Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817203792
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817203792.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
povinnej N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., o udelenie poverenia, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 11Er/650/2017-13 zo dňa 15.
marca 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol
tak, že: „I. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 41 ods. 2 písm. d), § 243h, § 44 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

3. Exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok č.k. SRSAspA 00122/15, ktorý vydal
dňa 29.06.2016 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, a.s., ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 05.12.2016 a vykonateľnosť dňa 08.12.2016.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu a
exekučného titulu zistil, že v predmetnom konaní neboli súdu doložené potrebné písomnosti, a to
Zmluva č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2008 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.06.2012, ktorej súčasťou

je aj rozhodcovská zmluva. Aj napriek výzve zo dňa 12.02.2018 oprávnený nereagoval na žiadosť
súdu a predmetné písomnosti nedoplnil v ustanovenej lehote. Vzhľadom na nedoplnenie požadovaných
písomností a absenciu rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť
o veci, súd nemal preukázané, že v predmetnej veci mohol rozhodovať Rozhodcovský súd a preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. V prílohe odvolania doložil Zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky, Dohodu o
uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, Rozhodcovskú zmluvu, Dotazník, Výzvu na
označenie Stáleho rozhodcovského súdu, Oznámenie o výbere rozhodcovského súdu. Uviedol, že od
súdneho exekútora obdŕžal výzvu na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle
požiadavky súdu, ku ktorej sa vyjadril dňa 20.03.2018, ktoré zaslal na adresu súdneho exekútora. Mal za

to, že oprávnený v predmetnom konaní predložil súdu požadované písomnosti, avšak prostredníctvom
súdneho exekútora. K veci uviedol, že sa s povinným v rozhodcovskej zmluve dohodli, že spory budúriešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Listom zo dňa 16.06.2015 vyzval na označenie stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie
rozhodcovského konania do 30 dní od doručenia predmetnej výzvy. Zo strany povinného v uvedenej

lehote nebolo doručené označenie stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie rozhodcovského
konania, preto oprávnený vybral Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a
nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. K námietke oprávneného týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd dodáva,
žeoprávneposúdenieidevtedy,keďsúdzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezávery,tedanazistený
skutkový stav aplikuje právnu normu. V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci ide o omyl súdu

pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, pričom o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis než ten, aký mal použiť alebo ak síce aj použil správny právny predpis, ale
tento nesprávne interpretoval na daný prípad. V predmetnom prípade odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, teda tento odvolací
dôvod nie je naplnený.

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na ust. § 44 ods. 2 a 3 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorých exekučný súd pred vydaním poverenia skúma návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory a pred rozhodcovským súdom, ktorý mal povolenie rozhodovať
spotrebiteľské spory.

12. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia a exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na
to, že išlo o rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v rámci spotrebiteľského sporu, a v spise sa
nenachádzala spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spolu s ostatnými potrebnými písomnosťami, súd
prvej inštancie taktiež správne vyzval oprávneného prostredníctvom súdneho exekútora na predloženie
potrebných listinných dôkazov, kde súd prvej inštancie stanovil lehotu 15 dní od doručenia predmetnej

výzvy. Uvedená výzva bola doručená súdnemu exekútorovi dňa 14.02.2018, pričom v rámci uvedenej
lehoty súdny exekútor zaslal exekučnému súdu len opakovanú žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.13. Oprávnený predložil exekučnému súdu požadované dokumenty až v podanom odvolaní a mal za
to, že v konaní predložil súdu požadované písomnosti, avšak prostredníctvom súdneho exekútora.
Odvolací súd poukazuje na to, že takto predložené dokumenty oprávneným, či už priamo ním alebo

prostredníctvomsúdnehoexekútoravrámciodvolaciehokonaniapovažujezapredloženéoneskorene,a
teda pre rozhodovanie odvolacieho súdu za bezpredmetné. Oprávnený mal možnosť predložiť uvedené
dôkazy už počas konania v prvej inštancii, a to jednak v čase kedy u súdneho exekútora podal návrh na
vykonanie exekúcie, ako aj v čase, kedy bol súdom prvej inštancie vyzvaný na doplnenie požadovaných
písomností, čo však oprávnený neurobil.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu odvolania oprávneného nijako nevyplývajú žiadne
skutočnosti, ktoré by bránili oprávnenému už v rámci konania na súde prvej inštancie predložiť uvedené
písomnosti, preto svoju povinnosť si oprávnený riadne nesplnil. Vzhľadom na uvedené, preto nemožno
predloženie požadovaných písomností v rámci odvolacieho konania považovať ani ako novoty v
odvolacom konaní, preto odvolací súd v súlade s ust. § 366 C.s.p. na uvedené dôkazy neprihliadol.

15. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že jeho úlohou v exekučnom konaní je
preskúmať aj existenciu a platnosť rozhodcovskej doložky/zmluvy v prípade, ak je ako exekučný
titul označený rozsudok rozhodcovského súdu, pričom exekučný titul preskúmava tak z materiálnej
ako aj formálnej stránky. Rozhodcovskú doložku/zmluvu je tak potrebné skúmať z toho hľadiska, či

nepredstavujeneprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskýchzmluvách,tedadonucujespotrebiteľapodrobiť
sa arbitráži. V prípade, ak by pri súdnom prieskume takejto rozhodcovskej doložky/zmluvy bol prijatý
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, teda uvedená rozhodcovská doložka/
zmluva nútila spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži, ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, na základe
ktorej nemohol byť vydaný vykonateľný rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť ani spôsobilým

exekučným titulom, tzn. podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, preto súd
prvej inštancie bez oprávneným predložených potrebných písomností nemohol posúdiť a teda nemal za
preukázané, že v predmetnom prípade bola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo
veci, a teda že rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a preto napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).