Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Cbi/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113242784
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4113242784.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: JUDr. Fadi Fardous,

Štúrova 21, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu: AGROFARM SLUŽBY, s.r.o., IČO: 36
558 630, so sídlom: Družstevná 792, 956 17 Solčany, zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS
PARTNERS s.r.o., so sídlom: Hlavná 6, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo
Vlára Nemšová, IČO: 00 207 098, so sídlom: Družstevná 18, 914 41 Nemšová, zastúpený: Mgr. Patrik
Štefkeje, advokát so sídlom: Školská 3, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.12.2013 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že dohoda
o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi T. družstvo U. W.
a úpadcom je voči veriteľom úpadcu v konkurze neúčinná, zároveň sa domáhal určenia, že dohoda o
vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená medzi T. družstvo U. W. a úpadcom
je voči veriteľom úpadcu v konkurze neúčinná. A. žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
do všeobecnej podstaty úpadcu sumu XX.XXX,XX eura.
X. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením I. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX bol vyhlásený

konkurz na majetok úpadcu E. L. s.r.o., bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu.
G. bolo zverejnené v I. vestníku dňa XX.XX.XXXX. H. XX.XX.XXXX bola uzatvorená dohoda o
vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a PD U. W. (žalovaný). T. započítania
boli pohľadávky PD U. W. voči úpadcovi titulom faktúry č. XXXXXXXXX vo výške XX.XXX,XX eura
so záväzkami PD U. W. voči úpadcovi titulom faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č.
XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, spolu vo výške XX.XXX,XX eura. H. XX.XX.XXXX (opravené na
XX.XX.XXXX) bola uzatvorená dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, predmetom

započítania bola pohľadávka PD U. W. voči úpadcovi titulom faktúry č. XXXXXXXXX, vo výške
XX.XXX,XX eura, so záväzkami PD U. W. voči úpadcovi titulom faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX,
spolu vo výške XX.XXX,XX eura. G. dohody sú právnymi úkonmi, ktoré ukracujú veriteľov úpadcu na
majetkovom práve uspokojiť svoje vymáhateľné pohľadávky. A. odporoval právnym úkonom úpadcu
podľa § 59 ods. 2, 3, X A.. Je dôvodný predpoklad, že vystavené faktúry žalovaným voči úpadcovi boli
vystavené účelovo, bez riadne poskytnutého plnenia s cieľom dosiahnuť úpadok a následné ukrátenie
veriteľov.

X. Advokát žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie sú splnené predpoklady pre
odporovanie právnemu úkonu v konkurze, predovšetkým osobitná podmienka ukrátenia uspokojenia
pohľadávky veriteľa, ktorý si riadne prihlásil pohľadávku v konkurze. W. naplnená ani podmienkaznevýhodnenia úpadcu na úkor veriteľov. G. uspokojenia pohľadávok veriteľa je otázkou dôkazného
bremena žalobcu. D. odporovateľnosti bude závisieť od skutočnosti, či sa majetok dlžníka príslušným
právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu, zároveň je potrebné preukázať aký majetok dlžníkovi

ostal po vykonaní tohto právneho úkonu na uspokojenie pohľadávok veriteľov. A. právnemu úkonu
možno odporovať len vtedy, ak spôsobí úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. H.,
ktorých neúčinnosti sa žalobca domáhal nenapĺňajú znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu, dlžník
týmito právnymi úkonmi nedohodol úpravu vo svoj neprospech. S. č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX
boli vystavené na základe riadnej objednávky a riadneho dodania tovaru, pšenice. K zmenšeniu majetku

úpadcu započítaním nedošlo, a preto nemohlo dôjsť k znevýhodneniu úpadcu na úkor veriteľov. Na
základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu zamietol.

X. Uznesením I. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXCbi/XXX/XXXX-XX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX súd prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedeného na I.
súde W. pod spis. zn. XXCb/XXX/XXXX.

X. Vo veci vedenej na I. súde W., spis. zn. XXCb/XXX/XXXX-XXX, súd rozhodol rozsudkom zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. V uvedenej veci sa žalobca R.. S.
S., správca konkurznej podstaty úpadcu E. L. s.r.o. domáhal proti žalovanému, S. L. s.r.o. vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XX.XXX,XX

eura s príslušenstvom. G. zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania
advokáta žalobcu, žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
XX.XXX,XX eura. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca rozšíril žalobu, uplatnil si zaplatenie sumy
XX.XXX,XX eura spolu s úrokmi z omeškania. L. na pojednávaní pripustil zmenu žaloby. T. podaním
zo dňa XX.XX.XXXX advokát žalobcu uviedol, že si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy XX.XXX,- eur s

príslušenstvom, súd uvedené podanie posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby. Vo výroku rozsudku súd
konanie zastavil v časti zaplatenia sumy X.XXX,XX eura a vo zvyšku (XX.XXX,- eur) žalobu zamietol. V
odôvodnení žaloby súd uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným zo
dňa XX.XX.XXXX žalovaný nadobudol od úpadcu pohľadávky voči PD U. W. za cenu XX.XXX,- eur. H.
cenu nezaplatil v lehote splatnosti určenej v zmluve, teda do XX.XX.XXXX, pretože počas plynutia lehoty

došlo medzi zmluvnými stranami dňa XX.XX.XXXX k podpisu dodatku č.X k zmluve. T. tohto dodatku
nedošlo k naplneniu rozväzovacej podmienky upravenej v článku K.. ods. X zmluvy, teda zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX nezanikla a ani sa nestala neúčinnou. A. je platná a účinná,
stranám nezanikli práva a povinnosti zo zmluvy. A. (FE. SERVIS s.r.o.) nadobudol zmluvou o postúpení
pohľadávok pohľadávky v hodnote XX.XXX,XX eura voči PD U. W.. M., že zmluva nezanikla, žalovaný

sa na úkor úpadcu nemohol bezdôvodne obohatiť, pretože nezískal majetkový prospech prijatím plnenia
z právneho titulu, ktorý odpadol, alebo je neplatný. A. sa tak v konaní nemohol domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, pretože v konaní preukázané nebolo.

X. Advokát žalobcu na pojednávaní uviedol, že došlo k plneniu bez primeraného protiplnenia. V

konkurznom konaní si veritelia prihlásili pohľadávky, ktoré boli zistené a niektoré aj judikované, a to
pohľadávka veriteľa M. T., E. M. a Y. Y.. H. o započítaní pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená
tesne pred vyhlásením konkurzu, v tom čase už bolo začaté konkurzné konanie. T. na ustanovenie § 10
a XX ods. X písm. a) A.. C. poskytnutie plnenia žalovaným úpadcovi nebolo preukázané.

X. Advokát žalovaného na pojednávaní uviedol, že obdobná právna otázka už bola riešená v iných
súdnych konaniach, bol prijatý záver, že dohode o započítaní nie je možné odporovať podľa § 59 A.. I.
toho žalobca nepreukázal ukrátenie uspokojenia veriteľa.

X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: doklad o

zverejnení uznesenia I. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX v OV č. X/XXXX, výpis z obchodného registra
žalovaného, dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa XX.XX.XXXX, doklad o
zverejnení uznesenia I. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX v OV č. XXX/XXXX, uznesenie I. súdu W. zo dňa
XX.XX.XXXX spis. zn. XXK/XX/XXXX-XXX, výpis z obchodného registra úpadcu, účtovný doklad č. XXX
zo dňa XX.XX.XXXX, súhlas dozorného správcu zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, rozsudok I. súdu

W. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCbXXX/XXXX-XXX.

X. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením I. súdu W. zo dňa
XX.XX.XXXX, č. k. XXK/XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX, bolvyhlásený konkurz na majetok dlžníka E. L., s.r.o., so sídlom: H. 792, XXX XX L., K.: XX XXX XXX, za
správcu bol ustanovený R.. S. S., so sídlom kancelárie: U. XX, W., žalobca. V. konanie na dlžníka bolo
začaté uznesením I. súdu W. zo dňa XX.XX.XXXX, spis. zn. XXK/XX/XXXX, ktoré bolo zverejnené v I.

vestníku dňa XX.XX.XXXX.

XX. V konaní nebolo sporným, že úpadca a žalovaný uzatvorili dve dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok a záväzkov, a to dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX. V konaní nebola sporná
ani skutočnosť, aké pohľadávky boli predmetom vzájomného započítania. A. spochybnil existenciu

pohľadávok žalovaného voči úpadcovi, uviedol, že išlo len o fiktívne pohľadávky bez reálneho plnenia.
M. tvrdenie však nijako nepreukázal. A. v konaní nepreukazoval ani výšku majetku úpadcu ku dňu
uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov, existenciu pohľadávok veriteľov úpadcu ku dňu
uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov, ktorí si svoje pohľadávky následne prihlásili v konkurze
a neboli správcom popreté.

XX. Podľa § 57 ods. X zákona č. X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej A.), právne úkony
týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. U. môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu
sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

XX. Podľa § 57 ods. X A., právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

XX. Podľa § 57 ods. X A., odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý

ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

XX. Podľa § 59 ods. X A., zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil
svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj

neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

XX. Podľa § 59 ods. X A., zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon,
ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik

svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

XX. Podľa § 59 ods. X A., zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa

predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

XX. Podľa § 59 ods. X A., odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v
prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli

urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

XX. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. I.
právnych úkonov je sankcia za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka, ktoré sa prejavujú
v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu

dôjde vtedy, keď sa týmto úkonom zmenší jeho majetok. T. dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť
právneho úkonu.
U. predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť tohto právneho úkonu, c)
ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. I. predpokladmi v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie
konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku,

c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

XX. Odporovateľnosť musí uplatniť aktívne legitimovaný subjekt - správca alebo veriteľ voči pasívne
legitimovanému subjektu a to v lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu (§ 57 ods. X A.). I. možnouplatniť len pri právnych úkonoch vykonaných v stanovenom čase pred začatím konkurzného konania.
V posudzovanej veci uplatnil odporovateľnosť aktívne legitimovaný subjekt - správca v lehote X roka od
vyhlásenia konkurzu (vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v I. vestníku č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX,

konkurz sa preto považuje za vyhlásený dňom XX.XX.XXXX, odporovacia žaloba bola podaná na súd
dňa XX.XX.XXXX), teda včas. A. bola podaná proti pasívne vecne legitimovanému subjektu, osobe,
ktorá s úpadcom napadnuté právne úkony uzatvorila.

XX. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi

dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného
typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich
neplatnosť), ale ktorými dosiahne dlžník (spôsobí) ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. G.
uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho
úkonu) dlžníka s jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu alebo ani v takom rozsahu,
aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval so svojim

majetkom. R. z právnych predpokladov pre úspešné podanie odporovacej žaloby, ktorou môže veriteľ
(v konkurze správca alebo veriteľ) dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, je platnosť právneho
úkonu. Q. predpokladom každej odporovateľnosti, a je možno povedať, že ide o ekonomický dopad
právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, tak podľa § X2a I. zákonníka, ako aj
podľa § 57 ods. X A., je ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. T. § 57 ods. 4 A. sa vyžaduje,

aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto
dôvodov musí správca prioritne preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha
konkurzu nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. W. by dôvod na podanie
odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze,
kde sa pohľadávky uspokojujú len pomerne to v zásade neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne

vylúčené (napr. ak si všetci veritelia neprihlásia pohľadávky).

XX. Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom
zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. Aj keď právnym úkonom
dôjde k zmenšeniu majetku, nie je možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka,

ktorý mu zostal postačuje na uspokojenie pohľadávok. U. musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase
vykonania právneho úkonu dlžníka. I. právnych úkonov, ktoré možno zaradiť do jednotlivých skutkových
podstát (§ 58-59 A.), odporovať je možné tiež ktorémukoľvek inému právnemu úkonu dlžníka, ktorým
ukrátil uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov (§60 A.). U. sa, aby dlžník urobil právny úkon s úmyslom
ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane známy.

XX. Podľa § 59 ods. X A. možno odporovať tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V. dotknuté právne úkony boli uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, konkurzné konanie začalo dňom XX.XX.XXXX, bola zachovaná zákonná
lehota pre podanie odporovacej žaloby. T. predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti právneho

úkonu je predpoklad zakotvený v § 57 ods. X A., ktorý stanovuje, že odporovať možno len tomu
právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
úpadcu. Zo strany žalobcu tak v konaní musí byť preukázané, že v čase kedy k napadnutému právnemu
úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto odporovateľným právnom
úkonommohlabyťukrátená.I.tohotakútopohľadávkumusíveriteľvkonkurznomkonaníriadneprihlásiť.

U. musí mať takúto prihlásenú pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. I. právneho
úkonu dlžníka sa tak možno domáhať len vtedy, ak určitá osoba bola v čase vykonania právneho úkonu
veriteľom dlžníka. Ak by takáto pohľadávka neexistovala alebo by nevznikla, nemohla byť ani ukrátená.
A. navrhol doplniť dokazovanie pripojením konkurzného spisu úpadcu, čo však súd nepovažuje za
dostatočné na preukázanie existencie splatných pohľadávok veriteľov úpadcu v čase uskutočnenia

odporovateľných právnych úkonov. T. určenie odporovateľnosti právneho úkonu nepostačuje zistiť
veriteľov úpadcu, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurze.

XX. Súd sa v konaní zaoberal otázkou, či dotknuté právne úkony úpadcu sú takými právnymi úkonmi,
ktorými mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľmi. D. odporovateľnosti

závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu
zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok. K zmenšeniu majetku úpadcu dochádza bezpochyby
predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch úpadcu, pri ktorých úpadca poskytuje nejaký
majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia. G. právnymi úkonmi sú tiež úkony, ktoré súsíce odplatné, avšak pri ktorých protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné plneniu,
ktoré na základe tohto úkonu poskytol úpadca. T. odporovateľnosť právneho úkonu je nevyhnutné
preukázanie, že dotknutým právnym úkonom sa skrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľa a teda, že v

dôsledku tohto právneho úkonu nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tento predpoklad v tomto prípade splnený
a preukázaný nebol.

XX. Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol ani nepreukázal, aká bola hodnota majetku

úpadcu pred uzavretím odporovaných právnych úkonov, teda či v čase vykonania úkonov jeho majetok
ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom
konaní, a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento
už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania právnych úkonov
nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, a v dôsledku tohto právneho úkonu sa miera
uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. A. v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval

hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov, ani hodnotu majetku po
nadobudnutí ich účinnosti. A. je pritom v tomto konaní nositeľom dôkazného bremena, je povinný
súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými preukáže, že napadnuté právne
úkony spĺňajú predpoklady zvýhodňujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k
zmenšeniu majetku úpadcu. A. túto skutočnosť nepreukázal. Na základe uvedených skutočností potom

súd dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, že
by napadnuté právne úkony boli zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi, ktorými došlo k zmenšeniu majetku
úpadcu.

XX. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej

podmienky zakotvenej v ustanovení § 57 ods. X A., teda preukázanie, že napadnutými právnymi
úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu. V. nebolo
preukázané žiadne ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu, nemôže
sa jednať o úkony, ktoré by boli odporovateľné ako zvýhodňujúce právne úkony. V konaní nebolo
preukázané ani to, že by sa jednalo o zvýhodňujúce právne úkony. A. je forma splatenia pohľadávky

vzájomným odpočtom za účelom vyhnutia sa plateniu. G. dohody podľa § 364 I. zákonníka prejavil
úpadca a žalovaný vôľu vyrovnať vzájomné nároky v súlade so zákonom a preto nemožno prijať
záver, že ide o zvýhodňujúce právne úkony podľa § 59 A.. W. nebolo preukázané žiadne ukrátenie
uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu, nemôže sa jednať ani o úkony, ktoré by boli
odporovateľné podľa § 60 A. a preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú zamietol.

XX. Podľa § 251 Z., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

XX. Podľa § X55 ods. X Z., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 262 ods. 2 Z., o výške trov konania súd rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 Z., žalovaný mal vo veci plný úspech,

preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške trov konania žalovaného
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a abykaždý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.