Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/346/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200585
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817200585.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu V., zastúpeného U. proti žalovaným 1/ V., 2/ B., o
zaplatenie 538,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 12. mája 2017, č.k. 6Csp/8/2017-37, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie 538,03 Eur
s príslušenstvom a výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu účelne trov konania. V
odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 538,03 Eur, spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,25 % ročne od 03.02.2014 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za preukázané, že dňa 29.04.2013 podpísal žalovaný 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako
spoludlžník predtlačený formulár žalobcu označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Vo formulári v bode 5 „Údaje
o požadovanom revolvingovom úvere“ bolo okrem iného uvedené, že dlžník žiada o poskytnutie úveru
za nasledujúcich podmienok: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1500 Eur. Splatnosť úveru (počet

splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/01, mesačná splátka (vrátane úrokov): 80,37 Eur, predpokladaná
RPMN za úver: 70,01 %. Dňa 07.05.2013 podpísal uvedený formulár zástupca žalobcu. Vo formulári v
bode 6 „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“ bolo okrem iného uvedené: Poskytnutá čiastka úveru
(úverový limit): 1020 Eur. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/30, mesačná
splátka (vrátane úrokov): 54,65 Eur, RPMN za úver: 65,72 %, Predpokladaná RPMN po poskytnutí
revolvingu: 70,01 %. Údaj o splatnosti úveru a RPMN bol do bodu 6. doplnený až veriteľom pri podpise

zmluvy. Z karty klienta vyplývalo, že žalovaný 1/ sa dostal do omeškania s úhradou splátky
č. 4, splatnej dňa 30.09.2013. Žalobca následne oznámením zo dňa 12.01.2014 poskytol žalovanému
1/ 15 dní na úhradu omeškaných splátok spolu v sume 123,95 Eur. Oznámenie bolo žalovanému 1/
doručené 16.01.2014. Potom, keďže žalovaný 1/ svoj záväzok neuhradil, sa 03.02.2014
stal splatným celý jeho záväzok zo zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ mali uhradiť žalovanú
sumu 538,03 Eur. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 40 ods. 1, § 43c ods. 2,3, § 44 ods.

1, 2, § 46 ods. 1,2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 2 písm. d),
§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo skutkových zistení v
predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť z dôvodu premlčania jeho práva, či už na vydanie bezdôvodného
obohatenia, resp. i práva na plnenie zo zmluvy. Žalobca odvíjal žalovaný nárok od písomne uzavretej
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru so žalovanými, pričom táto nebola uzavretá za účasti oboch

zmluvných strán naraz. Svojou povahou by išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 2 písm. d zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluvou ospotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom. Je zrejmé, že v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva musí

mať písomnú formu a musí mať zákonné náležitosti, tak ako predpokladá § 9 ods. 2 tohto zákona. Z
obsahuzmluvyaostatnýchlistinnýchdôkazovjezrejmé,žežalovaný1/najskôrdňa29.04.2013požiadal
o úver v sume 1.500 Eur, na základe písomnej žiadosti, pričom uviedol len údaje k požadovanej
pôžičke 1.500 Eur počet splátok 42 a spôsob úhrady mesačných splátok poštovými poukážkami. Pre
uzavretie zmluvy písomnou formou je potrebné, aby došlo k písomnému prijatiu

návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo,
pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a
zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky, tak ako je uvedené v oznámení,
podľa obsahu ktorého bola dňa 07.05.2013 žiadosť o pôžičku schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy.
V tomto oznámení uvádzal právny predchodca žalobcu ako veriteľ údaj o pôžičke, počte s plátok,

výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný ako dlžník nemal vôbec
možnosť ovplyvniť napríklad taký základný údaj ako výšku mesačnej splátky. Bolo preukázané, že veriteľ
ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky, schválil túto žiadosť následne
po podaní žiadosti, pričom na základe ním nadstavených podmienok aj následne poskytol žalovanému
pôžičku 1.020 Eur. Prijatie návrhu so zmenami, doplnkami, ktoré vytvárajú základné zákonné náležitosti

zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie písomnej zmluvy, ale predstavuje len nový
návrh na uzatvorenie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý ale žalovanému
nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom platí, že aj prijatie
návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj doručené. V žiadnom
prípade nemôžu žiadosť o poskytnutie pôžičky nahradzovať Podmienky k zmluve o poskytnutí, v ktorých

sa nachádzajú príkladmo uvedené rôzny typy úverov s uvedením rôznych podmienok splácania, pretože
v čase podávania žiadosti nie je zrejmé, aká pôžička, v akej výške bude schválená. Súd prvej
inštancie konštatoval, že obdobný názor bol vyslovený aj Slovenskou obchodnou inšpekciou Ústredný
inšpektorát SOI v Bratislave v rozhodnutí W. zo dňa 20.01.2015. Vzhľadom k tomu,
že súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej uzavretiu vôbec nedošlo, žalobcovi

by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani
nevznikla. V tejto súvislosti ešte súd prvej inštancie dodal, že je bez významu posudzovať úkon žalobcu
- predžalobnú upomienku z 12.01.2014, ktorým malo dôjsť k zosplatneniu. Je pravdou, že v
zmysle § 565 OZ v zmluve nebolo dohodnuté právo veriteľa zosplatniť úver pri vynechaní splátok, preto
pre rozpor s uvedeným ustanovením by bol tento úkon posúdený ako neplatný. S poukazom na § 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, bez ohľadu na nečinnosť žalovaného,
súd ex offo posudzoval, či právo žalobcu, ktoré by inak bolo právom zo spotrebiteľského vzťahu, nie je
premlčané. Plnenie veriteľa bolo poskytnuté pravdepodobne dňa 07.05.2013 po odsúhlasení žiadosti
veriteľom, preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba týmto dňom, pretože veriteľ musel
vedieť, že nedochádza k platnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania

zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné
obohatenievzniklo,t.j.nepochybnedňom07.05.2016advojročnásubjektívnapremlčaciadobauplynula
najneskôr dňom 07.05.2015. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd 18.01.2017, teda po
uplynutí premlčacej doby, preto súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu prihliadnutia na premlčanie jeho
práva postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z uvedených

dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. O nároku žalovaných 1/, 2/ na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mali plný
úspech žalovaní 1/ a 2/, preto by im prináležala náhrada trov konania, tieto im však nevznikli
a tieto ani neuplatnili, preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca v prvom rade poukázal
na to, že súd prvej inštancie rozhodol o podanom návrhu a jeho zamietnutí na základe
záveru o premlčaní. Mal za to, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, potom nemohol prihliadať na žiadne premlčanie, a to s
poukazom na ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalovaní nevzniesli námietku

premlčania voči právu žalobcu, v dôsledku čoho súd na námietku žalovaných prihliadať nemôže, a
preto zamietnutie nároku ohľadne žalovanej istiny, ktorá predstavuje nesplatenú časť zo sumy, ktorá
bola žalovanému 1/ vyplatená je v rozpore so zákonom. Namietal, že súd prvej inštancie
nemohol aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., keďže toto ustanovenie bolo napadnuténa Ústavnom súde Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov. Žalobca mal za to, že
súd prvej inštancie mal prerušiť konanie až do skončenia konania o súlade právnych predpisov pred
ústavným súdom vo veci týkajúcej sa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Podľa názoru

žalobcu aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v prejednávanej veci je postupom, ktorý
porušuje nielen princíp nestrannosti súdu (ktorý takto nevystupuje už ako nestranný a nezávislý orgán),
ale zároveň je neprimeraná. Žaloba bola podaná na súde dňa 31.03.2014. Vtedy žiadny § 5b zákona č.
250/2007 Z. z nejestvoval a neplatil. Žalobca ďalej napáda záver súdu o neplatnosti zmluvy aj preto, že
zo skutočností, vyplývajúcich v konaní, je nesporné, že strany si navzájom poskytli plnenia a postupovali

tak, že zmluva bola uzavretá. Súd prvej inštancie neposúdil ani to, že v zmluvných dojednaniach zmluvy
o revolvingovom úvere sa výslovne uvádza postup podávania žiadosti o úver, čo táto žiadosť znamená
(že ide o žiadosť o úver do maximálnej sumy s tým, že jeho výška môže byť zmenená a v nadväznosti
na to upravené aj parametre úveru. Poukázal na znenie článku 2 ods. 2.1. zmluvných dojednaní.
Občiansky zákonník, a ani iný predpis nezakazuje sa osobitne dohodnúť na spôsobe vzniku zmluvného
vzťahu. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil, zrušil a vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej

inštancie
3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem)
v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, keď mal za to, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy
orevolvingovomúverezodňa07.05.2013,atoprerozporsustanovením§39a§40ods.1Občianskeho
zákonníka. Zároveň posúdil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy tak, že
došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom
čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

6. V tejto súvislosti je potrebné najskôr uviesť, že dňa 07.02.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky
vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

7. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu
nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikytrebavnímaťtak,ženímbolvyhlásenýodpočiatkuexistujúci

nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem toho,
že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy
(v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom zmysle, že
ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v

tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore
s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl.
144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci
použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy
účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1

v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v
zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

8. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného

súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu
hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že
hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajúex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo
nikdy súčasťou právneho poriadku.

9. Pokiaľ by súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., bez vznesenia
námietky premlčania druhou stranou by musel vec posúdiť de facto rovnako, ako keby k premlčaniu
nedošlo - teda tak, ako tvrdil žalobca v odvolaní.

10. Z uvedených dôvodov, pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré aplikoval

súd prvej inštancie, nemohol odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 387 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bolo potrebné nesprávny (hoci v tom čase zákonný) procesný postup súdu
prvej inštancie napraviť. Odvolací súd nemohol napraviť tento nedostatok sám zmenou napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie viacerými listinnými dôkazmi, ktoré skutkovo a
právne posúdil, no tieto v časti rozhodovania o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdil len
v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne
vyhodnotí dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu, pričom sa vysporiada aj s námietkami
žalobcu, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní.

12. Vzhľadom k tomu, že výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie je súvisiacim výrokom
(§ 379 písm. a) CSP), odvolací súd súčasne so zrušením výroku vo veci samej zrušil aj výrok o
trovách konania. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách
prvoinštančného konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).