Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206241
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215206241.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.
Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO:
35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, E. N., o zaplatenie
3.382,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.

9C/212/2015-41 z 12. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 400,17 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne od 06.05.2012 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti
r u š í a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u

š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 100, § 101, § 103 O.z. (Občiansky zákonník č.
40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov),§5bZoOS(zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaao
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Vecne argumentoval

tým, že navrhovateľ listom zo dňa 26.04.2012 (č.l. 6) vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorazovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy (najneskôr do 3 dní od
doručenia tejto upomienky), došlo teda k zosplatneniu celej pôžičky. Súd má za to, že s poukazom
na § 103 OZ druhá veta premlčacia lehota ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa zročnosti prvej
neuhradenej splátky (dňa 20.01.2012 a uplynula dňa 20.01.2015). Nárok navrhovateľa sa premlčal dňa
21.01.2015. Návrh bol súdu doručený dňa 13.04.2015. Preto je celý nárok navrhovateľa premlčaný.

Súd o náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku
tak, že súd žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 2.982,35 Eur s prísl., ako aj náhrady trov konania
a v časti o zaplatenie sumy 400,17 Eur s prísl. konanie zastaví z dôvodu čiastočného späťvzatia

návrhu. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Podľa odvolateľa súd
v danej veci nesprávne aplikoval ust. § 103 druhá veta OZ pre posúdenie premlčania, názor súdu, že
premlčacia doba na uplatnenie celého nároku má začať plynúť od prvej riadne a včas nezaplatenej
splátky je v rozpore so zásadou dôvery v právo a skutočným záujmom účastníkov právneho vzťahu,
pretože pod hrozbou začatia behu plynutia premlčacej doby bezprostredne po nezaplatení prvej riadne
a včas neuhradenej splátky núti veriteľa vyvolať predčasnú splatnosť celého dlhu. Ust. § 103 druhá veta

OZ priamo odkazuje na § 565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnostinajbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčí podľa jej pôvodnej splatnosti. Premlčacia
doba tak mohla začať plynúť od 21.04.2012 ako od nasledujúceho dňa po splatnosti 16. splátky splatnej
dňa20.04.2012,prektorúbolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveru,pričomsúdnekonaniezačalodňa

13.04.2015, t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby. Odvolateľ podporne poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/483/2014. Podľa odvolateľa k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť
predtým, ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21 Cdo 456/2006). Pokiaľ by súd dospel k záveru, že nedošlo k zosplatneniu celej pohľadávky
v zmysle § 565 OZ, každá jednotlivá splátka by sa premlčovala samostatne vo všeobecnej 3-ročnej

premlčacej dobe podľa lehoty splatnosti jednotlivých splátok.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, ani sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.06.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods.
1včasepodaniaodvolaniaúčinnéhoOSP,aktuálne§362ods.1CSP),oprávnenýmsubjektom-zároveň
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1

CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP,
ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 103 O.z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 O.z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Ustanovenie § 103 O.z. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá

umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy
v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že
jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa
zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 O.z. však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky
uvedené v ustanovení § 565 O.z., ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu.

Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke.
Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 O.z. podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva
automaticky zo zákona).Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z
dôvodujehoomeškaniasosplátkamiozaplateniecelejpohľadávky(alebojejzostatku)najskôrpožiadať,

ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal.

Súd prvej inštancie bez skúmania nastalej splatnosti celého dlhu (jednostranného právneho úkonu
veriteľaadresovanéhodlžníkovi),tedanaplneniazákonomstanovenýchpodmienokpresplatnosťcelého
zostatku dlhu, ako i nerozlíšením už nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru, nesprávne označil

uplatňovaný nárok žalobcu za premlčaný.

Ustanovenie § 103 O.z., upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 O.z., podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565
O.z. len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je
pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o
splátkach (tým nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť

získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje
právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky. Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky od vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie
celého dlhu a neskúmal zákonom stanovené podmienky ustanovené v § 565 O.z., najmä či veriteľ právo
na zaplatenie celého dlhu uplatnil a kedy sa tak stalo, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne

zistil skutkový stav.

Okrem uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky, ktorých splatnosť nastala
samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu), a u ktorých začala premlčacia doba plynúť
splatnosťou celého zostatku dlhu, ak došlo k tejto právne významnej skutočnosti. Až následne bol daný

dôvod zaoberať sa aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS. V uvedenom smere tak chýbal argumentačný
základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Od dohody o strate výhody splátok podľa § 565 O.z. sa
odlišuje dohoda veriteľa a dlžníka, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku
dlhu určeným dňom v tejto dohode.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,

vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovč.1/2016),podľaktoréhonepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti konať pred

súdom).

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvodil premlčanie dlhu od
vzniku možnosti veriteľa žiadať o zaplatenie celého dlhu jednorázovo, bez posúdenia relevantného
prejavu vôle veriteľa, smerujúceho k zročnosti celého dlhu, ako i zákonom stanoveného samostatného
premlčiavania jednotlivých splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky

obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie), na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces.

Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému

stavu, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý dlh
uplatňovaný žalobcom ako premlčaný.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie za účelom zistenia
splatnosti dlhu uplatňovaného žalobcom v konaní, pričom predpokladom je rozlíšenie splatnosti
nezaplatených splátok, u ktorých premlčacia doba plynula odo dňa ich zročnosti (posúdením splatnosti
každej jednotlivej splátky samostatne, podľa dohodnutého dátumu zročnosti). Ak sa však pre

nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, vo vzťahu k týmto nasledujúcim splátkam
by začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (za predpokladu naplnenia
všetkých kumulatívnych zákonom stanovených predpokladov splatnosti celého dlhu, vrátane posúdenia
relevantného prejavu vôle veriteľa).

Premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne
deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata.
Uvedený moment nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď má
dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Preto až na základe náležitého posúdenia
splatnosti uplatňovaného dlhu žalobcom, bude daný dôvod zaoberať sa premlčaním dlhu žalobcu, podľa

ustanovenia§5bZoOS(akkpremlčaniunedošlo,budenevyhnutnédôslednesazaoberaťuplatňovaným
nárokom z hľadiska aplikácie dotknutých právnych noriem spotrebiteľského práva).

Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa má vzťahovať aj na príslušenstvo uplatňovanej
pohľadávky.

Podaním zo dňa 11.01.2016 zobral žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 400,17 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 06.05.2012 do zaplatenia. Súd s poukazom na ust. § 96 ods. 1
a 2 O.s.p. žiadal žalovaného, aby sa vyjadril, či s čiastočným späťvzatím súhlasí. Žalovaný na výzvu
súdu nereagoval, a teda neprejavil nesúhlas so späťvzatím, preto odvolací súd podľa ust. § 370 ods.

1 až 3 C.s.p. za použitia ust. § 145 ods. 2 C.s.p. rozhodol o pripustení tohto čiastočného späťvzatia,
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 400,17 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 06.05.2012 do zaplatenia.Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.