Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/170/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218045
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217218045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831
154, adresa sídla Bratislava, Mýtna 48, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, adresa sídla Bratislava,
Karadžičova 8, proti žalovanej: M. Q., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého pobytu V. XXX, zastúpenej
advokátom: JUDr. Roman Jurík, adresa sídla Nové Zámky, Jazerná 19, o 4.479,30 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 3. augusta 2018 č.k. 19Csp/10/2017-80,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi

sumu 216,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne, počítaného zo sumy 216,88 eur
od 3.3.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v ostatnej
zamietajúcej časti sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného konania v rozsahu 90,32% a trovy
odvolacieho konania v rozsahu 75,42% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy 2.711,86 eur s 8,05%-ným

ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 2.711,86 eur od 3.3.2015 do zaplatenia zastavil (výrok
I.) a v zostávajúcej časti žalobu o zaplatenie 1.767,44 eur s 8,05%-ným ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 1.767,44 eur od 3.3.2015 do zaplatenia zamietol (výrok II.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130) a žalovaná podpísali dňa
28.11.2012 zmluvu o pôžičke č. 5017757 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), v ktorej sa dohodli na pôžičke vo

výške 4.395,76 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 94 mesačných splátkach vo výške 116,08 eur.
Zmluva ďalej obsahovala aj tieto údaje: ročná úroková sadzba: 32%, RPMN: 32%, priemerná hodnota
RPMN: 19,37%, celkové náklady spotrebiteľa: 6.515,76 eur.

1.2.2 Pôvodný žalobca bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských
úverov. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej
alebo obchodnej činnosti.

1.2.3 Pôvodný žalobca poskytol žalovanej pôžičku 28.11.2012. Žalovaná z pôžičky uhradila pôvodnému
žalobcovi doposiaľ 2.628,32 eur.1.2.4 Pôvodný žalobca, bol zrušený bez likvidácie a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu
rozdelenia.

1.2.5 Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom „Účtovné aspekty rozdelenia
a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti“ znejú: 6.2 „V dôsledku
rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB,
a.s.
6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti,

ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a
odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé
Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu.“

1.2.6 Podľa bodu 1.1 projektu rozdelenia sa „Splátkový predaj a leasing“ vymedzuje ako „zložky
podnikania Zanikajúcej spoločnosti: Triangel - splátkový predaj a QCar bližšie určené v Prílohe 1 tohto

Projektu“ a „Ostatné podnikanie“ znamená „všetky ostatné zložky podnikania Zanikajúcej spoločnosti
okrem Splátkového predaja a leasingu“.

1.2.7 Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom „Opis rozdelenia majetku a záväzkov“ uvádza v bode 1.
rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty „Slovenská požičovňa“ a „Quatro“ je VÚB

a pre produkty „QCar“ a „Triangel“ VÚB Leasing.

1.2.8 K zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného žalobcu došlo 1.1.2018 a jeho právnymi nástupcami
sú VÚB a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len „VÚB
Leasing“).

1.2.9 Oznámením z 21.3.2018 VÚB oznámila žalovanej, že postúpila uplatňovanú pohľadávku na
žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odoslané na adresu žalovanej na druhý deň.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok veriteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou

z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods.1 a 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a nakoľko žalobca si žalobou uplatnil nárok na vrátenie
pôžičky poskytnutej žalovanej jej právnym predchodcom podľa § 657 O.z. (teda žalobu založil na
inom skutkovom základe a v konaní nikde netvrdil, že by zaplatenie uplatňovaného nároku požadoval
z dôvodu, že sa ním žalovaná na jeho úkor obohatila), žalobu ktorá zostala predmetom konania po

jej čiastočnom späťvzatí, prihliadnuc aj na žalovanou v konaní vznesenú námietku premlčania nárokov
uplatnených žalobcom v tomto konaní ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Pôvodný žalobca zanikol rozdelením. Spôsob rozdelenia imania pôvodného žalobcu bol potom
bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným žalobcom,

VÚB a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri 10OpP/4/2018 Okresného
súdu Dunajská Streda (ďalej len „projekt rozdelenia“). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s
ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (VÚB),
čím sa táto stala právnym nástupcom veriteľa v tejto súvislosti k 01.01.2018. Preto súd uznesením
z 5.3.2018, č. k. 19Csp/10/2017-42, rozhodol tak, že v konaní pokračuje na strane žalobcu s touto

spoločnosťou.

1.5 Podaním došlým Okresnému súdu Dunajská Streda 2.8.2018 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti
uvedenej vo výroku I. Vzhľadom na to, že sa tak stalo pred začiatkom prvého pojednávania a nejde
o spor, na ktorý by sa vzťahoval § 146 ods. 2 C.s.p., súhlas žalovaného nebol potrebný (§ 146 ods. 1

C.s.p.), a preto súd konanie v tejto časti zastavil (výrok I.). V dôsledku späťvzatia sa predmetom konania
stala iba suma uvedená vo výroku II.

1.6.1 Preskúmavanou zmluvou o pôžičke sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť pôžičku v
sume a za podmienok uvedených v zmluve a žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto

vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 O.z.. Vzhľadom
na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný žalobca zmluvu o pôžičke v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 O.z.. Z absencie údajov
v zmluve, ktoré by žalovanú identifikovali ako podnikateľku (IČO, DIČ, miesto podnikania, podnikateľskýúčel pôžičky), je zrejmé, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 O.z.). Keďže
predmetná zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci

je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 O.z.).

1.6.2 Odplata za pôžičku bola v zmluve dohodnutá v podobe ročnej úrokovej sadzby 32%. Takýto
úrok však celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných
prostriedkov v obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom. Podľa

judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo 26/2011) pri
dojednávaní úrokov za poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý
sa „uspokojí“ s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru

Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Súdu je známe (§ 186 C.s.p.), že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských
úverov pre domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) bola v novembri 2012 na úrovni 11,42%. Odplata

požadovaná veriteľom v tejto veci (32%) presahovala túto úroveň takmer 3-násobne. Takýto exces treba
bezpochybyvyhodnotiťakopodstatnýadohoduoúrokovejsadzbeakoneplatnýprávnyúkon(§39O.z.).
Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe, ktorá je v zmysle záverov obsiahnutých v rozsudku
Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011, neoddeliteľnou časťou zmluvy o pôžičke, je
potom neplatnosť celej zmluvy o pôžičke.

1.7 Pôvodný žalobca tak poskytol žalovanej peňažné prostriedky (4.395,76 eur) bez platnej zmluvy.
Ak je zmluva neplatná, do úvahy prichádza posúdenie poskytnutého plnenia (istiny) ako bezdôvodného
obohatenia plnením z neplatného právneho úkonu z pohľadu, či by na jeho vydanie nemohol mať
žalobca nárok podľa § 451 ods. 1 O.z.. Predovšetkým žalobca v konaní nikde netvrdil, že by zaplatenie

uplatňovaného nároku požadoval z dôvodu, že sa ním žalovaná bezdôvodne obohatila. Pritom je len
na ňom, aby žalobu skutkovo riadne vymedzil, pretože jej neskoršia zmena, za ktorú sa považuje aj
uvedenieinýchrozhodujúcichskutočnostípodľa§140ods.2C.s.p.,niejevtomtospotrebiteľskomspore
podľa § 294 C.s.p. prípustná. To potom znamená, že žalobu založenom na inom skutkovom základe
treba zamietnuť. Navyše, žalobcovi by nebolo možné priznať uplatňovaný nárok už aj len z dôvodu

námietky premlčania, ktorú žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní.

1.8 Žalovaná bola podľa § 451 ods. 1 O.z. povinná vydať získané bezdôvodné obohatenie, teda po
zaplatení 2.628,32 eur sumu 1.767,44 eur, ktorá jej bola poskytnutá. Tento nárok sa však podľa § 107
ods.1O.z.premlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniu

a kto sa na jeho úkor obohatil. Pôvodný žalobca sám žalovanej poskytol sumu 4.395,76 eur 28.11.2012,
takže týmto okamihom vedel, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila. V tento deň začala
plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 28.11.2014, čo bráni tomu, aby súd žalobe vyhovel.
Na premlčanie musel súd prihliadnuť z dôvodu opodstatnene vznesenej námietky žalovanej. Keďže
premlčaný je celý dlh, je premlčané aj príslušenstvo, a preto súd žalobu zamietol v celej časti (výrok II.).

1.9 O trovách konania rozhodol tak, žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100% trov
konania (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a
vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalovanej z dôvodu jej plného úspechu v konaní.

2.1 Rozsudok v zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania (výrok II. a III.) napadol
riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe, viniac súd
prvej inštancie, že tento nesprávne rozhodol v dôsledku jeho nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2 Nesprávny je právny názor súdu prvej inštancie, že neplatné dojednanie úrokov z úveru má za

následok neplatnosť úverovej zmluvy ako celku. ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu vzniku zmluvných vzťahov) úverovú zmluvu pre prípadnú absenciu náležitostí
podľa § 9 ods. 2 v jeho znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy nesankcionuje absolútnouneplatnosťou, ale bezúročnosťou vzťahu z úveru pri splnení podmienok podľa § 11 ods. 1 predmetného
zákona. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru o neprimeranosti výšky úrokov z úveru,
následkom nie je absolútna neplatnosť celého zmluvného vzťahu, ale bezúročnosť úveru.

2.3 Žalobca bezúročnosť úveru zohľadnil už pri čiastočnom späťvzatí žaloby, keď predmetom sporu
zostalo len zaplatenie sumy 1.767,44 eur, ako rozdiel medzi žalovanou spotrebovaným úverom vo výške
4.395,76 eur a doteraz zaplatenou sumou na úver vo výške 2.628,32 eur.

2.4 V dôsledku nesprávneho záveru o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy je nesprávne aj nastolenie
režimu bezdôvodného obohatenia a tým aj nesprávna aplikácia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
žalobcom uplatneného nároku.

2.5 Keďže úverová zmluva bola uzatvorená platne, vzťahuje sa na plynutie premlčacej doby žalobcom
uplatneného nároku režim trojročnej premlčacej doby podľa § 101 O.z.. Právny predchodca žalobcu

vyzval žalovanú listom na úhradu omeškaných splátok. Nakoľko žalovaná omeškané splátky ku dňu
19.2.2015 neuhradila, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a teda od tohto
dátumu začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku. Žaloba bola na súd podaná
14.2.2017, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

2.6 Nesprávny je aj výrok o trovách konania, keď správnym rozhodnutím vo veci by bol pomer úspechu
žalobcu a žalovanej 39,46% : 60,54% a čistý úspech žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie
je tak 21,08%.

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je s časti dôvodné.

5. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. mája 2019 (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p. v spojení s § 378

ods. 1 C.s.p.).

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19Csp/10/2017 je žaloba
žalobcu o zaplatenie sumy 4.479,30 eur s 8,05%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy
4.479,30 eur od 3.3.2015 do zaplatenia, titulom vrátenia pôžičky poskytnutej právnym predchodcom

žalobcu (spoločnosťou Consumer Finance Hholding a.s., IČO: 35 923 130 s adresou sídla Kežmarok,
Hlavné námestie 12) žalovanej na základe Zmluvy o pôžičke číslo 5017757 z 28.11.2012. V časti o
zaplatenie sumy 2.711,86 eur s 8,5%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 2.711,86
eur od 3.3.2015 do zaplatenia bolo konanie právoplatne zastavené. Predmetom odvolacieho konania je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu, ktorým žalobu v zostávajúcej časti o zaplatenie

1.767,44 eur s príslušenstvom zamietol, ako aj preskúmanie rozhodnutia v časti rozhodnutia o trovách
prvoinštančného konania.

7. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav uvedený v
bodoch 1.2.1 až 1.2.9 tohto rozhodnutia, nakoľko tento vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre

posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov.8. V posudzovanej veci bolo nesporné uzavretie Zmluvy o pôžičke číslo 5017757 dňa 28.11.2012, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.395,76 eur, ktorú sa žalovaná
zaviazala splácať v 94 mesačných splátkach vo výške 116,08 eur splatných vždy k 20. dňu v príslušnom

kalendárnom mesiaci, keď prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2012 a posledná (pri zohľadnení
dohodnutého úroku z úveru) dňa 20.9.2020. Obdobne nesporným bolo aj to, že žalovaná z predmetnej
sumy vrátila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 2.628,32 eur.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnych argumentoch, z ktorých celkom jasne a

nepochybne vyplýva, že v danej veci ide o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, pri ktorej
žalobca (resp. jeho právny predchodca) vystupoval ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikania bolo
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a žalovaná vystupovala v pozícií spotrebiteľa, ktorý nemal
možnosť formulárovú zmluvu a jej vopred pripravený a predtlačený obsah nijakým spôsobom ovplyvniť.
V takomto prípade sa na právne vzťahy vzniknuté medzi právnym predchodcom žalobcu a neskôr aj
žalobcom a žalovanou použijú v prvom rade ust. ZoSÚ2010 a O.z., vždy sledujúc prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods.2 O.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).

10.1 Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona
sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

10.2 Podľa názoru odvolacieho súdu zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou dňa 28.11.2012, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňoval právo na plnenie, možno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere (bez ohľadu na jej označenie zmluvnými stranami) a úver

na jej základe poskytnutý za spotrebiteľský úver.

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvne dohodnutý bežný úrok z úveru vo výške 32% ročne zjavne
presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných prostriedkov v obdobných
vzťahoch a preto sa prieči dobrým mravom. Nakoľko žalobca ani žalovaná tieto závery nijakým

spôsobom nenapadli, neuviedli argumenty, ktorými by vyššie uvedené závery súdu spochybnili, odvolací
súd viazaný odvolacou argumentáciou sa teda správnosťou týchto záverov nezaoberal (§ 380 ods. 1
C.s.p.).

12.1 Podľa § 39 O.z, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12.2 Podľa § 41 O.z. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

12.3 Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k

zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

12.4 Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ2010, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

13.1 Pre rozhodnutie vo veci (a to aj vzhľadom na argumentáciu súdu prvej inštancie a odvolateľa)
bolo kľúčové, či v zmysle vyššie uvedeného pri riešení otázky či v dôsledku neplatnosti dohody o

úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné posudzovať nárok veriteľa na vrátenie dlžníkovi
poskytnutého plnenia ako nároky z neplatnej zmluvy (podľa § 39 O.z. pre jej rozpor s dobrými mravmi,
vzhľadom na úrok dohodnutý účastníkmi zmluvy vo výške odporujúcej dobrým mravom) podľa § 451
ods. 2 O.z. (teda či vzhľadom na prejednávanú vec je nevyhnutné poskytnúť spotrebiteľovi absolútnuochranu), alebo ako nárok na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia z platnej zmluvy (podľa § 491
ods.1, § 494 O.z.) a to bez v zmluve dohodnutého úroku a poplatkov (z dôvodu straty nároku veriteľa
na takto dohodnuté plnenia podľa § 11 ods.1 písm. a) ZoSÚ2010).

13.2 Podľanázoruodvolaciehosúdudojednanieúrokovejsadzbyvovýškeodporujúcejdobrýmmravom
spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania podľa § 39 O.z., ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.
Vzhľadom na to potom, sledujúc najlepší prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom (§ 52 ods.2
O.z.) ale aj rovnosť zmluvných strán pri výkone práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu

odvolací súd (na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie) dospel k záveru, že dôsledkom neplatnosti
dojednania o úrokovej sadzbe je úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v Zmluve o poskytnutí
pôžičky číslo 5017757 z 28.11.2012, čo má za následok stratu nároku veriteľa na úroky a poplatky
dohodnuté v zmluve, v zmysle práve citovaného § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ2010 s tým, že základné
právodlžníka(spotrebiteľa)dohodnutévzmluve,navrátenieposkytnutéhoplneniaveriteľovivsplátkach,
tomuto zostáva zachované. V takomto prípade totiž z práve citovaného ustanovenia možno vyvodiť, že

v prípade absencie platnej dohody zmluvných strán o úroku z úveru prevyšuje záujem spotrebiteľa na
zachovaní platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keby veriteľ bez ďalšieho nemá právo od dlžníka
požadovať vrátenie poskytnutého plnenia skôr, ako sa na tom pri uzatváraní zmluvy dohodol.

13.3 Z tohto dôvodu potom bolo potrebné odvolacie námietky žalobcu viniace súd prvej inštancie

z nesprávneho právneho posúdenia veci, majúceho za následok s časti nesprávne rozhodnutie,
považovať za dôvodné.

14. Vzhľadom na tieto závery odvolacieho súdu právny predchodca žalobcu ako veriteľ má nárok len
na zaplatenie reálne vyplatenej istiny. Podľa zisteného skutkového stavu, právny predchodca žalobcu

poskytol žalovanej sumu v 4.395,76 eur a žalovaná mu vrátila sumu 2.628,32 eur. Žalobcovi tak vznikol
nárok na vrátenie sumy 1.767,44 eur.

15.1 Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nedôvodne
prihliadol na námietku premlčania nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní vznesenú žalovanou

počas konania súdu odvolací súd uvádza:

Podľa § 100 ods. 1 a ods. 2 veta prvá O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho
neskorších zmien a doplnení) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (1). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva (2 veta prvá).

15.2 Podľa § 101 O.z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15.3 Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15.4 Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná na súd dňa 14.12.2017. Splátky, ktorých splatnosť
nastala skôr ako dňa 14.12.2014 je preto potrebné považovať za premlčané.

16.1 Žalovaná čerpala úver vo výške 4.395,76 eur. Vychádzajúc zo záveru, že úver bol bezúročný a bez
poplatkov, žalovaná ho bola povinná vrátiť v 38 splátkach, keď prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2012

a každá nasledujúca vždy do 20. dňa v mesiaci až do zaplatenia celého dlhu (37 splátok po 116,08 eur
a jedna vo výške 100,80 eur). Žalovaná celkom zaplatila žalobcovi sumu 2.628,32 eur (t.j. 22 splátok
po 116,08 eur a 23. splátku v sume 74,56 eur). Pokiaľ žalovaná splatila prvých 22 splátok, čo bolo
v konaní preukázané a žalobca tento záver nijakým spôsobom nespochybnil, predmetom konania boli
teda splátky č. 23 až č. 38, a to nasledovne:

23. splátka vo výške 41,52 eur splatná dňa 20.10. 2013 (právo sa premlčalo dňa 20.10.2016),
24. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.11.2013 (právo sa premlčalo dňa 20.11.2016)
25. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.12.2013 (právo sa premlčalo dňa 20.12.2016)
26. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.1.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.1.2017)27. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.2.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.2.2017)
28. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.3.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.3.2017)
29. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.4.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.4.2017)

30. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.5.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.5.2017)
31. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.6.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.6.2017)
32. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.7.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.7.2017)
33. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.8.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.8.2017)
34. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.9.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.9.2017)

35. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.10.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.10.2017)
36. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.11.2014 (právo sa premlčalo dňa 20.11.2017)
37. splátka vo výške 116,08 eur splatná dňa 20.12.2014 (právo na plnenie bolo uplatnené včas)
38. splátka vo výške 100,80 eur splatná dňa 20.1.2015 (právo na plnenie bolo uplatnené včas)

16.2 Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania (rešpektujúc zákonom predpokladané

následky dovolania sa premlčania uplatneného práva dlžníkom uvedené v § 100 ods. 1 O.z.) nebolo
možné žalobcovi priznať právo na zaplatenie neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala skôr, ako
dňa 14.12.2014, teda splátok číslo 23 až číslo 36, čo však neplatilo pre splátky číslo 37 a č. 38, nakoľko
v prípade týchto splátok si žalobca uplatnil nárok na plnenie včas (pred uplynutím zákonnej trojročnej
premlčacej doby). Súčet splátok číslo 37. a 38. predstavoval sumu 216,88 eur (116,08 + 100,80) eur, a

tak nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní bolo potrebné považovať za dôvodný v rozsahu 216,88 eur
s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne počítaným zo sumy 216,88 eur od 3.3.2015 do
zaplatenia, nakoľko takto uplatnený úrok z omeškania bol za obdobie od 21.12.2014 nižší ako zákonný a
za obdobie od 21.1.2015 rovnaký ako zákonný (zákonný úrok z omeškania ku dňu omeškania žalovanej
s 37. splátkou, ku dňu 21.12.2014, bol vo výške 9,05% ročne a ku dňu omeškania s 38. splátkou, ku

dňu 21.1.2015, vo výške 8,05%).

17. Pre poriadok je potrebné uviesť, že odvolací súd neprihliadol na námietku žalobcu, že jeho právny
predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 19.2.2015 a od tejto doby bolo potrebné počítať
premlčaciu dobu, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, všetky dohodnuté splátky úveru boli (vzhľadom

na rozsah povinného plnenia žalovanej) splatné najneskôr dňa 20.1.2015. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu preto bolo potrebné považovať za neplatné.

18. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19.1 Žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie istiny vo výške 4.479,30 eur. Úspešný bol v
rozsahu 216,88 eur (suma 216,88 eur mu bola priznaná rozhodnutím súdu a v časti o zaplatenie
2.711,86 eur zastavenie konania zavinil žalobca a preto vznikol nárok na náhradu trov konania v
takto zastavenej časti konania žalovanej). Úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie tak

predstavoval 4,84% a úspech žalovanej 95,16%. Čistý úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej
inštancie potom predstavoval 90,32% (95,16 - 4,84 = 90,32). Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 90,32%.

19.2 V odvolacom konaní bolo predmetom konania právo na zaplatenie sumy 1.767,44 eur (konanie

o zaplatenie sumy 2.711,86 eur bolo právoplatne zastavené ešte pred začatím odvolacieho konania).
Žalobcovi bolo priznané v odvolacom konaní právo na zaplatenie sumy 216,88 eur. Úspech žalobcu v
konaní pred odvolacím súdom tak predstavoval 12,29% a úspech žalovanej v konaní pred odvolacím
súdom 87,71%. Čistý úspech žalovanej v konaní pred odvolacím súdom potom predstavoval 75,42%
(87,71 - 12,29 = 75,42). Žalovanej tak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

75,42%.

19.3 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a 2, § 255
ods.2, § 256 ods.1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanej voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v
rozsahu jej čistého úspechu či už v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní.

19.4 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)20. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).