Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. marec 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915208028
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7915208028.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zast.: JUDr. Silvia Sovová,
Advokátska kancelária, so sídlom Diamantova 10, 040 11 Košice proti žalovaným: 1./ T. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX Č. H. R., 2./ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX
XX Č. H. R., zast.: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník v konaní o zaplatenie 2.172,80 Eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1./ a 2./ rade p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 04.07.2012, doručenou súdu dňa 11.07.2012, sa domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 3.565,79 Eur spolu s príslušenstvom. Žalovaní uznali nárok a to v sume 1.392,99 Eur.
Súd o žalobe v časti 1.392,99 Eur rozhodol rozsudkom sp. zn. 10C/270/2012-139 zo dňa 31.05.2013.
Predmetným rozsudkom súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 1.392,99 Eur v pravidelných
mesačných splátkach po 100,- Eur od 01.06.2013 do zaplatenia, vždy do 25-tého dňa toho ktorého
mesiaca priamo navrhovateľovi, pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa

o zaplatenie 2.172,83 Eur spolu s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie s tým, že o trovách
konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2013.

2. Predmetom tohto konania je vylúčený nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.172,80 Eur s
príslušenstvom. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXX 2 01 bola so žalovanými uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 11.09.2006, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo

výške 3.319,39 Eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho
medziúveru 7,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 20,75 Eur a do nasporenia
40 % cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné
vklady vo výške 16,60 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní
účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver vrátane úrokov
4,70 % ročne mesačnými splátkami vo výške 29,04 Eur. Nakoľko si odporcovia neplnili zmluvné
povinnosti, boli žalobcom upomínaní a upozorňovaní na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov.

Žalovaní na základe upomienok v poskytnutej lehote nedoplatili dlžné splátky. Z dôvodu podstatného
porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými, omeškaním v splácaní, odstúpil žalobca dňa 24.04.2012
od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a vyzval žalovaných na okamžité vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote. Žalovaní finančné prostriedky vcelku v danejlehote nevrátili. Zostatok pohľadávky ku dňu 30.06.2012 predstavoval sumu 3.565,79 Eur s 12,49 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy istiny vo výške 3.496,58 Eur od 01.07.2012 do zaplatenia.

3. Právny zástupca žalovaných v 1. a v 2. rade a žalovaní nesúhlasili so žalobou žalobcu. Poukázali na
to, že v predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, že v predmetnej veci nie je potrebné
zaoberať sa so zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil
listom zo dňa 24.04.2012 v súlade s článkom VI. a VII. úverovej zmluvy. Odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje. Ak je zmluva zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,

čo podľa nej dostal. Ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. V predmetnej veci je preto potrebné
porovnať sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom, t. j. poskytnutý úver a odpočítať od nej sumu, ktorú
spotrebiteľ dodávateľovi zaplatil, bez ohľadu na to, na aký účel dodávateľ tú ktorú platbu započítal. V
prípade kladného rozdielu, v prospech dodávateľa ide o sumu bezdôvodného obohatenia, na vydanie
ktorej má dodávateľ nárok.

4. Právna zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej strany. Zastáva názor, že žalobca
so žalovanými uzavrel zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Ide o zmluvu v zmysle
ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a vzhľadom na to sa právny vzťah medzi účastníkmi
konania spravuje Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka - tzv.
absolútny obchod). Na uvedenom nič nemení ani tá okolnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi sa

spravuje tiež zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení resp. zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Stavebný úver je obmedzený na účel vyplývajúci zo zákona č. 310/1992 Zb., teda na financovanie
nehnuteľnosti (kúpa, rekonštrukcia), nemá spotrebný charakter a preto sa naň nevzťahuje zákon č.
250/2007 Z. z. a ani ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zák. upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Na vymáhaný
medziúver č. XXXXXXX 7 03 neboli dlhodobo vykonané žiadne úhrady, preto dôvody uvádzané so

žalovanými sú účelové a právne irelevantné.

5. Žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 100.000,- Sk. Žalovaní zaplatili 58.024,- Sk. Z rozsudku
sp. zn. 10C/270/2012 zo dňa 31.05.2013 vyplýva, že žalovaní uznali nárok vo výške 1.392,99 Eur a súd
ich zaviazal na zaplatenie predmetnej sumy, teda táto bola priznaná žalobcovi. Z uvedeného vyplýva,

že aj po zaplatení sumy 58.024,- Sk zostal dlh 41.976,- Sk, čo zodpovedá v eurách sume 1.393,35
Eur. O tejto sume resp. o tomto nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 10C/270/2012 zo
dňa 31.05.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2013.

6. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkmi je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.12. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba

založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

18. Na základe citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je nepochybné, že zmluva, ktorá je
predmetom konania je zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva uzavretá účastníkmi spĺňa všetky znaky typovej
formulárovej zmluvy. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú
podmienku je potrebné považovať aj podmienku o uplatnení Obchodného zákonníka (článok VIII. bod
1 zmluvy) aj vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť
a spôsobuje jeho menej priaznivé postavenie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so

vstupom Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákona č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až 60). Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Nepochybne teda zmluva uzavretá medzi účastníkmi

ako takzvaná typová zmluva, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade s komunitárnou právnou ochranou spotrebiteľa v zmysle už spomínanej
Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, keďže nepochybne ide v danom prípade o spotrebiteľskú
zmluvu, ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje korektiv pre použitie ustanovení
Obchodného zákonníka a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu. Uvedené
znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde

nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka.

20. Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

21. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

22. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. V prejednávanej veci žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 24.04.2012 v súlade s článkom
VI. a VII. úverovej zmluvy. Žalobca sám zvolil túto formu ukončenia zmluvného vzťahu, aj keď existujú
iné inštitúty súkromného práva, ktoré nerušia zmluvu od začiatku, ale zachovávajú jej platnosť (napr.
výpoveď). V zmysle už citovaného § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa totiž zmluva pri odstúpení ruší

ex tunc (od začiatku), pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že pokiaľ
sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vychádzajúc zo záveru o zrušení zmluvy
o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere od začiatku, sú účastníci povinní si vrátiť navzájom
poskytnuté plnenie, teda žalobca má nárok len na vrátenie nesplatenej časti úveru v sume 1.392,99 Eur.
Žalobcaposkytolžalovanýmsumu100.000,-Sk,zktorejsumyuhradilisumu58.024,-Sk.Sumu1.392,99
Eur žalovaní uznali v konaní vedenej pod sp. zn. 10C/270/2012 zo dňa 31.05.2013. O tomto nároku

bolo rozhodnuté predmetným rozsudkom a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2013. Keďže
pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté peniaze, žalovaní uhradili žalobcovi
skutočne poskytnutý úver, preto im nevznikla povinnosť zaplatiť ďalšie sumy žalované žalobcom.

26. V zmluve sú účinky odstúpenia od zmluvy uvedené v článku VII., kde si účastníci dohodli možnosť

odstúpenia od zmluvy a v takomto prípade sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do
jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8 článku VII. zmluvy. V tomto článku však nie je
konkretizované, čo sa má považovať za poplatky a v tejto časti možno považovať zmluvu za neurčitú a
tým ak neplatnú v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia totiž
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

27. Zároveň je potrebné upozorniť na to, že aj v prípade konkretizácie poplatkov, ktoré spotrebiteľ má
zaplatiť pri odstúpení od zmluvy, by bola takáto zmluvná úprava nevýhodnejšia pre spotrebiteľa, bola by
totiž v rozpore s už citovaným ustanovením § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže by zaväzovala
spotrebiteľa nad rámec povinností po zániku zmluvy ex tunc. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa

zmluvných podmienok by boli nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka, preto sa jedná o rozpor so zákonom, t. j. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §
39 Občianskeho zákonníka a takého zmluvné dojednanie je preto neplatné.

28. Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami na základe zisteného skutkového stavu veci,

súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

30. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.