Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817207205
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817207205.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Slovenská uhoľná spoločnosť a
spol. s.r.o., IČO: 31 653 634, so sídlom Podhrabina 269, 082 15 Chmeľov, právne zastúpeného: Mgr.
Miroslav Baláž, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 238 871, proti žalovanému:
TAJANA, s.r.o., IČO: 31 703 585, so sídlom Dukelská 58/65, 087 01 Giraltovce, právne zastúpený: AK

- Tarabčák s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, o náhradu trov konania, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XCb/XX/XXXX - XX zo dňa
17.05.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie
uvedeným uznesením súčasne štátu náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobcovi bude

vrátená zložená záloha na dokazovanie vo výške 100,- Eur vedená pod položkou registra 6 rok 2018
po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou na
tamojší súd dňa 06.10.2014, ktorá bola pôvodne vedená pod sp.zn. XCb/XX/XXXX, spolu s podaním,
ktorým upravil petit žaloby, domáhal vydania rozsudku, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť

vypratať žalobcom špecifikované nehnuteľnosti. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností Žalovaný napriek viacerým osobným ako aj písomným výzvam žalobcu
užíva tieto nehnuteľnosti od roku 2011 bez právneho dôvodu a akejkoľvek odplaty. Na pojednávaní
právny zástupca žalobcu uviedol, že sporné objekty sú už prázdne a taktiež aj ostatné objekty, ktoré mali
byť objektom vypratania, sú už prázdne, avšak ku dňu podania žaloby tieto objekty neboli prázdne, preto
berie žalobu späť, na čo právny zástupca žalovaného uviedol, že so späťvzatím súhlasí. Vzhľadom na

vyššie uvedené súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.06.2017 konanie vo veci samej zastavil. Keďže
v konaní ku dňu vydania uznesenia o zastavení konania jednoznačne nebolo preukázané, či žaloba je
alebo nie je dôvodná a obe strany prehlásili, že trovy konania si uplatňujú, za účelom preukázania, či a
kto spôsobil zastavenie konania, bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, súd prvej inštancie konanie
o trovách konania vylúčil na samostatné konanie.3. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citovaným ustanovením § 144, § 145 ods. 1, § 146
ods. 1, § 155 ods. 1, 2, § 251, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom tohto konania bolo posúdenie, kto zavinil zastavenie
konania pôvodne vedeného pod spisovou značkou XCb/XX/XXXX za účelom zistenia, koho má súd
zaviazať na náhradu trov konania, nakoľko pôvodné konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby
žalobcom z dôvodu, že predmetné objekty, ktoré boli predmetom vypratania, boli vypratané, avšak obe

strany tvrdili, že druhá strana zavinila zastavenie konania a žiadali si priznať aj trovy konania. V danom
prípade nešlo o prípad, kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného
dokazovania však súd prvej inštancie nemohol urobiť záver, že žaloba bola podaná dôvodne a že k
späťvzatiužalobydošlopresprávaniesažalovaného,nakoľkožiadentakýtodôkazvkonanítototvrdenie
nepotvrdil. Keďže vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že v čase podania žaloby bola žaloba
dôvodná, súd prvej inštancie mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca a preto zaviazal žalobcu

na náhradu trov konania.

5. Štátu súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania a to vzhľadom na to, že v danom prípade
štátne prostriedky boli vyplatené z dôvodu vykonania tlmočníckeho úkonu, pričom podľa zákona platí,
že každý má právo konať v jazyku, ktorému rozumie. V konaní bol ustanovený tlmočník z dôvodu, že

žalobca v tom čase neovládal dobre slovenský jazyk. Toto právo je zaručené zákonom, a trovy s tým
spojené znáša štát ( § 155 ods. 2 C.s.p.).

6.Zároveňsúdprvejinštancievkonanízistil,žezostranyžalobcubolazloženáajzálohanadokazovanie
vo výške 100,- Eur. Keďže z tejto sumy nebola použitá žiadna suma, keďže žiadne náklady na trovy

dôkazu svedkami v konaní neboli uplatnené, súd prvej inštancie rozhodol tak, že túto zálohu po
právoplatnosti konania vráti žalobcovi.

7. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne

osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Podľa žalobcu možno urobiť záver o tom, že sú dané odvolacie dôvody v súlade s ust. § 365
ods.1písm.f),h)C.s.p..Žalobcamázato,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navyše vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

8. Na uvedené odvolanie žalobcu reagoval žalovaný podaním vyjadrenia zo dňa 16.08.2018. Uviedol,
že z podaného odvolania žalobcu nevyplýva, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd dospel, čo
bolo jeho príčinou, ktoré dôkazy súd nevykonal, príp. z ktorých vyvodil nesprávne skutkové zistenia a

aké malo byť správne skutkové zistenie. Takto formulované odvolanie je nepreskúmateľné a nemôže
mať účinky odvolania. Podľa žalovaného odvolací súd preto ani nemôže preskúmavať také odvolanie,
pretože tým by nahrádzal aktivitu odvolateľa svojou činnosťou. Podobne neuvádza ani to, aký nesprávny
právny názor súd prijal, v čom spočíva tento nesprávny právny názor a ako mal súd správne vec posúdiť.
Poukazujúc na ustanovenie § 363 C.s.p. žalovaný uviedol, že v napadnutom odvolaní absentujú dôvody

odvolania. Žalovaný preto navrhol, aby bolo podané odvolanie podľa § 386, písm. d) C.s.p. odmietnuté,
resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené podľa § 367 ods. 1 C.s.p.. Zároveň žalovaný žiadal
priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalobca doručil súdu svoje podanie zo dňa 10.01.2019, označené ako doplnenie jeho podaného

odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie. Uviedol, že s tvrdením súdu prvej
inštancie sa nestotožňuje a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu
a to aj v čase podania žaloby. Poukázal na to, že v písomnom vyjadrení Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy zo dňa 25.05.2015 je okrem iného uvedené, "Maštaľný hnoj je pravidelne a

podľa potreby odpratávaný na priľahlé hnojisko, z ktorého je pravidelne a podľa potreby odvážaný."
Hnojisko, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca, sa nachádza na parcele registra "X."KN s parcelným
číslom XXX/XX a na parcele registra "X."KN s parcelným číslom XXX/XX. Žiadne iné hnojisko sa v
areály bývalého PD Medzianky nenachádza. Žalovaný v tomto konaní nijako nepreukázal právny vzťah,na základe ktorého by mohol užívať stavbu - hnojiska, nachádzajúceho sa vo vlastníctve žalobcu.
Žalovaný na pojednávaní dňa 29.01.2016 uviedol, že vyprodukovaný hnoj vyváža buď na pole, alebo
na hnojisko, ktoré ma v Radvanovciach. V písomnej správe Regionálnej veterinárnej a potravinovej

správy sa však žiadna informácia o vývoze hnoja na pole, či o vývoze hnoja na iné hnojisko v
Radvanovciach nenachádza, práve naopak. Správa hovorí o odpratávaní hnoja na priľahlé hnojisko.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe nielenže
poskytol informácie o využívaní hnojísk vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcich sa na parcelách „X.“KN
s parcelnými č. XXX/XX a XXX/XX. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec

neprihliadal na jednoznačne preukázanú skutočnosť, ktorú potvrdzuje aj vyššie uvedená správa, že
obchodná spoločnosť TAJANA, s.r.o. v čase podania žaloby parcely reg. "X."KN s parcelným číslom
XXX/XX a parcelu reg. "X."KN s parcelným číslom XXX/XX označené ako hnojiská jednoznačne
užíval bez právneho dôvodu. Žalovaný na pojednávaní dňa 29.1.2016 uviedol, že nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu sú pootvárané, nezabezpečené, z tohto dôvodu nemôže zabezpečiť aby jeho
hospodárske zvieratá nevstúpili do objektu. Toto konštatovanie žalovaného je však právne irelevantné.

Žalobca mal svoje objekty zabezpečené, avšak toto zabezpečenie bolo neustále narušované. Dobytok
chovaný žalovaným sa v nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu nenachádzal náhodne, ale bol v týchto
nehnuteľnostiach úmyselne chovaný. Túto skutočnosť potvrdzuje aj spôsob oplotenia nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného, ktoré v podstate tesne obkolesovalo stavby tak, aby dobytok v prípade teplého
počasia mohol zo stavieb vyjsť von a na noc, resp. v prípade nepriaznivého počasia mohol vojsť späť do

poľnohospodárskych stavieb vo vlastníctve žalobcu. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj dôkazy vykonané aj
pred súdom prvej inštancie a to najmä fotodokumentácia vykonaná príslušníkmi Obvodného oddelenia
PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 19.2.2015 (konanie vedené pod Č.:B.- XX/HA-D.-XXXX, následne
odstúpené Okresnému riaditeľstvu PZ vo Vranove nad Topľou, odbor kriminálnej polície, konanie vedené
pod Č.: B.-XXX/X-D.-D.-XXXX) v tomto konaní vyhotovenú zápisnicu, z ktorej jednoznačne vyplýva

prítomnosť hospodárskych zvierat vo vlastníctve žalovaného v žalobcových nehnuteľnostiach. Súd prvej
inštancie neprihliadal ani na správu Obvodného oddelenia policajného zboru Hanušovce nad Topľou
zo dňa 13.9.2016, č. B.-D.-B.-XXX/XXXX, v ktorej boli špecifikované motorové vozidlá, okrem iných
aj 6 poľnohospodárskych strojov s evidenčnými číslami: G., G., G., G., G., ktoré boli evidované na
obchodnú spoločnosť TAJANA s.r.o., t.j. na žalovaného. Časť motorových vozidiel bolo uskladnených

aj pod prístreškom, ktorého výlučný vlastníkom som ja žalobca. Vozidlá stáli na parcele reg. "X."KN s
pare. č. XXX/XX. Argumentáciu žalovaného, že na nehnuteľnosť s parc. č. XXX/XX má zriadené vecné
bremeno, nemôže obstáť z dôvodu, že vecné bremeno pozostáva z práva prechodu peši a prechodu
vozidlom, nie z práva dlhodobého odstavenia a parkovania motorových vozidiel. Súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či nedochádza zo strany žalovaného k

zneužívaniu zriadeného vecného bremena. V tejto súvislosti považuje žalobca za potrebné zdôrazniť,
že výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nesmie nad mieru primeranú pomerom zaťažovať
pozemok, na ktorom je zriadené vecné bremeno. Na zneužitie inštitútu vecného bremena myslí aj
zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v ust. § 15lp ods. 2 podľa ktorého, " Ak zmenou pomerov
vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa

vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje." Súd sa však mojimi tvrdeniami vôbec
nezaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol iba faktické konštatovanie o vecnom bremene
žalovaného k parcele reg. "X."KN s pare. č. XXX/X. Vzhľadom na uvedené, je tu preto podľa žalobcu,
dôvod na rozhodnutie v zmysle petitu.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej
len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Právnym dôsledkom

takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
(§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi
podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov,
než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa
týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.).

Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.)
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky V.. Ú. XX/XX).

14. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Po preskúmaní napadnutého uznesenie odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 234 ods. 2 C.s.p., pričom
výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k prijatému výroku o nároku na náhradu trov konania,
keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštancný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne

správne, pričom odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia
a jeho dôvody považuje za správne (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

16. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie vykonal v

intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako
správne vec právne posúdil. V konaní nebolo zo strany súdu prvej inštancie porušené právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Uznesenie okresného súdu je

presvedčivé, premisy zvolené v uznesení, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne
a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhdonutia je
dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..

17. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca ako odvolateľ je v obsahu podaného odvolania len všeobecný

v stručnej konštatácii odvolacích dôvodov, pričom žalobca žiadnymi dôkazmi nepreukázal tieto svoje
tvrdenia, nenavrhol vykonať žiadny dôkaz na preukázanie výšky škody a odvolacie dôvody bližšie
nekonkretizoval a nešpecifikoval. V odvolaní absentujú ďalšie relevantné skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by tieto odvolacieho dôvody bližšie konkretizovali.

18. Ak odvolateľ v odvolaní neuvedie, aké konkrétne skutočnosti, či aké konkrétne dôkazy by mali
privodiťinýskutkovýzávervoveci,nežhoprijalsúdprvejinštancie,obsahodvolanianieječododôvodov
dostatočným naplnením toho, čo by malo viesť odvolací súd k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej
inštancie z hľadiska jeho opodstatnenosti. Absencia konkrétnej skutočnosti a dôkazov, ktoré by mali byťspôsobilé privodiť iný skutkový záver vo veci, aký urobil súd prvej inštancie, má vplyv aj na kvalitatívny
rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Opätovne v tomto smere treba zdôrazniť, že podľa ust. §
380 C.s.p. po stránke kvalitatívnej je odvolací súd pri prieskumnej činnosti zásadne viazaný uplatnenými

odvolacími dôvodmi. Civilné súdne konanie je postavené v zásade na tom, že skutkový základ veci
ustaľuje súd z uplatnených rozhodujúcich skutočností a z označených dôkazov už pred súdom prvej
inštancie.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s hodnotením dôkazov tak, ako ich vykonal súd prvej

inštancie, ktoré korešponduje so znením ust. § 191 C.s.p..

20. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité

obmedzenie pri hodnotení dôkazov.

21. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

22. Odvolací súd vo vzťahu k doplneniu odvolania po uplynutí odvolacej lehoty zo strany žalobcu
poukazuje na znenie ust. § 365 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

23. Za situácie, ak odvolateľ doplnil dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolací súd na

toto doplnenie odvolania zo strany odvolateľa neprihliadal.

24. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní
úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania

rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením.

26. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).