Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717210821
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717210821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Ing. B. I., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v O.N., na ul. K.N. Č.. XXXX/X, právne zastúpeného JUDr. Matúšom Fabianom, advokátom
so sídlom v Poprade, na Nám. sv. Egídia č. 93, proti žalovanému Internet Mall Slovakia s. r. o., so sídlom
v Bratislave - mestská časť Ružinov, na ul. Galvaniho č. 6, právne zastúpenému Advokátska kancelária
Taragel a Počubayová, s. r. o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na ul. Starosaskej č. 11, o náhradu
primeraného finančného zadosťučinenia a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad zo dňa 29.06.2018 č.k. 20C 62/2017 - 71 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
v sume 3.000 eur a vo výroku o trovách konania v časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy.

Mení rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 8.000 eur, tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % v časti

týkajúcej sa primeraného zadosťučinenia.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v časti týkajúcej sa
nemajetkovej ujmy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 8.000 eur a nemajetkovú ujmu v sume 3.000 eur. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca si riadne uplatnil svoj nárok voči
žalovanému, avšak tento sa v konaní nebránil produkciou žiadnych dôkazov a svoj postoj obmedzil na
odmietanie a popieranie tvrdení žalobcu.

3. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy v duševnej
oblasti človeka s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím
na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok

neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti
fyzickej osoby. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-
morálnej integrity osoby.4. S ohľadom na mieru intenzity zásahu do práva žalobcu na ochranu jeho života a zdravia je dôvodné
uplatňovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v súlade s ust. § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko v tomto prípade už negatívne následky zásahu nastali a morálne zadosťučinenie

nie je postačujúce. Je nepochybné, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu ako
spotrebiteľa, nakoľko každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, ako aj na
ochranu svojho zdravia a bezpečnosti. Navyše, žalovaný ako predávajúci bol povinný na trh uviesť,
ponúkať a predávať len bezpečné výrobky. Skutočnosť, že vírivka, ktorá bola dodaná žalobcovi zo strany
žalovaného, bola kvalifikovaná ako nebezpečný výrobok so závažným rizikom v zmysle rozhodnutia

Slovenskej obchodnej inšpekcie, je na základe vykonaných dôkazov nepochybná. V dodanom tovare -
vírivke bol elektrický prúd a došlo k zásahu žalobcu elektrickým prúdom, čo bolo v konaní preukázané
svedeckými výpoveďami aj videozáznamom.

5. Dodaná vírivka bola nebezpečným výrobkom, tak ako to bolo konštatované aj orgánmi SOI, oznam
bol na internetových stránkach predmetného úradu zverejnený omnoho skôr ako k úrazu došlo. Teda

v zmysle objektívnej vedomosti predávajúceho o skutočnosti aké výrobky uvádza na trh, aké výrobky
predáva spotrebiteľom a v zmysle jeho zákonných povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane
spotrebiteľa konkrétne z ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 1 a § 7 ods. 4 tohto predpisu, došlo k porušeniu
spotrebiteľských práv zo strany žalovaného, a teda najmä práva spotrebiteľa na dostanie výrobku v
bežnej kvalite, práva spotrebiteľa na ponuku a predaj bezpečných výrobkov a taktiež došlo k nekalej

praktike formou klamlivého opomenutia, keďže žalovaný neupovedomil bezodkladne potom, čo o tejto
skutočnosti vedieť mal a mohol, že predmetný výrobok je nebezpečný a tým nepredišiel riziku a úrazu. Z
prehľadu dodaných víriviek (č.l. 52 spisu) je zrejmé, že žalovaný predmetný tovar dodával ešte približne
rok potom, ako bol jeho predaj zakázaný.

6.Čosatýkasamotnéhonárokunanáhradunemajetkovejujmy,ust.§13ods.2Občianskehozákonníka,
priznáva právo na náhradu nemajetkovej ujmy osobám v prípade, ak došlo k porušeniu ako aj k
ohrozeniu osobnostných práv. Zákonná úprava vymedzuje vzťah medzi osobou, do ktorej práv na
ochranu osobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Pri
neoprávnenom zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou

osobou na jednej strane a povinnou osobou na strane druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto
právneho vzťahu sa viažu na určitú osobu.

7. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je teda subjektívne spätá
s tým, kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Jedná sa preto o výlučne osobnú povinnosť tohto

subjektu, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu. Občiansky zákonník nemá ani ustanovenie, ktoré by
umožňovalo prípadný prechod tejto povinnosti na ďalšiu osobu, ako osobu z tohto hmotnoprávneho
vzťahu povinnú. Z uvedených úvah teda vyplýva, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
zásahom do osobnostných práv, je v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti ten subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. V

posudzovanej veci bolo nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobcu bol spôsobený dodaním
nebezpečného tovaru žalovaným. V prejednávanej veci došlo k ohrozeniu najvyššieho osobnostného
práva, a to práva na život, nakoľko použitím nebezpečného výrobku reálne mohlo dôjsť k fatálnym
následkom či u žalobcu, alebo jeho rodinných príslušníkov. Zároveň došlo aj k porušeniu osobnostných
práv žalobcu, a to práva na zdravie, a to zdravie jednak fyzické ako aj psychické. Traumatické následky

spôsobené stresom a obavy z užívania predmetného výrobku pretrvávajú dodnes. Žalobca je nútený
navštevovať ambulanciu klinickej psychologičky, kde sa snaží nejakým spôsobom odbúrať prežité
zážitky a opäť viesť riadny život. V minulosti rád využíval podobné zariadenia, avšak v súčasnosti je
nútený od tohto svojho životného potešenia ustúpiť v celom rozsahu, pretože mu spôsobuje stres a
strach.

8. Pojem „nemajetkovej ujmy v peniazoch“ za zásah do osobnostných práv je upravený v Prvej
časti Občianskeho zákonníka v ustanovení § 13 ods. 2 ako jeden z právnych prostriedkov ochrany
osobnostných práv. Podstatou a účelom nemajetkovej ujmy v peniazoch je poskytnúť fyzickej osobe,
ktorej osobnostné právo bolo porušené, priznanie peňažnej satisfakcie. Keďže skutočnú ujmu nie je

možné presne zistiť, výška nemajetkovej ujmy sa nedá presne vyčísliť a teda ani preukázať.

9. Pri výške nemajetkovej ujmy u žalobcu súd v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka prihliadal
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobca žiadal priznaťnemajetkovú ujmu vo výške 8.500 eur. Takáto výška ujmy nezodpovedá okolnostiam, za ktorých k
porušeniu práva došlo, i keď je jednoznačné, že vzniknutú ujmu žalobcu možno hodnotiť ako maximálne
závažnú. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť

svojvôľou a pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka
musí mať preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie
podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianského zákonníka, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu
nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný porušil svoje
zákonné povinnosti čím spôsobil úraz žalobcu. Tým došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu,

pričom vzhľadom na charakter zásahu je dôvodné domáhať sa zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch. S ohľadom na uvedené žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
rozsahu 3.000 eur, ktorá sa považovala za primeranú okolnostiam, spôsobenému následku a tiež riziku,
ktoré reálne hrozilo.

10. Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia sa možno domáhať
aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

11.Základnýmzákonnýmpredpokladomúspešnéhouplatneniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Uvedený nárok je teda
daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu, ktorú predstavujú normy na ochranu spotrebiteľov,

a to aj vo vzťahu k bezpečnosti dodávaných výrobkov. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená
ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou
a ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne
normy nerešpektuje.

12. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok za porušenie jeho práva ustanoveného
osobitným predpisom. Bolo preukázané, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď
žalobcovi dodal nebezpečný tovar a napriek všeobecnému zákazu predaja tovaru a nariadeného
stiahnutianebezpečnéhotovaru,tentoodžalobcuaniostatnýchspotrebiteľovnežiadalvrátiť,atonapriek
tomu, že evidentne mal dostatok informácií o kupujúcich. Tovar bol objednaný elektronicky s uvedením

kontaktných údajov (meno, poštová doručovacia adresa, adresa elektronickej pošty aj telefónne číslo)
a žalovaný nijako nezabránil spotrebiteľovi v užívaní nebezpečného výrobku, a to po dobu minimálne
3 rokov. Žalovaný taktiež nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 6 ods. 9 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a neupozornil orgán dozoru na predaj vadných nebezpečných
výrobkov a okruh kupujúcich. Takýto laxný prístup k plneniu zákonných povinností nemožno tolerovať

a nárok na primerané finančné zadosťučinenie i náhradu nemajetkovej ujmy má v tomto prípade nielen
satisfakčnú, ale aj preventívnu funkciu.

13. S ohľadom na uvedené bol naplnený zákonný predpoklad uplatneného nároku na finančné
zadosťučinenie a to, že boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných právnych

noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov, predovšetkým právo na dodanie bezpečného tovaru.

14. Výška priznaného finančného zadosťučinenia aj v tomto prípade závisí od úvahy súdu. Súd pri
určovaní zohľadňuje rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a
sankčnú funkciu a podobne.

15. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v
ujme na zdraví a tiež riziku závažnej ujmy na zdraví či smrti. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu
akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie rizika tým, že došlo k zásahu žalobcu

elektrickým prúdom.

16. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sa považovala suma 8.000 eur, zodpovedajúca 10-
násobku hodnoty nebezpečného tovaru, vírivky, dodanej žalovaným. Táto sa považovala za primeranús ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný tak nesplnil
svoje zákonné povinnosti predpísané § 6 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a spotrebiteľa bez zbytočného
odkladu neinformoval o nebezpečnosti výrobku a nesplnil tiež zákonnú povinnosť informovať o tom

účinným spôsobom verejnosť a orgány verejnej správy, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním
ustanovení tohto zákona.

17. Zároveň nesplnil ani svoje zákonné povinnosti predpísané § 6 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z.,
a to povinnosť bezodkladne predaj nebezpečného tovaru oznámiť orgánu dozoru a uviesť informácie

o opatreniach, ktoré prijal alebo ktoré treba prijať na zabránenie ohrozeniu spotrebiteľa. Uvedenou
nečinnosťou žalovaný vystavil žalobcu a tiež bližšie neurčený okruh spotrebiteľov riziku poškodenia
zdravia, či úmrtia.

18. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním
žalovaného,jeurčitousatisfakciouzastav,ktorývdôsledkunečinnostižalovanéhonastalajeajsankciou

postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ závadne konal. Spotrebiteľ, nie je povinný preukázať
ujmu, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade
vzniku ujmy, ale už vtedy, keď ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. V
danom prípade boli teda splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia,
a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Nakoľko žalobca

siuplatnilnárokyvsumevyššejakobolipriznanéauplatnilsitiežnároknapríslušenstvo,avšakznároku,
ktorý závisel od úvahy súdu, žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti bola zamietnutá.

19. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 CSP.

20. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súčasťou zvýšenej ochrany práv spotrebiteľa
je i ustanovenie § 296 CSP, na základe ktorého môže spotrebiteľ označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Uvedená ochrana

je prelomená v zmysle § 292 ods. 3 CSP v prípade ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, čo
je i situácia v tomto súdnom konaní. Žalobca v žalobe uplatnil prostriedky procesného útoku, a to
výsluch svedkov manželov E., videozáznam zo dňa 03.08.2017, správu o odbornej prehliadke a
skúške elektrického zariadenia pracovného stroja zo dňa 25.10.2017, stanovisko Slovenskej obchodnej
inšpekcie, psychologický nález MUDr. Š. a odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu. Následne žalobca vo

svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného navrhol výsluch svedka Z. C.. Na súdnom pojednávaní, ktoré
sa uskutočnilo dňa 11.05.2018, navrhol žalobca, resp. jeho právny zástupca, výsluch žalobcu a zároveň
predložil súdu a žalovanému krátkou cestou listinu o návštevách u MUDr. Š., klinickej psychologičky.
Zároveň pri svojom prednese uviedol, že žalobca mal navštevovať i gastroenterologické a neurologické
oddelenie, avšak k tejto skutočnosti nepredložil žiadne dôkazy. Na námietku žalovaného, resp. jeho

právneho zástupcu, na pojednávaní o neprípustnosti predkladaných dôkazov vzhľadom na koncentráciu
konania v zmysle § 153 CSP, súd nepripustil uvedené dôkazy do konania a pripustil len svedecké
výpovede manželov E. a dôkazy, ktoré boli priložené k žalobe. Následne na druhom pojednávaní,
uskutočnenom dňa 15.06.2018, súd v rozpore s vývojom súdneho konania na prvom pojednávaní,
pripustil na strane žalobcu akési vyjadrenie žalobcu s odôvodnením, že ide o procesné právo žalobcu.

Na tomto pojednávaní žalobca predložil správu od MUDr. Q. K., pri predložení ktorej nebolo opakovanej
námietke žalovaného ku koncentrácii konania vyhovené. Na všetky skutkové tvrdenia a nové dôkazné
prostriedky predložené žalobcom na pojednávaniach nemal súd už prihliadať, nakoľko nebol žiaden
objektívny dôvod, aby žalobca, resp. jeho právny zástupca, predkladal dôkazy oneskorene. Tým, že súd
pripustil žalobcom navrhované skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky na pojednávaniach, došlo na

strane žalovaného k narušeniu právnej istoty a k porušeniu zásady spravodlivého súdneho procesu.
Uvedené bolo znásobené tým, že sa súd najprv na prvom pojednávaní vyjadril tak, že vyhovie námietke
koncentrácie konania žalovaného a to na oboch stranách sporu a nakoniec pripustil všetky dodatočne
navrhované skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky žalobcu v rozpore s uvedeným.

21. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia. Teda kto tvrdí, dokazuje. Žalobca tvrdil, že mu bol spôsobený užitím nebezpečného
výrobku úraz a to zásah elektrickým prúdom, ktorý mal mať také vážne následky, že bol spôsobilý
privodiť mu smrť a tak v zmysle uvedenej zásady leží na žalobcovi dôkazné bremeno k preukázaniujednak vzniku úrazu a jednak vzniku tvrdenej ujmy. Žalovaný vo svojich tvrdeniach od začiatku súdneho
sporu uvádzal, že žalobcovi sa úraz nestal, resp. žalobca túto skutočnosť nepreukázal. V tejto súvislosti
sa musí aplikovať tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od účastníka

spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Samozrejme, aj
v týchto prípadoch je možné zo strany súdu preniesť dôkazné bremeno na druhú stranu, avšak už
vzhľadom na tvrdenie žalobcu o tom, že sa mu úraz stal, nie je potrebné dôkazné bremeno opätovne
prenášať. Zároveň je nutné poukázať na to, že súd v konaní žalovaného na doloženie skutočnosti, že sa
úraz nestal, žiadnym spôsobom nevyzval. Predmet sporu je natoľko špecifický, že žalovanému nedáva

priestor na zreteľnú obranu proti žalobcovi, nakoľko najvýznamnejšia skutočnosť, či sa úraz stal alebo
nestal, nemôže byť zo strany žalovaného preukazovaná namiesto žalobcu.

22. Z predložených dôkazov zo strany žalobcu, odhliadnuc od tých, ktoré nemali byť zo strany súdu
pripustené, vyplýva to, že žalobca si u žalovaného zakúpil vírivku, ktorá sa neskôr ukázala ako
nebezpečná. Túto skutočnosť, nahlásil výrobca predmetného výrobku spotrebiteľom prostredníctvom

Slovenskej obchodnej inšpekcie na jej webových stránkach. Za základe predložených dôkazov nebolo
možné dospieť k jednoznačnému záveru, že k zásahu elektrickým prúdom došlo, nakoľko to, či vo vírivke
bol alebo nebol elektrický prúd, je jedna vec, avšak skutočnosť, či došlo k zásahu žalobcu elektrickým
prúdom, je vec druhá. Žalobca v rámci súdneho konania navrhol na preukázanie tej skutočnosti, že došlo
k zásahu elektrickým prúdom, len svedecké výpovede svojich blízkych priateľov, manželov E., ktorých

výpovede však nemôžu mať pri hodnotení dôkazov vysokú dôkaznú silu, nakoľko ide o blízke osoby
žalobcu, a tak ich výpovede sa javia ako účelové. Uvedené je podporené i tou skutočnosťou, že po
údajnom zásahu elektrickým prúdom, ktorý mohol mať smrteľné následky, ako uvádza žalobca vo svojej
žalobe i vyjadrení, a ktorý sa p. E. v zmysle jeho výpovede javil ako infarkt, neprivolali rýchlu záchrannú
pomoc, ako by sa pri tak vážnych následkoch, ako opisuje žalobca, dalo odôvodnene predpokladať.

Vzhľadom na uvedené pôsobia výpovede manželov E.Á. ako účelové a naučené.

23. Žalovaný považuje za potrebné sa vyjadriť i k videozáznamu, ktorý bol doručený žalovanému až
na pojednávaní dňa 15.06.2018, na ktorom súd ukončil dokazovanie a žalovanému tak znemožnil
akokoľvek sa k videozáznamu bližšie vyjadriť a preskúmať ho. Žalovaný nevie, či bol videozáznam zo

strany žalobcu doručený súdu už spolu so žalobou a ide len o opomenutie zo strany súdu alebo či bol
videozáznam doručený žalobcom až na uvedenom pojednávaní, nakoľko po tom, čo právny zástupca
žalovaného vstúpil do pojednávacej miestnosti boli už CD nosiče s videozáznamom v dispozícii súdu.

24. Podľa názoru žalovaného uvedené merania nie sú použiteľné pre toto súdne konanie a

nepreukazujú, že vo vírivke bol elektrický prúd. Z videí nie je preukázateľné, že meranie bolo učinené
kalibrovanou skúšačkou určenou na takéto meranie, ktorá by spĺňala platné STN, osobou odborne
spôsobilou a nestrannou na učinenie takého merania, že meranie bolo učinené takým spôsobom, aby
bola bezpochyby preukázaná vada tovaru a nakoniec z videí nie je možné ani dospieť k záveru, že
meranie bolo učinené na vírivke, ktorá bola zo strany žalobcu zakúpená u žalovaného. Z predložených

videozáznamov nie je možné vychádzať, nakoľko takéto videá sú neoveriteľné a je vysoko možná
manipulácia pri ich zhotovovaní ako i pri meraní a to hlavne z dôvodu, že žalobca sa prezentuje ako
osoba znalá oblasti. Čo sa týka predložených lekárskych nálezov, lekársky nález klinickej psychologičky
zo dňa 27.09.2017 vznikol s výrazným odstupom času, a preto nie je možné vylúčiť, že takéto stavy u
žalobcu neexistovali už predtým, resp. že nevznikli následkom iného úrazu, ktorého existenciu žalovaný

zatajuje. V tomto prípade mal žalobca k nespochybniteľnému preukázaniu svojho psychického stavu
nechať si vypracovať znalecký posudok u nezávislého znalca. Čo sa týka lekárskej správy MUDr. Q.
K., k tejto súd v zmysle pripustenej koncentrácie konania nemal prihliadať, a to i v súvislosti s tým, že
bola predložená žalobcom až na pojednávaní dňa 15.06.2018 a tým nebolo žalovanému umožnené sa
s touto lekárskou správou bližšie zoznámiť a vyjadriť sa k nej. Z lekárskej správy opäť nevyplýva, aby

prípadné zdravotné obtiaže žalobcu boli spôsobené následkom tvrdeného úrazu.

25. V napadnutom rozsudku prvoinštančný súd v odôvodnení uvádza, k akým záverom z vykonaného
dokazovania dospel, avšak už žiadnym spôsobom neuvádza postup hodnotenia dôkazov, akým
spôsobom sa vysporiadal s jednotlivými námietkami strán sporu, nezmieňuje sa o dôkazoch, ktoré

nevykonal a prečo. Vzhľadom na uvedené rozsudok sa javí ako nedostatočne odôvodnený a obsahujúci
viaceré procesné chyby, ktoré je možné zhojiť len zrušením a vrátením k novému prejednaniu veci.26. V zmysle zápisnice zo dňa 15.06.2018, a to konkrétne zo záverečnej reči žalobcu vyplýva, že
súd vyzval žalobcu pred pojednávaním k tomu, aby upravil petit žaloby, čo žalobca učinil tak, že
namiestopožadovaných17.000eurspoločnezaobanároky,uplatnilsumu8.500eurztituluprimeraného

finančného zadosťučinenia a sumu 8.500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a s uvedeným sa prvoinštančný
súd stotožnil tak, že z tohto upraveného petitu vychádzal. Žalovaný je presvedčený, že úprava žaloby
právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 15.06.2018 je zmenou žaloby v zmysle § 139 a nasl.
CSP, keď podľa § 142 CSP o prípustnosti zmeny žaloby rozhodne súd spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola

zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. O zmene žaloby rozhoduje súd uznesením (§
234 ods. 1 CSP). Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby doručuje súd subjektom, ak neboli
prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk. Súd na návrh žalobcu na zmenu
žaloby žiadnym spôsobom na pojednávaní dňa 15.06.2018 a ani dodatočne nereagoval, avšak takúto
zmenu si vzal automaticky za svoju a pri rozhodovaní o veci operoval už s nárokmi ako boli uplatnené
žalobcom v záverečnej reči. Ide tak jednoznačne o porušenie ďalšieho procesného práva žalovaného

v tomto súdnom konaní.

27. V prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom prvoinštančného súdu, že vznik úrazu je bez
ďalšieho riadne preukázaný, nemá žalovaný námietky, čo sa týka právneho posúdenia veci v tejto časti a
namieta len výšku priznanej nemajetkovej ujmy, keď podľa slov žalobcu spočíva jeho obmedzenie v tom,

že má blok pri vstupe do vírivky. Žalovaný je presvedčený, že nejde o takú ujmu na strane žalobcu, ktorá
by odôvodňovala priznanie sumy 3.000 eur, ale jednoznačne niekoľkonásobne nižšiu. Ujma v priznanej
výške by bola odôvodnená v prípade, ak by žalobca mal následkom tvrdeného úrazu trvalé následky
obmedzujúce ho v jeho dennodennom živote. K uvedenému na porovnanie žalovaný uviedol prípad
matky, ktorá vinou lekárov prišla pri pôrode o dieťa, a súd jej priznal nemajetkovú ujmu vo výške 15.000

eur. V pomere s následkami, ktorými má trpieť žalobca, ide o mnohonásobne závažnejšie následky.

28. Čo sa týka nároku žalobcu na primerané zadosťučinenie z dôvodu porušenia zodpovednosti
dodávateľa voči spotrebiteľovi, v rozsudku sa správne citujú ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z., avšak
tieto sú nesprávne interpretované. Žalobca mal podľa názoru súdu porušiť dve povinnosti, a to povinnosť

vyplývajúcu z ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a povinnosť vyplývajúcu z ust. § 6 ods.
9 zák. č. 250/2007 Z.z. K splneniu informačnej povinnosti v zmysle § 6 ods. 9 zák. č. 250/2007 Z.z.
došlo tým, že spoločnosť HANSCRAFT s.r.o., ako výrobca týchto výrobkov podala na SOI oznam o
nebezpečnosti výrobkov a o zákaze ich ďalšieho predaja. Vzhľadom na jazykový výklad predmetného
ustanovenia a použitiu slovíčka „alebo“ v prvej vete ustanovenia nebolo nutné takéto oznámenie

opakovať zo strany žalovaného alebo iného subjektu v ustanovení uvedeného, a preto oznámením
uvedených informácií zo strany výrobcu došlo i k naplneniu povinnosti zo strany žalovaného.

29. Čo sa týka povinnosti podľa § 6 ods. 5 tohto právneho predpisu, má žalovaný za to, že nedošlo k
porušeniu jeho povinnosti, nakoľko uvedené ustanovenie predpokladá vznik tejto povinnosti vo chvíli,

keď sa predávajúci dozvie o takej skutočnosti, ktorá nasvedčuje tomu. že spotrebiteľovi predal výrobok,
ktorý je nebezpečný. Túto skutočnosť sa žalovaný dozvedel až vo chvíli, keď sa na neho so žiadosťou
o vrátenie kúpnej ceny za zakúpenú vírivku obrátil žalobca. Bohužiaľ takéto upozornenie žalovaný
neobdržal ani od svojho dodávateľa - výrobcu. Zároveň je však nutné podotknúť, že i pri tejto povinnosti
bol žalobca o nebezpečnom výrobku informovaný prostredníctvom orgánu dozoru a z médií, keď v

predmetnom oznámení bolo výslovne uvedené, že predmetné výrobky sa odporúča nepoužívať.

30. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

31. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho

napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného je čiastočne opodstatnené.

32. Vo veci v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v
sume 3.000 eur sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.33. Právne bezvýznamnou je námietka žalovaného, podľa ktorej, vzhľadom na zásadu koncentrácie
konania upravenú v ustanovení § 153 CSP, súd nemal pripustiť žalobcom navrhnuté prostriedky
procesného útoku.

34. Ustanovenie § 153 CSP upravuje sudcovskú koncentráciu konania. V zmysle tohto ustanovenia,
strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

35. Vyššie uvedené ustanovenie, ako to vyplýva zo slovného spojenia „nemusí súd prihliadnuť“ upravuje

fakultatívnu možnosť súdu neprihliadať na včas nepredložené prostriedky procesného útoku alebo
obrany, čo znamená, že je na úvahe súdu, či túto možnosť využije alebo nie.

36. Pokiaľ ide o úpravu žalobného petitu na pojednávaní konanom dňa 15.06.2018, túto nemožno
považovať za zmenu žaloby. Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 a ods. 2 CSP, zmena žaloby je návrh,

ktorýmsarozširujeuplatnenéhoprávoalebosauplatňujeinéprávo.Zmenoužalobyjeipodstatnázmena
alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

37. V prejednávanej veci žalobca si od samého začiatku uplatňoval dva nároky, a to nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nárok na primerané

finančné zadosťučinenie v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Nakoľko išlo o
dva samostatné nároky, bolo potrebné túto samostatnosť nárokov zvýrazniť aj v petite žaloby. Žalobca
v žalobe takto nepostupoval a tieto nároky spojil do jednej sumy 17.000 eur. V tomto smere bolo
preto potrebné žalobu opraviť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 129 CSP. Úpravou žalobného
petitu, ktorým žalobca špecifikoval nároky na náhradu nemajetkovej ujmy a na primerané finančné

zadosťučinenie, nedošlo k rozšíreniu uplatnených nárokov, ani k uplatneniu iných práv a takáto úprava
nepredstavovala ani podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
Keďže o zmenu žaloby nešlo, nebolo potrebné o nej ani rozhodovať v súlade s ustanovením § 142 CSP.

38. Neopodstatnenými sú aj námietky spochybňujúce základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy

vzniknutej žalobcovi.

39. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

40. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

41. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranuaj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

42. Žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že pri používaní vírivky zakúpenej od žalovaného ho
zasiahol elektrický prúd. Uvedenú skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností potvrdili pri svojom výsluchu
svedkovia Ing. Q. E. a M. E.. Len to, že išlo o priateľov žalobcu, nemôže bez ďalšieho spochybniť

pravdivosť ich výpovedí. Tvrdenie spochybňujúce výpovede svedkov je tvrdením žalovaného a preto
bolo povinnosťou žalovaného toto svoje tvrdenie preukázať. V tomto smere si žalovaný svoju dôkaznú
povinnosť nesplnil. Okrem toho výpovede svedkov podporuje aj ďalší listinný dôkaz, a to správa o
odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia pracovného stroja vypracovaná elektrotechnikom
špecialistom Z. C. dňa 25.10.2017. Podľa tejto správy zistená závada bola zdraviu a životu nebezpečná,
nakoľko pri zapojení zariadenia do elektrickej siete dochádza priamo napätie na neživú časť, čo je

voda vo vírivke. Predaný výrobok tak bez akýchkoľvek pochybností bol spôsobilý ohroziť život a zdravie
žalobcu. Slovenská obchodná inšpekcia vírivku označila za nebezpečný výrobok so závažným rizikom a
zároveň na území Slovenskej republiky zakázala jej predaj z dôvodu rizika elektrického šoku a utopenia.

43. Podľa ust. § 13 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa

domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. V rámci práva na ochranu osobnosti je najvýznamnejšou ochrana života a zdravia

fyzickej osoby. U žalobcu došlo k ohrozeniu najvyššieho osobnostného práva, a to práva na život, keď
používaním nebezpečného výrobku mohlo dôjsť k ohrozeniu života, či už samotného žalobcu alebo jeho
rodinných príslušníkov. Porušené bolo aj právo na zdravie žalobcu, a to preto, lebo traumatické následky
spôsobené stresom a obavy z užívania výrobku pretrvávajú u žalobcu dodnes. Žalobca je nútený
navštevovať ambulanciu klinickej psychologičky, kde sa snaží odbúrať prežité zážitky a opäť viesť riadny

život. V minulosti rád využíval podobné zariadenia, avšak v terajšej dobe je nútený od tejto svojej záľuby
ustúpiť v celom rozsahu, pretože mu spôsobuje stres a strach. Podľa záveru psychologického nálezu
vypracovaného PhDr. C. Z. zo dňa 27.09.2017, u žalobcu bolo zistené výrazné prežívanie telesných
ťažkostí a zvýšená autospekcia. Prítomné boli dysfunkčné negatívne emócie, sociálne odcudzenie od
okolia. Zaznamenaná bola neurotická symptomatika, predovšetkým úzkosť, strach, podráždenosť a

mnohopočetné obavy, v rámci telesných dysfunkcií gastro a neurologické symptómy. Osobnosť žalobcu
je výrazne neuroticky dekompenzovaná, vysoko pravdepodobne v dôsledku reakcie na ťažký stres po
zdravie ohrozujúcom negatívnom zážitku. Výsledky vyšetrenia vo všetkých smeroch potvrdili prítomnosť
posttraumatických stavov, ktoré sa môžu časom vyvinúť do posttraumatickej stresovej poruchy.

44. Vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy v sume 3.000 eur je primeraná. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 387 CSP rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu v sume 3.000 eur a vo výroku o trovách konania v časti týkajúcej sa nemajetkovej
ujmy, ako vecne správny potvrdil.

45. Zároveň v tejto časti úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

46. Pokiaľ ide o ďalší žalobou uplatnený nárok, a to nárok na primerané finančné zadosťučinenie, tento
nebolo možné žalobcovi priznať.

47. Je nepochybné, že v spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou
z týchto povinností je i povinnosť upravená v ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmyspotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom

a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo

povinnosti dôjde.

48. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo
strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde.

49. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že porušenie povinnosti žalovaného podľa ustanovenia § 6
ods. 5 a ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z. sa riešilo len ako predbežná otázka v súvislosti s uplatneným
nárokom na primerané finančné zadosťučinenie. Takýto postup ale možný nie je, nakoľko zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 3 ods. 5 ako predpoklad pre uplatnenie práva
na primerané finančné zadosťučinenie uvádza výslovne úspešné uplatnenie porušenia práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi na súde. To znamená, že bez toho, aby
súd v rozhodnutí skonštatoval porušenie konkrétneho práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi, nemôže sa spotrebiteľ bez takéhoto rozhodnutia s úspechom
domôcť práva na primerané finančné zadosťučinenie.

50. V dôsledku uvedeného odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 CSP rozsudok vo výroku o
uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000 eur
zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.

51. Úspešnému žalovanému v časti týkajúcej sa primeraného zadosťučinenia priznal náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 2, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

52. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).