Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. október 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/176/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212065
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7813212065.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobkyne F.. H. V. S., Kpt.

Nálepku 1433, Trebišov, IČO: 10798676, právne zast. JUDr. Marek Giba, advokát, Hviezdoslavova
1234/4, Trebišov proti žalovanej S. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, N., právne zast. JUDr.
Alexander Milko, advokát, Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o zaplatenie 3 981,63 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3 981,63 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.
01. 2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobkyni plnú náhradu trov konania voči žalovanej.

Štátu súd p r i z n á v a voči žalovanej plnú náhradu trov konania, ktoré platil.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej 3 981,63 Eur s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania od 01. 01. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým,
že má voči žalovanej pohľadávku na základe neuhradenej kúpnej ceny za dodaný potravinársky tovar.
Žalovaná sa svoj záväzok zaviazala zaplatiť žalobkyni na základe dohody v splátkach, počnúc 24.
týždňom roku 2012 až do 52. týždňa roka 2012. Medzi stranami sporu nebola dohodnutá výška úroku
z omeškania, preto si žalobkyňa uplatnila úrok v zmysle § 369 Obchodného zákonníka (OZ) vo výške

8,75 % ročne od 01. 01. 2013. Ako prílohu doručila Dohodu uzavretú medzi F.. H. V. a pani X., N. zo dňa
08. 06. 2012, kde je uvedený zoznam neuhradených dodacích listov.

2.Súd vydal v konaní na návrh žalobkyne platobný rozkaz č.k. 19Ro/288/2013-6 zo dňa 27. 11. 2013,
proti ktorému podala žalovaná odpor, kde uviedla, že navrhuje návrh zamietnuť, nesúhlasí s ním,
pretože ona nikdy neprevzala záväzok uhradiť žalobkyni sumu 3 981,63 Eur a teda nie je pasívne vecne
legitimovaná. Podpísaním dohody zo dňa 04. 06. 2012 o splátkovom kalendári nedošlo k prevzatiu dlhu,

pretože neboli naplnené základné zákonné predpoklady tohto inštitútu. Ona bola len zamestnankyňu
spoločnosti Polygrafia, O & S s.r.o. so sídlom Slavošovce, ktorej spoločnosti bol dodávaný tovar
žalobkyňou. V žiadnom prípade dohodu zo dňa 04. 06. 2012 nepodpisovala s úmyslom prevziať dlh
za spoločnosť Polygrafia O & S s.r.o. a nevyplýva to ani zo samotnej písomnej dohody. Nebola ani
konateľkou, ani štatutárnym zástupcom spoločnosti o čom mala žalobkyňa vedomosť.

3.Právny zást. žalobkyne sa k tomuto vyjadreniu vyjadril tak, že žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobkyni

3 981,63 Eur, čo doteraz neurobila.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.5. Žalobkyňa vypovedala, že Polygrafia s.r.o. bol ich dlhoročný odberateľ. Systém bol taký, že sa
platilo dozadu. Najprv mala dílerku, ona potom odišla do Anglicka, takže tieto veci riešila osobne
žalobkyňa.Keďsadostalidoomeškania,išlaosobnezažalovanou,pretožeonavšetkyvecizaPolygrafiu

vybavovala, sľúbila, že zaplatí predmetný dlh. Pripadala jej seriózna, tak verila, že to tak bude. Potom
prišla za ňou do firmy s mladým chlapcom a povedala, že Polygrafiu museli zrušiť, pretože ekonómka
ich okradla, je voči nej aj trestné stíhanie a že tieto záväzky prevzala firma Slavpek, ktorá ich bude plniť,
čo sa aj dialo, no potom znova nebolo platené, tak ju kontaktovala. Bolo jej oznámené, že túto pekáreň v
Slavošovciach prevzal niekto iný, no on tam bol len krátky čas a že žalovaná ide predávať túto pekáreň.

Žalobkyňa sa uspokojila, myslela, že zaplatí dlh z výťažku z predaja. Keďže sa tak nedialo, asi v októbri
2011 chcela, aby podpísala prvý splátkový kalendár, poslala písomný návrh splátkového kalendáru
šoférom, no žalovaná ho vrátila nepodpísaný. Potom za ňou vycestovala spolu s kamarátkou, aby mala
svedka, pričom žalovaná uviedla, že zaplatí dlh, vtedy podpísala predmetnú dohodu, len žiadala, aby
jej peniaze neposielala na firemný účet, ale na jej osobný účet a takto je to tam aj uvedené. Dohodu
však neplnila. Bola tam prítomná aj M. Z. L. K.. Žalobkyňa vedela, že konateľom spoločnosti je manžel

žalovanej, no žalovaná túto celú spoločnosť viedla, ona všetko vybavovala. Myslela si, že vedie celú
pekáreň, že ona má na starosti celú pekáreň. Manžel žalovanej nikdy netelefonoval, nič neriešil. Aké
oprávnenia má žalovaná v spoločnosti si neoverovala. Žiadne písomné poverenia o splnomocnení jej
žalovaná nepredložila, ale keďže prišla za ňou osobne do Y. zo N. s tým, že založila novú firmu, ktorá
to zaplatí, teda firmu Slavpek, tak si myslela, že to tak bude. Pri podpisovaní tejto dohody žalovanej

povedala, aby podpísala, že ona žalovaná dlhuje jej, lebo ona - žalovaná po celý čas tvrdila, aby sa
nebála, že jej to zaplatí. Preto jej žalobkyňa povedala, aby jej podpísala aspoň tento papier. Dohodu
žalobkyňa mala pripravenú predtým ako prišla. Ona ju napísala. Písomná zmluva o tom, že žalovaná
preberá dlh, ktorý je predmetom dohody spísaná nebola, bol spísaný len tento jeden papier, ktorým
žalovaná súhlasila, že ona to zaplatí. Preto tam žalobkyňa tak napísala, lebo predchádzajúcu dohodu

jej žalovaná nepodpísala. Chcela mať nejaký papier, že jej dlhuje, preto tam neuviedla, že preberá dlh.

6.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravda, že keď prišla žalobkyňa s predmetnou dohodou,
bola s ňou kamarátka, prišla sama. Ona predmetný dlh na seba nikdy neprevzala, brala to tak, že je to
oznámenie splátkového kalendára, určite tento dlh neprevzala na seba. Ona pani M. Z. nikdy nevidela.

Nebolo to tak pri podpise dohody, že jej žalobkyňa povedala, aby dlh prevzala na seba. Povedala jej, že
sú nezaplatené veci, či jej dlh podpíše. Ona to podpísala s tým, že s týmto listom oboznámi majiteľov, no
nikdy dlh nezobrala na seba. Nie je pravda, že žiadala, aby bolo na tej dohode uvedené číslo osobného
účtu žalobkyne, žalobkyňa priniesla dohodu s takto preškrtnutým číslo účtu. Ona tie účty nepozná. Je
pravda, že bola taká menšia dohoda medzi žalobkyňou a Slavpekom, že pokiaľ budú peniaze, tak sa

bude dlh platiť, snaha bola, ale skončilo sa to tak ako to skončilo. Ona bola zamestnaná v tejto firme, v
tejto firme bol jej syn, nie manžel ako uviedla žalobkyňa.

7.Z výpovede svedkyne M. Z. súd zistil, že je kamarátkou so žalobkyňou, poznajú sa dávnejšie. Zavolala
ju so sebou, keď išla ku žalovanej z dôvodu, aby bola ako svedok. Išli tam raz, nebola tam, potom

nevie po akom čase išli so žalobkyňou za ňou druhýkrát, žalovaná zavolala ich na poschodie, vošli
do miestnosti, ona si sadla na gauč do miestnosti, ktorú používali ako kanceláriu. Žalobkyňa mala so
seboupapiere,ktorédalapodpísaťžalovanej,žalovanápodpísalato,čojejdalapodpísaťbezproblémov,
pričom jej hovorila, aby sa nebála, že jej zaplatí čo požaduje, veď jej platila aj to, čo už predtým dlhovala.
Hovorila to o sebe, že ona platí. Vyzerala pritom dôveryhodne. Papier, ktorý dala podpísať svedkyňa

videla, vie, že išlo o dlh. Mimo toho stretnutia, ani predtým, ani potom žalovanú nestretla, nevidela.
Videla ju tu na minulom pojednávaní, keď stála vonku na chodbe, pretože ju žalobkyňa zavolala, aby
prišla, vtedy žalobkyňu spoznala. Tá budova je v Slavošovciach, stretli sa pred budovou, ona išla z
domu, aj žalobkyňa, ešte jej po ceste volala, kde to je, lebo ona tam už bola. Je to staršia podlhovastá
budova, obchod je z boku, ony vchádzali na poschodie zo zadu. Boli tam len ony tri, nikto iný tam nebol.

Žalovaná hovorila, že zaplatí ten dlh, že žalobkyňa môže byť kľudná, lebo vidí, že aj prechádzajúce
začala splácať. Pamätá si to preto, lebo aj ja podniká a každý človek, ktorý má dlhy, mal by to aj zaplatiť,
preto si to zapamätala. Nepamätá si, v akom časovom odstupe bola návšteva u žalovanej, asi rok, rok
a pol, zima to nebola, vie, že raz pršalo, nevie, či to bolo prvý alebo druhýkrát. Dátumy si nepamätá, len
si pamätá, aká to bola budova, vedela by ju aj teraz nakresliť, ako to tam vyzerá. Keď tam boli prvýkrát,

tak vošli do obchodíku, v ktorom bol pult, nejaký sivý regál bol za pultom, možno bol aj drevený, pýtali sa
pracovníka na žalovanú, ona tam vtedy nebola. Myslí si, že aj prvýkrát, aj druhýkrát boli v tej istej budove.
Vtedy jej žalobkyňa povedala, že keď najbližšie príde, zavolá jej, aby šla s ňou a bolo to tak, že keď išla,
tak jej zavolala. Boli medzitým mesiace, čo išli druhýkrát. Nemá dôvod klamať, prišla na súd. Vypovedalapravdu. Ako už povedala, so žalobkyňou sa ani predtým, ani po tom nerozprávali, kontaktovala ju, len
keď tam išla. Je prekvapená, že žalovaná tvrdí, že tam nebola. Súd vykonal konfrontáciu žalovanej so
svedkyňou na nasledujúcom pojednávaní ako bola vypočutá. Svedkyňa naďalej trvala na tom, že bola vo

firme žalovanej, videla ju tam a žalovaná ju tiež určite videla. Nedovolila by si na súde klamať. Žalovaná
naďalej tvrdila, že ani ona si nedovolí klamať, je to tak, že svedkyňa tam vtedy určite nebola.

8.Právny zást. žalovanej na pojednávaní dňa 22. 10. 2015 súdu predložil listinný dôkaz a to predmetnú
dohodu, ktorú má žalovaná, resp. kópiu dohody, kde nie je uvedený zoznam neuhradených dodacích

listov, ktorý je uvedený na dohode, ktorú predložila žalobkyňa, pričom uviedol, že má zato, že tento
zoznam bol dodatočne dopísaný, v žiadnom prípade dodacie listy neboli súčasťou tejto dohody. Právny
zást. žalobkyne tvrdil, že aj tu na pojednávaní má originál predmetnej dohody a tento originál bol daný
na podpis žalovanej. Žalovaná aj vedela čísla dodacích listov, lebo už predtým jej to žalobkyňa doručila.
Žalovaná tvrdila, že podpísala dohodu len v jednom vyhotovení, urobila si hneď vtedy fotokópiu a teraz
túto fotokópiu predložila súdu, pričom žalobkyňa tvrdila, že pred ňou žalovaná túto dohodu nefotila, takže

keď ju teraz predložila vo fotokópii, musí mať aj originál.

9.Súd na túto skutočnosť nariadil znalecké dokazovanie. Znalec F.. Z. S., odbor kriminalistika, odvetvie
grafická diagnostika vo svojom znaleckom posudku (ZP) č. 1/2016 zo dňa 06. 06. 2016 na otázku súdu
„zistite,čijepravdivétvrdeniežalovanej(načl.69spisu)otom,žezoznamneuhradenýchdodacíchlistov

na dohode zo dňa 04. 06. 2012 bol dodatočne dopísaný“ zodpovedal tak, že sporná časť dohody v dolnej
časti„Zoznamneuhradenýchdodacíchlistov...“bolasúčasťoudohodyvčasejejpodpisu.Znaky,ktoréby
svedčiliomanipuláciisdohodouzodňa04.06.2012,resp.dotláčaníspornejčasti zmluvynebolizistené.
V iných zisteniach znalec uviedol, že nakoľko sa písací prostriedok nachádza na tonerových plochách,
je zrejmé, že v čase podpisu dohody bola jej súčasťou aj sporná časť „Zoznam neuhradených dodacích

listov...“. Fotokópia dohody je s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou x-ta generácia (nie
je možné vylúčiť skenovania a následnú tlač, resp. iné manipulácie), t. j. nejedná sa o priamu fotokópiu
dohody vyhotovenú priamym kopírovaním originálu (predmet č. 1), ale ide o fotokópiu ďalšej generácie,
t. j. fotokópiu vyhotovenú z fotokópie - podrobnejšie popísané v časti „II. Posudok“.

10.Právny zást. žalovanej na pojednávaní dňa 22. 09. 2016 súdu doručil vyjadrenie, kde uviedol, že
žalovaná k záverom ZP uvádza, že ona do súdneho spisu založila fotokópiu listiny, ktorú ona mala
k dispozícii v spisovom materiály. Zo záverov ZP vyplýva, že fotokópia tejto dohody je fotokópiou
ďalšej generácie, teda fotokópia vyhotovená z fotokópie a nejedná sa o fotokópiu vyhotovenú priamym
kopírovaním originálu. Pokiaľ sa žalovaná vyjadrovala na pojednávaní k tejto dohode, tak vychádzala z

dohody, ktorú mala k dispozícii ako kópiu zo spisového materiálu, teda zotrváva na svojom stanovisku,
že predložila fotokópiu listiny, ktorú podpisovala a ktorú našla v spisovom materiály. Naďalej tvrdí, že či
už dohoda, ktorú predložila na pojednávaní dňa 22. 10. 2015 žalobkyňa, teda dohoda, ktorá obsahuje
aj Zoznam neuhradených dodacích listov, alebo fotokópia dohody, ktorú predložila žalovaná, nebola z
jej strany podpísaná s úmyslom prevziať dlh tak ako to tvrdí žalobkyňa. Žalovaná podpisovala dohodu

o splátkovom kalendári v úmysle túto predložiť ako návrh zaplatenia faktúr spoločnosťou Polygrafia
s.r.o. a tejto spoločnosti túto dohodu aj predložila. Pre platnosť zmluvy o prevzatí dlhu sa vyžaduje,
aby sa uzavrela písomnou formou. Dohoda o splátkovom kalendári, ktorú žalobkyňa predložila nie je
zmluvou o prevzatí dlhu tak ako to má na mysli § 531 OZ a tak ako to tvrdí žalobkyňa. Dohoda o
splátkovomkalendárijedohodouosplácanídlhu,avšakzvýsledkovdokazovanianevyplývaažalobkyňa

to ani netvrdí, že žalovaná pred podpísaním Dohody o splátkovom kalendári uzavrela so žalobkyňou
Zmluvu o prevzatí dlhu, ktorého dôsledkom by mala byť povinnosť žalovanej splácať dlh popri pôvodnom
veriteľovi. Naopak, žalovaná podpisovala Dohodu o splátkovom kalendári v úmysle ju predložiť ako
návrh spoločnosti Polygrafia na zaplatenie dlhu tejto spoločnosti voči žalobkyni. Dohoda o splátkovom
kalendárijeabsolútneneplatnýmprávnymúkonomatozdôvodu,žejeneurčitáanajmänezrozumiteľná,

najmä s prihliadnutím aj na výpoveď žalobkyne a jej tvrdenia, že ona trvá na tom, že táto dohoda je
prevzatím dlhu. Vôľa žalovanej ako aj okolnosti uzavretia dohody nevyjadrujú určitú a zrozumiteľnú
dohodu účastníkov. Táto dohoda je absolútne neplatným právny úkonom aj z toho dôvodu, že podľa §
145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných
veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V zmysle tohto ustanovenia

sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželom
vyžaduje súhlas druhého manžela, ak nejde o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za
následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a OZ ide o relatívnu neplatnosť. Základnou
podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 OZ na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonutýkajúceho sa spoločných vecí. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri
ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy. Právnym dôsledkom
úkonom žalovanej je právny stav, že v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúce z uzavretej dohody sa

veriteľ, t. j. žalobkyňa môže domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku
patriaceho do BSM, t. j. predajom spoločných vecí tvoriacich masu BSM. Z tohto pohľadu sa nesporne
javí, že úkony právnych úkonov, príp. zmluvy o prevzatí dlhu sa môžu prejaviť aj vo sfére spoločných
vecí tak, ako to má na mysli práve § 145 OZ. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že samotné právne
úkony zaväzujú len jedného z manželov. K tejto problematike zaujal stanovisko Ústavný súd SR sp.

zn. 1.US 26/2010, podľa ktorého všeobecné súdy nemôžu vychádzať len z bezprostredného priameho
vzťahu k spoločným veciam, ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu
vo sfére spoločných vecí. Zaujal stanovisko, že pre aplikáciu § 145 OZ nie je nevyhnutné, aby išlo
o priamy, či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, ale postačí, ak ide o vzťah
sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov alebo možných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére
spoločných vecí. Takýto právny úkon je potrebné posudzovať cez prizmu dobrých mravov, pretože

aj v kontexte sa javí, že ide o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda neplatný podľa § 39 OZ.
Za týchto okolností odporuje dobrým mravom, keď žalovaná ako fyzická osoba bez súhlasu svojho
manžela dohodou s veriteľom prevezme záväzok spoločnosti v sume 3 981,63 Eur s príslušenstvom a
teda sa stane spoločným a nerozdielny dlžníkom popri spoločnosti Polygrafia O & S s.r.o. Slavošovce,
pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej

pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže pôvodný dlžník ani žalovaná nie sú reálne schopní tento
záväzok splniť. Spolu s týmto vyjadrením súdu bolo na pojednávaní doručené Čestné prehlásenie Petra
Lišku, nar. 17. 03. 1947, bytom Slavošovce 531, kde uvádza, že v mesiaci december 2013 sa dozvedel,
že jeho manželka je žalovanou v konaní OS Rožňava o zaplatenie 3 981,63 Eur s príslušenstvom a to na
základe dohody, ktorú mala podpísať v N. pre F.. H. V. ako splátkový kalendár za spoločnosť Polygrafia

O & S s.r.o. so sídlom Slavošovce. Podľa udania manželky ona túto dohodu nepodpisovala v úmysle,
že ju bude splácať, ale ju podpisovala len ako prevzatie pre odsúhlasenie spoločnosťou Polygrafia O &
S s.r.o. Slavošovce. Čestne prehlasuje, že on nedal manželke súhlas k podpísaniu takejto dohody a o
tejto dohode nemal vedomosť až do decembra 2013.

11.Právny zást. žalobkyne na tomto pojednávaní uviedol, že nemá dôvod meniť ich právny názor a
stanovisko, čiže trvajú na tom, že došlo zo strany žalovanej k prevzatiu dlhu podľa § 531 ods. 2 OZ. Čo
sa týka podania, ktoré mu bolo teraz krátkou cestou doručené, sústredil by sa na otázku BSM a relatívnej
neplatnosti, teda že keď ide o relatívnu neplatnosť, tak OZ jednoznačne stanovuje, že takejto neplatnosti
sa nemôže domáhať osoba, ktorá ju sama spôsobila. S týmto argumentom prichádza teraz žalovaná a

jedine ona je tá, ktorá ju mohla spôsobiť, čiže nie je možné, aby sa domáhala ona sama neplatnosti vo
svoj prospech. Čestné prehlásenie manžela žalovanej je v tomto momente účelové tvrdenie.

12.Právny zást. žalovanej naďalej tvrdil, že oni sa nedomáhajú relatívnej neplatnosti, ale práve
absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú súd prihliada ex offo, a to s poukazom na nález

Ústavného súdu SR, č. 26/2010, v zmysle ktorého túto dohodu možno posudzovať za rozpornú s
dobrými mravmi, keď teda fyzická osoba bez súhlasu svojho manžela alebo manželky dohodou s
veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlžníkom popri
spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia
predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM , podľa tohto nálezu ide o absolútne neplatný právny

úkony v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Okrem iného tiež je absolútne neplatný právny
úkon, ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, teda dohoda o splátkovom kalendári
je úkonom, ktorý nie je určitý a najmä zrozumiteľný s prihliadnutím aj na výpoveď žalobkyne a jej
tvrdenia, že ona trvá na tom, že táto dohoda je prevzatím dlhu. Vôľa žalovanej ako aj okolnosti
uzavretia dohody nevyjadrujú určitú a zrozumiteľnú dohodu účastníkov. Uviedla, že navrhuje vykonať

dokazovanie výsluchom svedkyne Ž. A., ktorej žalovaná hneď odovzdala túto dohodu po podpise a táto
bola štatutárnym zástupcom firmy. Nebrala to teda ako osobný dlh voči žalobkyni, ale dlh pre firmu.

13.Právny zást. žalobkyne nárok žalobkyne odôvodňoval § 531 ods. 2 OZ a to, že je dlžníčkou popri
pôvodnom dlžníkovi Polygrafia s.r.o. Predmetná dohoda spĺňa náležitosti prevzatia dlhu podľa tohto

zákonného ustanovenia, bola uzavretá bez súhlasu dlžníka, ani nevidí dôvod na súhlas Polygrafie a
netvrdí, že Polygrafia prestala byť dlžníkom, je však na vôli žalobcu, koho bude žalovať. Čo sa týka tejto
dohody, žalobkyňa ani netvrdí, že by zaväzovala Polygrafiu s.r.o.14.Podľa § 531 ods. 2 OZ kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh s veriteľom, stane sa dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi.

15.Právny zást. žalovanej argumentoval, že znenie § 531 ods. 2 OZ má na mysli, že záväzok nového
dlžníka je len dovtedy, pokiaľ nevyjadrí nesúhlas s týmto dlhom. Ďalej argumentoval tým, že podľa
§ 531 ods. 3 OZ zmluva o prevzatí dlhu musí mať písomnú formu, pričom poukazujúc na znenie §
40 Občianskeho zákonníka v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, keď v dohode je
uvedené, že žalobkyňa so žalovanou uzatvára splátkový kalendár a nie je tam uvedené, že preberá

dlh. Sama žalobkyňa si bola vedomá toho, že žalovaná nebola oprávnená takúto dohodu uzavrieť. To
nie je možné nahradiť ďalšími dôkazmi napr. svedeckou výpoveďou, čo nie je v tejto písomnej zmluve
uvedené, to uvádza nález Ústavného súdu I.US 243/07.

16.Právny zást. žalobkyne naďalej tvrdil, že výpoveďou svedkyne žalobkyňa nechcela nahrádzať prejav
vôle, nebolo to jej zámerom, svedkyňu navrhli vypočuť na podporu tvrdenia žalobkyne. Predmetná

dohoda spĺňa náležitosti § 531 ods. 2 OZ, žalobkyňa nikdy netvrdila, že ide o prípad podľa § 531 ods. 1
OZ. Ide teda o pristúpenie k dlhu bez dohody s dlžníkom, keď pristupoval do tohto stavu ako tretí subjekt
a došlo k prevzatiu dlhu. Táto dohoda obsahovo spĺňa náležitosti prevzatia dlhu. Sú tam zadefinované
strany. Keď je tam uvedené, že ide o splátkový kalendár, je to forma splácania a tiež je zrejmé, čo sa
má splácať a to uvedením dodacích listov.

17.Žalobkyňa žiada plnenie od žalovanej na základe dohody zo dňa 08. 06. 2012, kde je uvedené, že
žalobkyňa uzatvára so žalovanou splátkový kalendár na sumu 3 981,63 Eur. Táto dohoda obsahuje
označenie účastníkov dohody a zoznam neuhradených dodacích listov s ich číslami, dátumami a
sumami, ktoré po sčítaní dávajú sumu 3 981,63 Eur.

18.Súd sa vysporiadal s platnosťou dohody podľa § 531 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka tak, že táto
dohoda spĺňa náležitosti uvedené v tomto zákonnom inštitúte. Pri tomto tzv. kumulatívnom prevzatí dlhu
nový dlžník preberá dlh iba vedľa pôvodného dlžníka, nie na miesto neho. Stane sa tak zmluvou medzi
veriteľom a preberateľom bez účasti dlžníka, príp. proti jeho vôli. Dlžník sa nezbavuje povinnosti splniť

dlh. Bez jeho súhlasu totiž nemožno dlžníka zbaviť dlhu, pretože môže mať dôležitý záujem na tom,
aby sám plnil. Nový dlžník je zaviazaný v rovnakom rozsahu ako pôvodný pokiaľ nie je inak výslovne
dohodnuté. Veriteľ môže požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek dlžníka. Splnením alebo čiastočným
splnením jedným z dlžníkov zaniká celkom alebo čiastočne aj záväzok druhého dlžníka, nejde však o
ich solidaritu. Žalobkyni bolo pri podpise tejto dohody zrejmé, že dlžníkom je firma Polygrafia O & S s.r.o.

Slavošovce, no keďže žalovaná takúto dohodu podpísala, mala a mohla mať zato, že došlo k prevzatiu
dlhu podľa § 531 ods. 2 OZ.

19.Právny zást. žalovanej argumentoval neurčitosťou, nezrozumiteľnosťou a nejasnosťou tohto
právneho úkonu. Malo to byť preukázané aj tým, že žalovaná mala podpísať dohodu, kde nebol

uvedený zoznam dodacích listov s dátumami a sumami, teda to malo slúžiť na podporu jej tvrdenia
o neurčitosti tohto právneho úkonu. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že dohoda, ktorú ako
listinný dôkaz do spisu predložila žalobkyňa a od ktorej odvodzuje svoj nárok, tento zoznam obsahovala
s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou. Nepotvrdilo sa teda tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa tento
zoznam na túto dohodu dodatočne dopísala.

20.Žalovaná ďalej argumentovala neplatnosťou tejto dohody z dôvodu jej rozporu s § 145 ods. 1 OZ a
§ 39 OZ. Túto argumentáciu použila potom ako sa oboznámila s výsledkami znaleckého dokazovania.
Súd čo sa týka tejto obrany žalovanej ju nepovažuje za správnu, naopak, za správnu argumentáciu
považuje argumentáciu právneho zást. žalobkyne. Nedostatok súhlasu druhého manžela podľa § 40

OZ z dôvodu porušenia § 145 ods. 1 OZ má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu a tejto
sa môže domáhať iba druhý z manželov, nie ten z manželov, ktorý túto relatívnu neplatnosť právneho
úkonu spôsobil ako je to v tomto prípade. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že tento právny úkon je
neplatný z toho dôvodu, že svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
priči dobrým mravom, podľa § 39 OZ. V tomto prípade by išlo o absolútne neplatný právny úkon, no

znovu je to len vo vzťahu medzi žalovanou a jej manželom, nie vo vzťahu medzi žalovanou a žalobkyňou
ako dlžníkom a veriteľom. Súd má teda za to, že táto právna argumentácia právneho zást. žalovanej
v tomto prípade neobstojí.21.Súd preto nevykonal ani navrhnutý dôkaz žalovanou a to výsluch svedkyne Želmíry Galovej, ktorej
mala odovzdať dohodu po podpise s tým, že týmto podpísala splátkový kalendár pre firmu.

22.Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu majúc za to, že žalobkyňa dostatočne odôvodnila svoj nárok
voči žalovanej.

23.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

24.O tom, že sa štátu priznáva náhrada trov konania, ktoré preddavkovo platil z finančných prostriedkov
štátu, za podaný znalecký posudok, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím článku 4 CSP,
podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím

na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.