Rozsudok – Ostatné – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/377/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211445
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312211445.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov

senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Martina Murgaša v právnej veci žalobkyne: R. Š., U. Q. XX,
X., zast. advokátskou kanceláriou B & S Legal, s. r. o., Grosslingová 5, Bratislava, proti žalovanému:
Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášiková 48, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom,
Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 3.343,95 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. februára 2013, č. k. 45C 228/2012 - 68, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,73 eur titulom
trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.343,95 €
s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 5. 2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 6. 2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 123,85 eur od 16. 7. 2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur
od 16. 8. 2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 9. 2010 do
zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 10. 2010 do zaplatenia, 9 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 11. 2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 12. 2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
123,85 eur od 16. 1. 2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 2.
2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 3. 2011 do zaplatenia,
9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 4. 2011 do zaplatenia, 9,25 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 5. 2011 do zaplatenia, 9,25 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 123,85 eur od 16. 6. 2011 do zaplatenia, 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85

eur od 16. 7. 2011 do zaplatenia, 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 8. 2011
do zaplatenia, 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 9. 2011 do zaplatenia, 9,5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 10. 2011 do zaplatenia, 9,25 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 11. 2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 123,85 eur od 16. 12. 2011 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85
eur od 16. 1. 2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 2. 2012
do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 3. 2012 do zaplatenia, 9 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 4. 2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 5. 2012 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85
eur od 16. 6. 2012 do zaplatenia, 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 123,85 eur od 16. 7. 2012do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 200,5 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 666,26
eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaním dokazovaním zistil, že dňa X. X. XXXX účastníci konania uzavreli

Zmluvu o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a. s.“, ktorej
predmetom bolo doživotné plnenie žalovaným ako povinným v prospech žalobkyne vo výške 3.731,- Sk
(123,85eur).Dňa26.10.2009žalovanývzmysle§582ods.1Obč.zák.uplatnilvočižalobkynivýpoveďz
predmetnejzmluvyatozdôvodu,žezmluvabolauzavretánadobuneurčitúazozákonaalebozozmluvy
nevyplýva spôsob jej výpovede, pričom platnosť a účinnosť zmluvy mala podľa výpovede žalovaného

zo dňa XX. XX. XXXX. skončiť ku dňu XX. X. XXXX a z tohto dôvodu žalovaný počnúc mesiacom apríl
XXXX prestal poskytovať plnenia z predmetnej zmluvy. Súd prvého stupňa ako prejudiciálnu otázku riešil
platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o poskytovaní plnenia z „podporného dôchodkového fondu Slovenskej
sporiteľne,a.s.“akoivýpovedeztejtozmluvyzodňaXX.XX.XXXX.Malzato,žepredmetnouzmluvouo
dôchodkusavprospechžalobkynezaložiloprávonavyplácaniedôchodkudoživotne,t.j.nadobuurčenú
neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia

právneho vzťahu a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle, pričom už charakter
predmetného právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Obč. zák. svedčí tomu, že takýto
typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda na okamih smrti oprávneného,
alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý
má svoj začiatok a koniec, t. j. počas štúdií, vdovstva a pod.. Taktiež mal za to, že je nepochybné, že pri

predmetnej zmluve je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi, t. j.
1. 7. 1994 a tiež je jasne špecifikovaný jej koniec, t. j. doživotne, teda okamih smrti žalobkyne a teda sa
jedná o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Dospel
k záveru, že trvanie právneho vzťahu bolo účastníkmi dohodnuté do okamihu úmrtia žalobkyne, teda do
dobynastaniaskutočnostinezávislejodichvôle,pričomvyplácanieplneniasaskončímesiacom,ktorého

sa žalobkyňa dožije. Uviedol, že zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú a žalovaný preto nemohol
zmluvu vypovedať podľa § 582 Obč. zák.. Z týchto dôvodov vyhodnotil výpoveď žalovaného danú
žalobkyni dňa XX. XX. XXXX za neplatnú. Pokiaľ išlo o námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti
zmluvy v zmysle § 575 Obč. zák. z dôvodu jej rozporu s novelizovaným zák. č. XXX/XXXX Z. z. o
bankách mal súd prvého stupňa za to, že v danom prípade zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou

na strane banky za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá by banku zaväzovala na hospodársky
neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Poukázal
na to, že vznik Podporného dôchodkového fondu SLSP, a. s. a jeho Štatútu bol starostlivo a dlhodobo
pripravovaný, v snahe určitého odškodnenia zamestnancov - dôchodcov, ktorí po uzavretí takejto
zmluvy na základe dohody nastúpili do starobného dôchodku, pričom dôvodom uzavretia takejto zmluvy

môžu byť citové, či morálne pohnútky, za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie. O
príslušenstvepohľadávkyrozhodolpodľa§517ods.1,2Obč.zák.vnadväznostinanar.vládyč.87/1995
Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Obč. zák..
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobu zamietol. Mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci preto, že súd prvého stupňa nesprávne vyložil ust. 842 Obč. zák. a neaplikoval
na vec sa vzťahujúcu právnu normu a to zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a neaplikoval ani ust. §
575 ods. Obč. zák.. Uviedol, že súd prvého stupňa nepoužil vetu za bodkočiarkou § 119 ods. 3 zák. č.
483/2001 Z. z. o bankách, ktorý výslovne neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore
so zákonom o bankách, keď vo vete za bodkočiarkou ustanovuje, že odo dňa účinnosti zákona nikto

nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom, keď v rozpore so
zákonom je taká činnosť, keď banka má poskytovať plnenie hospodársky neodôvodnené alebo plnenie
zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, t. j. bez protihodnoty, pričom takéhoto plnenia sa
žalobkyňa domáha. Vytkol súdu prvého stupňa, že nesprávne vyložil ust. § 842 Obč. zák., ktoré vyložil
tak, že zmluva o dôchodku je uzavretá na dobu určitú i keď nie je uzatvorená na určitý čas a teda súd

prvého stupňa prijal rozporuplný právny záver, že údaj „na doživotne“ je časom neurčitým alebo dobou
určitou, k čomu však neexistuje právna opora. Mal za to, že výklad doby „na doživotne“ nie je možný ako
doby určitej, pretože nik čas trvania života nevie pri uzavretí zmluvy a preto je právo založené na dobu
neurčitú. Taktiež mal za to, že ak by aj bola zmluva o dôchodku platnou, zmluvný vzťah bol ukončený
výpoveďou, pričom zmluvu bolo možné vypovedať, nakoľko ide o zmluvu na dobu neurčitú.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že výklad
žalovaného o nemožnosti plnenia z dôvodu rozporu so zákonom a to § 27 ods. 8 a § 119 ods. 3 veta
za bodkočiarkou zákona o bankách považuje za zavádzajúci, nakoľko v takom prípade by banka mala
zakázané uzatvárať napr. darovacie zmluvy, či vyplácať odmeny svojim predstaviteľom. Bola názoru,že v prípade zmluvy o dôchodku nie je možné aplikovať zákon o bankách nielen z dôvodu, že zmluva
o dôchodku nie je výsledkom bankovej činnosti v zmysle zákona o bankách, ale aj preto, že plnenie
zo zmluvy o dôchodku plynie z čistého zisku banky, pričom žiadny zákon nemôže banke zakazovať

či prikazovať, ako má naložiť s čistým ziskom. Poukázala na ust. § 842 Obč. zák. s tým, že zmluvu o
dôchodku možno uzavrieť na dve určené doby neurčitého trvania a to buď na doživotne určenú dobu
neurčitéhotrvaniaalebonainakurčenúdobuneurčitéhotrvaniastým,ževždyideodobu,ktorájeurčená
nejakým spôsobom - doživotne alebo inak. Mala za to, že trvanie zmluvy o dôchodku je ohraničené nie
presným dátumom, ale právnou skutočnosťou, pričom skutočnosť, že takto určená doba má neurčité

trvanie je len pochopiteľná, keď v čase uzavretia zmluvy nie je možné vopred vedieť, kedy poberateľ
dôchodku zomrie, kedy sa vydá/ožení, či sa jeho zdravotný stav zlepší a pod.. Taktiež poukázala na ust.
§ 119 ods. 3 zák. o bankách, ktoré výslovne stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy
voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Spornosť predmetnej veci je založená na posúdení právnej otázky, či zmluva o poskytovaní plnenia
z podporného dôchodkového fondu žalovaného je zmluvou uzatvorenou na dobu určitú s možnosťou
výpovede jednostranným úkonom, alebo ide o zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú.
Zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu je z právneho hľadiska zmluvou o
dôchodku podľa § 842 až § 844 Obč. zák., v zmysle ktorých zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu

na doživotne, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.
Ide o zmluvu aspoň medzi dvoma osobami, t.j. medzi osobou, ktorá sa zaväzuje vyplácať dôchodok,
a osobou, ktorej sa dôchodok bude vyplácať. Právo na vyplácanie dôchodku je síce časovo určené,
ale nie je obmedzené určitým vopred a konkrétne vymedzeným časom trvania, preto môže ísť o právo
na poskytovanie dôchodku doživotne, alebo na inak obmedzený čas neurčitého trvania (obmedzenie

na určitý čas, napríklad na 10 rokov, tu neprichádza do úvahy). Určitý dôvod alebo motív na uzavretie
zmluvy o dôchodku Občiansky zákonník nevyžaduje.
Odvolací súd vychádzal z toho, že trvanie zmluvy o dôchodku je ohraničené právnou skutočnosťou.
V prípade doživotne určenej doby je touto rozhodujúcou právnou skutočnosťou smrť fyzickej osoby.
Skutočnosť, že takto určená doba má neurčité trvanie, je logická, keďže nie je možné v čase uzatvorenia

zmluvy dopredu vedieť, kedy poberateľ dôchodku zomrie. Zákonodarca v ustanoveniach o zmluvách
dôchodku nepracuje so slovom smrť, ale uvádza, že zmluva o dôchodku sa môže uzavrieť na doživotne,
alebo inak určenú dobu neurčitého trvania. Vymedzenie doby trvania zmluvného vzťahu k udalosti, o
ktorej je isté, že v budúcnosti nastane (ako v prípade smrti), nie je však možné považovať za neurčité
a nezakladá zmluvný vzťah na dobu neurčitú, je z neho zrejmé, že je určený začiatok trvania tohto

zmluvného vzťahu ako aj jeho koniec (ohraničený smrťou), a zrejmé nie je len to, kedy k nemu dôjde. Zo
žiadneho pozitívneho práva totiž nemožno vyvodiť, že by dojednanie právneho pomeru na dobu určitú
muselo byť vymedzené konkrétne uvedeným dátumom, alebo dokonca presnejším časovým určením.
Je vecou účastníkov zmluvy ako vyjadria svoju súhlasnú vôľu obmedziť výkon práv a povinnosti z
dojednanej zmluvy na dobu určitú. Zmluva o dôchodku uzatvorená na doživotne určenú dobu, ako aj

určenú dobu neurčitého trvania, je vždy zmluvou na dobu určitú. Vymedzením povinnosti plniť doživotne
zmluvné strany prejavili vôľu byť takouto zmluvou viazané a to až do smrti osoby oprávnenej na prijatie
plnenia z tejto zmluvy.
Uvedenému právnemu záveru, že zmluvu o dôchodku je možné dohodnúť buď doživotne, teda
do okamihu smrti, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým

úsekom nasvedčuje aj charakter a účel predmetnej zmluvy, ktorou žalovaný sledoval zabezpečenie
sociálnej starostlivosti o zamestnanca odchádzajúceho do dôchodku, s úmyslom poskytnutia výhody
z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na subvenciu životnej úrovne, ktorá je oproti príjmu
dosahovanému počas produktívneho veku zamestnanca výrazne znížená a teda nepredpokladá sa
možnosť jednostrannej výpovede. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva nebola uzavretá na dobu

neurčitú, žalovaný ju nemohol vypovedať podľa § 582 Obč. zák.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že smrť fyzickej osoby nie je vždy objektívne
zistiteľnou skutočnosťou, pretože smrť fyzickej osoby z právneho aspektu je objektívne zistiteľná buď
na základe úmrtného listu, v ktorom je určený deň úmrtia, alebo súdnym rozhodnutím o vyhlásení za
mŕtveho, v rozhodnutí ktorom je uvedený deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý

nezvestný neprežil.
V posudzovanej zmluve, v jej článkoch I., II. a III., sa jej účastníci dohodli, že žalovaný bude
doživotne vyplácať žalobkyni mesačne sumu 3.731,- Sk (123,85 eur) z Podporného dôchodkového
fondu. Vyjadrenie „doživotne“ je obvykle používanou formuláciou na vyjadrenie určitej doby neurčitéhotrvania, ktoré je aj v samotnom ustanovení § 842 Obč. zák. upravujúcom zmluvu o dôchodku.
Odvolací súd neprisvedčil námietke žalovaného o neplatnosti predmetnej zmluvy pre jej neurčitosť
spočívajúcu v dojednaní dvoch rozdielnych dobách trvania vyplácania dohodnutého dôchodku. V súlade

s ustanovením § 35 ods. 2 Obč. zák. pri výklade pojmov „doživotne“ a „do smrti“ dospel k tomu, že tieto
pri určovaní dôb trvania zmluvného vzťahu nie sú rozporné, pretože vyjadrujú to isté.
Žalovaný vytýkal súdu prvého stupňa okrem iného neaplikovanie ustanovení § 27 ods. 8, § 116 a
najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách. Odvolací súd má za to, že
žalovaný neuzatváral zmluvu so žalobkyňou ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti;

nešlo ani o vzťah banky s klientom, ale zo strany žalovaného išlo o zabezpečenie sociálnej starostlivosti
o pracovníka odchádzajúceho do dôchodku, spadajúcu pod agendu personálneho a sociálneho úseku
divízie ľudských zdrojov, preto táto námietka je bez právneho významu.
Odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaného na pripustenie dovolania, ktoré žiadal s poukazom na §
238 ods. 3 O. s. p. Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také
rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú

otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má
všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu
zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúru vyšších súdov nebola
riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú
právnu otázku inak, než je riešené v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho

súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenia tejto právnej otázky. Vychádzajúc z takto vymedzenej
povahy rozhodnutia po právnej stránke zásadného významu má odvolací súd za to, že v danej právnej
veci nie sú splnené podmienky na pripustenie dovolania v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p., keď
nastolené otázky boli riešené a ustálené vo viacerých rozhodnutiach odvolacích súdov i Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5 Cdo 206/2011, 5 Cdo 165/2011).

Súd prvého stupňa tak vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Námietky žalovaného podľa názoru odvolacieho
súdu sú preto nedôvodné a odvolací súd k nim nemohol prihliadnuť ani v tomto odvolacom konaní.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
142 ods. 1 O. s. p. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech a preto jej odvolací súd priznal
náhradu trov konania v sume 166,73 eur predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle
vyhl. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej služby po á 131,13 eur - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22. 4.
2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl.), 1 x režijný paušál 7,81 eur, spolu 138,94 eur, + 20 % DPH 27,79 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.