Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205489
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816205489.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.MartinomKopinomvprávnejvecižalobcu:R.M.M..L..T..,

W. XX, XXX XX Z. - W. Č. M. W., R.: XX XXX XXX, zast. V.. V. Š., F.G. M. M. W. XX, XXX XX Z. - M. W.,
proti žalovanému:J. Y.,I..XX.XX.XXXX, G. Z. V. XXXX/XX, O. I. G., o zaplatenie 1694,05 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 261,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy
od 16.06.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1694,05 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1694,05 eur od 16.06.2016 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 18.11.2010 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
O., F..M.., (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú

kartu, ku ktorej viedol účet Č..XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo
výške 18 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo
výške 750 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 25 eur. Žalovaný si
neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani
po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 8.6.2016 nový
výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.5.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek,
a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady

žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1694,05 eur. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ
neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 1694,05 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť
uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom
ku dňu 31.5.2016, t. j. v lehote splatnosti do dňa 15.06.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu
úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka, odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti, t. j. od 16.06.2016 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k podanému návrhu nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to Žiadosťou o
aktiváciu Nákupnej karty I. S. B., Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z pôžičkovej karty,podaním žalobcu doručeným súdu dňa 25.10.2018, súhlasom so vstupom, uznesením Okresného súdu
vo Vranove nad Topľou zo dňa 13.02.2017, ktorým súd pripustil zámenu na strane žalobcu a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaný dňa 15.11.2010 vyplnil Žiadosť o aktiváciu I. N. I. S. B. (ďalej len „žiadosť“). V zmysle
Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných O. Ú. Z.,
F..M.. v spolupráci so spoločnosťou H. J. K., F..M.., platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím
a schválením Žiadosti o aktiváciu B. N. C. zo strany banky došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty O., F..M..,

6. Podľa Článku II. bod 4. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydaných O., F..M.. (ďalej len ,, Obchodné podmienky“), vydanie hlavnej karty je podmienené
schválením žiadosti bankou a stanovením úverového rámca a štandartnej mesačnej splátky. O vydanie
dodatkovej karty môže klient požiadať len s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.

7. Podľa Článku IV. bod 19. Obchodných podmienok, pri bezhotovostnej platbe za tovar a služby u
obchodníka a pri výbere hotovosti sa držiteľ karty identifikuje pomocou PIN zadaným ktorého klient
zároveň udeľuje súhlas na vydanie transakcie.

8.VzmysleČlánkuIV.bod20.Obchodnýchpodmienok,držiteľkartyjeoprávnenýčerpaťkartoupeňažné
prostriedky do výšky maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky nevyčerpaného
úverového rámca.

9. Ako sa uvádza v Článku V. bod. 26. Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkovou

kartou sú zaúčtované bankou na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku.

10.PodľaČlánkuV.bod32.Obchodnýchpodmienok,klientjepovinnýuhradiťkaždúsumusplatnúpodľa
zmluvy s použitím variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na
účet uvedený vo výpise najneskôr v deň splatnosti.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.9.2016 pôvodný veriteľ O. Ú. Z., F..M.., ako postupca,
postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

12. Uznesením, č. k. 5Csp/35/2016 - 36 zo dňa 13.02.2017, súd pripustil zmenu strany sporu na strane

žalobcu tak, že na miesto žalobcu O. Ú. Z., F..M.., W. I. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX na jej miesto
do konania vstupuje spoločnosť R. V. M. M..L..T..

13. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa §145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

23. Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2018, teda pre prvým pojednávaním žalobca vzal čiastočne

späť žalobu v časti o zaplatenie 1261,65 a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd konanie
zastavil nakoľko došlo k späťvzatiu pred prvým pojednávaním vo veci samej. V podaní žalobca zároveň
uviedol, že žalobca si uplatňuje rozdiel medzi sumou čerpaného úveru a sumou, ktorú žalovaný uhradil
- suma čerpaného úveru 830 eur - suma úhrad žalovaného 397,60 eur predstavuje istinu 432,40 eur.

24. Podľa § 153 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

25. Podľa § 295 a § 296 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Spotrebiteľ

môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej
koncentrácii konania sa nepoužijú.

26. Podľa § 92 ods.8 zák. č. 483/2001 o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkýchomeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Spôsobilým predmetom
postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej
časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy po tom, čo

bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia
pohľadávky. Podľa § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase postúpenia pohľadávky pôvodný veriteľ je povinný
písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia
pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa

osobitného predpisu.

27. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť
inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť

inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou.“ Pokiaľ teda Všeobecná úverová banka a.s., postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok z
19.9.2016 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver
(nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Všeobecná úverová banka a.s., nebola oprávnená

postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 19.9.2016 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.

28.Postúpeniepohľadávkyjeupravenévustanoveniach§524anasl.OZ.Postúpenímpohľadávkytreba
rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe

zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má
v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi a to aj bez súhlasu dlžníka. V danom prípade sa
však Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú
osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovením §92 ods. 8
zákona o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.

29. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je,
aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti
postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp.zn.

6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže
postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore
so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

30.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývasubjektu-

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

31. Povinnosťou banky ( právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne
vyzvať dlžníka ( žalovaného) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy
žalovanému, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách.

32. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal
v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností máza následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, nakoľko doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky ( uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/47/2016 zo dňa 24.02.2016).

33. Súd má za to, že výzva uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je právnym úkonom, čo
znamená, že platnosti resp. neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv.
faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienok možnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia
pohľadávky zo strany banky. V prípade ak tento faktický úkon nebol vykonaný, neplatným bude následný

právny úkon .

34. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo preukázane, že žalobca nadobudol platne
pohľadávku Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému, súd žalobu žalobcu zamietol v celom
rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie takejto žaloby
( obdobný názor vyplýva napr. aj z rozsudku OS Prešov sp.zn. 9C/185/2014, rozsudku OS Považská

Bystrica sp.zn. 3C/195/2014, rozsudku KS Trenčín sp.zn. 6Co/603/2015).

35. Nedostatok, resp. nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie je bez ďalšieho dôvod pre zamietnutie
žaloby. Súd ale poukazuje i na nasledovné skutočnosti:

36. Zo spisu nie je zrejmé v akej časti bola pohľadávka postúpená nakoľko žiadnym spôsobom nie je
zosplatnený zvyšok dlhu žalovaného. Vychádza sa len z bankovej knihy, kde sú rôzne debetné položky,
pričom z tohto dôkazu vyplýva, že pred podaním žaloby mal byť žalovaný v debete v sume 2 091,65
Eur, pričom žaloba bola podaná na sumu 1 694,05 Eur. Tak vlastne ani nie je zrejmé aká suma bola
postupovaná spoločnosti R. V.R. M..

37. Pred pojednávaním došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby o rôzne neprijateľné podmienky,
ktoré si nárokovali v žalobe a žiadali už len zaplatenie čistej sumy istiny. Súd musí poukázať
na množstvo neprijateľných podmienok, predovšetkým drobučká, nečitateľná veľkosť písma je
neprijateľnoupodmienkou,ročnýúrok18%jevrozporesdobrýmimravmi,ďalejdohodaopoisteníúveru.

Súd poistenie považuje za ďalšie navýšenie pohľadávky popri úroku. Ide len o „pro forma“ poistenie,
čo vyplýva z toho, že žalobca resp. jeho právny predchodca- banka žiadnym spôsobom neskúmala a
nedotazovala či to, že prestal žalovaný platiť nemalo byť poistnou udalosťou krytou poistením.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. Z pôvodne uplatnenej sumy 1694,05 eur s príslušenstvom, v sume 1261,65 eur procesne zavinil
zastavenie konania žalobca a vo zvyšku súd žalobu zamietol.

43. V danom konaní bol žalobca neúspešný, pretože v časti o zaplatenie sumy 1265 procesne zavinil
zastaveniekonaniaavozvyškuuplatnenejsumy súdžalobuzamietol.Zuvedenéhovyplýva,ževkonaní
bol plne úspešný žalovaný, ktorému patrí nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100% z
jeho celkových trov konania.

44. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,
ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanási náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu žiadne trovy žalovanej nevyplývajú, súd v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.