Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310209685
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8310209685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Z.. S. D., M. XXXX/XX, D., B. S.
M.: K. K., B..K.., H.Z. Š.. Z. X, C. C., zast. JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Štefánikovo nám.
5, pracovisko Zimná č. 58, Spišská Nová Ves proti žalovanej P.. K. D., M. XXXX/XX, D., zast. JUDr.
Oľgou Šompľakovou, advokátkou, Námestie slobody 19, Humenné, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné
zo dňa 18.2.2019, č. k. 5C/162/2010-825 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že:

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje nehnuteľnosť:

- X-izbový byt č. X, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží obytného domu na ul. M. XXXX v D.
vo vchode č. XX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
spoluvlastníckom podiele na pozemku o veľkosti podielu XX/XXXX zapísanom na LV č. XXXX k. ú. D.

v hodnote 27.000 eur.

- Hnuteľné veci:
1. prívesný vozík v zostatkovej hodnote 20 eur
2. krbová vložka v zostatkovej hodnote 200 eur
3. drobné náradie v zostatkovej hodnote 20 eur
4. domácky vyrobený cirkulár a miešačka v zostatkovej hodnote 20 eur
5. osobné motorové vozidlo značky N. U. v zostatkovej hodnote 1000 eur

6. počítač s tlačiarňou v zostatkovej hodnote 20 eur
7. vyklapacie schody na pôjd v zostatkovej hodnote 50 eur,
spolu hnuteľné veci v hodnote 1330 eur.

- odkupnú hodnotu poistného plnenia z poistnej zmluvy kapitálového životného poistenia v hodnote
376,09 eur,
- zostatok na účte CP-FO v hodnote 3,61 eur.

II. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosť:
- rodinný dom č. X postavený na parcele registra CKN č. XX parcela registra CKN č. XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra CKN č. XX záhrady o výmere XXX m2, ktoré sú
zapísané na LV č. XXX kat. územia N. D., obec N. D., okres D. v hodnote 22.900 eur,
- Hnuteľné veci:

1/ spálňová zostava v zostatkovej hodnote 100 eur
2/ manželská posteľ v zostatkovej hodnote 100 eur3/ botník v zostatkovej hodnote 20 eur
4/ slovenská skriňa - obývačka v zostatkovej hodnote 50 eur
5/ koberec čierno-červenej farby v zostatkovej hodnote 10 eur

6/ dva kusy farebné televízory v zostatkovej hodnote 20 eur
7/ magnetofón - veža
8/ prenosný telefón
9/ DVD prehrávač
10/ automatická práčka Whirpool

11/ šijací stroj
12/ zariadenie kuchyne
13/ vysávač s vodným filtrom
14/ odšťavovač
15/ fritéza
16/ mikrovlnná rúra

17/ hriankovač
Veci pod poradovým číslom 7 - 17 spolu v zostatkovej hodnote 100 eur.

18/ kachľová pec v zostatkovej hodnote 300 eur
19/ bicykel v zostatkovej hodnote 20 eur

20/ kosačka v zostatkovej hodnote 10 eur
21/ vysávač Mulinex v zostatkovej hodnote 10 eur
Všetky hnuteľné veci v hodnote 740 eur.

- Zostatok na účte žalovanej v sume 44,23 eur.

III. Súd zaväzuje žalobcu vyplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu z BSM sumu 4567,41 eur, a to
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Štátu priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% a vo vzťahu
k žalovanej v rozsahu 50% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:
„Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje nehnuteľnosť:

- X-izbový byt č. X, nachádzajúci sa na X.. nadzemnom podlaží obytného domu na ul. M. XXXX v D.

vo vchode č. XX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
spoluvlastníckom podiele na pozemku o veľkosti podielu XX/XXXX zapísanom na LV č. XXXX k. ú. D.
v hodnote 27.000 eur.

- Hnuteľné veci:

1. prívesný vozík v zostatkovej hodnote 20 eur
2. krbová vložka v zostatkovej hodnote 200 eur
3. drobné náradie v zostatkovej hodnote 20 eur
4. domácky vyrobený cirkulár a miešačka v zostatkovej hodnote 20 eur
5. osobné motorové vozidlo značky N. U. v zostatkovej hodnote 1000 eur

6. počítač s tlačiarňou v zostatkovej hodnote 20 eur
7. vyklapacie schody na pôjd v zostatkovej hodnote 50 eur,
spolu hnuteľné veci v hodnote 1330 eur.

- odkupnú hodnotu poistného plnenia z poistnej zmluvy kapitálového životného poistenia v hodnote

376,09 eur,- zostatok na účte CP-FO v hodnote 3,61 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje nehnuteľnosť:
- rodinný dom č. X postavený na parcele registra CKN č. XX parcela registra CKN č. XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela registra CKN č. XX záhrady o výmere XXX m2, ktoré sú
zapísané na LV č. XXX kat. územia N. D., obec N. D., okres D. v hodnote 22.900 eur,
- Hnuteľné veci:

1/ spálňová zostava v zostatkovej hodnote 100 eur
2/ manželská posteľ v zostatkovej hodnote 100 eur
3/ botník v zostatkovej hodnote 20 eur
4/ slovenská skriňa - obývačka v zostatkovej hodnote 50 eur
5/ koberec čierno-červenej farby v zostatkovej hodnote 10 eur
6/ dva kusy farebné televízory v zostatkovej hodnote 20 eur

7/ magnetofón - veža
8/ prenosný telefón
9/ DVD prehrávač
10/ automatická práčka Whirpool
11/ šijací stroj

12/ zariadenie kuchyne
13/ vysávač s vodným filtrom
14/ odšťavovač
15/ fritéza
16/ mikrovlnná rúra

17/ hriankovač
Veci pod poradovým číslom 7 - 17 spolu v zostatkovej hodnote 100 eur.

18/ kachľová pec v zostatkovej hodnote 300 eur
19/ bicykel v zostatkovej hodnote 20 eur

20/ kosačka v zostatkovej hodnote 10 eur
21/ vysávač Mulinex v zostatkovej hodnote 10 eur
Všetky hnuteľné veci v hodnote 740 eur.

- Zostatok na účte žalovanej v sume 44,23 eur.

Súd zaväzuje žalobcu vyplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu z BSM sumu 7080 eur, a to v lehote
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

Štátu priznáva vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% a vo vzťahu
k žalovanej v rozsahu 50% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že masu BSM ku dňu
zániku manželstva, t.j. k 23.5.2008, tvorili nehnuteľností a to X-izbový byt č. X, nachádzajúci sa na prvom
nadzemnom podlaží obytného domu na ul. M. XXXX v D., zapísaný na LV č. XXXX kat. územia D. (ďalej
len „byt“) a rodinný dom so súp. U., parcela č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2,
parcela C KN č. XX, záhrady, o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX kat. územia N. D. (ďalej len

„dom)). Hodnota uvedených nehnuteľností bola ustálená na základe znaleckého posudku a vzájomného
konsenzustránsporunavšeobecnúhodnotubytuvovýške27.000,-euravšeobecnúhodnoturodinného
domu vo výške 22.900,- eur. Zostatková hodnota hnuteľných vecí bola medzi stranami sporu ustálená
nasledovne: spálňová zostava skriňová 100 eur, manželská posteľ 100 eur, botník 20 eur, obývacia
stena 50 eur, koberec čierno-červenej farby 10 eur, dva kusy farebných TV 20 eur, magnetofón a

veža, prenosný telefón, DVD prehrávač, automatická práčka Whirpool, šijací stroj, zariadenie kuchyne,
vysávač s vodným filtrom, odšťavovač, fritéza, mikrovlnná rúra a hriankovač- uvedené veci v celkovej
zostatkovej hodnote 100 eur, kachľová pec 300 eur, bicykel 20 eur, kosačka 10 eur, vysávač Mulinex 10
eur, prívesný vozík 20 eur, krbová vložka 200 eur, drobné náradie 20 eur, domácky vyrobený cirkulár amiešačka 20 eur, osobné motorové vozidlo značky N. U. 1000 eur, počítač s tlačiarňou 20 eur, vyklápacie
schody na pôjd 50 eur. Na základe uvedeného bola odsúhlasená hodnota hnuteľných vecí patriacich do
BSM vo výške 2070 eur. Pasíva BSM predstavovali nesplatený hypotekárny úver č. XXXXXXXXXXX,

ktorý ku dňu zániku manželstva predstavoval dlh vo výške 9197,25 eur. Tento úver splácal výlučne
žalobca a to aj po zániku BSM. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ku dňu zániku manželstva
bol účet žalobcu v zápornom zostatku a to -1282,09 eur (kontokorentný účet), mínusový zostatok na
kreditnej karte -1655,24 eur, na ďalšom účte žalobcu bol stav 376,09 eur a žalovaná na svojom účte
disponovala sumou 44,23 eur. Z aktív BSM mal súd prvej inštancie preukázanú odkupnú hodnota poistky

vo výške 376,09 eur a sumu 3,61 eur, ktorá bola na účte cenných papierov CPFO. Z odôvodnenia
rozsudkuOkresnéhosúduHumennéč.k.19P/506/2006-224zodňa26.6.2007malsúdprvejinštancieza
preukázané, že žalobca v rozhodnom období splácal hypotekárny úver, hradil výdavky za bývanie, hradil
školné v ČR, uhrádzal stavebné sporenie pre dcéru, kupoval potraviny do domácnosti a v roku 2006
taktiež bola vykonávaná rekonštrukcia rodinného domu a bytu. Z výsluchu svedka A. D., otca žalobcu,
mal súd za preukázané, že žalobca nepožičiaval finančné prostriedky svedkovi, práve naopak, tento

svedok poskytoval žalobcovi finančné prostriedky pri zabezpečovaní rôznych prác pri rekonštrukcii ale aj
v iných situáciách. Svedkyňa Z. C., teta žalovanej, vo svojom výsluchu uviedla, že súhlasila s prevodom
jej vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu na strany sporu, keďže žalobca podmieňoval
vybavenie hypotekárneho úveru prevodom vlastníckeho práva k rodinnému domu. Potvrdila aj čiastočnú
rekonštrukciu uvedeného domu a to zateplenie domu, fasádu a novú strechu, ktoré čiastočne mala

vykonávať firma a čiastočne rodina žalobcu. Detailne však rozsah vykonaných rekonštrukčných prác
nevedela popísať. Z čestných vyhlásení obyvateľom bytového domu na ul. M. XXXX/XX vyplýva, že od
1.1.2015 v byte nikto nebýva. Za čas od 1.1.2015 do 31.12.2018 mal súd za preukázané, že žalovaná
zaplatila sumu 4249,58 eur titulom úhrad za byt, ktorý je predmetom vyporiadania.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 149
ods.1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vec právne uzavrel tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal byt v hodnote 27.000,- eur a hnuteľné veci, určené na základe dohody sporových
strán, v zostatkovej hodnote 1330,- eur ako aj odkupnú hodnotu poisteného plnenia z poistnej zmluvy
kapitálového životného poistenie v hodnote 376,09 eur a zostatok na účte CP-FO v hodnote 3,61.

Žalovanej prikázal do výlučného vlastníctva dom v hodnote 22.900 eur ako aj hnuteľné veci, určené na
základe dohody sporových strán, v zostatkovej hodnote 1330 eur, zostatok na účte žalovanej vo výške
44,23 eur. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal aj zostatok na účte ku dňu zániku manželstva vo
výške 44,23 eura. Ku dňu zániku manželstva existovali aj spoločné majetkové pohľadávky a záväzky
manželov a to nezaplatený zostatok hypotekárneho úveru, ktorý spolu s príslušenstvom žalovaný

vyrovnal a ku dňu vyporiadania už tento dlh neexistoval. Preto žalobcovi súd priznal náhradu za polovicu
z celkovej už zaplatenej sumy za tento hypotekárny úver od rozvodu manželstva vo výške 11642,25
eura, a to v súlade s ustanovením §150 druhá veta OZ. Rovnako ku dňu zániku manželstva existovali
aj mínusové zostatky na kontokorentnom účte na kreditnej karte v sume 1282,09 eur a 1655,24 eur,
ktoré ku dňu vyporiadania boli zaplatené výlučne žalobcom, preto je možné priznať žalobcovi náhradu

za polovicu zaplatenej sumy podľa §150 druhej vety OZ. Žalovaná uvedené pasíva namietala, mala
za to, že sa nejedná o spoločný dlh, keďže o predmetných zmluvách nevedela. Súd s poukazom na
ustanovenie §147 a §145 OZ získané prostriedky vyhodnotil ako použité pri spoločnom spolužití strán
sporu, a preto nebol nevyhnutný súhlas druhého manžela s uzavretím zmluvy o pôžičke. Žalovaná
žiadala do masy BSM zahrnúť aj sumu za predaj akcií G. C. v roku 2007. Súd uvedenú sumu nezahrnul

do masy BSM z dôvodu, že v čase zániku manželstva táto suma na účte žalobcu nebola a v zásade z
tohto dôvodu nemohla byť pojatá do aktív tvoriacich predmet BSM a prikázaná niektorému z manželov
tak, ako to navrhovala žalovaná. Žalovaná si v rámci vyporiadania BSM uplatnila aj pohľadávku v sume
4249,58 eura, titulom úhrad za byt, ktorý bol ich spoločným bytom, ale od 1.1.2015 do 31.12.2018 v ňom
nikto nebýval, pričom všetky úhrady v súvislosti s bytom hradila žalovaná. Súd prvej inštancie podľa §

150 OZ vyporiadal uvedenú pohľadávku, keďže sa jednalo o pohľadávku, ktorú žalovaná uhradila zo
svojho výlučného vlastníctva na spoločný majetok a to tak, že polovicu uvedenej sumy vo výške 2124,79
eur započítal ako pohľadávku žalovanej voči žalobcovi. Žalovaná zároveň žiadala uplatniť zásadu
nerovnýchpodielovprivyporiadaní,tedaprincípdisparitypodielovzdôvoduspôsobunakladaniažalobcu
s finančnými prostriedkami počas manželstva, keď žalobca presúval väčšie finančné obnosy na účty

svojich rodičov, súrodencov, čo považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žiadala, aby súd
vyporiadal sumu 83.366,79 eur v predmetnom konaní ako pohľadávku, ktorá bola žalobcom vynaložená
z BSM na jeho výlučný majetok a ktorá nebola použitá pre potreby domácnosti. Súd mal v konaní
preukázané, že v roku 2006 prebiehala rekonštrukcia domu a modernizácia bytu ako aj tú skutočnosť,že v tomto období žalobca študoval v zahraničí, čo malo za následok zvýšené výdavky a s tým spojené
výbery finančných prostriedku z účtu žalobcu. V tejto súvislosti súd uviedol, že z vyporiadania BSM
nemožno vytvárať vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov, pričom pokiaľ

ide o prevody financií na účet žalobcových rodičov a súrodencov, s uvedenými sa súd vysporiadal tak,
že čo sa týka krátkodobých pôžičiek súrodencom, z výpisov z účtov je zrejmé, že tieto boli žalobcovi
vrátené, preto ich nemožno považovať za prostriedky, ktoré žalobca vynaložil z BSM na svoj výlučný
majetok. K obdobnému záveru súd dospel aj v prípade prevodu prostriedkov vo výške 120000,- Sk dňa
2.1.2007 na účet jeho rodičov, keďže z výpisu z účtu je zrejmé, že časť tejto sumy bola žalobcovi vrátená

prevodom na účet a časť mala byť vrátená v hotovosti, pričom uvedené vrátené prostriedky boli použité
na vyplatenie výživného pre dcéru. Za prostriedky, ktoré neboli použité na chod domácnosti považoval
súd výbery vykonané dňa 19.11.2007 v celkovej sume 290.000,-SK (t.j. 9626,24 eur), teda v čase kúpy
bytu jeho rodičmi v K. ako aj prevod prostriedkov na účet rodičov žalobcu vykonané dňa 4.6.2007
vo výške 80.000,-SK (t.j. 2655,51 eur) a 26.6.2007 vo výške 65.000,-SK (t.j. 2157,60 eur), keďže pri
týchto finančných transakciách nepreukázal účel, na ktorý boli tieto prostriedky použité. Preto ich súd

v súlade s ustanovením § 150 OZ zahrnul do vyporiadania BSM a to tak, že polovicu uvedenej sumy
vo výške 217500,- SK (t.j.7219,68 eur) započítal ako pohľadávku žalovanej voči žalobcovi. K ostatným
namietaným výberom súd uviedol, že preukazovanie všetkých výberov za celé obdobie od roku 2005 -
2008 v akejkoľvek výške žalobcom by nemalo oporu v zákone, pričom z konania o určenie výživného na
maloletú dcéru mal súd za preukázané, že žalobca sa podieľal na úhrade nákladov spojených s chodom

domácnosti, teda návrh žalovanej na vyporiadanie sumy predstavujúcej súčet všetkých výberov z účtu
žalobcu za roky 2005-2008 bol nedôvodný. S návrhom žalovanej na prikázanie oboch nehnuteľností
do jej výlučného vlastníctva sa súd vysporiadal tak, že táto počas celého konania prezentovala svoje
slabé sociálne pomery, a preto jej návrh, aby za určitých podmienok získala aj byt aj dom neakceptoval.
Naviac byt je dlhodobo neobývaný, preto v prípade ak by jej súd prikázal obe nehnuteľnosti, musel by

ju zaviazať na vyplatenie vyrovnania podielov žalobcovi, pričom táto suma by bola v takej výške, že
majetkové pomery žalovanej by jej takúto sumu neumožňovali vyplatiť. Z týchto dôvodov každému z
manželov prikázal súd jednu nehnuteľnosť.

4. Na základe uvedeného boli žalobcovi do výlučného vlastníctva prikázané veci v celkovej hodnote

28709,70 eur a žalovanej veci v celkovej hodnote 23684,23 eur, žalovaná teda získala o 5025,47 eur
menej z aktív BSM ako žalobca. Pasíva BSM predstavovali celkovú sumu 14579,58 eur (11642,25 eura
zaplatený hypotekárny úver + 1282,09 eura + 1655,24 eura, mínusové zostatky na kontokorentnom účte
žalobcu a mínusový zostatok na kreditnej karte), ktoré uhradil žalobca po zániku manželstva, teda jeho
pohľadávkavočižalovanejpredstavujepolovicutejtosumyatosumu7289,79eur.Pohľadávkažalovanej

voči žalobcovi titulom platieb za byt predstavuje sumu 2124,79 eur a titulom vynaloženia prostriedkov
z BSM na výlučný majetok žalobcu predstavuje sumu 7219,68 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
žalobca je povinný na dorovnanie podielov vyplatiť žalovanej sumu 7080,- eur (5025,47 eur - 7289,79
eur + 2124,79 eur +7219,68 eur)

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej
zo strán nikomu nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že súd nerozhodol len podľa žiadosti alebo
návrhu strán sporu a tým nemohol vymedziť úspech žiadnej zo strán sporu vo vzťahu k druhej strane
sporu. O trovách štátu rozhodol tak, že zaviazal obe strany zaplatiť štátu náklady, ktoré mu vznikli pri

vykonávaní dokazovania a boli uhradené zo štátnych prostriedkov, keďže vykonané dokazovanie bolo
nutné a v záujme oboch strán sporu.

6. V podanom odvolaní žalovaná namietala nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na
základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil

rozsudok tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže iba hnuteľné veci v návrhu definované v
celkovej hodnote 1330,- eur, odkúpnu hodnotu poistného plnenia za poistenie zmluvy v sume 376,09
eur a zostatok na účte CP-FO v hodnote 3,61 a žalovanej prikáže obe nehnuteľnosti, hnuteľné veci
definovanévnávrhuvcelkovejhodnote740,-eur,zostatoknaúčte44,23eurazároveň,abysúdzaviazal
žalobcu vyplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu z BSM sumu 12560,60 eur a priznal žalovanej nárok na

náhradu trov konania. Namietala, že súd nezaradil do vyporiadanej masy BSM finančné prostriedky vo
výške 68927,79 eur, ktoré neboli žalobcom použité pre potreby domácnosti strán sporu, tiež namietala,
že súd zaradil do masy BSM mínusový zostatok na kontokorentnom účte žalobcu ku dňu zániku
manželstvavovýške1282,09euramínusovýzostatoknakreditnejkartevovýške1655,24eur.Žalovanápoukázala na prehľad výberov z účtu žalobcu (čl 119-177) s odôvodnením, že tieto neboli použité pre
potreby ich spoločnej domácnosti. Tieto výbery svedčia o tom, že boli prevedené v prospech účtov
rodičov, súrodencov a pre ostatné potreby žalobcu, pričom žalobca na spoločnú domácnosť neprispieval

v dôsledku čoho podala návrh na určenie výživného pre ich maloletú dcéru. Žalovaná namietala, že by
mala dispozičné právo k účtom žalovaného. Mala za to, že súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti, keď
do masy BSM nezaradil sumu za predaj akcii G., keďže táto predstavovala sumu 5727,10 eur a nie sumu
6306,84 eur (t.j. 190000,- SK), ktorú žalobca vybral dňa 19.11.2007. Žalovaná poukázala na rozhodnutia
súdov, v zmysle ktorých ak jeden z manželov za trvania manželstva vyberie peňažné prostriedky z účtu,

ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno v tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. OZ,
pričom mala za to, že v uvedenom prípade žalobca toto bremeno neuniesol. Namietala, že súd nebral do
úvahy výbery žalobcu dňa 19.11.2007 v sume 2 x 1000,-SK a 1 x 3000,-SK s odôvodnením, že sa jedná
o malé sumy. Žalovaná má za to, že kúpna cena za byt v K., ktorého kupujúcimi boli rodičia žalobcu,
bola zaplatená z finančných prostriedkov patriacich do BSM, preto uvedenú sumu treba započítať do
BSM. Ďalej namietala, že súd dostatočne dôkladne a presvedčivo neodôvodnil, prečo pri vyporiadaní

spoločných prostriedkov manželov nadobudnutých za trvania manželstva možno do masy BSM zaradiť
len tie a v takej výške, aké existujú ku dňu zániku manželstva. Nesúhlasila s tým, že kontokorentný
účet ako aj mínusový zostatok na kreditnej karte bol spôsobený v dôsledku rekonštrukcie. V súvislosti
s uvedeným poukázala na to, že na rekonštrukciu bol vzatý hypotekárny úver vo výške 350000,-Sk
(t.j. 11617,87 eur), ktorý na uvedený účel nebol ani vyčerpaný. K skutočnosti, že súd prikázal každému

z manželov jednu nehnuteľnosť, uviedla, že žalobca nepreukázal, že žije v prenajatom byte v C. C.,
pričom súd si takéto tvrdenie osvojil. Zároveň uviedla, že v prípade, ak by súd pojal do masy BSM
aj finančné prostriedky vo výške 77639,69 eur, žalovanej by museli byť prikázané obe nehnuteľnosti
ako aj finančné dorovnanie na dosiahnutie rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM. Žalovaná má za to,
že aktíva masy BSM prestavujú sumu 52393,93 eur, pasíva 11642,25 eur (len výška hypotekárneho

úveru č.XXXXXXXXXXX); treba nevyhnutne vyporiadať jej pohľadávku vo výške 4249,58 eur titulom
nájomného za byt U. od 1.1.2015 do 1.1.2019 a zároveň je potrebné zarátať do masy BSM aj výbery
z účtov žalobcu vo výške 63200,69 eur a sumu za predaj akcií G. bank v sume 5727,10 eur, keďže
podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal ich použitie pre potreby domácnosti. Hodnota majetku
žalovanej, ktorú navrhuje prikázať do jej výlučného vlastníctva je vo výške 54380,56 eur, hodnota

majetku žalovaného, ktorý navrhuje prikázať do jeho výlučného vlastníctva je vo výške 66941,16 eur,
teda žiadala aby súd zaviazal žalobcu na vyplatenie sumy 12560,60 eur.

7. Voči napadnutému rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca, ktorý namietal
porušenie práva na spravodlivý súdny proces, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel

na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že v rozsudku
chýba výrok o úvere a kontokorentnom úvere, ktorý žalovaný zaplatil, aj keď v odôvodnení na nich súd
prihliadol. Za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie označil tú skutočnosť, že súd rozhodol
o platbách za byt ako o pohľadávke, ktorá má byť vyporiadaná v rámci BSM, napriek tomu, že si ju
žalovaná uplatnila na poslednom pojednávaní pred rozhodnutím vo veci. Žalobca nemal možnosť sa k

uvedenému ani vyjadriť ani si uvedené skutočnosti overiť, preto má za to, že súd uvedený dôkaz nemal
pripustiť. Žalobca namietal, aby bol zaviazaný platiť úhrady súvisiace s užívaním bytu aj z dôvodu, že
odkedy sa odsťahoval z bytu, nemal možnosť do neho vstúpiť, nakoľko žalovaná vymenila zámky, preto
nemohol zistiť ako je s bytom nakladané a kto ho užíva. Má za to, že byt bol užívaný dcérou. Taktiež
mal za to, že je nespravodlivé, aby znášal podiel na vyplatenej hypotéke z dôvodu, že uvedený úver

bol poskytnutý na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý bol prikázaný žalovanej, a preto by sa mala v
plnom rozsahu podieľať na jeho úhrade. Žalobca namietal správnosť záverov súdu, ktorý uzavrel, že
žalobca nepreukázal, že by finančné prostriedky vyplatené rodičom, boli vrátením pôžičky, ktorú mu títo
poskytli. Mal za to, že dostatočne preukázal tú skutočnosť, že byt v K. mu kúpili rodičia z ich vlastných
finančných prostriedkov a teda nešlo o prostriedky z BSM. Poukázal na body 32 a 33 napadnutého

rozhodnutia, pričom mal za to, že je v nich nesprávne vyrátaný rozdiel jednotlivých podielov. Uviedol,
že súd mal najskôr určiť masu BSM do ktorej patria aktíva vo výške 52393,93 eur, teda ideálny podiel
pre každého z manželov je 26196,96 eur a keďže žalobcovi boli prikázané veci v hodnote 28709,70
eur, mal byť zaviazaný žalovanej vyplatiť sumu 2512,73 eur a nie 5025,47 eur. V dôsledku uvedenej
chyby došlo k navýšeniu sumy, ktorú má žalobca vyplatiť žalovanej, pričom súd neprihliadol ani na to,

že počas manželstva strany sporu dostali od rodičov žalobcu pôžičku, ktorú následne žalobca splácal
z účtu v banke. Žalobca zdôraznil, že žalovaná odmietla mimosúdnu dohodu, ktorú navrhoval vo svoj
neprospech len aby ukončil dlhotrvajúci spor, zároveň žalovaná trvala na tom, že žalobca nemá právo nanič z manželstva napriek tomu, že celý čas pracoval, vytvárala mätúce tabuľky čím predlžovala konanie,
a preto žiadal, aby trovy štátu znášala žalovaná.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie žalovanej je mätúce, zavádzajúce a
jej výklad práva nezodpovedá hmotnoprávnym predpisom ani zásadám vykonávania dôkazov. V spise
sa nachádza jeho nájomná zmluva, keďže žije v prenajatom byte a teda nemá vyriešenú bytovú otázku,
napriek tomu, že má dve maloleté deti. Poukázal na to, že sa pred súdom riešili výbery uskutočnené ešte
v roku 2005, kedy strany sporu žili v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili a zároveň prerábali aj

dve nehnuteľnosti. Mal za to, že je nevyhnutné vyporiadavať majetok ku dňu zániku manželstva, teda k
23.5.2008, preto namietal skúmanie pohybov na účte od roku 2005. Uviedol, že dôvod výberu 9792,20
eur dostatočne vysvetlil, preukázal, že počas manželstva hradil všetky platby spojené s bývaním,
poistky, nákupy do domácnosti, splácal pôžičky, z finančných prostriedkov nasporených za slobodna a
z darov rodičov nakúpil nábytok a elektrospotrebiče do bytu, vykonával rekonštrukciu domu ako aj bytu.
Vzhľadom na uvedené navrhol zamietnuť odvolanie žalobkyne ako nedôvodné a účelové.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že jej tabuľkové prehľady sú jasné a zrozumiteľné
a čo sa týka ich obsahu, pridržiava sa svojho odvolania. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že si úhrady
za byt uplatnila až na poslednom pojednávaní, k uvedenému uviedla, že tieto si prvýkrát uplatnila už
v podaní zo dňa 7.2.2018 a opakovane na pojednávaní dňa 8.2.2018, na ktorom sa k uvedenému

nároku vyjadrila aj právna zástupkyňa žalobcu, opakovane si ho uplatnila aj v podaní zo dňa 15.1.2019,
ku ktorému sa jeho právna zástupkyňa vyjadrila dňa 21.1.2019. Vzhľadom k uvedenému považovala
námietky žalobcu za tendenčné, pričom samotný žalobca si po viac ako 7. rokoch od podania žaloby
uplatnil do masy BSM aj pasíva, a to zostatok na kontokorentnom účte a mínusový zostatok na kreditnej
karte. K námietke žalobcu, že by mal dostať iba polovicu zo sumy vyplatenej titulom úveru, keď dom,

na ktorý boli prostriedky vynaložené bol prikázaný žalovanej, uviedla, že predmetom vyporiadania BSM
sú nie len aktíva ale aj pasíva, preto sa má svojou polovicou podieľať na uvedenom pasíve. Čo sa
týka tvrdenia žalobcu, že súd si osvojil nesprávny záver, keď nemal za preukázané, že prostriedky, ktoré
vyplácal rodičom predstavovali vrátenie pôžičky ako aj k tomu, že byt v K. bol kúpený rodičmi žalobcu
za ich finančné prostriedky, s uvedenými tvrdeniami žalovaná nesúhlasila a poukazovala na obsah jej

odvolania.

10. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu vo veci odvolania žalovanej zo dňa 24.4.2019 uviedla, že
k všetkým žalobcom uvádzaným skutočnostiam sa už vyjadrila v odvolaní ako aj vo vyjadrení zo dňa
4.4.2019.

11. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2
CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné a odvolanie

žalobcu je čiastočne dôvodné.

12. Čo sa týka žalobcom a žalovanou namietanom odvolacom dôvode, ktorý spočíval v nesprávnych
skutkových zisteniach, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP), strany sporu neuviedli v čom spočívajú nesprávne skutkové závery, ku ktorým

súd prvej inštancie dospel. Ich námietky podľa obsahu odvolania posúdil odvolací súd ako námietky
voči právnemu posúdeniu skutočností, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania. Odvolací
súd však pre úplnosť konštatuje, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k totožným skutkovým
zisteniam ako súd prvej inštancie.

13. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu ako aj žalovanej spočívajúcej v nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd vzhľadom na uvedené posúdil, či súd na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi ako aj skutkovými závermi, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie a len na zdôraznenie ich správnosti konštatuje:15. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje komplexné riešenie majetkových
vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi, preto predmetom vyporiadania je všetko čo tvorilo spoločný

majetok ako aj spoločné záväzky a pohľadávky bývalých manželov, pričom tieto sa vyporiadavajú ku
dňu zániku manželstva. Vzhľadom na uvedené je potrebné ustáliť masu BSM práve k dňu právoplatnosti
rozhodnutia súdu o rozvode manželstva. Z dôvodu, že súd je povinný zistiť kompletný majetok patriaci
do BSM, musí prihliadať na všetky položky označené stranami sporu a to kedykoľvek v priebehu konania
a vysporiadať sa s tým, či tieto tvoria masu BSM, následne je povinný o týchto položkách rozhodnúť,

ktorému z manželov budú prikázané s tým, že sa vychádza zo zásady rovnakých podielov jednotlivých
manželov ako na majetkových aktívach tak aj pasívach.

16. Čo sa týka finančných prostriedkov patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva, pri
rozhodovaní sa vychádza z ich výšky v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Spoločné
majetkové pohľadávky a záväzky manželov sa v rámci vyporiadania prikazujú rovnako ako veci patriace

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s prihliadnutím na to, či existovali v dobe vyporiadania.
Záväzkyjepotrebnévyporiadaťtak,žesanimizaťažíniektorýzmanželov,vprípadeexistencieviacerých
záväzkov, tieto sa rozdelia medzi manželov, na ich rozdelenie je potrebné následne prihliadať pri
rozdelení aktív. Ak sa niektorý z manželov podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných
prostriedkov až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva, má právo na ich náhradu podľa § 150 druhá

veta OZ.

17. Pri vyporiadaní spoločných vkladov, úspor alebo investícií sa uplatňujú obdobné princípy. Ak
jeden z manželov nakladal s úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a to buď
počas manželstva alebo aj po zániku manželstva do vyporiadania spôsobom, ktorý je v rozpore s

ustanovením § 145 ods. 1 OZ, k tomuto neplatnému právnemu úkonu nemožno prihliadať, úspory
treba zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať. Prikázanie vkladu alebo
peňažných prostriedkov na účte v peňažnom ústave niektorému z manželov však neprichádza do
úvahy, ak ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva už takýto vklad neexistoval alebo žiadne
prostriedky na účte uložené neboli. Ak jeden z manželov peniaze z účtu bez súhlasu druhého manžela

za trvania manželstva vybral a spotreboval pre seba, treba vybranú sumu zaradiť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a vyporiadať ju (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999). Spoločné
prostriedky však môže každý z manželov vyberať z účtu a používať pre bežnú spotrebu, teda nie
len ako tvrdila žalovaná na chod domácnosti ale aj na iné úkony súvisiace s bežnou spotrebou. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva preto nemožno prihliadať na sumy, ktoré boli vybrané a

spotrebované za trvania manželstva, pokiaľ nešlo o prostriedky vynaložené na výlučný majetok jedného
z manželov alebo o prostriedky, s ktorými bolo nakladané v rozpore s § 145 ods. 1 OZ. Toho manžela,
ktorýfinančnéprostriedkyzúčtuvpeňažnomústavevyberie,ťažípovinnosťtvrdeniaadôkaznébremeno
týkajúce sa toho, akým spôsobom s takými prostriedkami naložil. Na základe uvedeného nemožno sa
pri vyporiadaní domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na veci, ktoré slúžia bežnej osobnej potrebe

jedného z manželov, ako napríklad ošatenie alebo iné predmety obvyklé a primerané osobnej potrebe,
alebo k úhrade jeho bežných povinností, prípadne povinností, ktoré vyplývajú zo zákona (napr. plnenie
vyživovacej povinnosti).

18. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutia v obdobných veciach a to

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. 2 Cz 52/1971 (R 6/1972): „Při vypořádání ve smyslu
ustanovení § 150 OZ nelze přihlížet k částkám, které byly vybrány z vkladní knížky, na níž byly uloženy
úspory manželů, a spotřebovány za trvání manželství, pokud ovšem nešlo o prostředky vynaložené na
osobní majetek jednoho z manželů nebo o prostředky, s nimiž bylo nakládáno v rozporu s ustanovením §
145 odst. 1 OZ.“ ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 5/2008: „Ak jeden z manželov

nakladal s vecou alebo úsporami, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov spôsobom, ktorý
je v rozpore s ustanovením § 145 ods. 1 OZ, nemožno prihliadať k tomuto neplatnému právnemu úkonu.
Peňažnú sumu, resp. vklad, ktorý manžel za trvania manželstva bez súhlasu druhého z manželov vybral
a použil pre seba treba zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vyporiadať.“

19. Z obsahu odvolania žalovanej je zrejmé, že táto namieta skutočnosti, že súd nezahrnul do masy
BSM finančné prostriedky vo výške 68.927,79 eur, predstavujúce rozdiel medzi výbermi z účtu žalobcu
za obdobie rokov 2005-2008 vo výške 77639,69 eur a sumou 14439,36 eur, ktorá bola zahrnutá do
vyporiadania. K uvedenému odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním súdom prvej inštanciebolo preukázané, že v rozhodnom období, ktoré žalovaná označila, sa vykonávala rekonštrukcia
spoločných nehnuteľností strán sporu, a to rodinného domu ako aj bytu. Rekonštrukcia domu nebola
medzi stranami sporu sporná, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k výmene strechy,

zatepleniuananeseniufasády.Čosatýkamodernizáciubytuvýsledkyvykonanéhodokazovaniasvedčia
o tom, že aj v uvedenom prípade došlo k jeho rekonštrukcii. Z fotodokumentácie doloženej do spisu
žalobcom z roku 2006 je zrejmé, že kúpeľňa ako aj WC bytu boli v stave totožnom so stavom v
čase vyhotovenia znaleckého posudku, pričom tento posudok mal byť vyhotovený až potom, čo podľa
tvrdení žalovanej došlo k ďalšej modernizácii bytu. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že v čase

jeho vyhotovenia bolo jadro bytu murované, v čom podľa vyjadrení žalobcu okrem iného spočívala
rekonštrukcia bytu. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že v období
od roku 2005 do roku 2007 žalobca žil so žalovanou v spoločnej domácnosti, pričom ako vyplýva aj z
odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 19P/506/2006-224 zo dňa 26.6.2007, žalobca
sa podieľal na spoločnom hospodárení so žalovanou, vykonával platby spojené s chodom domácnosti
a uhrádzal platby spojené s užívaním bytu. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané,

že jednotlivé výbery z účtu žalobcu (špecifikované žalobcom na č.l.462-464), v období označenom
žalovanou, boli v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s výnimkou výberov
vykonaných dňa 19.11.2007 v celkovej výške 290.000,-SK ako aj prevodov na účet rodičov žalobcu
v celkovej sume 145000,-SK (prevod dňa 4.6.2007 vo výške 80.000,-SK a dňa 26.6.2007 vo výške
65.000,-SK). Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že prevodmi na účet rodičov vo výške 145000,-SK splácal

pôžičku, ktorú mu poskytli rodičia, uvedené tvrdenie odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemal
preukázané, z dôvodu, že z výsluchu svedka nevyplývalo o akú pôžičku sa malo jednať, na nákup akých
vecí boli prostriedky určené, v akej výške a kedy bola žalobcovi a jeho manželke poskytnutá. Nakoľko
v prípade výberu z účtu zaťažuje dôkazné bremeno týkajúce sa účelu použitia finančných prostriedkov
osobu,ktoráprostriedkyvybrala,žalobcabolpovinnýpreukázaťuvedenéskutočnosti.Odvolacísúdvšak

konštatuje, že zo spisu predmetné skutočnosti nevyplývajú, súd nemal za preukázané, žeby prostriedky
boli použité v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 OZ, a preto započítal ich do masy BSM. Obdobne
aj v prípade výberov žalobcu vo výške 290.000,- SK súd nemal preukázaný dôvod výberu tejto sumy
ani jej súlad s vyššie uvedeným ustanovením OZ, a preto aj tieto prostriedky považoval za sumy, ktoré
boli vybraté jedným z manželov za trvania manželstva bez súhlasu druhého manžela, pričom nešlo o

bežné veci týkajúce sa spoločných vecí, preto tieto súd zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a následne ich vyporiadal. K výberom z účtu dňa 19.11.2007 vo výške 2 x 1000,- SK a 3000 SK
odvolací súd uvádza, že predmetné výbery sú vo výške, ktorú je nevyhnutné považovať za obstarávanie
bežných vecí. Nemožno ju teda podmieňovať súhlasom druhého manžela a v prípade jeho absencie
spájať ho s neplatnosťou úkonu.

20. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, že jej mali byť prikázané obe nehnuteľnosti patriace do BSM,
v súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22
Cdo 680/2005: „Manželovi, který požaduje přikázání nemovitostí do výlučného vlastnictví, a jemuž
svědčí hledisko účelného využití těchto nemovitosti, ale nemá prostředky na vypořádání podílu druhého

manžela, resp. věrohodně nedoloží, že je bude mít k dispozici v přiměřené lhůtě, v zásadě nelze
nemovitosti přikázat, zvláště je-li druhý z manželů solventní a rovněž žádá, aby mu byly nemovitosti
přikázány. Vypořádáním se má oběma manželům dostat (vychází-li soud z rovnosti jejich podílů) ze
společného majetku stejné hodnoty, ať už formou přikázání věci nebo peněžního vyrovnání, a to
zpravidla ve stejné době.“ a na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 3268/2010 (PR,

2012, č. 20): „Soudy se při vypořádání společného jmění manželů mohou odchýlit od zásady, že věci
ze zaniklého společného jmění se mají mezi účastníky rozdělit tak, aby částka, kterou je jeden z
manželů povinen zaplatit druhému na vyrovnání jeho podílu, byla pokud možno co nejnižší, jen mají-li
pro to přesvědčivé důvody. Soudy též musejí dbát na to, aby nebyl majetek ve větší hodnotě (a tedy i
povinnost platit vyšší částku na vyrovnání hodnoty podílů) přikázán účastníkovi, kterému jeho majetkové

poměry objektivně neumožňují tuto částku uhradit, resp. pro kterého by její uhrazení bylo zvláště tíživé.
Jestliže v řízení o vypořádání společného jmění manželů vyjdou najevo různé skutečnosti svědčící pro
přikázání věci každému z účastníků, je na úvaze soudu rozhodujícího v nalézacím řízení, jaké řešení
zvolí.“ Vzhľadom na uvedené ako aj na to, že do aktív BSM nemožno zahrnúť sumu 77639,69 eur
ako navrhovala žalovaná, predstavujúcu súčet všetkých výberov z účtu žalobcu za obdobie od roku

2005 do rozvodu manželstva, bolo pre rozhodnutie súdu určujúce rozdelenie jednotlivých častí majetku
medzi manželov tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie
podielov, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Odvolací súd taktiež dbal na to, aby nebol majetok väčšej
hodnoty,atedaajpovinnosťzaplatiťvyššiusumunavyrovnaniehodnotypodielov,prikázanýúčastníkovi,ktorému jeho majetkové pomery objektívne neumožňujú túto čiastku uhradiť, resp. pre ktorého by jej
zaplatenie bolo zvlášť ťaživé. Vzhľadom na to, že žalovaná deklarovala svoje ťaživé majetkové pomery
a jej príjmy na úrovni minimálne mzdy, taktiež v rámci konania prezentovala, že nie je schopná vyplatiť

žalobcovi sumu 10000,- eur titulom vyrovnania, odvolací súd dospel k záveru totožnému so záverom
súdu prvej inštancie, že je nevyhnutné jednotlivé nehnuteľnosti rozdeliť medzi bývalých manželov tak,
aby povinnosť finančného vyplatenia jedného z manželov druhému bola čo najnižšia a zároveň aby táto
povinnosť bola uložená solventnejšiemu z manželov. Námietka žalovanej, že žalobca býva v C. C. nemá
právnurelevanciu,naviacajbytovásituáciažalovanejjevyriešená,nakoľkotátožijesosvojimmanželom

v jeho byte a zároveň jej bola z BSM prikázaná do výlučného vlastníctva jedná z nehnuteľností, preto je
v súlade so zásadou spravodlivosti, aby druhá nehnuteľnosť bola prikázaná žalobcovi.

21. Čo sa týka námietky žalovanej, že do masy BSM súd nezahrnul sumu za predaj akcií G. vo
výške 5727,10 eur, k uvedenému odvolací súd uvádza, že v konaní na súde prvej inštancie v rámci
dokazovania boli zistené všetky účty patriace manželom, pričom s jednotlivými výbermi sa súd prvej

inštacie ako aj odvolací súd vysporiadal. V čase zániku manželstva už uvedenou sumou žalobca na účte
nedisponoval, teda bola spotrebovaná za trvania manželstva, preto nemohla byť prikázaná niektorému z
manželov pri vyporiadaní BSM, avšak keďže bola súčasťou prostriedkov na účte, súdy s ňou vyporiadali
v rámci analýzy jednotlivých výberov z účtu. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999 (C 45): „Přikázání vkladu na vkladní knížce

některému z účastníků výrokem rozsudku však nepřichází v úvahu, jestliže ke dni zániku bezpodílového
spoluvlastnictví účastníků vklad na vkladní knížce již neexistoval. Pokud neexistoval, protože účastník
vklad bez souhlasu druhého účastníka za trvání manželství vybral a spotřeboval pro sebe, je třeba
vybranou částku zařadit do bezpodílového spoluvlastnictví účastníků a vypořádat ji.“

22. K námietke žalovanej, že súd nesprávne právne posúdil vec, ak mínusové zostatky na kreditnej karte
vo výške 1655,24 eur a zostatok na kontokorentnom úvere vo výške 1282,09 eur považoval za pasíva
BSM,odvolacísúduvádza,ževzhľadomnaskutočnosť,žemajetkovéhodnotyBSMsavyporiadavajúku
dňu zániku manželstva, je nevyhnutné prihliadnuť aj na pasíva takéhoto majetku a nie len na jeho aktíva.
Odvolací súd má za preukázané, že finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom kontokorentného

úveru ako aj prostriedky na bežnom účte boli využívané na bežný chod domácnosti ako aj na bežné
úkony jednotlivých manželov, ktoré sa uhrádzajú z majetku v BSM. Súdu nie je zrejmé, že by uvedené
prostriedky boli použité výlučne na majetok jedného z manželov. V súvislosti s uvedeným však treba
poukázať na to, že v prípade, ak súd dospel k záveru, že prostriedky boli použité bez súhlasu druhého
manžela a súčasne sa netýkali bežných výdavkov, tieto zarátal do masy BSM, ostatné výdavky však boli

vynaložené v súlade s ustanovením § 144 a nasl. OZ. Na základe uvedeného je nevyhnutné uvedené
pasíva zahrnúť do masy BSM.

23. Žalobcom namietané porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že žalovaná uplatnila na
poslednom pojednávaní v rámci vyporiadania aj pohľadávku titulom uhradených platieb za spoločný byt,

odvolací súd uvádza, že žalovaná prvýkrát tento nárok uplatnila už v podaní zo dňa 7.2.2018, pričom
na pojednávaní dňa 8.2.2018 zotrvala na svojom stanovisku, že pohľadávka titulom úhrad spojených s
bytom tvorí pasívum BSM. Právna zástupkyňa žalobcu na uvedenom pojednávaní odmietla povinnosť
žalobcu podieľať sa na úhradách predmetných platieb z dôvodu, že žalobca nemal možnosť predmetný
byt užívať. Vzhľadom na uvedené nemožno tvrdiť, že žalovaná tento nárok prvýkrát uplatnila až na

poslednom pojednávaní vo veci a teda, že žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces, keďže
nemal možnosť sa k uvedenému nároku vyjadriť. Odvolací súd zároveň k podstate predmetnej námietky
uvádza, že vzájomné vzťahy manželov týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí v čase medzi
zánikom a vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva spočívajú v tom, že každý z manželov je do
času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať a spravovať ho

a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie spoločného majetku.
Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že tento majetok nemal možnosť využívať, odvolací súd uvádza, že mal
zákonné možnosti ako požiadať o prístup k bytu, preto na uvedenú námietku nemôže odvolací súd
prihliadať a je nevyhnutné tieto náklady vyporiadať v rámci predmetného konania. Obdobne aj v prípade
námietky žalobcu, že nesúhlasí s tým, že by sa mal polovicou podieľať na úhrade hypotekárneho

úveru, keďže prostriedky boli použité na rekonštrukciu domu, ktorý bol prikázaný žalovanej, odvolací
súd poukazuje na vyššie uvedené a to, že sa jednalo o spoločný záväzok, preto bol žalobca povinný sa
na ňom podieľať polovicou uhradenej sumy, pričom na skutočnosť, že tieto prostriedky vyplatil výlučne
on, prihliadol súd v rámci vyporiadania BSM.24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd ustálil vyporiadanú masu BSM tak, že do jej aktív patria
nehnuteľností a to 2-izbový byt U., nachádzajúci sa na prvom nadzemnom podlaží obytného domu na ul.

M. XXXX v D., zapísaný na LV č. XXXX kat. územia D., ohodnotený na základe vzájomného konsenzu
zmluvných strán vo výške 27.000,- eur a rodinný dom so súp. U., parcela č. XX, zastavané plochy a
nádvoria, o výmere XXX m2, parcela C KN č. XX, záhrady, o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX
kat. územia N. D. vo výške 22.900,- eur. Taktiež do aktív BSM patrí aj zostatková hodnota hnuteľných
vecí, ktorá bola odsúhlasená stranami sporu vo výške 2070 eur, stav účtu žalobcu v sume 376,09 eur a

žalovanej v sume 44,23 eur ako aj stav účtu cenných papierov CPFO vo výške 3,61 eur. Do pasíva BSM
odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zahrnul nesplatený hypotekárny úver č. XXXXXXXXXXX
vo výške zaplatenej žalobcom po zániku manželstva 11642,25 eur a taktiež aj záporný zostatok na účte
vo výške -1282,09 eur (kontokorentný účet) a mínusový zostatok na kreditnej karte -1655,24 eur.

25. Na základe uvedeného aktíva BSM predstavujú hodnotu 52393,93 eur, teda rovný podiel každého

z manželov by mal predstavovať hodnotu 26196,97 eur. Pasíva BSM predstavovali celkovú sumu vo
výške 14579,58 eur, teda podiel každého z manželov na úhrade spoločných záväzkov predstavuje sumu
7289,79 eur, keďže sa žalovaná nepodieľala na úhrade spoločných dlhov po zániku manželstva, vznikol
žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu sumy 7289,79 eur. Keďže žalobca nadobudol pri vyporiadaní
BSM aktíva v hodnote 28709,70 eur (27000 eur + 1330 eur + 3,61 eur + 376,09 eur) a žalovaná v

hodnote 23684,23 eur (22900 eur+ 740 eur+ 44,23 eur), žalobca nadobudol o 2512,73 eur viac ako
bol stanovený rovný podiel každého z manželov a žalovaná nadobudla o uvedenú sumu nižší podiel. Z
dôvodu, že žalovaná si uplatnila pohľadávku voči žalobcovi vo výške 4249,58 eur titulom úhrady platieb
za spoločný byt, teda z výlučného majetku uhradila na spoločný majetok predmetnú sumu, polovicu z
tejto sumy vo výške 2124,79 eur, započítal súd ako pohľadávku žalovanej voči žalobcovi. Vzhľadom

na skutočnosť, ktorá bola vyššie konštatovaná a to, že žalovaný bez súhlasu manželky vybral finančné
prostriedky z účtu vo výške 290000,-SK ako aj previedol finančné prostriedky vo výške 145000,-SK zo
svojho účtu na účet svojich rodičov, pričom nešlo o bežné veci a tieto výbery, resp. prevody vykonal
bez súhlasu svojej manželky, odvolací súd ich taktiež zahrnul do vyporiadania BSM, teda žalovanej
voči žalobcovi vznikla pohľadávka vo výške polovice uvedenej sumy a to 7219,68 eur (435000,-SK/2 =

217500 SK). S prihliadnutím na vyššie uvedené a po vyporiadaní jednotlivých vzájomných pohľadávok
medzi manželmi súd zaviazal žalobcu vyplatiť žalovanej sumu 4567,41 eur (-7289,79 eur + 2512,73 eur
+ 2124,79 eur +7219,68 eur). Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že v rozhodnutí súdu prvej
inštancie došlo k nesprávnemu matematickému vypočítaniu sumy, ktorú ma žalobca vyplatiť žalovanej,
keďže súd neurčil najskôr podiel, ktorý ma pripadnúť každému z manželov ale od všeobecnej hodnoty

majetku, ktorá bola prikázaná žalobcovi odpočítal všeobecnú hodnotu majetku prikázaného žalovanej,
čím došlo k tomu, že rozdiel medzi majetkom žalobcu a rovným podielom manželom vo výške 2512,73
eur, súd prvej inštancie započítal dvakrát čím porušil zásadu rovnosti podielov.

26. Námietka žalobcu spočívajúca v tom, že na náhradu trov štátu má súd zaviazať žalovanú z dôvodu,

že predlžovala konanie a nechcela uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM, odvolací súd poukazuje na
skoršie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7 Co 80/2006, v zmysle ktorého pri nariadení
znaleckého ocenenia nehnuteľností, ktoré sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
je znalecké dokazovanie v záujme oboch účastníkov, pretože ide o ich spoločný majetok. Preto je
spravodlivé, aby sa obaja účastníci zároveň rovnakou mierou podieľali na povinnosti zložiť preddavok na

trovyznaleckéhodokazovania.Vzhľadomnauvedenépovažovalodvolacísúdvýroksúduprvejinštancie
o náhrade trov konania štátu za spravodlivý a v súlade so zákonnými ustanoveniami.

27. Pokiaľ odvolací pristúpi k zmene napadnutého rozhodnutia vo veci samej, nemôže niektorý výrok
potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Pri zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia musí odvolací

súd sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať všetky práva a povinnosti účastníkov z právneho vzťahu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež nanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých
právnych vzťahov (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 174/2012). Vzhľadom na uvedené ako aj na
skutočnosť, že v prípade vyporiadania BSM sa jedná o konanie v ktorom odvolací súd nie je viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 písm. c) CSP, keďže sa jedná o konanie v rámci ktorého určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, odvolací súd zmenil celé
rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie len napadnuté výroku prípadne výroky, ktoré neboli vecne správne.28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na
uvedené bolo právne irelevantné zaoberať sa otázkou dispozičného práva žalovanej k účtu žalobcu,
keďže uvedené nemá vplyv na určenie masy BSM ani na jej vyporiadanie.

29. Výrok o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení
s ust. § 257 CSP. Keďže súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol o celých trovách konania.
Odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania, keďže s
poukazom na charakter sporu, je potrebné, aby si strany sporu niesli náklady týkajúce sa definitívneho
usporiadania ich vzťahov po rozvode manželstva samostatne.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).