Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117240655
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117240655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD. a JUDr. Mariána Blahu, v právnej veci
žalobcu Kamen s.r.o., so sídlom Vinohrady 28, 919 27 Brestovany, IČO: 47 712 848, v zastúpení JUDr.
Peter Belica, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 36, 036 01 Martin, IČO: 37 927 001 proti žalovanému
Silicate World, s.r.o., so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, v zastúpení JUDr.
Eva Füköová, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova 3, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 43 319 188, o
zaplatenie4.080,-Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduLučenec
sp. zn. 14Cb/3/2018-179 zo dňa 10. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Cb/3/2018-179 zo dňa 10. januára 2019 v napadnutej
časti - v I., III. a IV. výrokovej vete potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.900,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.020,- Eur od 19.07.2017 do zaplatenia,
zo sumy 1.020,- Eur od 26.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.020,- Eur od 02.08.2017 do zaplatenia,
zo sumy 245,- Eur od 09.08.2017 do zaplatenia a zo sumy 595,- Eur od 08.11.2017 do zaplatenia spolu

s paušálnou náhradou vo výške 40,- Eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výroková
veta), žalobu v časti o zaplatenie 180,- Eur s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty 0,05 %
za každý deň omeškania, a to zo sumy 1.020,- Eur od 19.07.2017 do 11.10.2017, zo sumy 1.020,-
Eur od 26.7.2017 do 11.10.2017, zo sumy 1.020,- Eur od 02.08.2017 do 11.10.2017 a zo sumy 1.020,-
Eur od 09.08.2017 do 11.10.2017 zamietol (II. výroková veta), návrh žalovaného na prerušenie konania
zamietol (III. výroková veta) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
91,2% vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením (IV. výroková veta).

2. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 4.800,- Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny
za plnenia, ktoré poskytol žalovanému na základe jeho objednávky, cenu mu vyúčtoval fa č. FO/1702 zo
dňa 28.04.2017 v sume 3.000,- Eur so splatnosťou 12.05.2017 (z tejto faktúry zostala neuhradená suma
2.085,- Eur), fa č. FO/1710 zo dňa 10.5.2017 sumou 1.750,- Eur so splatnosťou 24.5.2017 (žalovaný
fa neuhradil) a fa č. FO/1711 zo dňa 10.5.2017 so splatnosťou 12.5.2017 sumou 1.555,- Eur (žalovaný
na fa nič neuhradil). Predložil tiež písomnú dohodu zo dňa 11.7.2017 o vysporiadaní záväzkov uzavretú

medzi stranami sporu, v ktorej žalovaný uznal voči žalobcovi záväzok vo výške 4.080,- Eur, zaviazal sa
túto sumu uhradiť v 4 splátkach počas doby 4 týždňov po 1.020,- Eur na účet žalobcu (1. splátka splatná
18.7.2017, 2. splátka 25.7.2017, 3. splátka 1.8.2017 a 4. splátka 8.8.2017). Žalobca tvrdil, že žalovaný
mu do podania žaloby dlžnú sumu 4.080,- Eur nezaplatil. Okrem nároku na zákonný úrok z omeškaniapodľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s §1 vl. nar. č. 21/2013 Z.z. vo výške 8% ročne s
omeškaním jednotlivých splátok si žalobca uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. II. bod
4 Dohody o vysporiadaní záväzkov zo dňa 11.7.2017 a to vo výške 0,05% za každý deň omeškania.

Žalobca si uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c) ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,- Eur.

3. Proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci podal žalovaný odpor v ktorom namietal, že neeviduje
žiadny záväzok voči žalobcovi, eviduje však voči nemu pohľadávku vo výške 84.320,- Eur titulom

náhrady škody, ktorú mu žalobca spôsobil tým, že na stavenisko, kde žalovaný uskutočňuje výstavbu
EKO-KERAMICKÝCH rodinných domov naviezol zemný odpad vo veľkom množstve dňa 26.6.2017 a
7.8.2017. Dohodu o vysporiadaní záväzkov zo dňa 11.7.2017 zaslal žalovaný žalobcovi, žalobca sa k
nej však nevyjadril, nevrátil ju podpísanú žalovanému a pokiaľ ju žalobca dodatočne podpísal, urobil
tak bez vedomia žalovaného až po vyčíslení škody. Žalovaný poslal žalobcovi jednostranný zápočet
vzájomných pohľadávok a v konaní navrhol započítať na pohľadávku žalobcu v rozsahu 4.080,- Eur

pohľadávku žalovaného na náhradu škody vo výške 84.320,- Eur a to do výšky, v akej sa vzájomne kryjú
s tým, že rozdiel 81.240,- Eur zostáva na ďalšie vysporiadanie.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi vrátane uznesenia OR
PZ v Trnave ČVS: ORP-1927/ZA-TT-2017 zo dňa 29.1.2018 vo veci trestného oznámenia podaného

žalovaným na žalobcu, ako aj výsluchmi svedkov Q. O. a M. K.. Skutkový stav zistený vykonaným
dokazovaním posúdil podľa § 261 ods. 1 a 9, § 536 ods. 1, 2 a 3, § 549 ods. 1, § 323 ods. 1 a 2, § 407
ods. 3, § 266, § 300, § 373, §374, § 378, § 379, § 381, § 358, § 359 Obchodného zákonníka (zák. č.
513/1991 Zb.), ako aj podľa § 43a) ods. 1 a 2, § 43c) ods. 2, § 44 ods. 1, § 580 Občianskeho zákonníka
(zák. č. 40/1964 Zb.).

5. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nespornú skutočnosť, že žalobca vykonával
pre žalovaného dielo (nakladanie a odvod výkopovej hliny, dovoz kameňa, zemné práce a pod.), cenu
ktorého mu vyúčtoval vyššie uvedenými 3 faktúrami. V zmysle návrhu dohody o vysporiadaní záväzkov
podpísanejžalovanýmdňa11.7.2017bolanaúhraduvyššieuvedených3faktúrzapočítanásuma1.310,-

Eur, ktorá bola označená ako preplatok k týmto faktúram, podľa tejto dohody uplatnená istina žalobcu
predstavuje spolu 4.080,- Eur (775,- Eur, 1.750,- Eur a 1.555,- Eur). K otázke platnosti a účinnosti
Dohody o vysporiadaní záväzkov zo dňa 11.7.2017 návrh ktorej uskutočnil žalovaný, ktorý v čl. 1 Dohody
(uznanie záväzku) uvádza, že eviduje záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi z titulu dodania služieb
vo výške 4.080,- Eur a prejavuje záujem vysporiadať tento záväzok úhradou v 4 splátkach po 1.020,-

Eur počas doby 4 týždňov. Túto podpísanú dohodu zaslal žalovanému, ktorý tvrdil, že ju neobdržal, k
žalovanému sa žalobcom podpísaná dohoda zo dňa 11.7.2017 dostala až doručením žaloby s prílohami
vtomtokonaní,atodňa7.11.2017.Keďžekdoručeniužalobcompodpísanejdohodydodispozičnejsféry
žalovaného došlo až o niekoľko mesiacov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh dohody zanikol
uplynutím primeranej doby, a preto žalobcom v konaní predložená písomná Dohoda o vysporiadaní

záväzkov ako dvojstranný právny úkon nevznikla.

6. Z hľadiska obsahového hodnotenia úkonu uskutočneného žalovaným v tejto dohode dospel súd prvej
inštancie k záveru, že v čl. I. bod 1 žalovaný písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu aj
výšky, žalovaný v uznaní identifikuje jednotlivé faktúry, uvádza v akej časti boli neuhradené a zaväzuje

sa tieto žalobcovi zaplatiť. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zo strany žalovaného došlo
k platnému písomnému uznaniu záväzku voči žalobcovi, čo zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku
existenciu predmetného dlhu žalovaného v čase, keď žalovaný toto vyhlásenie uskutočnil.

7. Pokiaľ si teda žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie faktúry č. FO/1710 vo výške 1.750,- Eur,

ako aj fa č. FO 1711 vo výške 1.555,- Eur, žalovaný to ani nenamietal, súd v tejto časti preto ustálil, že
povinnosťzaplateniauvedenejsumyvcelkovejvýške3.005,-Eur(1.555,-Eur+1.750,-Eur)jenesporná,
navyše zo strany žalovaného došlo k písomnému uznaniu týchto pohľadávok. Pokiaľ žalovaný namietal,
žepreduznávacímprejavomdošlokzaplateniutýchtopohľadávokvširšomrozsahu,akotosámuviedol,
bol povinný to v konaní preukázať, čo však nepreukázal.

8. K povinnosti žalovaného zaplatiť fa č. FO/1702 v sume 2.085,- Eur, po odpočítaní preplatku 1.310,-
Eur v konečnej sume 775,- Eur, súd hodnotil námietky žalovaného, že takáto povinnosť mu nevznikla z
dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k spätnému dovezeniu zeminy, ktorú už žalobca odviezol. Žalovanýtvrdil, že povinnosť zaplatiť faktúru č. FO/1702 zanikla, pretože aj keď žalobca najprv na základe
uzavretej zmluvy o dielo - dielo vykonal, následne ho však zničil, keď zeminu dal doviezť spätne na
stavebné pozemky. Zo záznamov z trestného konania vyplýva, že k protiprávnemu konaniu, ktoré

namieta žalovaný došlo zo strany žalobcu 25.6.2017, teda predtým ako žalovaný predložil žalobcovi
dohodu o urovnaní záväzkov, preto súd dospel k záveru, že v čase podpisu návrhu na dohodu o urovnaní
záväzkov takéto uznané právo na zaplatenie fa č. FO/1702 v konečnej sume 775,- Eur neexistovalo. Na
pojednávaní dňa 10.12.2018 bolo ustálené, že pred podaním žaloby z celkového počtu 3 fúr nákladných
vozidiel naložených hlinou, ktoré boli spätne po vykonaní diela dovezené zo strany žalobcu na parcely

tretích osôb časť tejto hliny bola odvezená žalobcom a 2 fúry cca 30 ton, t. j. 70m3 bolo odvezených v
réžiižalovaného,resp.vréžiitretíchosôb,mimodispozíciežalobcu.Keďžemedzistranamibolaustálená
suma v cene 6,- Eur za 1 tonu odvezenej zeminy, čo predstavuje 180,- Eur (30 ton x 6,- Eur), táto
suma bola z hľadiska realizácie diela sporná a keďže žalobca nepreukázal, že aj v tejto časti bolo dielo
vykonané,malsúdzato,ževtejtočastidôkaznébremenoneuniesol,apretovsume180,-Eurpovažoval
fakturáciu žalobcu za neoprávnenú. Súd prvej inštancie preto z fa č. FO/1702 z pôvodnej sumy 2.085,-

Eur po odčítaní 1.310,- Eur a neoprávnene fakturovanej sumy 180,- Eur priznal celkovo sumu 595,- Eur
a v časti istiny 180,- Eur žalobu žalobcu zamietol.

9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania uplatnené v zmysle § 369 Obchodného
zákonníka a vl. nar. č. 21/2013 Z.z. Žalobca si uplatnil právo z úroku z omeškania v zmysle vyššie

uvedenej Dohody o uznaní záväzku, ktorá však podľa súdu platne uzavretá nebola, a preto ani splatnosť
jednotlivých pohľadávok nemohla byť riešená formou splátok uvedených v dohode (4 splátky počas 4
týždňov,pričom1.splátkasamalauhradiťpopodpisedohody).Vtejtočastipretosplatnosťfaktúrnastala
u fa č. FO/1710 na sumu 1.750, - Eur a FO/1711 na sumu 1.555,- Eur dňom 25.5.2017, keďže však
súd nemohol prekročiť návrh žalobcu, súd vychádzal pri určení úrokov z omeškania zo splatnosti sumy

1.020,- Eur dňom 19.7.2017, sumy 1.020,- Eur dňom 26.7.2017, sumy 1.020,- Eur dňom 2.8.2017 a vo
zvyšku 245,- Eur dňom 9.8.2017. K úroku z omeškania z fa č. FO/1702 na zvyšok sumy 595,- Eur súd
uviedol, že z omeškania s úhradou tejto sa mohol žalovaný dostať až dňom nasledujúcim po doručení
žaloby, ktorá bola doručená dňa 7.11.2017, žalovaný sa preto dostal do omeškania 8.11.2017.

10. K žalobcom uplatnenej zmluvnej pokute súd uviedol, že keďže dohoda o vysporiadaní záväzkov,
ktorej bola zmluvná pokuta dohodnutá platne uzavretá nebola, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty a súd preto aj v tejto časti žalobu zamietol.

11. K námietkam žalovaného ohľadne započítania pohľadávky žalovaného titulom náhrady škody vo

výške 84.320,- Eur do žalobcom uplatnenej výšky 4.080,- Eur súd prvej inštancie uviedol, že konanie
žalobcu vo vzťahu k spätnému dovezeniu hliny bolo konanie v rozpore so zmluvou o dielo, nebolo
však preukázané, že by v príčinnej súvislosti s takýmto konaním došlo na strane žalovaného k vzniku
škody, aká konkrétna škoda bola spôsobená, nebol predložený jediný dôkaz v čom navezenie zeminy
spôsobilo znehodnotenie pripravenej technickej infraštruktúry, taktiež nebolo preukázané obmedzenie

realizácie výstavby domov na 95 dní tak, ako to žalovaný tvrdí. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovanému nevzniklo voči žalobcovi právo na náhradu škody v zmysle Vyčíslenia vyúčtovania škody zo
dňa 8.11.2017, a preto si žalovaný takúto pohľadávku nemohol jednostranným zápočtom vzájomných
pohľadávok zo dňa 15.11.2017 platne započítať.

12. Pokiaľ žalovaný žiadal konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia o ukončení trestného konania
vo vzťahu ku konateľovi žalobcu T.. C. na základe trestného oznámenia žalovaného zo dňa 4.10.2018
vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci (znehodnotenie pripravenej
technickej infraštruktúry v k. ú. J.), toto bolo prijaté na ďalšie konanie OR PZ SR v Trnave, a aj
za predpokladu, že by bol eventuálne T.. C. uznaný za vinného, cieľom trestného konania nie je

určenie výšky škody, dokazovanie v tomto smere ohľadom určenia skutočnej výšky škody by v trestnom
konaní nebolo vykonávané. Navyše, trestné konanie je vedené voči fyzickej osobe T.. C., ktorý je
odlišný od právnickej osoby žalobcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní
nepreukázal ani iné základné atribúty práva na náhradu škody, a to vznik škody a príčinná súvislosť.
Podľa § 369c) Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie paušálnej náhrady

nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,
pričom vychádzal zo záveru, že žalobca aj žalovaný boli v konaní úspešní čiastočne. Miera úspechu
žalobcu predstavuje 95,6% oproti miere úspechu žalovaného vo výške 4,4%, čistý úspech žalobcu pretopredstavuje 91,2% a súd preto priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 91,2%.

13.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalovaný,atovočivýrokuI.,III.aIV.zdôvodov,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, podľa žalovaného je arbitrárne,
zmätočné, nepreskúmateľné a v rozpore so základnou zásadou práva žalovaného na spravodlivý
súdny proces. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

14. Súd prvej inštancie podľa žalovaného neprihliadol k dvom zásadným a pre konanie relevantným

skutočnostiam, a to 1. dodanie diela zo strany žalobcu pokiaľ ide o faktúru č. FO/1702 zo dňa 28.4.2017
na 3.000,- Eur a následné zničenie diela priamo žalobcom z dôvodu, že žalovaný sa ocitol v omeškaní s
plnením, žalobca preto spätne naviezol zeminu, ktorú predtým odviezol a v dôsledku toho žalovanému
vznikla škoda veľkého rozsahu, 2. jednostranný zápočet zo strany žalovaného dňa 15.11.2017 podľa §
580 Občianskeho zákonníka, ktorý je jedným zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok

veriteľa a dlžníka. Súd prvej inštancie na jednej strane skonštatoval, že zo strany žalobcu došlo k
porušeniu zmluvných povinností, keď najprv dielo zrealizoval a následne časť diela zmaril opätovným
navezením zeminy spätne na stavenisko, na druhej strane sa však súd náležite nevysporiadal so
započítaním a škodou, ktorá žalovanému v príčinnej súvislosti s uvedeným konaním žalobcu vznikla.
Žalovaný pri započítaní pohľadávok postupoval podľa § 580 Občianskeho zákonníka, zdôrazňoval,

že započítanie je jednostranný právny úkon, ktorým jedna strana ak sú dané zákonom stanovené
predpoklady, zrušuje vzájomné pohľadávky pokiaľ sa tieto kryjú, právo na započítanie pohľadávky
vychádza priamo zo zákona. Na započítanie pohľadávok je oprávnená ktorákoľvek strana, môže byť
vykonané aj bez súhlasu, ba aj proti vôli druhej strany, ide o započítanie na základe zákona. Súd prvej
inštancie sa podľa žalovaného s jednostranným právnym úkonom započítania vykonaného žalovaným

dostatočne nevysporiadal. Podľa žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie faktúry č. FO/1702 za stavu, kedy žalobca najprv dielo vykonal (odviezol zeminu zo
staveniska), následne však zeminu doviezol späť, teda svojim konaním zmaril aj nárok na zaplatenie
tejto faktúry, navyše spôsobil žalovanému týmto konaním škodu. Súd prvej inštancie podľa žalovaného
nesprávne vec právne posúdil, keď zostatok faktúry č. FO/1702 vo výške 2.085,- Eur znížil o sumu

180,- Eur a nezamietol žalobu v celom tomto rozsahu. Žalovaný zastáva názor, že aj voľné hodnotenie
dôkazov súdom má svoje limity, súd má starostlivo prihliadať na všetko, čo počas konania vyšlo najavo.

15. Žalovaný namietal, že odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie je pokiaľ ide o hodnotenie
dôkazov a spoľahlivé zistenie skutkového stavu nepostačujúce, nepresvedčivé, súd nedostatočne

zdôvodnil prečo niektoré dôkazy pokladá za dôveryhodnejšie ako iné. Súd prvej inštancie mal prihliadať
na špecifické okolnosti daného prípadu, keď žalovaný bol nútený vec riešiť aj v rámci trestného
konania, a preto sa domáhal prerušenia trestného konania, čo však súd zamietol, podľa žalovaného
bez zodpovedajúceho odôvodnenia. Podľa žalovaného v tomto prípade trvajú dôvody na prerušenie
konania, zo strany OR PZ v Trnave bolo žalovanému doručené oznámenie o začatí trestného stíhania

pre prečin poškodzovania súdnej veci.

16.Rozhodnutiesúduprvejinštanciepovažuježalovanýzazmätočnéajpokiaľideožalobcomuplatnený
úrokzomeškania,keďsúduviedol,žedodispozičnejsférydlžníkasažalobcompotvrdenýnávrhDohody
o urovnaní záväzkov dostal až s doručením žaloby dňa 7.11.2017, preto podľa žalovaného by žalobcovi

vznikol nárok len na úrok z omeškania od 8.11.207.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 18.2.2019 a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože tento považuje za správny. Žalobca
vyslovil pochybnosti o tom, či odvolanie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote. V pomerne

obsiahlom vyjadrení žalobca nesúhlasí s námietkami žalovaného v odvolaní, tvrdí, že celá argumentácia
žalovaného je v plnom rozsahu vyvrátená skutočnosťami uvedenými žalobcom, ktoré súd prvej inštancie
správne skutkovo aj právne vyhodnotil. Žalobca neuznáva základ ani akúkoľvek výšku žalovaného na
náhradu škody, neuznáva preto jednostranný zápočet žalovanéh zo dňa 15.11.2017. Poukazoval nato, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že proti pohľadávke žalobcu vo výške
4.080,- Eur započítal do uvedenej výšky svoju pohľadávku na náhradu škody, teda vlastne pohľadávku
žalobu vo výške 4.080,- Eur nepovažuje za spornú a uznáva ju. Rovnako tak postup žalovaného,

ktorý zaslal žalobcovi návrh dohody zo dňa 11.7.2017 dosvedčuje, že pre žalovaného je pohľadávka
žalobcu vo výške 4.080,- Eur voči žalovanému nesporná. Pokiaľ by žalovaný túto pohľadávku skutočne
považoval za spornú, nesnažil by sa o jej započítanie svojou, podľa žalobcu vymyslenou pohľadávkou
na náhradu škody, ktorú v konaní nepreukázal.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods.
1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania pretože
dospel k záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie
a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

19.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď
vyhlásil napadnutý rozsudok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na ktoré týmto poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

20. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o to, že medzi žalovaným
ako objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej
žalobca vykonával pre žalovaného rôzne práce súvisiace s úpravou staveniska, na ktorom žalovaný
uskutočňoval výstavbu rodinných domov. Cenu prác vykonaných pre žalovaného žalobca vyúčtoval
vyššie uvedenými 3 faktúrami (FO/1702 zo dňa 28.4.2017, FO/1710 zo dňa 10.5.2017 a FO/1711 zo dňa

10.5.2017), uviedol, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu s tým, že nesplatená zostala
pohľadávka žalobcu vo výške 4.080, -Eur. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil listinné dôkazy, ako aj
správanie sa žalovaného, ktorý v konaní namietal, že pohľadávka žalobcu vo výške 4.080,- Eur zanikla
do uvedenej výšky na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného,
ktorým proti pohľadávke žalobcu vo výške 4.080,- Eur započítal pohľadávku žalovaného voči žalobcovi

na náhradu škody vo výške 84.320,- Eur. Z uvedeného jednostranného zápočtu je zrejmé, že žalovaný
pohľadávku žalobcu nepovažoval za spornú, tvrdil len, že zanikla v dôsledku jednostranného zápočtu.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj Dohodu o vysporiadaní záväzkov vypracovanú žalovaným,
datovanú dňom 11.7.2017, keď dospel k záveru, že Dohoda o vysporiadaní záväzkov ako dvojstranný
právny úkon, ktorý v konaní predložil žalobca platne nevznikla, žalobca nepreukázal, že túto dohodu v

primeranej lehote akceptoval. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že uznanie záväzku zo strany
žalovaného v čl. I. (Uznanie záväzku) ako jednostranný právny úkon žalovaného je platné, žalovaný
písomne uznal svoj záväzok vo výške 4.080,- Eur čo do dôvodu aj výšky (v texte uznania sú uvedené
jednotlivé faktúry aj ich čiastočné úhrady), žalovaný prejavil záujem tento svoj záväzok vysporiadať.

21. Napokon, žalovaný v odvolaní nenamietal skutkový a právny základ žalobcovho nároku, namietal
len, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočne s námietkou žalovaného, že pohľadávka
žalobcu zanikla jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok uskutočneným zo strany žalovaného
písomne dňa 15.11.2017. Žalovaný v tomto jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok uviedol,
že ako veriteľ má voči žalobcovi ako dlžníkovi pohľadávku vo výške 84.320,- Eur z titulu vyúčtovania

spôsobenej škody zo dňa 8.11.2017, splatnú 15.11.2017 a z tejto pohľadávky započítava časť vo výške
4.080,- Eur na pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 4.080,- Eur z titulu neuhradených faktúr
na základe Dohody o vysporiadaní záväzkov zo dňa 11.7.2017. Žalovaný súdu predložil Vyčíslenie
a vyúčtovanie škody zo dňa 8.11.2017, ktorým oznámil žalobcovi, že z dôvodu, že žalobca na
stavby EKO-KERAMICKÝCH rodinných domov v lokalite J. dňa 26.6.2017 vo večerných hodinách

vyviezol 70m3 odpadovej zeminy a iného odpadu, čím zabránil žalovanému v pokračovaní vo výstavbe
rodinných domov vrátane inžinierskych sietí a úpravy terénu. Za znehodnotenie už pripravenej
technickej infraštruktúry pre realizáciu spevnených plôch, obmedzenia samotnej realizácie domov,
vynútené odstránenie dovezeného a deponovanie zemného odpadu vznikla škoda v celkovej výške
84.320,- Eur (znehodnotenie už pripravenej T. I. pre realizáciu spevnených plôch vo výške 1.120,-

Eur, z titulu obmedzenia samotnej realizácie domov (denne 84,- Eur za 95 dní za obdobie od
28.6.2017 do 9.11.2017) vo výške 79.800,- Eur a z titulu vynútiteľného odstránenia časti dovezeného
a deponovanie zemného odpadu vo výške 3.400,- Eur. Žalovaný tiež predložil listinné dôkazy v
súvislosti s trestným oznámením, ktoré podal v tejto veci žalovaný na T.. B. C., konateľa žalobcu voveci podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci (znehodnotenie pripravenej
technickej infraštruktúry v k. ú. J.).

22. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu so započítacou námietkou žalovaného
dostatočne vysporiadal, odvolací súd súhlasí s jeho záverom, že v konaní neboli preukázané
predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorými v zmysle § 373 Obchodného zákonníka
sú: porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikom škody. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ aj

žalobca porušil do istej miery povinnosť zo záväzkového vzťahu, keď najprv vykonal práce v zmysle
zmluvy o dielo a odviezol zeminu zo stavebných pozemkov, následne však časť tejto zeminy doviezol
naspäť, žalovaný nepreukázal, že mu v príčinnej súvislosti s uvedeným konaním žalobcu vznikla škoda
vo výške, ktorú uvádzal. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, nebolo preukázané, v čom navezenie
zeminy spôsobilo znehodnotenie pripravenej technickej infraštruktúry, rovnako tak nebolo preukázané
obmedzenie raelizácie výstavby domov na 95 dní tak, ako to žalovaný uviedol vo vyúčtovaní zo dňa

8.11.2017. K zániku vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka započítaním v dôsledu jednostranného
prejavu niektorého z nich smerujúceho k započítaniu v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka dôjde len
v prípade, ak ide o pohľadávky, ktoré sú nesporné čo do základu aj čo do výšky. Žalovaný však svoju
pohľadávku vo výške 84.320,- Eur titulom náhrady škody voči žalobcovi nepreukázal, preto samotný
jednostranný započítací prejav nemôže mať za následok zánik pohľadávky žalobcu vo výške 4.080,-

Eur, ktorú naopak, je možné považovať za nespornú. Napokon sa však súd prvej inštancie zaoberal
námietkami žalovaného, keď faktúru č. FO/1702 považoval za oprávnenú len vo výške 595,- Eur po
odpočítaní ceny odvezenej zeminy v rozsahu 30 ton tak, ako to uviedol v ods. 68 odôvodnenia rozsudku.
Žalobca sa proti zamietavej časti rozsudku neodvolal.

23. Odvolací súd súhlasí aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti tretej výrokovej vety, kde zamietol
návrh žalovaného na prerušenie tohto konania až do právoplatného ukončenia trestného konania vo
vzťahu ku konateľovi žalobcu T.. C. na základe trestného oznámenia žalovaného zo dňa 4.10.2018
(podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci týkajúce sa znehodnotenia
pripravenej technickej infraštruktúry v k. ú. J.). V uvedenom trestnom konaní sa nerieši otázka, od

zodpovedania ktorej by záviselo rozhodnutie v tejto veci. Samozrejme, pokiaľ by skutočnosti, ktoré vyjdu
najavo v trestnom konaní mohli odôvodňovať vznik nároku žalovaného na náhradu škody, a to či už voči
žalobcovi alebo voči T.. C., môže si žalovaný svoj nárok uplatniť. Rozhodnutie o nároku žalobcu v tomto
konaní však nezávisí od výsledkov trestného konania.

24. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).