Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117218744
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117218744.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu: C. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, proti žalovanej: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie
sumy 470,28 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 470,28 € s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z tejto sumy od 18.5.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2017 v znení jej doplnenia sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú

zaviazal na zaplatenie sumy 470,28 eur so zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy od 06.10.2017
do zaplatenia. Následne žalobca zmenil žalobu v časti požadovaných úrokov z omeškania tak, že si
vyčíslil úroky z omeškania na 800,- eur, pričom malo ísť o úroky z omeškania zo žalovanej sumy za
obdobieod29.03.2016.Uvedenúúpravužalobysúdposúdilakozmenužaloby,ktorúpripustiluznesením
č.k. 16C/51/2017-50 zo dňa 10.09.2018.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovanú sumu si nárokuje ako náhradu škody, resp. z
dôvodu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaná používala telefón a sim kartu paušálu, ktorý bol
zobratý na žalobcu, pričom žalovaná sa používaním telefónu bezdôvodne obohatila a sumu 470,28 eur
musel uhradiť žalobca. Žalobca uviedol, že dňa 29.03.2016 on uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, telefónu sa však zmocnila žalovaná a táto ho používala neoprávnene. Žalobca bol vyzvaný
operátorom na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú uhradil podľa bločku o zaplatení sumy.

3. Žalovaná sa písomne k podanej žalobe, ani k následnej zmene žaloby nevyjadrila.

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.10.2018, na ktoré sa dostavil žalobca i žalovaná. Žalobca na
pojednávaní uviedol, že zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatváral a podpisoval on. Žalovaná si
privlastnila jeho telefón a v rozhodnom čase ho používala iba ona, žalobca telefón vôbec nepoužíval.

Žalovaná mu povedala, že faktúry bude platiť, sľúbila mu, že ho nedostane do dlhu, ale i napriek tomu
faktúry za mobil riadne nesplácala. Mobil bol písaný na žalobcu. Žalobca uviedol, že on uhradil celú
dlžnú sumu po tom, čo prišli za ním domov z advokátskej kancelárie JUDr. Šoltésa. Pýtali sa ho, že kto
užíval telefón a paušál, a keď žalobca povedal, že žalovaná, oni mu oznámili, že ich to nezaujíma a že
dlh musím uhradiť žalobca. Žalovaná uviedla, že je pravda, že žalobca podpísal túto zmluvu a aj to, že
telefón a paušál bol určený pre ňu. Ona zmluvu podpísať nemohla a telefón by jej nedali, pretože má

voči Slovak Telekomu dlh. Žalovaná uviedla, že ona na zmluve figurovala ako fakturant. Potvrdila, že je
pravda, že telefón využívala na hovory, sms a iné služby a boli so žalobcom dohodnutí, že keď telefónužívaona,takhoajbudeplatiť.Okremtohosadohodliajnatom,žeakbudevSlovakTelekomepotrebné
niečo vybaviť, že tam žalobca pôjde so žalovanou, keďže zmluva bola písaná na neho a žalovaná by
aj tak sama nič nevybavila. Žalovaná následne stratila SIM kartu z tohto telefónu, potrebovala si vybaviť

novú, preto žalobcu poprosila, aby s ňou do Slovak Telekomu šiel vybaviť kartu. Žalovaná uviedla, že
žalobca sa však vyhováral, že má pokazené auto a išiel tam s ňou asi až o tri týždne. Keď on porušil
túto dohodu, tak žalovaná si povedala, že faktúry platiť nebude, a preto aj prestala faktúry uhrádzať.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal v konaní preukázané, že dňa 29.03.2016 uzatvoril žalobca so spol. Slovak Telekom,
a.s., IČO: 35 763 469 zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
komunikačných, elektronických služieb v programe služieb Happy XL naj, vrátane doplnkových služieb
v rozsahu dátové služby - neobmedzený internet v mobile, služba happy mobilný telefón, clip, roaming,
euro roaming, povolenie medzinárodných hovorov. Služby boli využívané mobilným telefónom LG G4c

s priradeným telefónnym číslom XXXXXXXXXX a SIM kartou s číslom uvedeným v zmluve. Ako účastník
na zmluve bol uvedený žalobca, ktorý potvrdil, že túto zmluvu uzatváral, podpisoval on. Faktúry mali byť
podľa zmluvy doručované na meno a adresu žalovanej.

7. Ďalej mal súd zistené, že spol. Slovak Telekom, a.s. písomnosťou zo dňa 22.09.2017 adresovanou

žalobcovi odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu, že ani v lehote 45 dní po
splatnostižalobcaneuhradilsplatnéfaktúryzaužívanieverejnýchelektronickýchkomunikačnýchslužieb
poskytovanýchprostredníctvommobilnejsietespol.SlovakTelekom,a.s..Ztohtodôvodudošlozostrany
tejto spoločnosti k odstúpeniu od zmluvy s účinnosťou od 02.10.2017 v súlade s ust. zákona č. 351/2011
Z.z.austanoveniamivšeobecnýchpodmienokpreposkytovanieverejnýchslužiebspol.SlovakTelekom,

a.s. a to z dôvodu, že cena za poskytnuté služby nebola uhradená ani do 45 dní po splatnosti, pričom
faktúrami po splatnosti boli nasledovné faktúry:
- č. XXXXXXXXXX splatná 05.10.2017 na sumu 134,30 eur,
- č. XXXXXXXXXX splatná 31.03.2017 na sumu 59,32 eur
- č. XXXXXXXXXX splatná 28.02.2017 na sumu 45,97 eur,

- č. XXXXXXXXXX splatná 31.01.2017 na sumu 69,37 eur,
- č. XXXXXXXXXX splatná 03.01.2017 na sumu 76,55 eur,
- č. XXXXXXXXXX splatná 05.12.2016 na sumu 84,77 eur.
Celková dlžná suma bola vyčíslená na sumu 470,28 eur, na úhradu ktorej bol žalobca súčasne vyzvaný.

8. Žalobca bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy opakovane, a to predloženými výzvami zo dňa
17.01.2017, 06.02.2017, 05.05.2017, 22.05.2017 a 14.06.2017.

9. Podľa predloženého pokladničného dokladu k úhrade dlžnej sumy vo výške 470,28 eur došlo dňa
05.10.2017 v prospech spol. Slovak Telekom, a.s., pričom nebolo sporné, že úhradu vykonal žalobca.

10. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca uzatvoril dňa 29.03.2016 so spol. Slovak Telekom,
a.s. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, čo v konaní nebolo sporné. Ďalej v konaní nebolo sporné,
žeSIMkartuatelefónsoslužbami,poskytnutýminazákladetaktouzatvorenejzmluvy,používalavýlučne

žalovaná, ktorá mala tento telefón pre seba k dispozícii, keď žalovaná potvrdila, že telefón využívala na
hovory, sms a iné služby a súčasne nepoprela tvrdenia žalobcu, že v rozhodnom období telefón žalobca
vôbec nevyužíval. Žalobca tvrdil, že telefón žalovaná užívala bez akejkoľvek dohody, že sa ho žalovaná
zmocnila neoprávnene. Žalovaná toto namietala a uviedla svoje tvrdenia tak, že sa so žalobcom ústne
dohodli,žežalobcaodoperátoravezmetelefón,ktorýbudeonaužívaťa faktúryzaslužbyňouvyužívané
bude uhrádzať ona. Žalobca na pojednávaní potvrdil že žalovaná mu sľúbila, že faktúry za služby bude

platiť ona, že jeho nedostane do dlhu voči operátorovi, čím vlastne potvrdil verziu žalovanej o dohode o
spôsobeúhradyfaktúrzatelefónaslužbyžalovanouvyužívané. Týmtotvrdeniamžalovanejovzájomnej
dohode o užívaní mobilného telefónu žalovanou a o dohode o tom, že žalovaná bude platiť faktúry za
službyňouspotrebované, nasvedčujeajobsahzmluvyuzatvorenejžalobcom,kdebolakoadresátfaktúr
uvedená žalovaná a nie žalobca, z čoho vyplýva, že tieto s vedomím žalobcu (ktorý zmluvu s takýmto

obsahom podpísal) mali byť posielané priamo žalovanej, ktorá žalobcovi sľúbila, že ich bude platiť, na
čom sa zhodli obe strany sporu. V prejednávanej veci tak vyšlo najavo, že žalobca mal vedomosť o tom,
že žalovaná bude užívať jej odovzdaný mobilný telefón, činila tak s jeho vedomím a súhlasom (žalobca
ani netvrdil, že by sa domáhal niekedy, aby mu žalovaná vrátila telefón). Napokon tvrdenia žalovanej
o tom, aký bol obsah ich vzájomnej dohody (že žalovaná bude uhrádzať mobilný telefón žalobcu a

súčasne platiť faktúry za služby) žalobca na pojednávaní následne už vôbec ani nespochybňoval. V
konaní nebolo sporné ani to, prečo došlo k takejto dohode medzi stranami, keď žalovaná potvrdila, že
ona nemohla byť zmluvnou stranou zmluvy uzatvorenej s mobilným operátorom, keďže mala voči nemu
neuhradené dlhy. Ani túto skutočnosť žalobca nespochybnil. Z týchto skutočností teda vyplynulo, že
žalobca umožnil žalovanej využívať služby mobilného operátora prostredníctvom predmetného telefónu

a SIM karty s tým, že žalovaná služby bude aj pravidelne uhrádzať. V konaní tiež nebolo sporné, že
žalovaná využila služby, za ktoré bola vyfakturovaná suma 470,28 eur, ktorú sumu žalovaná nepopierala
a tiež nebolo sporné, že túto sumu neuhradila žalovaná, ale že ju uhradil v celom rozsahu žalobca podľa
predloženého dokladu o úhrade. Žalovaná teda nerozporovala ani to, že po dohode so žalobcom služby
poskytnuté na základe predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb využívala výlučne ona, ani to,

že služby v tvrdenom rozsahu spotrebovala, a nerozporovala ani tvrdenie, že žalovanú sumu 470,28 eur
ona neuhradila a po opakovaných urgenciách mobilného operátora a pod hrozbou súdneho vymáhania
dlžné faktúry uhradil nakoniec sám žalobca.

12. Z konania vyplynulo, že žalobca telefón nevyužíval, dlh vznikol na základe užívania žalovanej,

ktorá mala telefón i sim kartu výlučne k dispozícii na využívanie dojednaných služieb podľa zmluvy.
V danom vzťahu žalobcu a žalovanej pritom vôbec nie je rozhodujúci vzťah žalobcu k mobilnému
operátorovi, ktorý je daný, avšak je potrebné vysporiadať sa so vzťahom žalobcu a žalovanej, medzi
ktorými bola uzatvorená ústna dohoda o užívaní mobilného telefónu žalovanou a úhrade faktúr za služby
prostredníctvom mobilného telefónu spotrebované rovnako žalovanou. Žalovaná nenamietala nič proti

dôvodnosti žaloby, len uviedla, že faktúry, na úhradu ktorých sa zaviazala, prestala platiť vtedy, keď sa
so žalobcom nepohodli ohľadom súčinnosti pri vybavovaní iných záležitostí s mobilným operátorom.
Táto okolnosť je však bez významu vo vzťahu k povinnosti, ku ktorej sa žalovaná dohodou so žalobcom
zaviazala a nemôže zbaviť žalovanú povinnosti, ktorú na seba dobrovoľne prevzala. Žalovaná nesplnila
svoju povinnosť podľa dohody so žalobcom, keď faktúry v sume 470, 28 eur za služby ňou spotrebované

uhradil nakoniec žalobca.

13. Zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá súčasné splnenie štyroch
podmienok: vznik škody, porušenie právnej povinnosti, vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou a prezumované zavinenie. Vznik škody je teda jedným zo

základných predpokladov pre vznik zodpovednosti škodcu. Za škodu sa považuje majetková ujma
vyjadriteľná v peniazoch. Skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou. Na strane žalobcu došlo k vzniku škody preukázateľne vo výške
470,28 eur, ktorú tento uhradil zo svojich prostriedkov, a teda o túto sumu sa jej uhradením majetkovýstav žalobcu znížil. Prvý predpoklad tak je splnený. Rovnako tak je splnený aj ďalší predpoklad, a
síce porušenie povinnosti, keď k vzniku škody na strane žalobcu došlo z dôvodu porušenia povinnosti
žalovanej uhradiť faktúry za spotrebované služby v uvedenej výške, pričom ide o povinnosť, ku ktorej sa

sama dobrovoľne zaviazala. Porušenie povinnosti založenej zmluvou (a to aj nepomenovanou) rovnako
ako postup v rozpore so zmluvou predstavuje porušenie právnej povinnosti v zmysle ustanovenia §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Škoda pritom vznikla v príčinnej súvislosti s porušením zmluvy zo
strany žalovanej. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom
konkrétnehoprotiprávnehoúkonuškodcu,tedaakjejehokonanieaškodavovzájomnompomerepríčiny

a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok
nevznikol. Pokiaľ by žalovaná dodržala svoj zmluvný záväzok dohodnutý so žalobcom, a síce, pokiaľ by
žalovaná faktúry za ňou spotrebované služby sama uhradila tak, ako sa na tom so žalobcom dohodla,
k zníženiu majetkových hodnôt na strane žalobcu by nebolo bývalo došlo, pretože ten by nemusel
uhradiť tieto prostriedky z vlastných zdrojov. Aj tento predpoklad tak bol splnený. Keďže zavinenie sa
predpokladá, a teda nakoľko bol splnený aj posledný predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody,

súd konštatuje, že žalobe v časti žalovanej istiny vo výške 470,28 eur ako dôvodnej vyhovel.

14. Žalobca si ďalej uplatnil úroky z omeškania vo výške 800,- eur, pričom tieto uplatnil ako úroky z
omeškania zo žalovanej sumy 470,28 eur za obdobie od 29.03.2016. Nárok na úroky z omeškania s
plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno

priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku
úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z
povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Súd konštatuje, že úroky z omeškania neboli uplatnené správne.

15. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Žalovaná
sa pritom nedostala do omeškania dňom 29.03.2016. V tento deň dlh vo výške 470,28 eur ešte nebol

splatný, keďže deň 29.03.2016 je dňom uzavretia zmluvy s mobilným operátorom a v tento deň ešte ani
neboli vystavené faktúry, ktoré neskôr ako faktúry po lehote splatnosti žalobca uhradil. V prejednávanej
veci pritom nebola doba splnenia (splatnosť) náhrady škody dohovorená (ani výslovne, ani mlčky)
žalobcom a žalovanou, ďalej nevyplýva ani z povahy záväzku a ani ju neustanovuje právny predpis,
ani rozhodnutie súdu. V takom prípade má právo určiť čas splnenia dlhu veriteľ ako žalobca. Potom

podľa § 563 Občianskeho zákonníka len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť
nasledujúci deň po oznámení, ktoré obsahuje výzvu (upomienku) na plnenie. V konaní však nebolo
preukázané, že by žalobca takúto výzvu pred podaním žaloby žalovanej adresoval. Oznámenie veriteľa
sa však môže uskutočniť i podaním žaloby. Ak veriteľ namiesto výzvy (jej adresovanie žalovanej v konaní
nevyšlo najavo) podá žalobu na plnenie, považuje sa za deň oznámenia dlžníkovi ten deň, kedy mu

bol doručená žaloba veriteľa. V takom prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň. Žaloba bola
žalovanej doručená dňa 16.05.2018, v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bola žalovaná povinná
zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu na druhý deň, teda dňa 17.05.2018, a pokiaľ tak žalovaná neučinila, dňa
18.05.2018 sa dostala do omeškania. Preto súd mohol úroky z dlžnej sumy priznať žalobcovi až od
18.05.2018. K tomuto dňu úroky z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavovali

5% ročne (súčet základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky - 0% + 5%), a preto bolo
možné žalobcovi priznať úroky z omeškania najviac v tejto výške, keďže takto stanovenú hranicu
prekročiť nemožno. Úroky z omeškania uplatnené žalobcom tak boli uplatnené v nesprávnej (vyššej než
prípustnej) výške a aj od nesprávneho dňa, a preto súd úroky z omeškania priznal tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku a vo zvyšku žiadaných úrokov z omeškania žalobu zamietol.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. V prejednávanej veci žalobca sa domáhal celkovo priznania sumy 470,28 eur a úrokov z omeškania
800,- eur, a teda 100%ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 1.270,28 eur. Žalobca bol
len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal sumu 470,28 eur a úroky z omeškania, ktoré boli ku dňu
vyhlásenia rozsudku vyčíslené na sumu 9,41 eur, a teda celkovo bol úspešný v časti o zaplatenie 479,69eur. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní úspešnejšia bola žalovaná, a tá by mala voči žalobcovi nárok
na pomernú náhradu trov konania. Žalovanej však z obsahu spisu žiadne trovy konania nevyplývajú
(žiadne hotové výdavky, ani trovy právneho zastúpenia), a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.