Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/99/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311203252
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6311203252.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD. v právnej veci žalobcov X/V. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., X/W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Z., obidvaja právne zastúpení
JUDr.PeterŠramko,sosídlomMoyzesova12,Brezno,protižalovanýmX/V.Z.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
B. XXX, I. Z., X/N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, I. Baňa, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
a určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v

rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 10.05.2011 sa žalobcovia 1/, 2/ domáhajú, aby súd určil, že kúpna zmluva
uzavretá medzi žalobcami a žalovanými zo dňa XX.XX.XXXX, vklad ktorej bolo povolený Katastrálnym
úradom, Správou katastra Z. pod V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, je neplatná a vlastníkom
nehnuteľnostivedenejnaLVč.XXXXvkat.územíZ.,atobytuč.XXvovchodeč.XXnaX.poschodí,súp.
č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach
domu a na pozemku C - KN, parcelné číslo XXX/X, X, X, X, X, X, XX na ulici O. XXXX/XX v Z., sú

žalobcovia. Súčasne sa domáhajú priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedli, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej mal byť
byt zapísaný na LV č. XXXX v kat. území Z., č. bytu XX, nachádzajúci sa vo vchode č. XX na X. poschodí,
súp. č. XXXX na ulici O. XXXX/XX v Z.. Ako predávajúci sú v uvedenej kúpnej zmluve vedení žalobcovia
a ako kupujúci žalovaní v režime BSM. Zmluva bola uzavretá tým spôsobom, že prostredníctvom tretej
osoby (sprostredkovateľa), ktorý žalobcov oslovil a predložil im návrh kúpnej zmluvy, boli žalobcovia

podpísať zmluvu no Notárskom úrade JUDr. Capeka v Brezne. Údajný sprostredkovateľ im uviedol,
že byt kupuje jeho známy ako investor, ktorý zaplatí kúpnu cenu pri podpise zmluvy a z dohodnutej
kúpnej ceny si predávajúci vyrovnajú dlhy, ktoré majú voči tretím osobám. Hoci zmluva bola na katastri
zavkladovaná pod V XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX, žalobcovia ako predávajúci do dňa podania žaloby
na súde nedostali vyplatenú kúpnu cenu vo výške 46 000,- Eur. Dôvodili, že uzavretá kúpna zmluva
je neplatná z dôvodu uvedenia do omylu predávajúcich a súčasne je v rozpore s dobrými mravmi.
Do rozhodnutia Správy katastra Brezno o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcovia žalovaných

nikdy nevideli a ani ich nepoznajú. Zrejme sa stali obeťou podvodníkov. Sprostredkovateľ im dodatočne
uviedol, že boli za nich vyplatené dlžoby, a teda sú vyrovnaní. Dňa 17.05.2011 navštívili žalobcov
osobne pracovníci spoločnosti M - Security s.r.o. Martin, ktorí im uviedli, že ak sa z bytu nevysťahujú do
22.05.2011, vysťahujú ich spolu s vecami na základe poverenia žalovaných.3. K žalobe priložili kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX a výzvu na dobrovoľné uvoľnenie nehnuteľnosti
zo dňa 16.05.2011.

4. Súd žalobcom na základe ich žiadosti priznal uznesením č.k. 4C/99/2011-30 zo dňa 12.08.2011
oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnom konaní.

5. Žalovaní sa v písomnom podaní zo dňa 12.10.2011 vyjadrili k žalobe tak, že s ňou nesúhlasia.

Navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu trov konania. Uplatnený
nárok neuznávajú. Nesúhlasia s tvrdením žalobcov, že kúpna cena im nebola zaplatená. Dôvodili,
že žalobcovia na podporu svojich tvrdení ohľadom nevyplatenia kúpnej ceny nepredložili a neoznačili
žiadne dôkazy. Žalobcom bola kúpna cena riadne zaplatená v hotovosti v deň podpísania zmluvy
podľa čl. II kúpnej zmluvy. Túto skutočnosť žalobcovia potvrdili podpísaním predmetnej kúpnej zmluvy.
Poukázali tiež na začaté trestné stíhanie vedené proti žalobcom vo veci podozrenia z prečinu

neoprávneného zásahu do práva k tomu, bytu alebo k nebytovému priestoru, ktoré je vedené na OR PZ
v Brezne pod ČVS: ORP - 1012/BR-2011. V tejto veci boli vypočutí účastníci konania a svedok, ktorý
potvrdil, že kúpna cena bola žalobcom v hotovosti zaplatená. Z žalobe ani z tvrdenia žalobcov nevyplýva
skutočnosť, prečo by mala byť kúpna zmluva v rozpore s dobrými mravmi. Dôvodili tiež, že žalobcovia
nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem sa

v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou
s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu iba predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny

vzťah alebo právo. Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k bytu má
povahu predbežnej otázky, preto v tejto časti petitu nie je daný naliehavý právny záujem na určení.

6.Písomnýmpodanímdoručeným14.12.2011žalobcoviadoplnilipodanúžalobuvtomsmere,žežiadali,
abysúd rozhodol,žekúpnazmluvauzavretámedzižalobcamiažalovanýmizodňaXX.XX.XXXXzanikla

a vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v kat. území Z. - bytu č. XX vo vchode č. XX na
X. poschodí, súp. č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a na pozemku, sú žalobcovia. Uviedli, že po podaní návrhu na súde prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyzvali žalovaných na úhradu kúpnej ceny s oznámením, že v prípade nezaplatenia kúpnej
ceny v dodatočnej lehote 15 dní, žalobcovia ako predávajúci odstúpia od kúpnej zmluvy. Žalovaní na

výzvu zo dňa 20.05.2011 nereagovali. Dôvodili, že ak by aj kúpna zmluva bola platná, odstúpením od
zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny táto zmluva zanikla.

7. K predmetnému podania priložili výzvu na úhradu kúpnej ceny zo dňa 20.05.2011 a čiastočný výpis
z LV č. XXXX.

8. Podaním zo dňa 09.05.2012 žalobcovia spresnili petit podanej žaloby v tom smere, že žiadali aby súd
rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovanými zo dňa XX.XX.XXXX bola zrušená
odstúpením od zmluvy zo dňa 20.05.2011 a aby určil, že vlastníkmi nehnuteľnosti, ohľadom ktorej bola
kúpnazmluvauzavretá,súžalobcovia.Dôvodili,žeodstúpenímodzmluvyzdôvodunezaplateniakúpnej

ceny sa podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva od začiatku zrušuje.

9. Na pojednávaní dňa 10.05.2012 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia trvajú na
písomných podaniach; domáhajú sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti a súčasne sa domáhajú aj určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi nimi

a žalovanými zo dňa XX.XX.XXXX bola zrušená odstúpením od zmluvy zo dňa 20.05.2011 a určenia
vlastníckeho práva vo svoj prospech. Pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu v zmysle § 80 písm.
c) O.s.p. uviedol, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva z dôvodu,
že ich terajšie právne postavenie je neisté, pretože byt, ku ktorému sa domáhajú určenia vlastníckeho
práva, je toho času zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalovaných. Poukázal na to, že v

súlade s platným právnym stavom platia údaje uvedené v katastri nehnuteľností ako právne správne, ak
sa nepreukáže opak. Žalobcovia sa domáhajú jednak vyslovenia relatívnej, ako aj absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy a v prípade, ak by súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je platná, domáhajú sa
určenia, že kúpna zmluva bola zrušená odstúpením od zmluvy a určenia, že sú vlastníkmi predmetnýchnehnuteľností. Po začatí predmetného súdneho konania oznámil v mene žalobcov Správe katastra
skutočnosť, že na súde je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva pod sp. zn. 4C 99/2011. Kataster
túto skutočnosť označil na LV č. XXXX - čiastočnom ako poznámku.

10.Ohľadomdôvodov,nazákladektorýchsažalobcoviadomáhajúurčeniaabsolútnejneplatnostikúpnej
zmluvy podľa ust. § 39 Obč. zákonníka právny zástupca uviedol, že kúpna zmluva je v rozpore s dobrými
mravmi. Tento rozpor odôvodnil v podstate tým, že žalobcovia boli pri predaji svojho bytu podvedení,
keď podpísali kúpnu zmluvu bez toho, aby im bola vyplatená kúpna cena, zaplatenie ktorej im bolo

prisľúbené. Žalobcov oslovil p. V. B., ktorý vystupoval v úlohe sprostredkovateľa, ktorý im uviedol, že ak
byt predajú, tak z kúpnej ceny uhradí ich dlh, ktorý majú voči spoločnosti, v prospech ktorej bola zriadená
zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Žalobcovia na jeho podnet podpísali kúpnu zmluvu, avšak
napriek tomu, že v čl. II tejto kúpnej zmluvy je uvedené, že kúpna cena im bola vyplatená v plnej výške
pri podpise zmluvy, reálne im nič z kúpnej ceny 46 000,- Eur nebolo zaplatené. Poukázal na skutočnosť,
že na OR PZ v Brezne prebieha trestné stíhanie vedené proti žalobcom, v ktorom boli vypočutí obidvaja

žalobcovia, ako aj V. B.. Súčasne predložil trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu
krivej výpovede a poškodzovania cudzích práv voči žalovanému 1/ a V. B., ktoré žalobcovia podali na
Okresnej prokuratúre Brezno.

11. Ohľadom relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia boli

uvedení do omylu, pretože boli v domnení, že za predaj predmetného bytu im bude vyplatená kúpna
cena, avšak žalovaní, ktorí od žalobcov predmetný byt s príslušenstvom kúpili, mali od začiatku úmysel
uviesť žalobcov do omylu tým spôsobom, že kúpna cena za byt im nebude vyplatená.

12. Právny zástupca žalobcov zotrval aj na alternatívnom petite podanej žaloby a síce na určení,

že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola zrušená odstúpením od zmluvy zo dňa
20.05.2011 a na určení vlastníckeho práva v prospech žalobcov. Argumentoval, že ak by súd dospel k
záveru, že kúpna zmluva ja platná, teda nevzhliadol by dôvody absolútnej alebo relatívnej neplatnosti
právneho úkonu, je právne postavenie žalobcov naďalej neisté, keď v danom prípade by bol predmetný
byt naďalej vedený na LV ako vlastníctvo žalovaných. V tej súvislosti poukázal na výzvu žalobcov

adresovanú žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 46000,- Eur. Uviedol, že napriek tejto výzve
nebola kúpna cena žalobcom vo výške 46000,- Eur v dodatočnej lehote určenej v písomnom podaní
zo dňa 20.05.2011 zaplatená. Žalobcovia sa preto domáhajú určenia, že kúpna zmluva bola zrušená
odstúpením od zmluvy zo dňa 20.05.2011, keď týmto podaním vyzvali žalovaných na zaplatenie kúpnej
ceny v lehote 15 dní, pričom im oznámili, že po márnom uplynutí tejto dodatočne poskytnutej lehoty

odstupujú od kúpnej zmluvy. Podstata odstúpenia od kúpnej zmluvy spočíva v tom, že po márnym
uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej žalovaným na zaplatenie kúpnej ceny 46 000,- Eur došlo k
odstúpeniu od zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny, v dôsledku ktorého bola predmetná kúpna
zmluva od počiatku zrušená. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo žalovaným doručené; dodatočná 15
dňová lehota na zaplatenie kúpnej ceny začala plynúť od doručenia.

13.Právny zástupcažalovanýchsožalobouaanijejdoplnenímnesúhlasil.Dôvodil,žeobidvanavrhnuté
petity sú právne nevykonateľné, keď presne neuvádzajú spoluvlastnícke podiely žalobcov k predmetnej
nehnuteľnosti a taktiež neuvádzajú konkrétne určenia parciel. Uviedol, že zrušením zmluvy na základe
odstúpenia zo strany žalobcov je možné podľa Obč. zákonníka domáhať sa priamo vrátenia plnenia,

ktoré bolo poskytnuté zo strany žalobcov, teda v tomto prípade vrátenia bytu; v takom prípade sú tak isto
žalobcovia povinní vyjadriť synalagmatický vzťah na vrátenie kúpnej ceny alebo jej časti, ktorú dostali
od žalovaných. V tomto prípade ide teda o žalobu na plnenie, ktorá môže predchádzať žalobe o učenie
zrušenia kúpnej zmluvy odstúpením od zmluvy a z toho dôvodu na takomto určení nie je daný naliehavý
právny záujem. Pokiaľ dôjde k zrušeniu zmluvy na základe odstúpenia, nič nebráni žalobcom, aby sa

domáhali vrátenia nehnuteľnosti, ktorú poskytli na základe kúpnej zmluvy, avšak v takom prípade sú
povinní v petite žaloby vyjadriť aj svoju povinnosť vrátiť kúpnu cenu. Ak tak neurobia, nie je to v súlade s
hmotným právom v zmysle Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri zrušení zmluvy sú účastníci povinní
navzájomvrátiťplnenia,ktoréposkytli.Doplnil,ženaLVč.XXXXjezriadenáauvedenáplombač.XXXX/
XXXX. Plomba znamená vklad záložného práva z dôvodu, že otec žalovaného 1/ požičal žalovaným

časť peňazí na kúpnu cenu za byt č. XX, ktorý žalovaní kúpili od žalobcov. Z tohto dôvodu bol podaný
návrhnavkladzáložnéhoprávavprospechotcažalovaného1/.Konanieotomtovkladezáložnéhopráva
však bolo prerušené z dôvodu, že na súde bol podaný návrh na začatie konania o určenie vlastníckehopráva na základe návrhu žalobcov vedenom na súde pod sp. zn. 4C 99/2011, skutočnosť ktorá je na
predmetnom LV vyznačená v poznámke.

14. Právny zástupca žalobcov k vyjadreniam právneho zástupcu žalovaných uviedol, že k zrušeniu
zmluvy v zmysle podania žalobcov zo dňa 20.05.2011 došlo výhradne iba z dôvodu, že nebola
zaplatená kúpna cena za predmetný byt, ktorý žalobcovia predali žalovaným. Ak by sa malo jednať o
synalagmatický záväzok, žalobcovia by mali v zmysle príslušnej žaloby na plnenie byť zaviazaní vrátiť
žalovaným kúpnu cenu. To však nie je možné, pretože predmetným návrhom sa domáhajú určenia

vlastníckeho práva práve z dôvodu, že kúpna cena im nebola zaplatená. Z dohodnutej kúpnej ceny
46000,- Eur nebolo žalobcom zaplatené nič, žalobcovia od žalovaných z tejto kúpnej ceny nedostali ani
jeden cent.

15. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.07.2012 žalobcovia spresnili petit návrhu v predmetnej
veci, v ktorom konkrétne špecifikovali nehnuteľnosť, jednotlivé spoluvlastnícke podiely a navrhli, aby

súd rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá medzi nimi a žalovanými zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a
určil, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v režime BSM; alternatívne navrhli, aby súd rozhodol,
že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola zrušená odstúpením od zmluvy zo dňa 20.05.2011 a aby
určil, že vlastníkmi nehnuteľnosti a jednotlivých spoluvlastníckych podielov sú žalobcovia v režime BSM.
Zotrvali aj na požiadavke náhrady trov konania. Dôvodili, že v prípade, ak v konaní bude preukázaná

skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá platne, je potrebné skúmať, či došlo k odstúpeniu od kúpnej
zmluvy. Alternatívny petit znamená, že v obidvoch prípadoch navrhujú určiť vlastníctvo k nehnuteľnosti
vo svoj prospech, či už z dôvodu, že kúpna zmluva je neplatná, alebo z dôvodu, že predávajúci od
kúpnej zmluvy odstúpili. V danom prípade je daný naliehavý právny záujem a bez určenia je ohrozené
ich právo ako vlastníkov bytu. Určovacia žaloba môže byť v tomto prípade opodstatnená, pretože nie je

možné domáhať sa ochrany práva žalobou na plnenie. V prípade, keď nie je možné žalovať požadované
plnenie, môže byť naliehavý právny záujem na určení, ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže
vyriešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva. Žaloba na plnenie neprichádza do úvahy z
dôvodu, že nie je možné žalovať vypratanie nehnuteľnosti, pretože v byte bývajú žalobcovia a neexistuje
ani synalagmatický (vzájomný) záväzok žalobcov voči žalovaným spočívajúci vo vrátení kúpnej ceny,

pretože kúpna cena nebola žalobcom vôbec zaplatená. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy
tvrdili, že nešlo o úkon vážny a ani slobodný (§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka), pričom tento úkon svojim
obsahom aj účelom odporuje zákonu, resp. ho obchádza (§ 39 Obč. zákonníka). Žalobcovia boli utvrdení
v domnení, že zmluvu je potrebné uzavrieť iba „akože“ z dôvodu získania úveru na zaplatenie dlhu voči
spoločnosti TOMA, a.s. Išlo teda o právny úkon len „naoko“ (tzv. simulovaný právny úkon), pričom z

pohľadu žalobcov, ktorí boli oklamaní a podvedení, išlo o mylnú predstavu, že týmto spôsobom získajú
prostredníctvom údajného sprostredkovateľa úver, resp. pôžičku. Z pohľadu odporov išlo o získanie
veľmi lacného bytu s výdatnou pomocou a aktivitou tzv. sprostredkovateľa predaja a kúpy bytu.

16. Uznesením č.k. 4C/99/2011-139 zo dňa 13.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2013,

súd pripustil zmenu návrhu v nasledovnom znení :

„Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami a žalovanými zo dňa XX.XX.XXXX, vklad
ktorej bol povolený Katastrálnym úradom - Správou katastra v Z. pod V XXXX/XX z XX.XX.XXXX, je
neplatná.

Vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX k.ú. Z. - byt č. XX, vchod č. XX, X.p., v bytovom
dome súp. č. XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/XX a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemkom v XXXX/XXXXXXX KN - registra C :

Parcelné číslo výmera v m2 druh pozemku
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,

XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/XX XXX zastavané plochy a nádvoria,na Ul. O. XXXX/XX v Z., sú žalobcovia 1/ a 2/ v podiele X/X v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov“,

a l t e r n a t í v n e,

„Súd určuje, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami a žalovanými zo dňa XX.XX.XXXX, vklad
ktorej bol povolený Katastrálnym úradom - Správou katastra v Z. pod V XXXX/XX z XX.XX.XXXX, bola

zrušená odstúpením od zmluvy zo dňa 20.05.2011.

Vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX k.ú. Z. - byt č. XX, vchod č. XX, X.p. v bytovom
dome súp. č. XXXX, postaveného na parcele KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/XX a spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemkom v XXXX/XXXXXXX KN - registra C:

Parcelné číslo výmera v m2 druh pozemku
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,

XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/X XXX zastavané plochy a nádvoria,
XXX/XX XXX zastavané plochy a nádvoria,

na Ul. O. XXXX/XX v Z., sú žalobcovia 1/ a 2/ v podiele X/X v režime bezpodielového spoluvlastníctva
manželov“. „Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť žalobcom trovy konania“.

17. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 13.12.2012 uviedol, že žalobcovia sa neplatnosti
kúpnej zmluvy domáhajú v zmysle § 37 a § 39 Obč. zákonníka s tým, že na výslovnú otázku sudcu

uviedol, že sa nedomáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 49a Obč. zákonníka. V tej
súvislosti poukázal na podanie žalobcov zo dňa 17.07.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.07.2012.

18. Žalobca 1/ pri výsluchu uviedol, že zo strany žalovaných boli podvedení. Nebola im zaplatená
taká kúpna cena, ako je uvedená v kúpnej zmluve, to znamená 46 000,- Eur. Boli im zaplatené iba

podlžnosti, ktoré mali na bytovom družstve. Vysvetlil, že s manželkou - žalobkyňou 2/ mali podlžnosti,
preto cez nejakého známeho im bol poskytnutý kontakt na p. B.. Telefonicky zavolali B., aby im vyriešil
ich podlžnosti, pričom sa stretli s tým, že B. doniesol hotovú kúpnu zmluvu, ktorú oni podpísali. Povedal
im, že kúpna cena 46 000,- Eur je uvedená z dôvodu, že vybaví úver. Napriek tomu, že nechceli s
manželkou predávať svoj byt, kúpnu zmluvu podpísali s tým, že z kúpnej ceny 46 000,- Eur nič nevideli.

Kúpna zmluva bola podpísaná na Notárskom úrade JUDr. Michala Capeka v Brezne. Napriek tomu,
že je v čl. II. zmluvy uvedené, že kúpna cena im bola vyplatená pri podpísaní kúpnej zmluvy, z kúpnej
ceny 45 000,- Eur im nič nebolo vyplatené. Po podpísaní kúpnej zmluvy B. uhradil dlhy, ktoré mali na
bytovom družstve vo výške 3 000,- Eur za platby spojené s užívaním bytu a zároveň zaplatil 11 000,- Eur
spoločnosti TOMA a.s. Čadca, v prospech ktorej bol zriadený zabezpečovací prevod vlastníckeho práva

k predmetnému bytu, ktorý bol zapísaný aj na LV. Uvedená suma teda spolu predstavuje sumu 14 000,-
Eur s tým, že B. mu dal potom ešte osobne 500,- Eur, pričom nevedel vysvetliť z akého dôvodu mu týchto
500,- Eur dal. Žalovaní teda od nich vlastne kúpili ich byt za 14 000- Eur s tým, že ich odtiaľ vyhodia.

19. Na otázku súdu nevedel vysvetliť, z akého dôvodu podpísal kúpnu zmluvu, keď podľa vlastného

vyjadrenia nedostal kúpnu cenu 46 000,- Eur. Nevedel vysvetliť ani to, z akého dôvodu B. vyplatil ich dlhy
vo výške 14 000- Eur a dal mu ďalších 500,- Eur. Uviedol, že B. mu povedal, že má vybaviť nejaký úver
v prospech investora a v prospech kupujúcich. Pri overení podpisov na kúpnej zmluve u notára JUDr.
Capeka bol prítomný iba notár a žalobcovia. B. bol v tom čase v reštaurácii pod notárskym úradom. Pri
podpise kúpnej zmluvy neboli prítomní ani žalovaní; s týmito sa stretli až niekedy koncom roka 2010,

kedy ich videl prvýkrát. Vysvetlil, že kúpnu zmluvu, ktorú s žalobkyňou 2/ podpísali, videli prvýkrát dňa
XX.XX.XXXX, keď za nimi prišiel do Brezna B.. Kúpna zmluva už bola vtedy podpísaná žalovanými 1/
a 2/. Spresnil, že od času, kedy videli kúpnu zmluvu prvýkrát, do času kým ju šli k notárovi podpísať,
prešla asi hodina. K podpisu kúpnej zmluvy ho donútil B., ktorý mu povedal, že keď zmluvu nepodpíše,nebudú zaplatené jeho podlžnosti. B. mal vedomosť o ich podlžnostiach, pretože tieto skutočnosti si
zistil na bytovom družstve. Aj on sám B. volal za tým účelom, aby mu pomohol vysporiadať sa s dlhmi.
Dlhy voči bytovému družstvu boli vyplatené tak, že on osobne so svojou manželkou a s B. šli na bytové

družstvovdeňpodpisukúpnejzmluvy,avšakvtejdobetamneboliúradnéhodiny.Pretošlitútopodlžnosť
vyplatiť do banky vo výške 3 000,- Eur. Pri platení týchto peňazí bol teda prítomný on, jeho manželka
a B.. Nevedel vysvetliť, odkiaľ mal Pajung peniaze na vyplatenie podlžnosti vo výške 3 000,- Eur voči
bytovému družstvu. Keď sa na to B. spýtal, tento mu povedal, že od investora, teda usudzuje, že zrejme
od p. Z.. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či môže potvrdiť, že peniaze mu boli vyplatené po

podpise kúpnej zmluvy, resp. overení podpisov u notára, tak, že mu boli odovzdané v motorovom vozidle
pred notárskym úradom, žalobca uviedol, že je to čisté klamstvo.

20. Žalobkyňa 2/ uviedla, že jej manžel vypovedal pravdu. B. vyplatil jej manželovi 500,- Eur, keď boli
v banke vyplatiť podlžnosť voči bytovému družstvu. Nie je pravda, že by mala byť kúpna cena 46 000,-
Eur za predmetný byt vyplatená v motorovom vozidle pred Notárskym úradom v Brezne. Celé to bolo

v podstate tak, že oni ani nechceli podpísať kúpnu zmluvu; B. im však povedal, že takto sa to musí
urobiť. Malo to byť spravené tak, že sa podpíše kúpna zmluva, pričom B. im po podpise kúpnej zmluvy
pomôže vybaviť úver, na základe ktorého im bude poskytnutých 46 000,- Eur. Byt mal byť následne po
vybavení úveru vo výške 46 000,- Eur prevedený spätne na nich. Sumu 46 000,- Eur mal B. vyplatiť p.
Z. ako investorovi. Ona aj namietala B., že prečo si má vybavovať úver 46 000,- Eur, keď v podstate

im zo strany žalovaných nebola zaplatená žiadna suma a túto sumu 46 000,- Eur má vrátiť spätne ako
investorovi p. Z., na čo jej B. povedal iba toľko, že takto sa to jednoducho musí vybaviť. Pokiaľ žalovaní
tvrdia, že im zaplatili kúpnu cenu 46 000,- Eur za predmetný byt, je to podvod a klamstvo. V deň podpisu
kúpnej zmluvy boli s manželom doma, zazvonil im telefón, volal p. B., ktorý mal v ten deň cestu niekde
do okolia Brezna. Oznámil im, že za nimi príde, aby sa prichystali. Stretli sa s ním, šli na Notársky úrad

JUDr. Michala Capeka v Brezne. B. im predložil kúpnu zmluvu podpísanú žalovanými ako kupujúcimi a
povedal im, že teda ak chcú, aby ich zbavil podlžností, ktoré majú voči bytovému družstvu, aby tú zmluvu
podpísali. Na preštudovanie zmluvy mali približne hodinu. Zmluvu si prečítali. Počas toho, ako si zmluvu
čítali, B. si robil niečo so svojim mobilom, zrejme vybavoval svoje veci. Napriek tomu, že na prečítanie
zmluvy mali približne hodinu a zmluvu si riadne prečítali, zmluve ani riadne neporozumela. Podpísala ju,

pretože sa spýtala manžela, ktorý jej poradil, že keď si to už takto prečítali, aby to aj podpísali. Následne
šli na poschodie k notárovi. B. jej na jej otázku vyslovene povedal, že sa nejedná o predaj bytu. Je
to iba pre investora p. Z.. Na otázku sudcu, čo si predstavuje, resp. čo si predstavovala pod pojmom
investor tak, ako jej to oznámil B. uviedla, že asi to, že p. Z. investuje peniaze na vyplatenie dlžôb,
ktoré budú vyplatené prostredníctvom p. B.. Na notárskom úrade to celé prebehlo tak, že v prítomnosti

pracovníčky notárskeho úradu podpísali kúpnu zmluvu, ktorá už bola predtým podpísaná žalovanými;
notár a ani jeho pracovníčka im nevysvetľovali, čo vlastne podpisujú. Potom, ako podpísali zmluvu, sa
stretli sa s B. dole v reštaurácii Barbaricum; zobral podpísané papiere a následne sa rozišli. Z katastra
im prišlo rozhodnutie ohľadom nejakých parciel, zrejme bolo v zmluve niečo nesprávne napísané, preto
ich B. dodatočne obháňal, aby šli k notárovi ešte raz. Doplnila, že na kataster ona osobne nešla, prišiel

za ňou B., ktorý jej povedal, že túto záležitosť vybaví a tak sa aj stalo. Spresnila, že na Stavebnom
bytovom družstve boli v deň podpísania zmluvy. Ohľadom dlhu voči spoločnosti TOMA so sídlom v
Čadci uviedla, že podlžnosti mal vyplatiť B.. Ona následne volala do Čadce, kde jej pracovníčka tejto
spoločnostiskutočnepotvrdila,žeB.unichbolaichdlhyvyrovnalvkladomnaúčetspoločnosti.Nevedela
odpovedať na otázku právneho zástupcu žalovaných, či peniaze, ktoré zaplatil B. ako podlžnosti voči

bytovému družstvu a spoločnosti TOMA, boli vyplatené z kúpnej ceny za byt, alebo mimo tejto kúpnej
ceny. Zotrvala na svojich tvrdeniach v tom smere, že B. im povedal, že sa nejedná o prevod a predaj
bytu, ale že sú to peniaze, ktoré dáva investor na zaplatenie ich podlžností voči bytovému družstvo a
spoločnosti TOMA.

21. Na otázku sudcu, či jej stačilo takéto vysvetlenie, nevedela odpovedať. Na otázku právneho zástupcu
žalovaných, či niekedy v minulosti kupovala byt, uviedla, že byt v ktorom bývajú v Brezne a ktorý bol
predmetnom kúpnej zmluvy, kúpili od bytového družstva, na podrobnosti si však nepamätá. Vie o tom,
že keď sa za byt zaplatí, jedná sa o kúpnu zmluvu.

22. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či videla, že na kúpnej zmluve, ktorú s manželom
podpísali, je hrubými zvýraznenými písmenami napísané „Kúpna zmluva“ uviedla, že je jasné, že to
videla, nie je predsa slepá. Opätovne však uviedla, že B. ju ubezpečil, že sa nejedná o kúpnu zmluvu.
Jeho vysvetlenie, že je to pre investora, jej stačilo. Po podpise kúpnej zmluvy u notára JUDr. Capekaišli s B. na bytové družstvo vyplatiť podlžnosti, potom sa rozlúčili a stretli sa až vtedy, keď prišiel B. za
nimi osobne dovybavovať vec, ktorá bola riešená na katastri. Následne niekoľko týždňov potom ju začal
telefonicky niekoľkokrát denne kontaktovať p. Z., ktorý začal hovoriť niečo v tom smere, aby si začali

vybavovať úver. Jeho vyjadrenia si vysvetlila v tom smere, že zrejme úver na vyplatenie tých peňazí,
ktoré boli vyplatené p. B. ako ich podlžnosti v prospech bytového družstva a v prospech spoločnosti
TOMA. Pán Z. jej povedal, že ak toto neurobia, aby si hľadali na byt kupca, resp. aby sa z bytu
vysťahovali. Nezisťovala za akým účelom jej Z. adresoval tieto vyjadrenia, nerozumela tomu. Nepamätá
si ani na to, či podpisovala nejaký dodatok ku kúpnej zmluve. Je možné, že u notára JUDr. Capeka

bola aj druhýkrát, a to zrejme kvôli nezrovnalostiam, ktoré zistila Správa katastra. Preto bola u notára
aj druhýkrát overiť svoj podpis. Bolo to pravdepodobne 22.11.2010, kedy podpísala dodatok ku kúpnej
zmluve, ktorý jej predložil B.. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, prečo teda podpísala nejaký
dodatok ku kúpnej zmluve, keď z vyjadrení žalobcov vyplýva, že žiadna kúpna cena im od žalovaných
vyplatená nebola uviedla, že tomu nerozumela; B. jej vtedy povedal, že k tomu treba doložiť ešte nejaký
papier.

23. Právny zástupca žalovaných k výpovedi žalobkyne 2/ vysvetlil, že Správa katastra prerušila vkladové
konanie zrejme z dôvodu, že v kúpnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania boli nezrovnalosti
ohľadom predmetu kúpy, ktoré boli dodatkom zo dňa 16.11.2010 aj vyriešené. Následne bolo žalovaným
doručené oznámenie Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

24. Žalovaný 1/ pri výsluchu na pojednávaní dňa 20.06.2013 uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť
kupoval čisto na obchod s tým, že jeho obchodné zámery mu celkom nevyšli. V súčasnej dobe obidvaja
žalobcovia situáciu využívajú v tom smere, že hoci byt patrí jemu a jeho manželke, v predmetom byte
bývajú, pričom on musí platiť všetky poplatky súvisiace s užívaním bytu. Žalobcovia neplatia žiadne

poplatku za služby spojené s jeho užívaním. Napriek viacerým výzvam na ich zaplatenie toto odmietli.
Na Okresnom súde Levice je vedené konanie, v ktorom sa voči žalobcom domáha zaplatenia finančných
prostriedkov z vyššie uvedeného titulu. Uviedol, že kúpnu cenu za predmetný byt vyplatil osobne
žalobcom v aute p. B.; peniaze im odovzdal v deň podpisu kúpnej zmluvy pred Notárskym úradom JUDr.
Michala Capeka v Brezne vo výške 46 000,- Eur. Z hľadiska časovej postupnosti to bolo tak, že on a

jeho manželka podpísali kúpnu zmluvu, následne v Brezne odovzdal žalobcom peniaze v sume 46 000,-
Eur ako kúpnu cenu za predmetný byt. Potom obidvaja žalobcovia odišli k notárovi, kde podpísali kúpnu
zmluvu. P. B. zohral v danej veci tú úlohu, že ďalej doriešil veci, keď napr. Správou katastra bolo vkladové
konanie prerušené a neskôr bol z tohto dôvodu vypracovaný dodatok ku kúpnej zmluve, na základe
ktorého bol potom vykonaný vklad vlastníckeho práva. Pri odovzdaní peňazí bol v motorovom vozidle

on, ďalej p. B. a pani N.. P. N. bol v čase odovzdania peňazí mimo motorového vozidla. Žalovaná 2/
tam v ten deň prítomná nebola. Prebehlo to tým spôsobom, že peniaze odpočítal, dal ich v prítomnosti
p. B. p. N., ktorá si tieto peniaze prevzala.

25. Na otázku súdu, prečo nebol prevod peňazí riešený napr. prevodom na účet uviedol, že vychádza zo

svojichdoterajšíchskúseností,keďpodľajehonázorujeprijateľnejšiezostranypredávajúcichvyplatenie
peňazí na ruku. V deň podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia žiadnym spôsobom nenamietali skutočnosti
týkajúcesavyplateniakúpnejcenyzapredmetnýbyt.Problémyzačalivpodstateažpotom,keďžalobcov
vyzval na vypratanie predmetného bytu, čo žalobcovia odmietli. V rámci svojej ochoty zašiel tak ďaleko,
že bol ochotný nájsť žalobcom náhradné bývanie s tým, že im našiel byt na Mazorníku v Brezne, avšak

žalobcovia neprejavili ani záujem ísť si tento byt pozrieť.

26. Na otázku súdu, akú úlohu hral v predmetnej veci kúpy bytu V. B. uviedol, že tento ho oslovil, či
nemá záujem kúpiť byt s tým, že sa dá na tom zarobiť. Byt chcel kúpiť a hneď ho potom predať a zarobiť
na tomto obchode približne 3 - 4 000,- Eur. Mal totiž zistené, že byt ktorý kúpil od žalobcov za 46 000,-

Eur, by sa reálne dal predať za 50 000,- Eur. Mal vedomosť aj o tom, že žalobcovia mali dlhy voči
bytovému družstvu a nebankovke a vedel, že byt predávajú práve z tohto dôvodu. Peniaze im na účet
neposielal aj z dôvodu, že mal obavy, aby peniaze neodišli na cudzí účet. Mal to poistené tým, že pri
osobnom odovzdaní peňazí bol prítomný V. B., ktorý potom ako žalobcovia podpísali kúpnu zmluvu, im
išiel pomôcť vyriešiť dlhy voči bytovému družstvu a vyriešiť aj záležitosť s nebankovou spoločnosťou.

Jeho manželka kúpnu zmluvu podpísala doma, pri odovzdávaní kúpnej ceny v Brezne osobne prítomná
nebola. Časť peňazí tvoriacich kúpnu cenu mu požičal jeho otec, ktorý predal svoj rodičovský dom a z
tejto sumy mu požičal 24 000,- Eur. Zvyšnú časť kúpnej ceny si požičal tiež od svojho otca a zvyšnú
časť mal našetrenú z vlastných peňazí, približne 1 000,- až 2 000,- Eur. Kúpnu cenu odovzdal žalobcomosobne na ruku aj z dôvodu, že mal záruku, že ihneď po odovzdaní kúpnej ceny pôjdu priamo k notárovi,
keď k odovzdaniu kúpnej ceny došlo v motorovom vozidle zaparkovanom na námestí pred notárskym
úradom. Od odovzdania peňazí prebehlo približne 10 minút do času, kým žalobcovia podpísali zmluvu

u notára. V prípade, že by po odovzdaní peňazí žalobcovia nešli podpísať kúpnu zmluvu a že by sa s
peniazmi rozhodli odísť, ihneď by kontaktoval políciu. Ako svedka mal p. B.. Peniaze boli odovzdané v
aute patriacom B., v striebornom BMW. Suma 46 000,- Eur pozostávala z bankoviek rôznej nominálnej
hodnoty, od 20 eurových bankoviek až do 500 eurových bankoviek. Byt, ktorý kúpil, osobne nevidel;
videl ho iba na fotografiách. Situáciu na realitnom trhu si overoval na internete, a preto mal vedomosť

o tom, že na kúpe predmetného bytu a jeho následnom predaji sa dá zarobiť. Brezno je pod Nízkymi
Tatrami a podľa jeho názoru cena 50 000,- Eur za takýto byt je reálna. Vedel, že v právnom vzťahu
k predmetnému bytu je zainteresovaná aj nebankovka a mal vedomosť o tom, že pokiaľ sa dlh voči
nebankovke nevyrovná, nebude môcť byť prevedené vlastnícke právo na neho a jeho manželku ako
na kupujúcich.

27. Na otázku právneho zástupcu žalobcov, či mu bola doručená výzva na úhradu kúpnej ceny zo dňa
20.05.2011 uviedol, že pravdepodobne áno, nereagoval však na ňu. Vedel, že to celé skončí na súde,
lebo už predtým mu žalobcovia oznámili, že vec budú riešiť prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Pri odovzdávaní kúpnej ceny za predmetný byt sedel v motorovom vozidle na sedadle spolujazdca.
V decembri 2010 si so svojou manželkou v ČSOB vybavili úver, z ktorého chcel otcovi vrátiť peniaze,

ktoré mu požičal na kúpu predmetného bytu, avšak do dnešného dňa sa mu to nepodarilo. Doplnil, že
z dôvodu, že jeho otec mu požičal peniaze na kúpu bytu, chcel v jeho prospech zriadiť na tomto byte
záložné právo, čo však nebolo možné, pretože na súde prebieha konanie a v katastri nehnuteľností je
táto skutočnosť poznačená vo forme poznámky.

28. Žalovaná 2/ uviedla, že súhlasí so skutočnosťami, ktoré vypovedal jej manžel - žalovaný 1/. Kúpnu
zmluvu ohľadom predmetného bytu podpísala doma. Pri odovzdaní kúpnej ceny prítomná nebola.
Absolútne sa nezaujímala akým spôsobom bola kúpna cena za byt odovzdaná, lebo tieto záležitosti
u nich doma vybavuje jej manžel. Nevedela sa vyjadriť odkiaľ zaplatili kúpnu za predmetný byt. Celú
záležitosť ohľadom kúpy a následného predaja bytu riešil jej manžel, ktorý chcel na kúpe a na predaji

bytu zarobiť. V. B. pozná iba z videnia; predtým ako kupovali byt ho vôbec nevidela.

29. Svedok V. Z. st. pri výsluchu uviedol, že predmetný byt kúpil jeho syn s manželkou od žalobcov.
Žalobcovia sa napriek tomu, že jeho syn im ponúkol pomoc pri riešení náhradného bývania, z
predmetného bytu odmietli vysťahovať. So svojim synom bol v januári 2011 priamo v Brezne riešiť túto

situáciu, avšak nič nevyriešili, pretože žalobcovia jednoducho odmietajú z bytu odísť. Táto situácia už
trvá dlhú dobu, pričom jeho syn platí všetky služby spojené s užívaním bytu. Keď sa túto situáciu snažili
riešiť a oslovili žalobcov, títo im len oznámili, že si nájdu právnika, ktorý im vyhral prechádzajúce spory a
celú vec budú riešiť súdnou cestou. Vo vzťahu týkajúcom sa kúpy predmetného bytu je zainteresovaný
tým spôsobom, že svojmu synovi požičal 20 000-, Eur, z ktorých mu ešte dodnes 10 000,- Eur nevrátil.

20 000,- Eur mu požičal z vlastných zdrojov. Kúpa bytu mala byť tzv. rýchlovka, lebo byt mal byť následne
predaný so ziskom. Má vedomosť o tom, že o tento byt sa už zaujímala nejaká realitná kancelária, ktorá
inzerovala ponúkanú cenu 50 000,- Eur.

30. Na otázku právneho zástupcu žalovaných doplnil, že svoj rodičovský dom daroval svojmu synovi,

časom však zistil, že tento dom aj tak iba chátra a nikto sa oň nejde pozrieť. Preto bol tento dom neskôr
predaný za 24 000,- Eur. Peniaze šli priamo na účet jeho syna. Teda okrem sumy 20 000,- Eur, ktorú
synovi požičal z vlastných zdrojov mu v podstate dal ešte 24 000,- Eur, ktoré utŕžil z predaja svojho
rodičovského domu. V. B. predtým nepoznal; spoznal ho iba v priebehu tohto konania. Predtým, ako
peniaze synovi požičal sa informoval, za akým účelom tieto peniaze potrebuje, na čo mu syn oznámil,

že za účelom kúpy atraktívneho bytu v Brezne, ktorý predá a získa na tom. Všetko prebehlo v najväčšej
čestnosti; má o tom vedomosť z ústneho podania svojho syna, ktorý mu povedal, že peniaze - kúpna
cena bola žalobcom odovzdaná v hotovosti v Brezne pred notárskym úradom v prítomnosti V. B. a
následne žalobcovia šli podpísať kúpnu zmluvu k notárovi. Nemá preto žiadnu pochybnosť o čestnosti
jeho konania.

31. Svedok V. B. pri výsluchu uviedol, že niekedy v septembri - októbri 2010 ho oslovila p. N. s tým,
či by jej vedel pomôcť pri predaji bytu, ktorý bol založený v prospech nebankovej spoločnosti TOMA.
Voči tejto spoločnosti mala p. N. podlžnosti a hrozilo jej vysťahovanie z bytu. Podlžnosti mala aj nabytovom družstve. Preto osobne prišiel do Brezna za p. N., ktorá mu situáciu podrobne vysvetlila a
oslovila ho s požiadavkou, či nemá náhodou nejakého záujemcu o kúpu bytu. Po predaji bytu by svoje
podlžnosti voči vyššie uvedeným subjektom vyplatila a ostalo by jej ešte aj na podnájom. P. N. mu

povedala,žespredajombytujejtodosťponáhľa.Pretojejpovedal,žesapokúsiniekohonájsťasúčasne
jej povedal, aby aj ona hľadala nádejných kupcov na kúpu bytu. Tiež si od nej vyžiadal LV z ktorého
zistil, že ako vlastník predmetného bytu už ani nefiguruje p. N. s manželom, ale spoločnosti TOMA kvôli
zabezpečovaciemu prevodu práva. Byt si nafotil s úmyslom, že ho bude ponúkať nádejnému záujemcovi
o kúpu. P. N. s ním bola v dennom telefonickom kontakte. Povedala mu, že zo spoločnosti TOMA jej

oznámili, že ju chcú vysťahovať, a preto riešenie celej záležitosti urgovala. Ohľadom ceny, ktorú mala
p. N. ako predstavu utŕžiť za predaj svojho bytu uviedol, že mu povedala sumu okolo 50 000,- Eur. O
niekoľko dní sa stretol s p. Z., ktorý mu oznámil, že by teoreticky mal o kúpu predmetného bytu záujem. P.
Z. mu po ukázaní fotografií oznámil, že byt mu vyhovuje, lebo je v pôvodnom stave a že by sa dal na jeho
predaji získať finančný prospech. O niekoľko dní nato, ho p. Budinský telefonicky kontaktoval a povedal
mu, že o kúpu bytu má reálny záujem, avšak jeho cenový strop je 46 000,- Eur. Toto oznámil p. N., načo

mu uviedla, že s cenou 46 000,- Eur súhlasí. Doplnil, že pri jednaniach v Brezne u N. bol doma aj p.
N., teda obidvaja žalobcovia. Kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu medzi žalobcami a žalovanými
vypracoval osobne. Kúpnu zmluvu žalobcom ukázal až pred podpisom s tým, že p. N. oboznámil s
postupom vo veci, ktorý bol taký, že po vypracovaní kúpnej zmluvy dal túto zmluvu podpísať žalovaným
1/ a 2/ ako kupujúcim, ktorí ju podpísali. Dohodol s nimi konkrétny deň, kedy pôjde s žalovaným do

Brezna. Žalovaný vyplatí kúpnu cenu a žalobcovia ako predávajúci kúpnu zmluvu u notára podpíšu. V
deň podpisu kúpnej zmluvy sa s p. Z. stretol osobne v Brezne, pretože išli každý osobitne vo svojich
motorových vozidlách do Brezna. Stretli sa na námestí, kde v jednom z jeho rohov je pizzeria a nad
ňou je notársky úrad. P. Z. prišiel do jeho auta, sadol si na miesto spolujazdca, p. N. si sadla za p. Z..
P. N. povedal, že počká mimo motorového vozidla. P. Z. vytiahol zmluvu a dal ju prečítať p. N.. P. N.

mala čas zmluvu si prečítať, bola uzrozumená s tým, že ak má nejaké nejasnosti, môže sa ich na to
spýtať. Vzhľadom na odstup času si nevedel spomenúť, či sa p. N. aj na niečo konkrétne pýtala, teda
či niečomu nerozumela. Po prečítaní zmluvy uviedla, že s ňou súhlasí. P. Z. potom vytiahol peniaze,
konkrétne sumu 46 000,- Eur, ktoré v jeho prítomnosti odpočítal a odovzdal p. N.. P. Z. sa v ten deň
ponáhľal, preto ho požiadal, aby dohliadol a išiel p. N. pomôcť vybaviť splatenie jej podlžností, ktoré

mala na bytovom družstve a aj voči spoločnosti TOMA. Chcel, aby byt, ktorý kúpil od žalobcov ostal bez
akýchkoľvek tiarch. On preto následne išiel s žalobcami smerom k notárskemu úradu, kde ich poslal k
notárovi podpísať kúpnu zmluvu s tým, že ich počkal v reštaurácii na prízemí.

32. Na otázku súdu spresnil, že p. Z., ktorý sedel vedľa neho na sedadle spolujazdca vyplatil sumu

46 000,- Eur v bankovkách od 20 do 500 Eur, najviac tam bolo 100 eurových bankoviek. Dokladom
svedčiacim o vyplatení kúpnej ceny 46 000,- Eur bola samotná kúpna zmluva, v ktorej bolo okrem
iného uvedené niečo v tom zmysle, že predávajúci podpisom potvrdzujú prevzatie kúpnej ceny. Keď sa
žalobcovia vrátili od notára, prišli za ním do pizzerie, kde ich čakal s tým, že mu povedali, že zmluvu
podpísali. P. N. sa ponáhľal, preto on osobne s p. N. šiel na bytové družstvo vyrovnať jej podlžnosti

voči tomuto subjektu. Na bytovom družstve im vzhľadom na výšku dlhu, ktorý bol niekoľko tisíc Eur
oznámili,žetakvysokúsumunemôžuprijaťdopokladne,pretoimoznámiličísloúčtuavariabilnýsymbol.
Následne išiel s p. N. do banky na Nám. M. R. Štefánika oproti Prioru v Brezne a peniaze vložili na účet
bytového družstva. Peniaze boli vložené na účet bytového družstva z utŕženej kúpnej ceny za predaj
predmetného bytu. S dokladom o zaplatení z banky šli priamo späť na bytové družstvo, doklad im tam

odovzdali a následne bytové družstvo vystavilo potvrdenie o tom, že byt nemá žiadnu podlžnosť. P. N.
následne presne zistila v spoločnosti TOMA, akú sumu tejto spoločnosti dlhuje. Oznámila mu ju a z
kúpnej ceny zodpovedajúcej tejto podlžnosti mu túto sumu vyplatila a on ju išiel zaplatiť do spoločnosti
TOMA. P. N. mu dôverovala, a preto mu tieto peniaze odovzdala. Počula totiž p. Z., ktorý mu v jej
prítomnosti povedal, že časť peňazí, ktoré mu má dať žalobkyňa z peňazí utŕžených ako kúpnu cenu

za byt, má zaniesť do spoločnosti TOMA a vyrovnať tam podlžnosť voči tomuto subjektu. Po vyplatení
dlhov voči spoločnosti TOMA bola predmetná zmluva zaslaná spolu s návrhom na vklad na kataster,
ktorý katastrálne konanie prerušil z dôvodu nejakých chýbajúcich náležitostí. Z tohto dôvodu bol potom
vypracovaný dodatok ku kúpnej zmluve. Návrh na vklad, ako aj kúpnu zmluvu a ostatné záležitosti
odniesol na kataster on osobne. Osobne spravil aj dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorom bolo uvedené, že

sa jedná o dodatok ku kúpnej zmluve, teda žalobcovia mali vedomosť o tom, že podpísali kúpnu zmluvu.
Dodatok ku kúpnej zmluve bez akýchkoľvek problémov podpísali. Nevie si preto teraz vysvetliť, prečo
tvrdia, že žiadnu kúpnu zmluvu nepodpísali. Poukázal aj na to, že z katastra nehnuteľností bolo obidvom
účastníkom kúpnej zmluvy, teda žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, doručenérozhodnutie o tom, že katastrálne konanie ohľadom vkladu vlastníckeho práva je na základe kúpnej
zmluvy prerušené.

33. Doplnil, že približne mesiac po predaji bytu ho kontaktovala p. N., ktorá ho požiadala, či by nebolo
možné, že by byt kúpila naspäť od p. Z., čo mu vysvetlila tým, že svoje podlžnosti si vyrovnala z kúpnej
ceny a uviedla, že ostali jej ešte nejaké peniaze. Doplnila, že jeden známy si vybavil úver, ktorým by jej
moholfinančnepomôcťazaplatiťdorovnanieohľadomspätnejkúpybytu.Vysvetlilamu,žemázdravotné
problémy, byt je blízko centra mesta, a preto by jej bolo lepšie ostať bývať v tomto byte. Kontaktoval preto

p. Z., ktorý mu oznámil, že má rodinný dom, je teda ochotný naspäť predať byt žalobcom s tým, že je
ochotný predať ho za tú istú cenu, za ktorú ho od nich kúpil plus náklady, ktoré mal spojené s prevodom
bytu na svoje meno. Vzhľadom na to, že chcel pomôcť žalobkyni, stretol sa s ňou a dal vypracovať
znalecký posudok na byt. Stretol sa aj s jej známym, ktorý by bol ochotný pomôcť vybaviť úver, avšak
zistil, že úver na túto osobu - známeho p. N. neprejde, pretože dotyčná osoba má záznam v bankovom
registri. Následne sa mu p. N. asi po mesiaci znova ozvala, že má ďalšiu osobu, ktorá je ochotná im

pomôcť s návratom bytu do ich vlastníctva, teda že si vezme úver na svoje vlastné meno, avšak dopadlo
to podobne, ako v prvom prípade.

34. Svedok na otázku súdu uviedol, že pracuje ako realitný maklér. Na otázku právneho zástupcu
žalobcov potvrdil, že p. N. mala kúpnu cenu 46 000,- Eur u seba, keď s ňou bol na bytovom družstve,

ako aj v banke. Čas, ktorý strávil s p. N. a p. Z. v aute odhadol na približne pol až trištvrte hodinu.

35. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru žalobcovia dobre vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvu, pretože
žalobkyňa 2/ si kúpnu zmluvu v motorovom vozidle osobne prečítala, bolo uzrozumená aj s tým, že
podpisuje dodatok ku kúpnej zmluve potom, čo bolo katastrálne konanie prerušené.

36. Žalobcovia sa k výpovedi žalovaného 1/ vyjadrili v tom smere, že ohľadom odovzdania kúpnej ceny
neuvádza pravdu, klame. Rovnakým spôsobom sa vyjadrili aj k výpovedi svedka B..

37. Žalobca 1/ na otázku žalovaného 1/, prečo neplatia za byt, keď v ňom reálne bývajú, uviedol, že

jednoducho nemajú z čoho. Spresnil svoju výpoveď, že to bolo tak, že suma vo výške 15 000,- Eur
jemu a ani jeho manželke odovzdané reálne neboli; peniaze v tejto sume vyplatil v ich mene V. B. za
podlžnosti, ktoré mali na bytovom družstve a v spoločnosti TOMA. Tieto peniaze dal B. žalovaný 1/.

38. Žalovaný 1/ poprel, že svedkovi B. dal 15 000,- Eur. Napriek tomu, že žalobcov osobne vyzýval

na platenie služieb spojených s užívaním bytu a kopíroval im aj všetky doklady a faktúry, ktoré mu boli
doručené a ktoré zaplatil, žalobcovia na toto vôbec nereagovali.

39. Právny zástupca žalobcov uviedol, že žalovaní podali na žalobcov trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu neoprávneného užívania bytu. Žalobcovia podali trestné oznámenie pre

trestný čin krivej výpovede na svedka V. B.; podľa jeho vedomosti zatiaľ v tejto veci nebolo nič riešené.

40. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 17.10.2013 záverom uviedol, že žalobcovia tvrdia,
že kúpna cena za predaný byt im nebolo nikdy vyplatená. Boli za nich zaplatené iba ich podlžnosti,
ktoré sa týkali spoločnosti TOMA a bytového družstva. K výpovedi svedka V. B. uviedol, že jedná sa o

človeka, ktorý je aj verejnosti známy z hľadiska internetových záznamov, ktoré predložil krátkou cestou,
ako podvodník a nespoľahlivý človek, ktorý okráda ľudí a zarába na nich. Žalobcovia sa dali jednoducho
oklamať, preto lebo im bolo povedané, že tento byt nebude prevedený na iné osoby a že ide iba o to,
aby formálne podpísali kúpnu zmluvu. Má preto za to, že táto zmluva nebola riadnym právnym úkonom,
ktorý by mal právne následky. Ak by bol súd toho názoru, že zmluva je platná, poukázal na to, že k

vyplateniu kúpnej ceny nedošlo a nebolo preukázané, že kúpna cena vyplatená bola. Navrhol preto, aby
súd návrhu vyhovel a žalobcom priznal náhradu trov konania.

41. Právny zástupca žalovaných záverom uviedol, že v občianskom súdnom konaní je zo strany
účastníkov konania potrebné preukázať tvrdenia. Tvrdenie žalobcov, že peniaze vo výške 46 000,- Eur v

motorovom vozidle svedka B. neboli vyplatené, preukázané nebolo. Naopak, bolo preukázané, že kúpna
cena 46 000,- Eur bola žalobcom vyplatená. Žalovaní s návrhom nesúhlasia. Predmetom konania je
alternatívne určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom žalovaní tvrdia, že na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem. Tento môže byť daný maximálne na určení, že žalobcoviasú vlastníkmi predmetného bytu. Toto môže byť skúmané z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
alebo z dôvodu jej relatívnej neplatnosti. Právny úkon je neplatný buď absolútne alebo relatívne, nemôže
byť súčasne absolútne aj relatívne neplatný; z tohto dôvodu, keď sa skúma absolútna neplatnosť zmluvy

nie je potrebné skúmať odovzdanie kúpnej ceny, resp. následne jej nevyplatenie alebo vyplatenie.
V konaní podľa jeho názoru nebol preukázaný dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Podľa
jeho názoru je uzavretá kúpna zmluva materiálne aj formálne perfektná. Obsahuje všetky náležitosti
vyžadujúce platnou právnou úpravou. Poukázal na to, že Správa katastra Brezno na základe kúpnej
zmluvy vykonala vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných. Samotní žalobcovia potvrdili v kúpnej

zmluve, že kúpnu cenu za predaj bytu prevzali, pričom opak tejto skutočnosti nepreukázali. V konaní
teda nebolo preukázané, že kúpna cena nebola zaplatená. Skutočnosť, že kúpna cena bola zaplatená,
potvrdil aj svedok B., pričom ohľadom jeho svedeckej výpovede nebolo preukázané v trestnom alebo v
inom konaní, že klame. Tento svedok potvrdil odovzdanie peňazí zo strany žalovaného 1/ žalobkyni 2/.
Z toho dôvodu zastáva názor, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy nedošlo platne, to znamená že nie je
dôvod určiť vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalobcov. Žalobcovia neuniesli

dôkazné bremeno, nepreukázali absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, resp. nepreukázali, že kúpna cena
nebola zo strany žalovaných vyplatená. Z uvedených dôvodov navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť
a žalovaným priznať náhradu trov konania.

42. Rozsudkom č.k. 4C/99/2011-227 zo dňa 05.12.2013 súd vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II.

prenechal rozhodnutie o trovách konania na samostatné uznesenie.

43. Žalobcovia podali podaním doručeným dňa 23.12.2013 odvolanie proti rozsudku č.k.
4C/99/2011-227 zo dňa 05.12.2013, kde požiadali odvolací súd, aby buď zrušil napadnuté rozhodnutie
a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie alebo zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe

vyhovie. Domáhali sa zrušenia napadnutého rozsudku okresného súdu a vrátenia veci okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok okresného súdu považovali za nedostatočne
a nepresvedčivo odôvodnený a teda nepreskúmateľný. Uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. b) a písm. d) O.s.p. Vyjadrili názor, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odôvodnenie rozsudku okresného súdu je nedostatočné a

nepresvedčivé a najmä nepreskúmateľné. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku podrobne a pomerne
široko zaoberal opísaním skutkového stavu vyplývajúceho z podaní účastníkov konania, ich výpovedí
a výpovedí svedkov, zdôvodnil aj procesné posúdenie návrhu s poukázaním na príslušnú judikatúru a
súdnu prax (opodstatnenosť určovacieho návrhu). Samotné odôvodnenie výroku rozsudku (strany 21-23
rozsudku) však neobstojí najmä v tom, že je nedostatočné, nepresvedčivé a teda tým nepreskúmateľné.

Okresný súd totiž vôbec neuviedol, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach (rozporné výpovede účastníkov, výpovede svedkov); z odôvodnenia súdneho rozhodnutia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení dôkazov sa okresný súd obmedzil len na konštatovanie,
že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno (v tom smere, či išlo o platný právny úkon a či bola alebo

nebola zaplatená kúpna cena) a tvrdenie žalobcovi o vážnosti právneho úkonu, či nezaplatenie kúpnej
ceny vyvracia tvrdenie žalovaného, ako aj tvrdenie svedkov (B. a Z. starší). Okresný súd tvrdenia,
dôkazy, a konkrétne skutkové argumentácie žalobcov v odôvodnení vôbec neuvádza a teda žalobcovia
sa z odôvodnenia nemohli dozvedieť, ako ich vyhodnotil. Jedná sa najmä o skutočnosti a dôkazy na
ktoré poukázali, ale okresný súd ich opomenul vyhodnotiť, t.j. žalobcovia tvrdia, že v tomto prípade

ide o podvodníkov s bytmi, ktorí ako organizovaná skupina využívajú nepriaznivú finančnú situáciu
dlžníkov, tzv. „nebankoviek“, pričom ide o viaceré prípade podvodov na území Slovenska (dôkazy:
podané trestné oznámenia a súdne spory); ďalšou skutočnosťou je nedôveryhodnosť svedka B., ktorý
vystupuje vo viacerých podobných kauzách a súdnych konaniach a taktiež mu bolo vyšetrovateľom
vznesené obvinenie z obzvlášť závažnej trestnej činnosti podvodu a to v auguste 2013; ďalej je

nepredstaviteľné, aby žalovaný 1/ bez akéhokoľvek písomného potvrdenia odovzdal sumu 46.000,- Eur
žalobkyni 1/, ktorá v tom čase nebola ani vlastníkom sporného bytu, pretože v čase odovzdania peňazí
nemal žiadnu istotu, či sa následne uzavrie kúpna zmluva, navyše byt o ktorý mal údajne záujem ani
nevidel a jeho úmyslom bol kúpiť tento byt na zárobok; ďalej „dohodnutá cena“ za byt v sume 46.000,-
Eur v tom čase predstavovala takmer dvojnásobok ceny bytu, za ktorú sa predávajú podobné byty v

Brezne (do spisu predložili dôkaz a to notársku zápisnicu o dražbe podobného bytu a žalovaný 1/ v
záverečnej reči sám potvrdil, že na dražbe sa dajú byty kúpiť za oveľa nižšiu cenu, akú majú skutočnú
hodnotu); ďalej jednoznačne bolo v konaní preukázané, že kúpna cena nemohla byť zaplatená „pri
podpise zmluvy“, ale buď vôbec (tvrdenie žalobcov) alebo pred podpisom zmluvy (tvrdenie žalovaného1/ a svedka B.). Vzhľadom na uvedené teda vyplýva, že okresný súd uveril tvrdeniam žalovaného
1/, jeho otcovi a spochybniteľnému svedkovi B., ktorý má pochopiteľne záujem na výsledku sporu v
prospech žalovaných a naopak argumenty a dôkazy žalobcov neobstáli s tým, že títo neuniesli dôkazné

bremeno. Bližšie dôvody čo viedlo okresný súd k takému úsudku či záveru v odôvodnení napadnutého
rozsudku absentujú, preto navrhli zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na
ďalšie konanie. V odvolaní poukázali na viaceré súdne rozhodnutia týkajúce sa náležitostí odôvodnenia
súdneho rozhodnutia a práva na spravodlivý súdny proces v tejto súvislosti.

44. Podaním doručeným súdu dňa 20.03.2014 žalobcovia doplnili dôkazy, a to o lustráciu na internete
ohľadom svedka V. B., zápisnice z výsluchu V. B. zo dňa 05.03.2014 na OR PZ v Brezne a zápisnice z
výsluchu V. Z. zo dňa 05.03.2014 na OR PZ v Brezne.

45. Podaním doručeným súdu dňa 05.08.2014 žalobcovia doplnili dôkazy a to o uznesenie KR PZ Žilina
ČVS: KRP-3/2-YYS-ZA-2014.

46.KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.17Co/301/2014-278zodňa31.03.2015zrušilrozsudok
č.k. 4C/99/2011-227 zo dňa 05.12.2013 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že
zo skutkových zistení okresného súdu vyplýva záver, že kúpna cena mala byť žalobcom (konkrétne
žalobkyni 2/) odovzdaná dňa 08.11.2010 v hotovosti zo strany žalovaného 1/ v jeho osobnom motorovom

vozidle v prítomnosti svedka V. B. (podľa tvrdenia žalovaných) a následne malo dôjsť k podpisu
spornej kúpnej zmluvy na notárskom úrade notára JUDr. Michala Capeka v Brezne, kým podľa znenia
uvedeného článku II spornej kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena zaplatená „pri podpise kúpnej zmluvy k
rukám predávajúcich, ktorí ich prevzatie potvrdzujú podpisom tejto kúpnej zmluvy“; z uvedeného vyplýva
jednoznačný rozpor v skutkových zisteniach v tom smere, že podľa tvrdenia samotných žalovaných

mala byť kúpna cena zaplatená pred podpisom spornej kúpnej zmluvy, kým podľa textu spornej kúpnej
zmluvymalabyťkúpnacenazaplatenáprijejpodpise;tomutorozporuvskutkovýchzisteniachnevenoval
okresný súd náležitú pozornosť a viedla ho aj k nesprávnemu ustáleniu dôkazného bremena na
preukázanie zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy.

47. Podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení;citovanéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovvsporovomkonaní,t.j.povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného

na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho

nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť

skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé

rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr.
v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako

žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil; tohto bremena
tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva
bolauzavretá;aktátoskutočnosťbudepreukázaná,žalobcauniesolakobremenotvrdenia,takidôkazné
bremeno; naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojomtvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude namieste obrana námietkou premlčania, započítania a podobne).
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti
na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov (porovnaj rozsudky Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/253/2007 zo dňa 31.03.2009 a sp. zn. 2Cdo/293/2008 zo dňa
15.12.2009 ale vzhľadom len na mierne odlišnú právnu úpravu ustanovenia § 120 ods. 2 OSŘ aj
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/6/2011 zo dňa 26.01.2012).

48. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Z hľadiska prejednávanej veci je preto zrejmé, že podľa obsahu
hmotného práva v prípade sporu o splnenie povinností z kúpnej zmluvy dôkazné bremeno preukázania
zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy zaťažuje v konaní žalovaných (a nie žalobcov
ako to nesprávne uviedol okresný súd). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania; v priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k

jeho prerozdeľovaniu; pri posudzovaní dôkazného bremena na strane konkrétneho účastníka konania
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje; od nikoho totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.02.2010); na základe uvedeného nemožno od žalobcov požadovať, aby

preukázali tvrdenú neexistenciu zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy.

49. Na základe uvedeného je zrejmé, že pokiaľ okresný súd ustálil, že žalobcovia niesli dôkazné
bremeno ohľadne nezaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy, jeho právne posúdenie veci
v tomto smere nie je správne, pretože dôkazné bremeno na preukázanie zaplatenia kúpnej ceny podľa

spornej kúpnej zmluvy zaťažuje v konaní žalovaných. Toto dôkazné bremeno (nezaplatenia kúpnej
ceny) by zaťažovalo žalobcov len vtedy, keby sa preukázalo, že kúpna cena bola zaplatená pri podpise
zmluvy (ako je uvedené v spornej kúpnej zmluve); zo skutkových zistení okresného súdu uvedených
v napadnutom rozsudku však vyplýva, že kúpna cena mala byť zaplatená už pred podpisom spornej
kúpnej zmluvy, preto ohľadom preukázania tvrdenia o splnení povinnosti zaplatiť kúpnu cenu podľa

spornej kúpnej zmluvy zaťažuje dôkazné bremeno žalovaných. Tu je potrebné poznamenať, že na
prípadnú platbu pred podpisom spornej kúpnej zmluvy je potrebné hľadieť ako na preddavok (§ 498
Občianskeho zákonníka). Okresný súd prejednávanú vec z tohto hľadiska vôbec neposudzoval. V rámci
uneseniasvojhodôkaznéhobremenaohľadnezaplateniakúpnejcenypodľaspornejkúpnejzmluvybudú
preto žalovaní povinní okrem samotného odovzdania kúpnej ceny žalobcom preukázať aj skutočnosť,

že v čase tvrdeného platenia kúpnej ceny disponovali finančnými prostriedkami na jej zaplatenie (napr.
výpisom z účtu v banke, dôkazom o vybratí príslušnej sumy z účtu v banke v čase uzavretia spornej
kúpnej zmluvy; rovnako ak im mali byť finančné prostriedky poskytnuté zo strany svedka V. Z. staršieho
aj doklady o nadobudnutí finančných prostriedkov z jeho strany tvrdeným predajom rodičovského domu
za účelom preverenia jeho svedeckej výpovede, keď podľa jeho výpovede mali byť predajom získané

finančné prostriedky vyplatené priamo na účet žalovaného 1/).

50. Ako už bolo uvedené vyššie podľa § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. To však neznamená, že sporový súd v občianskom súdnom konaní nie je za žiadnych okolností

oprávnenývykonaťiné,nežoznačenédôkazy.Podľa§120ods.1tretiavetaO.s.p.,súdmôževýnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Predovšetkým pôjde o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho,
aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Podľa názoru odvolacieho súdu medzi
takéto dôkazy možno zahrnúť aj dôkazy, ktorých vykonanie je nevyhnutné na posúdenie vierohodnosti

výpovede vypočutých svedkov. Je potrebné zohľadniť aj záver súdnej praxe, podľa ktorého dokazovanie
vykonané nad rámec návrhov účastníkov konania nepredstavuje odňatie možnosti účastníka konania
konať pred súdom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/240/2013
zo dňa 27.08.2014).

51. V prejednávanej veci je zrejmé, že okresný súd takýmto spôsobom nepostupoval. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva dôsledná kritická analýza a vyhodnotenie jednotlivých dôkazov
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach (§ 132 O.s.p.) najmä s ohľadom na hodnotenie vierohodnosti
a pravdivosti vykonaných dôkazov výpoveďami svedkov. Vo všeobecnosti považuje odvolací súd zapotrebné najskôr uviesť, že podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok súdu o tom, ktoré
z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané
poznatkami získanými z jednotlivých vykonaných dôkazov; zákon nepredpisuje (a ani dobre nemôže)

predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať samotné hodnotenie jednotlivých dôkazov ani
hodnotenie ich vzájomnej súvislosti; je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový
proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery súdu o vierohodnosti
poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
účastníkmi tvrdené skutočnosti má súd preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav; základom

hodnotiaceho postupu konajúceho sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad; ide o zásadu
totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov,
zásadu výlučného sporu, ktorá stanovuje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže
súčasne platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch
protikladnýchtvrdenímusíbyťjednopravdivéazásadudostatočnéhodôvodu,ktorávyžaduje,abykaždé

pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené; vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním
konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových
tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov; v prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva; tak napr. pri svedeckej

výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok
vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň a ďalej vzhľadom
na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcie
týchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a podobne; poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu
svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných

dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a
podobne; výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených
skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť
preukázať skutkové tvrdenia; hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových
tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre

účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná; zo zásady voľného hodnotenia dôkazov
vyplýva, že na nesprávne hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie
vykonal; ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dokazovania nevyplynuli alebo opomenul vziať do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní

najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými zisteniami, t.j. napr. namietať, že súd
mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý alebo že z vykonaných
dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a podobne (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4MCdo/14/2011 zo dňa 25.05.2012). Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že
vyššie uvedené hodnotenie by malo nájsť odraz aj v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

52. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd sa v prejednávanej veci
týmito zásadami neriadil a svoje závery o skutkových zisteniach v napadnutom rozsudku dostatočne
neodôvodnil; v záujme dosiahnutia presvedčivosti rozsudku (§ 157 ods. 2 posledná veta O.s.p.) bolo
vhodné, aby okresný súd tieto skutočnosti (svoj myšlienkový postup) v odôvodnení napadnutého

rozsudku uviedol; okresný súd však v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstate len zopakoval
takmer celé výpovede účastníkov konania a svedkov bez ich náležitého vyhodnotenia a uviedol
právnu teóriu vo vzťahu k jednotlivým posudzovaným právnym inštitútom (odôvodnenie rozsudku
okresného súdu tak síce má značný rozsah avšak bez náležitej výpovednej hodnoty s dôrazom na jeho
presvedčivosť); dôležitosť náležitého vyhodnotenie jednotlivých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných

súvislostiach bola zvýraznená skutočnosťou, že žalobcovia v konaní spochybňovali vierohodnosť
výpovede najmä svedka V. B., keď okresný súd sa k tejto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyjadril.
Aj keď hodnotenie vykonaného dokazovania môže zásadne vykonať len súd, ktorý dokazovanie
vykonal, môže odvolací súd len podľa obsahu spisu okresného súdu príkladmo poukázať na rozpory
v jednotlivých výpovediach, ktoré okresný súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, keď napríklad podľa

výpovede svedka V. B. mal byť v deň podpisu spornej kúpnej zmluvy na bytovom družstve za účelom
vyplatenia dlhu len s navrhovateľkou 2/ (č.l. 159 spisu), kým žalobca 1/ uviedol, že na bytovom družstve
bol aj on (č.l. 124 spisu), ďalej podľa výpovede svedka V. B. mala výšku dlhu voči spoločnosti TOMA
úverová a leasingová, a.s., zisťovať žalobkyňa 2/ a následne mu mala dať finančné prostriedky navyplatenie dlhu (č.l. 160 spisu), kým žalobkyňa 2/ uviedla, že tieto záležitosti vrátane platenia dlhov riešil
práve svedok V. B. (č.l. 126 spisu), ďalej podľa výpovede svedka V. B. medzi odovzdávanými finančnými
prostriedkami za účelom zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy mali byť bankovky od 20,-

Eur do 500,- Eur (č.l. 159 spisu), kým žalovaný 1/ uviedol, že tam mohli byť aj bankovky v nominálnej
hodnote 10,- Eur (č.l. 154 spisu). Okresný súd ďalej za účelom preverenia pravdivosti výpovedí svedkov
a účastníkov konania (najmä za účelom posúdenia vierohodnosti výpovedí svedkov) žiadnym spôsobom
nepreveril napríklad tvrdenie, že k podpisu spornej kúpnej zmluvy malo dôjsť dňa 08.11.2010 v ranných
hodinách (overením kedy bolo overenie podpisov žalobcov na spornej kúpnej zmluve pod poradovým

č. T a č. T u notára JUDr. Michala Capeka zaevidované v Centrálnom registri osvedčených podpisov,
keď tieto údaje vyplývajú z pripojeného spisu bývalej Správy katastra Brezno zn. O keď zistenie tejto
skutočnosti môže mať dosah na ustálenie približného času tvrdeného odovzdania kúpnej ceny podľa
spornej kúpnej zmluvy s dosahom na overenie ďalších súvisiacich časových údajov vyplývajúcich z
výpovedí účastníkov konania a svedkov, ďalej tvrdenie, že platby dlhov na bytovom družstve, resp.
v spoločnosti TOMA úverová a leasingová, a.s., mala realizovať žalobkyňa 2/, resp. svedok V. B.

(bolo vhodné zistiť, kto platil dlh žalobcov na bytovom družstve, kto bol uvedený ako platiteľ, zatiaľ
nevyjasnené okolnosti platieb v spoločnosti TOMA úverová a leasingová, a.s., v prospech žalobcov za
účelom odstránenia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a podobne), ďalej po oznámení, z
akých zdrojov čerpali žalovaní finančné prostriedky na tvrdené zaplatenie kúpnej ceny podľa spornej
kúpnej zmluvy, je možné v prípade, že finančné prostriedky vyberali z účtu v banke vyzvať banku na

oznámenie kedy sa tak stalo a jednotlivých nominálnych hodnôt vybratých bankoviek, ďalej je možné
preveriť tvrdenie svedka V. B., že žalobkyňa 2/ mala mať záujem kúpiť sporný byt naspäť a hľadala
záujemcu o získanie úveru, čo je možné preveriť v príslušnej banke v Čadci (č.l. 161 spisu), keď v
priebehu zabezpečovania podkladov na preverenie vierohodnosti výpovedí svedkov môžu vyjsť najavo
aj ďalšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu vo veci. Okresný súd v prejednávanej veci týmto

spôsobom vôbec nepostupoval, preto je jeho zistenie skutkového stavu zatiaľ nedostatočné, v dôsledku
čoho je jeho rozhodnutie vo veci samej predčasné, keď nie je zatiaľ vôbec zrejmé, z akých konkrétnych
dôvodovuveriltvrdeniužalovanýchavypočutýchsvedkovohľadnezaplateniakúpnejcenypodľaspornej
kúpnej zmluvy žalobcom (je zrejmé, že práve otázka posúdenia zaplatenia kúpnej ceny podľa spornej
kúpnej zmluvy bude rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej).

53. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože okresný
súd vec nesprávne právne posúdil v otázke splnenia povinností zo spornej kúpnej zmluvy, v dôsledku
čoho nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (ustanovenia týkajúce dôkazného bremena

vyplývajúce z hmotného práva) a nedostatočne zistil skutkový stav (nakoľko návrh z tohto hľadiska
neposudzoval). V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie v naznačenom smere, vykonané
dokazovanie náležite vyhodnotí, vytvorí procesnú možnosť účastníkom konania sa k vykonanému
dokazovaniu vyjadriť a vo veci opätovne rozhodne. V závislosti od výsledkov dokazovania ohľadne
splnenia povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom kúpnu cenu podľa spornej kúpnej zmluvy sa bude

okresný súd zaoberať aj splnením podmienok na odstúpenie od spornej kúpnej zmluvy zo strany
žalobcov (a to najmä s ohľadom na doručenie odstúpenia od zmluvy ako hmotnoprávneho úkonu do
dispozičnej sféry žalovaných podľa § 45 Občianskeho zákonníka).

54. Súd vytýčil termín pojednávania na 26.10.2015, na ktoré predvolal účastníkov konania. Na

pojednávanízástupcažalobcovuviedol,žežalobcovianemajúžiadnenávrhynadoplneniedokazovania.
Ďalej uviedol, že sa dozvedel z TV Markíza, že svedok B. je vo väzbe a táto skutočnosť neprispieva
k jeho dôveryhodnosti Súdu ďalej predložil oznámenie zaslané na KR PZ do Žiliny k sp.zn. KRP-3/2/
VYS-ZA-2014. Právny zástupca žalovaných následne súdu predložil listinné dôkazy zabezpečené v
súvislosti s dokazovaním nariadeným Krajským súdom a to výpis z účtu žalovaného, potvrdenie od

SLSP v akých bankovkách bola hotovosť vybraná. Ďalej predložil súdu dôkazy ohľadom skutočnosti, či
žalovaní disponovali dostatkom peňažných prostriedkov hotovosťou a to výpis z účtu R.. Z. staršieho,
zmluvu o nájme nebytových priestorov, zmluvu o predaji autosúčiastok, výpis z účtu z mája 2010 a z
augusta 2010 o výbere peňažných prostriedkov vo výške 11000,- Eur. Všetky tieto dôkazy dostatočne
preukazujú, že žalovaní disponovali finančnými prostriedkami. Zástupca žalovaných rovnako poukázal

na skutočnosť, že krajský súd vo svojom rozhodnutí s ohľadom na predmetnú kúpnu zmluvu, konkrétne
na bod 2 tejto zmluvy neaplikoval ustanovenie § 569 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Zástupca žalobcov v
reakcii na tvrdenia uvedené zástupcom žalovaných uviedol, že aj napriek predloženiu doklad žalovaní
nesplnili dôkazné bremeno tak, ako to uviedol krajský súd.55. Na základe žiadosti súdu notár uviedol, že k overeniu podpisov predávajúcich - žalobcov na
predmetnej kúpnej zmluve uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX v Brezne došlo XX.XX.XXXX o 13.27. hod.

56. Na základe žiadosti súdu spoločnosť TOMA úverová a leasingová, a.s. so sídlom Májová 1319,
Čadca, IČO: 36 664 090 v odpovedi na výzvu uviedla, že dlh žalobcov bola zaplatený dňa 08.11.2010
vkladom v hotovosti vo výške 11250,- Eur na ich účet s tým, že vo výpise z účtu je uvedené meno V. B..
K podaniu doložila zmluvu o úvere č. XXXXX a výpis z jej účtu.

57. Stavebné bytové družstvo Brezno na výzvu súdu uviedlo, že žalobcovia boli vlastníkmi a užívateľmi
predmetného bytu len v období od 01.01.2011 do 31.01.2011, pričom v danom období im na byte
nevznikla žiadna pohľadávka. Pred týmto obdobím bol byt vedený na spoločnosť TOMA úverová a
leasingová, a.s. a od 01.02.2011 pán V. Z.. K podaniu doložilo informácie o užívateľovi od 31.01.2010
do 31.12.2011.

58. Slovenská sporiteľňa na výzvu súdu, aby oznámila, či niekto z Brezna o poskytnutie úveru, a ak áno
tak kto, na aký účel a v akej výške uviedla, že predmetnú informáciu nemôže poskytnúť s ohľadom na
bankové tajomstvo.

59. Súd vytýčil termín pojednávania na 27.10.2016, na ktoré predvolal účastníkov konania. Na
pojednávaní žalovaný 1/ uviedol, že po dohode p. N. s p. B. išiel p. B. spolu s p. N. vyplatiť do
nebankového subjektu a stavebného bytového družstva dlžoby. Predmetný byt užívajú žalobcovia už od
2011 doteraz, pričom žalovanému 1/ vytvárajú u stavebného bytového družstva dlžoby, ktoré je nútený
uhrádzať.

60. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, výzvy na
dobrovoľné uvoľnenie nehnuteľnosti zo dňa 16.05.2011, čiastočného výpisu z LV č. XXXX, návrhu
povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 02.06.2010, písomného vyjadrenia žalovaných k návrhu
zo dňa 12.10.2011, uznesenia OR PZ v Brezne ČVS: ORP - 1012/BR-BR-2011 zo dňa 06.10.2011,

doplnenia návrhu zo dňa 14.12.2011, výzvy na úhradu kúpnej ceny vo výške 46 000,- Eur zo dňa
20.05.2011, rozhodnutia Správy katastra Brezno číslo vkladu: V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, dodatku
ku kúpnej zmluve č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenia o podozrení zo spáchania
trestného činu krivej výpovede a poškodzovania cudzích práv voči žalovaní 1/ a V. B. zo dňa 02.12.2011,
návrhu na spresnenie eventuálneho petitu zo dňa 09.05.2012, písomného podania označeného ako

„vyjadrenie k veci a spresnenie eventuálneho petitu“ zo dňa 17.07.2012, písomného oznámenia
žalobcov týkajúceho sa lustrácie osoby svedka V. B. na internete doručeného súdu 18.09.2012,
písomného podania žalovaných zo dňa 12.07.2013, písomného podania žalobcov zo dňa 31.07.2013,
písomného podania žalobcov zo dňa 02.09.2013, vyrozumenia Okresnej prokuratúry Brezno 1 Pn
280/13 - 3 zo dňa 02.08.2013, písomného podania žalobcov zo dňa 16.09.2013, písomného podania

žalobcovzodňa07.10.2013,uzneseniaOkresnejprokuratúryBrezno1Pn280/13-9zodňa23.09.2013,
notárskej zápisnice N 343/2012, Nz 45154/2012, NCRIs 46065/2012 zo dňa 21.11.2012, oznámenia
žalobcov o podozrení zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. voči žalovaným
a svedkovi V. B. zo dňa 16.10.2013 a pripojených listinných dokladov z webovej stránky , e-mailového oznámenia R.. X. B., ďalej oboznámením

pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 6952/8, pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Banskej
Bystrici, Správy katastra Brezno V XXXX/XXXX, spisu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, Správy
katastra Brezno V XXXX/XXXX, vyšetrovacieho spisu OR PZ v Brezne, OO PZ v Brezne ČVS: ORP
- 1012/BR-BR-2011, lustráciou na internete ohľadom svedka V. B., zápisnice z výsluchu V. B. zo
dňa 05.03.2014 na OR PZ v Brezne, zápisnice z výsluchu V. Z. zo dňa 05.03.2014 na OR PZ v

Brezne, uznesenia KR PZ Žilina ČVS: KRP-3/2-YYS-ZA-2014, oznámením žalobcov o podozrení z
trestnej činnosti poslanom na vedomie KR PZ Žilina, výpisov z účtu žalovaného, potvrdenie od SLSP v
akých bankovkách bola hotovosť vybraná, výpisu z účtu Ing. Z. staršieho, zmluvy o nájme nebytových
priestorov, zmluvy o predaji autosúčiastok, odpovede notára, vyjadrenia spoločnosti TOMA úverová a
leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319, Čadca, IČO: 36 664 090, zmluvy o úvere č. XXXXX, výpisom

z účtu spoločnosti TOMA úverová a leasingová, a.s., odpoveď Stavebného bytového družstva Brezno
spolu s informáciami o užívateľovi od 31.01.2010 do 31.12.2011, výsluchom žalobcov, žalovaných,
svedkov V. B. a V. Z. st.61. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil v podstatných okolnostiach tento skutkový stav:

62. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu žalobcov na určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi

žalobcami ako predávajúcimi a žalovanými ako kupujúcimi zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a súčasne
určenie, že vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, sú žalobcovia v podiele
X/X v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom konania je ďalej alternatívne
určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovanými zo dňa XX.XX.XXXX bola zrušená
odstúpením od zmluvy zo strany žalobcov ako predávajúcich zo dňa 20.05.2011 a súčasne určenie,

že vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, sú žalobcovia v podiele X/X v
režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takto vymedzený predmet konania bol pripustený
uznesením tunajšieho súdu č.k. 4C/99/2011-139 zo dňa 13.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.06.2013.

63. Pokiaľ ide o neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy a jej dôvody žalobcovia tvrdia, že kúpna zmluva je

neplatná z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, pretože kúpna zmluva ako právny úkon
nebol urobený vážne a slobodne a súčasne sa domáhajú neplatnosti tohto právneho úkonu aj z dôvodu
uvedenéhov§39Obč.zákonníka,keďpodľaichvyjadreniatentoprávnyúkonsvojimobsahomaúčelom
odporuje zákonu, resp. ho obchádza a prieči sa dobrým mravom. Dôvodia, že kúpnu zmluvu podpísali
v presvedčení, že je potrebné uzavrieť ju iba z dôvodu získania úveru na zaplatenie dlhu voči svojim

dlžníkom. Išlo teda o právny úkon simulovaný, pričom takto boli oklamaní a podvedení, keď právny úkon
urobili v mylnej predstave, že ním získajú prostredníctvom údajného sprostredkovateľa úver. Z pôvodne
namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 49a Obč. zákonníka, teda z tvrdenia, že právny
úkon urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, upustili, čo vyplýva z prednesu ich právneho zástupcu učinenom na pojednávaní dňa

13.12.2012.
64. Naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva vo svoj prospech odvodili zo skutočnosti,
že predmetný byt je v súčasnej dobe zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalovaných.
Poukázali na to, že v súlade s platným právnym stavom platia údaje uvedené v katastri nehnuteľností
ako správne, pokiaľ sa nepreukáže opak.

65. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy navrhli, aby
súd rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá medzi nimi a žalovanými bola zrušená odstúpením od zmluvy
zo dňa 20.05.2011, podaním ktorým vyzvali žalovaných na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 46 000,-
Eur v dodatočne poskytnutej lehote 15 dní od doručenia. Súčasne im oznámili, že v prípade márneho

uplynutia tejto poskytnutej lehoty od kúpnej zmluvy odstúpia. V tej súvislosti sa tiež domáhajú určenia
vlastníckeho práva k predmetnému bytu vo svoj prospech, pretože ich právne postavenie je neisté,
pretože predmetný byt je vedený na LV ako vlastníctvo žalovaných.

66. Podstata argumentácie žalobcov, ktorí sa domáhajú určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech

obidvomi navrhovanými petitmi, spočíva v podstate v tej skutočnosti, že napriek tomu, že v kúpnej
zmluve, konkrétne v jej čl. II je uvedené, že „žalovaní kupujú nehnuteľnosť špecifikovanú v bode I. kúpnej
zmluvy do svojho bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 46 000,- Eur, ktorú kupujúci zaplatia v
plnej výške pri podpise tejto zmluvy predávajúcim, ktorí prevzatie tejto kúpnej ceny potvrdzujú podpismi
na kúpnej zmluve“, reálne im ako predávajúcim nebola kúpna cena odovzdaná. Z ich vyjadrení teda

vyplýva, že odovzdanie kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy popierajú; uznávajú len to, že V. B., ktorý
vystupoval ako sprostredkovateľ pri uzavieraní predmetnej zmluvy, za nich uhradil ich dlh na bytovom
družstve vo výške 3 000,- Eur a zaplatil aj sumu 11 000,- Eur ako ich dlh voči spoločnosti TOMA a.s.
so sídlom v Čadci. Dôvodia, že okrem tejto sumy v úhrnne 14 000,- Eur a 500, - Eur, ktoré V. B. vyplatil
navrhovateľovi 1/ (pričom dôvod vyplatenia tejto sumy nevedeli konkretizovať), im zo strany kupujúcich,

teda žalovaných, nebola uhradená žiadna iná suma.

67. Žalovaní s návrhom nesúhlasia. Dôvodia, že žalobcom bola kúpna cena riadne zaplatená v hotovosti
v deň podpísania zmluvy, tak ako je uvedené v čl. II. kúpnej zmluvy, čo žalobcovia potvrdili podpísaním
kúpnej zmluvy u notára. Dôvodili, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy, či už z dôvodov uvedených v § 37 alebo § 39 Obč. zákonníka. Spochybnili
odôvodnenosť určovacieho návrhu, ktorá nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu iba predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právnyvzťah alebo právo. Tvrdili, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti má povahu predbežnej otázky; preto v tejto časti petitu nie je daný naliehavý právny
záujem na určení. Dôvodili tiež tým, že zrušením zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy zo strany

žalobcov je možné podľa Občianskeho zákonníka domáhať sa priamo vrátenia plnenia, ktoré bolo
poskytnuté zo strany žalobcov, teda v danom prípade vrátenia bytu. V takom prípade sú však žalobcovia
povinní vyjadriť svoj vzájomný záväzok na vrátenie kúpnej ceny alebo jej časti, ktorá im bola zaplatená
od žalovaných. Žalobcovia sú teda povinní v prípade zrušenia zmluvy na základe odstúpenia domáhať
sa vrátenia nehnuteľnosti, ktorú poskytli žalovaným na základe kúpnej zmluvy, avšak sú súčasne povinní

v petite návrhu vyjadriť aj svoju vzájomnú povinnosť vrátiť žalovaným ako kupujúcim zaplatenú kúpnu
cenu.

68. S touto argumentáciou však nesúhlasili žalobcovia, čo odôvodnili tým, že predmetným návrhom sa
domáhajú určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Nie je preto
možné podaným návrhom vyjadriť povinnosť žalobcov vrátiť žalovaným kúpnu cenu, ktorá im zaplatená

nebola.

69. Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto zákonných ustanovení:

70. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

71. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

72. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

73. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

74. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

75. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o
dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo
vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu
vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

76. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne a s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný.

77. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania

vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná.

78. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením.

79. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu
len v nasledujúcich prípadoch:

1. Keď je protiprávne, t. j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať.

2. Keď vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne
pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa. Pri posudzovaní dôvodnosti obavy preto
nemožno v celom rozsahu zohľadniť subjektívny postoj, povahu adresáta bezprávnej vyhrážky, ale trebaoptimalizovať vzťah medzi okolnosťami vyvolávajúcimi dôvodnú obavu a subjektom, ktorý je pod ich
tlakom.

3. Keď je adresné, to znamená, že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje.

80. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené
s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené

s recesiou, a pod.

81. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so
zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti s prihliadnutím na to, že
zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať
vyjadrovacie prostriedky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný

pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Na ujmu zrozumiteľnosti teda nie
je to, že adresát nerozumie niektorým výrazom použitým pri prejave (napríklad z toho dôvodu, že nemá
potrebné vzdelanie). Stačí, že takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam
použitých výrazových prostriedkov objasnený (objasniteľný) alebo vysvetlený (vysvetliteľný) primerane
povahe právneho úkonu.

82. Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa
prieči dobrým mravom nie je dovolený. Nedovolenosť je teda daná, ak obsah alebo účel právneho úkonu
odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon a právny úkon sa prieči dobrým
mravom.

83. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek
môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 vyvoláva iba rozpor
podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege,
ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu.

84. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá
zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti,
ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.

85. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

86. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

87. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

88. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

89. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

90. Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť
a účinnosť ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Ak dôjde

k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Odstúpiť možno iba od
zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej. Zrušenie
zmluvy je predpokladom na použitie pravidla obsiahnutého v § 457. Z neplatnej alebo zrušenej zmluvy
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal.91. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný.

92. Pokiaľ ide o opodstatnenosť určovacej žaloby, súd konštatuje, že sa stotožnil s argumentáciou
právneho zástupcu žalobcov, podľa ktorej je v danom prípade daný naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva v prospech žalobcov, pričom bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcov ako
vlastníkov bytu z dôvodu, že vlastnícke právo bolo v prospech žalovaných zapísané vkladom v katastri
nehnuteľností. Žalovaní sú teda podľa aktuálne platného stavu evidovaní ako vlastníci predmetného

bytu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 OBo 23/2008, podľa
ktorého určovacia žaloba môže byť v tomto prípade opodstatnená, pretože nie je možné sa domáhať
ochrany práva žalobou na plnenie. V prípade, keď nie je možné žalovať požadované plnenie, môže byť
naliehavý právny záujem na určení, ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže vyriešiť celý obsah a dopad
právneho vzťahu alebo práva. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov v tom smere, že v danom
prípade neprichádza do úvahy žaloba na plnenie jednak z dôvodu, že nie je možné žalovať vypratanie

predmetnej nehnuteľnosti, pretože v predmetnom byte bývajú žalobcovia čo vyplýva zo zhodného
vyjadrenia účastníkov konania na strane žalobcov ako aj žalovaných, a rovnako - vychádzajúc z návrhu
a zo skutočností v ňom uvedených - neexistuje ani synalagmatický (vzájomný) záväzok žalobcov voči
žalovaným,pretožepodstatanávrhupodanéhožalobcamispočívavtom,ženeplatnostikúpnejzmluvy,a
v tej súvislosti aj určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech, sa domáhajú práve z dôvodu, že im podľa

ich vyjadrení nebola vyplatená za predmetný byt kúpna cena. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov
pripustil zmenu návrhu tak, ako to vyplýva z uznesenia zo dňa 13.12.2012, č.k. 4C 99/2011 - 139, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2013.

93. Súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje na to, že na konaní o určenie, či jestvuje alebo nejestvuje

vecné, spravidla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je daný naliehavý právny záujem na žalobe už tým,
že zákon č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov priamo vyžaduje, aby verejná listina (ktorou
je aj rozsudok), obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa § 34 vyššie citovaného zákona.
Nestačila by teda žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, pretože takáto žaloba a výsledok dosiahnutý na jej
základe by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností neriešil otázku záznamu konštatujúceho vznik, zmenu

alebo zánik právneho vzťahu v dôsledku súdneho rozhodnutia. Chýbali by údaje požadované ust. § 42
ods. 1 a 2 vyššie citovaného zákona.

94. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza
do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v

právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a
povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej
žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu.

95. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých vyplýva, že žalovaní sú zapísaní v katastri
nehnuteľností na príslušnom LV ako vlastníci predmetného bytu, súd dospel k záveru, že je daný
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalobcov. Otázku platnosti kúpnej zmluvy súd
v predmetnom konaní súd riešil ako otázku predbežnú. Vzhľadom na to, že je daný naliehavý právny

záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle podaného návrhu, súd musel súčasne preskúmať podaný
návrh aj z vecnej stránky.

96. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktoré
poukazovali žalobcovia v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, a síce že kúpna zmluva ako právny

úkon nebol urobený vážne a slobodne a v zmysle ust. § 39 Obč. zákonníka, a síce že tento právny úkon
svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, resp. ho obchádza a prieči sa dobrým mravom, v konaní
preukázané neboli.

97. Argumentáciu žalobcov, že kúpna zmluva ako právny úkon nebola urobená vážne a slobodne

vyvracia tvrdenie žalovaných, ako aj tvrdenie svedkov V. B. a V. Z. st., z ktorých vyplýva, že žalobcovia
vedeli, že podpisujú kúpnu zmluvu, ktorá im bola predložená, mali dostatok času na to, aby si ju
preštudovali, pričom na znak súhlasu predmetnú kúpnu zmluvu aj podpísali. Z čl. VI. predmetnej
kúpnej zmluvy vyplýva, že „zmluvné strany prehlasujú, že uzavreli kúpnu zmluvu slobodne, vážnea zrozumiteľne, že kúpnu zmluvu neuzavreli v tiesni ani za nápadne nevyhovujúcich podmienok“. Z
vyjadrení žalobcov vyplýva, že kúpnu zmluvu si riadne prečítali, boli ju podpísať na Notárskom úrade
JUDr. Michala Capeka v Brezne. Ich argumentáciu, že predmetný právny úkon nebol urobený vážne a

slobodne vyvracia aj skutočnosť, že dodatočne bol vypracovaný dodatok ku kúpnej zmluve, ktorý bol
taktiež žalobcom predložený na podpis, pričom aj tento podpísali a na základe dodatku ku kúpnej zmluve
Správa katastra Brezno vykonala vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech
žalovaných.Ktvrdeniu,vzmyslektoréhosapredmetnákúpnazmluvapriečidobrýmmravom,žalobcovia
nepredložili žiadne argumenty. Po posúdení predmetnej kúpnej zmluvy súd dospel k záveru, že ide o

perfektný právny úkon, ktorý spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom na to, aby bol platný. Nie je
teda namieste argumentácia, že predmetný právny úkon svojim obsahom a účelom odporuje zákonu.
V kúpnej zmluve boli uvedení účastníci zmluvy, predmet kúpy bol jasne a určito definovaný a taktiež
bola uvedená kúpna cena. Z čl. II. kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobcovia ako predávajúci ako kupujúci
kupujú nehnuteľnosť špecifikovanú v bode I. kúpnej zmluvy v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva
za kúpnu cenu 46 000,- Eur, ktorú kupujúci zaplatia v plnej výške pri podpise tejto zmluvy k rukám

predávajúcich, ktorí ich prevzatie potvrdzujú podpisom tejto kúpnej zmluvy. Z uvedeného ustanovenia
kúpnej zmluvy, ako aj z výpovedí žalovaného 1/, svedka V. B. a svedka V. Z. st. vyplýva, že kúpna cena
bola žalobcom pri podpise kúpnej zmluvy odovzdaná osobne do rúk žalobkyne 2/ v motorovom vozidle
na Nám. M. R. Štefánika v Brezne. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že kúpna cena im napriek ustanoveniu
čl. II kúpnej zmluvy vyplatená nebola, súd v danej veci konštatuje, že nevyplatenie kúpnej ceny nemá

za následok neplatnosť, či už relatívnu alebo absolútnu, kúpnej zmluvy podľa žiadneho z ustanovení
Občianskeho zákonníka.

98. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že niet dôvodov na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a na určení vlastníckeho práva v prospech žalobcov opierajúc tento návrh o

dôvody, ktoré súdu písomne v návrhu, ako aj neskôr ústne pri výsluchu, predniesli žalobcovia. Návrh
považuje v tejto časti za nedôvodný, a preto ho zamietol.

99. Žalobcovia sa ďalej domáhajú určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech z dôvodu, že došlo
k zrušeniu kúpnej zmluvy odstúpením od tejto zmluvy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Súd v

tejto súvislosti uvádza, že v zmysle stanoviska občiansko-právneho kolégia NS SR sp.zn. Cpj 29/97
z 20.10.1997 môže predávajúci po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty odstúpiť od zmluvy pre
nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi účastníkmi dohodnuté. Odstúpenie od
zmluvy je jednostranným právnym úkonom adresovaným zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný
záväzkový vzťah. Uvedený právny úkon nadobúda účinnosť okamihom, kedy dôjde do dispozičnej sféry

druhého subjektu. Jeho účinnosť nie je podmienená súhlasom druhého účastníka ani rozhodnutím
súdu. Odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Odstúpiť od zmluvy je možné len vtedy, ak je to v zákone
stanovené alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 Obč. zákonníka). Zákon upravuje právo odstúpiť
od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (§ 49 Obč.
zákonníka) a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§ 517 ods. 1 Obč. zákonníka),

či za iné porušenie zmluvných povinností. Okrem prípadov zákonom stanovených je možné od zmluvy
odstúpiť aj vtedy, ak to bolo jej subjektmi dohodnuté, či už pri uzavretí zmluvy alebo dodatočne. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že je potrebné rozlišovať možnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré v určitých prípadoch
pripúšťa zákon (napr. § 517 ods. 1 Obč. zákonníka) a ktoré sa zakladá na zmluve podľa § 497 Obč.
zákonníka. Preto v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý nesplnil dlh ani v dostatočne primeranej lehote,

ktorú mu veriteľ poskytol, vzniká veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, aj keď si túto možnosť s dlžníkom
nedohodli.

100. Súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 151/96 zo dňa 21.08.1997,
podľa ktorého platné odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľností v zmysle ust. § 48 ods. 1 Obč.

zákonníka má za následok zánik len záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a
nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po príslušnom konaní
a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo o
sebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností.Konštitutívne(právotvorné)účinkyvkladudokatastranehnuteľnostímôžubyťodstránené

buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľností
na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov
alebo záznamom podľa § 34 a nasl. citovaného zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o
žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. V takom prípade treba maťza to, že ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem
na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho.

101. Preverením podania označeného žalobcami 1/, 2/ ako odstúpenie od kúpnej zmluvy dospel súd k
záveru, že predmetné podanie nespĺňa náležitosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, a preto predmetným
podaním ani nemohlo dôjsť k zrušeniu kúpnej zmluvy tak, ako to predpokladá občiansky zákonník v
ustanovení § 48 ods. 2. V rámci predmetného podania žalobcovia vyzývajú žalovaných na zaplatenie

kúpnej ceny vo výške 46 000,- Eur v lehote 15 dní, v opačnom prípade po márnom uplynutí poskytnutej
dodatočnej lehoty na plnenie predávajúci - žalobcovia odstupujú od kúpnej zmluvy. Predmetné podanie
teda nie je odstúpením od kúpnej zmluvy ako to tvrdenia žalobcovia, ale len výzvou predpokladanou ust.
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka adresovanou žalovaným na možnosť uplatnenia práva žalobcov v
zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka na odstúpenie od zmluvy v dôsledku neuhradenia kúpnej
ceny, k čomu už zo strany žalobcov nedošlo.

102. Súd vychádzajúc z týchto skutočností dospel k záveru, že návrh žalobcov na určenie vlastníckeho
práva k predmetnému bytu nie je ani v tomto smere dôvodný, a preto ho zamietol.

103.DokazovanienariadenéKrajskýmsúdomsíceokresnýsúdvykonal,alekeďžekúpnazmluvazodňa

XX.XX.XXXXniejeneplatnáažalobcoviaodnejplatneneodstúpili,dokazovanietýkajúcesaskutočnosti,
či zo strany žalovaných došlo k úhrade kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti nemá v konaní žiadny
význam, a preto súd predmetné dôkazy nijako nevyhodnocoval a ani sa nimi bližšie nezaoberal.

104. Žalovaní 1/, 2/ si v priebehu konania uplatnili nárok na náhradu trov konania.

105.Podľa§255ods.1C.s.p.,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

106. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešným
žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v štyroch
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať
náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu,
ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.