného a dovoleného súdneho dotvárania práva extenzívnym výkladom vnútroštátnych
zákonných ustanovení. Vo veci sa prvostupňový súd dostatočne nevysporiadal s relevantnou právnou
argumentáciou žalovaného a konštantnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, a to tak v otázke zániku prípadného nároku žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý je
nárokom výlučne osobnej povahy a zaniká smrťou oprávneného a smrťou povinného, ako aj v otázke

absencie priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou ako takou a zásahom do osobnostných
práv žalobcov.

Žalobcovia sa v konaní domáhajú nároku podľa ust. § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
z titulu ochrany osobnostného práva, do ktorého zasiahol vinník svojim konaním, a to zavinením

dopravnej nehody. Vo svetle aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(R 128/2014) platí, že vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať
sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené
súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je

fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti
upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov
alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého
konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv. V uvedenom prípade nie
je sporné, že pôvodcom neoprávneného zásahu do osobnostného práva žalobcov bol vinník ako

fyzická osoba - pôvodca, subjekt zásahu. Žalobcom tak vznikol nárok výlučne voči vinníkovi. Fyzická
osoba môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v § 13 Občianskeho zákonníka, ak je tu subjekt,
ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah do osobnosti. Týmto subjektom môže byť iná fyzická osoba,
právnickáosoba,štátaleboviacosôb.Povinnosťposkytnúťzadosťučineniepodľaust.§13Občianskehozákonníka je osobne spätá s osobou, ktorá sa dopustila neoprávneného zásahu do osobnostných
práv fyzickej osoby, takže má osobný charakter, a preto zaniká smrťou takejto osoby. Žalovaný by
bol povinný za vinníka plniť v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., pokiaľ by táto povinnosť existovala

aj u osoby samotného vinníka, resp. pokiaľ by takáto povinnosť prešla na inú osobu. Vzhľadom na
skutočnosť, že takúto povinnosť mal vinník len za svojho života a jeho úmrtím došlo bez ďalšieho k
jej zániku - t.j. k zániku nároku, nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že pokiaľ zanikol nárok ako taký,
logicky zanikla aj povinnosť plniť, a to aj zo strany žalovaného. Prvostupňový súd sa v rozsudku s
vyššie uvedenou právnou argumentáciou stotožnil, a to ako v časti konštatovania o osobnostnej povahe

nároku a skutočnosti, že k zániku takéhoto nároku dochádza smrťou zodpovednostného subjektu, tak
aj v konštatovaní, že takýto nárok neprechádza na ďalšiu osobu, a to ani na žalovaného. Následne
však nepochopiteľne a de facto úplne popierajúc svoj už skôr uvedený právny názor konštatuje, že
pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že nárok žalobcov zanikol smrťou škodcu - poistenca žalovaného, v
tomto smere má súd za to, že takýto výklad nie je správny a odporuje princípom spravodlivosti. Takýto
nečakaný záver je pritom v úplnom kontraste ako k odkazovanej judikatúre, tak aj k už skôr aprobovaným

tvrdeniam zo strany samotného prvostupňového súdu, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, čo má za
následok zmätočnosť rozsudku.

Pokiaľ ide o rozsudok ESD zo dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 je dôležité poznamenať, že ESD podáva
výklad práva únie, teda v uvedenej veci podal výklad smerníc zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti

za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Za žiadnych okolností však nepodal a ani nemohol podať
výklad vnútroštátnych predpisov. Súkromné právo členského štátu je oprávnený vykladať iba národný
súd, ktorý musí vychádzať z platného právneho stavu zakotveného v zákone č. 381/2001 Z.z. a v
Občianskom zákonníku. V okolnostiach prípadu je rozsudok ESD záväzný svojim výkladom práva
únie, nie však vnútroštátneho práva pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku. Samotný

rozsudok ESD teda žiadnym spôsobom nestanovuje, že pasívna legitimácia poisťovateľov podľa zákona
č. 381/2001 Z.z. je v sporoch o zaplatenie nemajetkovej ujmy pozostalých automaticky daná, ale iba
upresnil, že by tomu tak bolo, pokiaľ by toto bolo obsahom úpravy vnútroštátneho práva.

Vnútroštátne právo v zákone č. 381/2001 Z.z. de lege lata upravuje náhradu majetkovej, ako aj

nemajetkovej ujmy, avšak výlučne v rozsahu ustanovení § 444 až § 449 Občianskeho zákonníka, pričom
v ust. § 444 Občianskeho zákonníka pokrýva zodpovednosť za nemajetkovú ujmu na zdraví vo forme
náhradyzabolesťanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniavrozsahunárokovpodľaosobitného
právneho predpisu. Nároky z titulu ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka však do okruhu pôsobností zákona č. 381/2001 Z.z. nezahŕňa. Právna úprava rozsahu

poistenia zodpovednosti za škodu v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. podáva taxatívny výpočet
prípadov, ktoré podliehajú poistnému krytiu a ktoré sú z hľadiska rozlíšenia toho, čo sa odškodňuje, plne
vzhodesprávnouúpravouspôsobuanáhradyškodyvObčianskomzákonníkuustanovenouvust.§442
a nasledujúcich, vrátane ust. § 444. Pod takto vymedzenú škodu zákon č. 381/2001 Z.z. neumožňuje
subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcu z ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ

sa tak poistený s poisťovňou nadštandardne nedohodne v poistnej zmluve.

Súd členského štátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vypĺňať medzery
vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smerníc, avšak nemôže smernice EÚ
vykladať v rozpore s vnútroštátnym právom. Smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený

vertikálny priamy účinok. Ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne
alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby,
a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej, nesprávne alebo nedôsledne prebratej smernice
žiadna povinnosť. Priama aplikácia smernice teda prichádza do úvahy výlučne v sporoch, kde je
žalovaným členský štát, resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene. Žalovaný však nie je orgánom

konajúcim v mene členského štátu, ale je súkromnou právnickou osobou, podnikajúcou na základe
Obchodného zákonníka, zákona č. 381/2001 Z.z. a zákona č. 8/2008 Z.z.. V súlade s uvedenými
predpismi sú s klientmi žalovaného uzatvárané poistné zmluvy, ktorých súčasťou sú aj všeobecné,
prípadneosobitnépoistnépodmienky.Voblastipovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla súčasťou poistných podmienok nie je nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy v súlade s platnou a účinnou vnútroštátnou úpravou. Toto je reflektované aj v
samotnej výške poistného. Prípadné uplatňovanie výkladu ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.
v smere, že pod náhradu škody na zdraví podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) tohto právneho predpisu
je možné subsumovať aj prípadné nároky z titulu ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a nasledujúcichObčianskeho zákonníka vedie jednoznačne k ústavne nekonformnému výkladu, teda k výkladu contra
legem, kde takúto možnosť uplatnenia vylučuje aj samotné komunitárne právo. Slovenská vnútroštátna
úprava, ktorá zákonom č. 381/2001 Z.z. nepokrýva nároky z titulu ochrany osobnosti pozostalých nie je

v európskom priestore výnimkou, ale je tomu tak aj napríklad v Nemecku, Rakúsku, Estónsku, Lotyšsku,
Litve a Českej republike (do 31.12.2013).

Vzhľadom na skutočnosť, že poistnou udalosťou je dopravná nehoda a zásah do osobnostných práv
žalobcov nastal až sprostredkovanie v dôsledku ich reakcie na následky tejto dopravnej nehody,

neexistuje vo vzťahu k žalobcom a uplatňovanej nemajetkovej ujme priama príčinná súvislosť s poistnou
udalosťou ako takou. Aj v prípade teoretického akceptovania premisy, že pod škodu na zdraví je možné
extenzívnym výkladom zahŕňať aj nemajetkovú ujmu pozostalých, je potom žalovaný priamo zo zákona
č. 381/2001 Z.z. de facto aj de iure oslobodený od povinnosti plniť za poisteného škodu (nemajetkovú
ujmu), a to práve z dôvodu absencie priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, čo bol povinný
aplikovať.

Pre prípad potvrdenia rozsudku žalovaný v zmysle ust. § 238 ods. 3 O.s.p. požiadal o pripustenie
dovolania v nasledujúcich otázkach.

1. Sú alebo nie sú právo na poskytnutie morálnej i peňažnej satisfakcie podľa ust. § 13 Občianskeho

zákonníka, ako aj k tomu zodpovedajúca povinnosť, právami osobnej povahy, ktoré zanikajú smrťou
oprávneného alebo smrťou povinného v zmysle ust. § 579 Občianskeho zákonníka.

2. Možno pojem škoda na zdraví v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. extenzívne
vykladať tak, že tento pojem bez ďalšieho zahŕňa aj nároky na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a

nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

3. Pokiaľ by odpoveď na predošlú otázku bola kladná, je poistiteľ v zmysle ust. § 5 ods. 1 písm. h) zákona
č. 381/2001 Z.z. povinný nahradiť za poisteného škodu aj pokiaľ táto nie je v priamej príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou, ale vzťah príčiny a následku je iba sprostredkovaný.

Žalobcovia navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,

že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej právna úprava povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je obsiahnutá v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento právny predpis a rovnako ani Občiansky
zákonník termín škoda nedefinuje. Vo všeobecnosti pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným
ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia
zákona. Ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia upravené v ust. § 444 Občianskeho

zákonníka. Ak samotný Občiansky zákonník pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia tieto
nemajetkové ujmy považuje za súčasť náhrady škody, niet rozumného dôvodu vylúčiť z pôsobnosti
zákona č. 381/2001 Z.z. nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa
stali obeťami dopravnej nehody, a to len preto, lebo možnosť priznania takejto nemajetkovej ujmy je
systematicky zaradená do prvej časti Občianskeho zákonníka upravujúceho v ust. § 11 a nasledujúcich

ochranu osobnosti.

Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 27a prebral právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
uvedené v prílohe. V tejto prílohe v zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstieva Európskej únie sú uvedené i Smernica Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými
vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, druhá Smernica Rady 84/5/EHS

z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a tretia Smernica Rady 90/232/EHS zo
14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno
posudzovať izolovane bez ohľadu na cieľ sledovaný vyššie uvedenými smernicami.

K otázke krytia náhrady ujmy povinným poisteným zásadne stanovisko vyslovil Súdny dvor vo svojom
rozsudku vydanom dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 týkajúcej sa C. I.. V tomto rozhodnutí uviedol, že
článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a
kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a ods. 2 druhej Smernice

Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zmenenej a doplnenej Smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.05.2005 a článok 1 ods. 1 tretej Smernice Rady
90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle,

že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej. Súdny dvor v rozhodnutí zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry sa ustanovenia
práva únie majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo všetkých jazykoch

únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva únie sa má predmetné
ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je súčasťou.
Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej Smernice v podstate používajú pojem „ujma na
zdraví“, ako aj pojem „osobná ujma“, treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení a Smernice.
V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto pojmy dopĺňajú pojem „škoda na majetku“, a pripomenúť, že

uvedené ustanovenia a Smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto okolností treba
uplatniť extenzívny výklad, a to taký, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma, ak jej náhradu
na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom
spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú
traumu. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou a treťou

Smernicou patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu domáhať
náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 bodu 2 v spojení s článkom
3 ods. 1 prvou vetou prvej Smernice vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa tejto Smernice
platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na

náhradu škody spôsobnej motorovými vozidlami. Na druhej strane treba spresniť, na rozdiel od tvrdenia
nemeckej vlády, že tretia Smernica nezúžila okruh chránených osôb, ale naopak stanovila povinné krytie
škôd, ktoré vznikli niektorým osobám považovaným za zvlášť zraniteľné. Okrem toho, keďže pojem
škoda uvedený v článku 1 bode 2 prvej Smernice nie je nijako presnejšie vymedzený, v rozpore s
tvrdením estónskej vlády nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody akou je nemajetková ujma

majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu, mali by sa vylúčiť z
tohto pojmu. Na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej Smernici nemožno dospieť k
záveru, že normotvorca únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito Smernicami len na osoby, ktoré sa
priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich
vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní

príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola pokrytá povinným poistením v určitých
minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej Smernice. V prejednávanej veci by to tak malo
byť, nakoľko osoby nachádzajúce sa v postavení pani Kataríny Haasovej a jej dcéry majú v súlade s ust.
§ 11 a § 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku
úmrtia ich manžela, resp. otca. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou

vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho zákonníka,
ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti
týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Keďže totiž zodpovednosť poisteného,
ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z ust. § 11 a § 13 českého Občianskehozákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje,
že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré
odkazujú uvedené smernice.

Vychádzajúc z tohto rozhodnutia pod pojem škoda na zdraví použitý v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z.z. treba zahrnúť i nemajetkovú ujmu utrpenú v dôsledku úmrtia blízkeho príbuzného
pri dopravnej nehode. Pre možnosť pokrytia takejto náhrady povinným poistením zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlajeprávnevýznamnéto,čivnútroštátneprávonáhradu

tejto nemajetkovej ujmy upravuje a nie to, že uvedená náhrada nie je začlenená do časti týkajúcej sa
zodpovednosti za škodu. V podmienkach Slovenskej republiky je právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch upravené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru o potrebe pokrytia
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode
povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel dospel Súdny
dvor i v rozsudku zo dňa 24.10.2013 vydaným vo veci C-277/12 žalobcu Z. V..

Výklad pojmu „ujma“ podal Súdny dvor i vo veci žalobcu Q. H. vedenej pod sp. zn. C-63/09. V zmysle
tohtorozsudkupojem„ujma“tvoriacipodkladčlánku22ods.2Dohovoruozjednoteníniektorýchpravidiel
pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretý v Montreale 28.05.1999, ktorý stanovuje obmedzenie
zodpovednosti leteckého dopravcu za ujmu spôsobenú najmä stratou batožiny, sa má vykladať v tom

zmysle, že zahŕňa tak majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu.

Pri výklade a aplikácii právnych predpisov je potrebné mať na pamäti ich účel a zmysel. Je preto
nevyhnutné vychádzať z osobitosti každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených
skutkových okolnostiach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť ako v danej veci značne

komplikované a netypické. To ale nezbavuje všeobecné súdy povinností urobiť všetko pre spravodlivé
riešenie, hoci sa to môže javiť zložité. Písané právo je treba vykladať tak, aby plnilo svoju funkciu
spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému, aby obstálo podľa zdravého rozumu a
predstáv spravodlivosti panujúcich v spoločnosti.

Podľa ust. § 13 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Uvedené ustanovenie pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zníženia
dôstojnosti fyzickej osoby, a to za situácie, ak by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Právo
na súkromie sa neobmedzuje len na slobodné rozhodovanie fyzickej osoby o sprístupňovaní skutočností
týkajúcich sa jej súkromia iným osobám a na ochranu proti neoprávneným zásahom do tohto oprávnenia
fyzickej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a

rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, nakoľko súčasťou súkromného života je tiež rodinný
život zahŕňajúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, najmä vzťahy sociálne a morálne. Rodinný život
zahŕňa okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi bez ohľadu na skutočnosť, či spolu
trvale žijú alebo nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah
do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom

k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym, citovým a kultúrnym väzbám predstavovať tak
vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobností pozostalého, že môže byť kvalifikovaná
ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu Občiansky zákonník dáva
podmienky pre uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v
dôsledku smrti blízkej osoby. Ak k smrti blízkej osoby dôjde v dôsledku prevádzky motorového vozidla,

vzniknutá nemajetková ujma musí byť pokrytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Aj keď pri dopravnej nehode dňa 20.09.2011 zomrel i vodič motorového vozidla, ktorý mal zároveň
so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, táto okolnosť zánik povinnosti žalovaného plniť nespôsobuje. Zákon
č. 381/2001 Z.z. ako osobitný právny predpis zánik poistenia zodpovednosti upravuje v ust. § 9. V
zmysle tohto ustanovenia poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným predpisom
zaniká aj z ďalších dôvodov presne vymenovaných, medzi ktorými ale smrť poisteného uvedená nieje. Čo sa týka dôvodov ustanovených osobitným predpisom, v odkaze 12 k ust. § 9 sa uvádzajú
iba ust. § 800 a § 802 Občianskeho zákonníka. Ani v týchto ustanoveniach smrť poisteného nie je
uvedená ako dôvod zániku poistenia. Pri zániku poistenia komplexne upraveného zákonom č. 381/2001

Z.z. preto nemôže prichádzať do úvahy aplikácia ust. § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať
dlžník. Okrem toho zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 15 upravuje priamy nárok poškodeného na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi. To znamená, že plnenie nie je viazané iba na osobu poisteného.
Cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je predovšetkým

odškodniť poškodenú osobu, ktorou sa v zmysle článku 1 bodu 2 Smernice Rady 72/166/EHS
rozumie akákoľvek osoba oprávnená na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými
vozidlami. Tento cieľ by nebolo možné naplniť, ak by povinnosť žalovaného plniť závisela len od toho,
či vodič, ktorý bol zároveň aj poisteným pri dopravnej nehode zomrel alebo nie. K takýmto úmrtiam v
cestnej premávke dochádza pomerne často, a preto nemožno pripustiť, aby z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neboli uspokojení tí

poškodení, ktorým síce bola spôsobená majetková alebo nemajetková ujma prevádzkou motorového
vozidla, avšak osobou, ktorá dopravnú nehodu neprežila. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že
vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená smrť synovi a bratovi žalobcov mal
so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla i v čase dopravnej nehody.

Keďže smrťou osoby zodpovednej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nedochádza
k zániku poistenia a povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode, nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému je opodstatnený.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

Vo veci dovolanie pripustené nebolo, nakoľko na predložené otázky podal uspokojivú odpoveď Súdny
dvor v rozsudku vydanom vo veci C-22/12.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.