Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/420/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202404
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715202404.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka , v právnej veci žalobcu: U. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX P. V. č. XXX, zastúpenej E.. U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. P. X/C.,
proti žalovanému HERIX, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dunajská 8, IČO: 35 691 379, zastúpeného Mgr.
Petrom Volochom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Senica Hollého 745/34, o zaplatenie
3.319,39 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
8C/85/2015-150 zo dňa 18. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/85/2015-150 zo dňa 18. 01. 2017 vo výroku, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni sumu istiny vo výške 2.977,53 Eur spolu s 0,01 % denným úrokom z
omeškania od 01. 04. 2014, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok
rozsudku) a vo výroku o trovách konania (tretí výrok rozsudku), p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh (žalobu) zamietol (druhý
výrok rozsudku), o d m i e t a.

III. Žalovaný je povinní zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu istiny vo výške 2.977,53 EUR spolu s
0,01% denným úrokom z omeškania od 01. 04. 2014, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti odvolaním
napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh (žalobu) zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa má
právo na náhradu trov konania vo výške 79,41 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia
sumy 3.319,39 EUR spolu aj s príslušenstvom, a to na základe tých skutočností, že ako investorka
so žalovaným ako poradcom uzatvorili dňa 02. 12. 2013 zmluvu o ekonomickom poradenstve pri
strategickom investovaní. Predmetom tejto zmluvy bola investícia žalobkyne poskytnutá žalovanému
ako poradcovi vo výške 3.319,39 EUR, pričom táto suma bola poukázaná žalovanému na jeho účet 02.
12. 2013. Dňa 28. 02. 2014 zaslala žalobkyňa výpoveď zo zmluvy z dôvodu, že investície potrebuje pre
svoju potrebu a žiadala, aby jej žalovaný aj s výnosom sumu poukázal. Žalovaný jej poukázal celkove

sumu 424,92 EUR ako výnos za rok 2014.

3. Prvostupňový súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/85/2015, ktorým žalovaného zaviazal
na zaplatenie vyššie uvedených súm, pričom proti uvedenému platobnému rozkazu bol riadne a včaspodaný odpor. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že na osobnom stretnutí žalobkyne a žalovaného v
mesiaci október 2014 došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy, ktorou sa menila účinnosť predmetnej zmluvy o
ekonomickomporadenstveuzavretejdňa02.12.2013zdobyurčitejnadobuneurčitú.Tátoústnazmluva

nasleduje až po výpovedi pôvodnej zmluvy zo strany žalobkyne v súlade s právnou zásadou, tento
neskoršíprávnyúkontakrušípredchádzajúcuvýpoveď,pretoževôľazmluvnýchstránsapostupomčasu
vyvinula tak, že chcú naďalej zachovať účinnosť pôvodnej zmluvy. Aj táto ústna zmluva je pre zmluvné
strany záväzná. Žalovaný žalobkyni celkove uhradil sumu 424,92 EUR, a to sumu 347,02 EUR dňa 27.
10. 2014 a sumu 77,90 EUR dňa 12. 01. 2015. Žalobkyňa však mala dostať len výnos z poskytnutých

peňazí podľa bodu 2.1 zmluvy vo výške 10% ročne, čo za tri mesiace predstavuje sumu 82,98
EUR. Žalobkyňa tak nemá nárok na zaplatenie sumy investície 3.319,39 EUR, pretože z istiny 3.319,39
EUR treba odrátať už tie sumy, ktoré jej boli poskytnuté spolu aj s pripočítaním úrokového výnosu. Na
základe tejto skutočnosti nesplatená suma istiny je 2.977,45 EUR.

4. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom 8C/85/2015-58 dňa 15. 12. 2015 s tým, že zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 2.977,53 EUR s 0,01% denným úrokom z omeškania od 01. 04. 2014
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

5. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie právny zástupca terajšieho žalovaného Mgr. Peter Voloch
s tým, že poukázal na tú skutočnosť, že súd rozhodol rozsudkom dňa 15. 12. 2015, pričom rozhodnutím

jediného spoločníka pôvodného žalovaného spoločnosti euroinside s.r.o. zo dňa 01. 12. 2015 došlo
k zrušeniu tejto spoločnosti a k jej zlúčeniu s nástupníckou spoločnosťou HERIX s.r.o. (súčasným
žalovaným). Zápis zlúčenia do Obchodného registra nastal dňa 10. 12. 2015 kedy nastali aj účinky
zlúčenia spoločnosti a zanikol pôvodný žalovaný euroinside s.r.o. Preto v čase vynesenia napadnutého
rozsudku súdom prvého stupňa dňa 15. 12. 2015 tak už účinky zlúčenia nastali a pôvodný žalovaný

euroinside s.r.o. zanikol. Napadnutý rozsudok preto smeruje proti spoločnosti, ktorá vtedy neexistovala
a nesmeruje voči legitímnemu právneho nástupcovi spoločnosti HERIX s.r.o.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením sp. zn. 13Co/377/2016-89 zo dňa 02. 08. 2016
rozsudokokresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Nastrane2poukázalnatúskutočnosť,

že procesný súd nekonal s účastníkom, ktorý už v čase pojednávania dňa 15. 12. 2015 účastníkom mal
byť a preto neboli splnené procesné podmienky pre konanie.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobkyňou, ako
investorom a žalovaným, ako poradcom, správcom, bola uzavretá zmluva o ekonomickom

poradenstve pri strategickom investovaní dňa 02. 12. 2013, predmetom ktorej bola investícia vo výške
3.319,39 EUR, pričom správca je povinný zhodnotiť poskytnutú investíciu s dohodnutým úrokom
najneskôr do 31. 12. 2013 (článok 1.3.).

8. Podľa článku 1.4 investícia sa poskytuje poradcovi, správcovi na dobu troch kalendárnych mesiacov

od podpisu zmluvy s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvý deň nasledujúceho
mesiaca po doručení výpovede.

9. Z výpisu R. R. prvostupňový súd zistil, že žalobkyňa dňa 02. 12. 2013 poskytla sumu 3.319,39 EUR
na číslo účtu XXXXXXXXX s tým, že na zmluve je toto číslo účtu uvedené pri žalovanom.

10. Prvostupňový súd tiež zistil, že listom, ktorý bol žalovanému doručený doporučene dňa 28. 02. 2014,
žalobkyňa dala výpoveď zo zmluvy o ekonomickom poradenstve a investovaní, kde
poukázala na to, že dňa 02. 12. 2013 podpísala so spoločnosťou žalovaného zmluvu.

11. Vec právne súd prvej inštancie posúdil podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 489
Občianskeho zákonníka, § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 491 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka a § 492 Občianskeho zákonníka.

12. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobkyne
je sčasti dôvodný a sčasti tento návrh zamietol. Vychádzal v uvedenom konaní z toho, že medzi
žalobkyňou a žalovaným došlo k uzatvoreniu predmetnej vyššie uvedenej zmluvy, na základe ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanému na spravovanie peniaze na základe tzv. nepomenovanej zmluvy vcelkovej sume 3.319,39 EUR. Predmetná zmluva bola podľa bodu 1.4 uzatvorená na dobu troch
kalendárnych mesiacov od podpisu zmluvy s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť
prvý deň nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Po tomto období došlo ku skončeniu tejto

zmluvy. Navyše prvostupňový súd poukázal na to, že aj keby nedošlo k skončeniu tejto zmluvy po
uplynutí troch mesiacov sama žalobkyňa vypovedala túto zmluvu a zároveň žiadala žalovaného aj o
vrátenie peňazí. Na základe tejto skutočnosti mal prvostupňový súd za preukázané, že nárok žalobkyne
na vrátenie alikvotnej čiastky po odrátaní súm, ktoré jej boli poukázané t. j. sumy vo výške 347,02 EUR
a sumy vo výške 77,90 EUR je návrh dôvodný. Podaný odpor proti platobnému rozkazu považoval za

účelový a bez akéhokoľvek právneho základu. Konštatoval, že žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa
vypovedala síce zmluvu, avšak oni sa ústne dohodli a to po tejto výpovedi, že uzatvoria neskôr inú
zmluvu, pričom týmto by sa rušila predchádzajúca výpoveď, pretože vôľa zmluvných strán sa postupom
času vyvinula tak, že chcú naďalej zachovať účinné zmluvy. V tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal
na to, že ak raz už uvedená zmluva zanikla a to buď uplynutím času alebo výpoveďou zo strany
žalobkyne tak takáto zmluva už žiadnym úkonom a to ani dodatočnou, dokonca keby aj písomnou

dohodou sa obnoviť nemôže, pretože je potrebné uzavrieť novú zmluvu. Zo strany žalovaného žiadnym
spôsobomnebolopreukázané,žebymedziúčastníkmidošlokuzatvoreniunovej zmluvy.Totovyplývaaj
zo správania sa samotného žalovaného, ktorý poukázal na to, že žalobkyni žiadne peniaze nevyplatil od
poukázaniahoreuvedenýchdvochsúmatovovýške347,02EURa77,90EUR.Ztohtodôvodusamotný
žalovaný sa správal tak, že nemohlo dôjsť k uzatvoreniu novej zmluvy, čo ani nepreukázal. V prípade,

ak by súd aj mal preukázanú tú skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu novej zmluvy predmetná žaloba sa
týka zaplatenia peňazí, ktoré žalovaný mal zaplatiť na základe zmluvy o ekonomickom poradenstve pri
strategickom investovaní, tieto neboli žalobkyni v rozsahu súdom priznanej čiastky žiadnym spôsobom
zaplatené. Poukazovanie na to, že strany chceli obnoviť pôvodnú zmluvu je bezpredmetné aj z toho
dôvodu, že podľa článku 5.3 akékoľvek zmeny alebo dodatky k tejto zmluve sú platné iba v písomnej

forme a po ich predchádzajúcom schválení obidvoma zmluvnými stranami. K tomuto však žiadnym
spôsobom nedošlo, pretože tak ako aj bolo preukázané a tvrdené žalovaným, že žalobkyni bol zaslaný
dodatok k tejto zmluve, keby žalovaná aj tento dodatok podpísala, čo však nebolo preukázané, nemalo
by to žiadne účinky na možnosť zmeny zmluvy z dôvodu, že táto už zanikla a k zaniknutej zmluve nie
je možné robiť žiadne dodatky. Samotný žalovaný si v tomto prípade protirečí aj tým, že ak teda podľa

neho došlo k predĺženiu zmluvy dodatkom zároveň však potvrdil, že žiadne peniaze do súčasnosti t. j.
za viac ako dva roky žalovanej z tejto zmluvy nezaplatil, a to ani úroky ani časť istiny. Po takto zistenom
skutkovom stave prvostupňový súd žalobe vyhovel tým spôsobom, že zaviazal žalovaného na povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 2.997,53 EUR spolu aj s príslušným úrokom.

13. K samotnej výške nároku prvostupňový súd uviedol, že žalobkyňa mala od žalovaného celkove
dostať sumu istiny vo výške 3.319,39 EUR spolu aj s výnosom vo výške 10% ročne v zmysle bodu 2.1.
Celkový výnos žalobkyne za obdobie poskytnutia peňazí až do skončenia zmluvy bol za tri mesiace
vo výške 82,98 EUR a preto celková suma, ktorá mala byť žalobkyni vyplatená predstavovala sumu
výnosu vo výške 82,98 EUR a istiny, ktorú poukázala žalovanému vo výške 3.319,39 EUR, od ktorej

bolo potrebné odpočítať dve sumy, ktoré boli žalovaným žalovanej zaplatené a so sumu 347,02 EUR a
sumu 77,90 EUR a preto po odpočítaní zaplatených súm od sumy istiny a výnosových úrokov celková
suma na zaplatenie, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni je vo výške 2.977,53 EUR. Zároveň
priznal žalobkyni aj právo na úroky z omeškania a to tak ako si účastníci dohodli v zmluve podľa bodu
2.2 s tým, že ak sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním investícii alebo úrokov, je povinný platiť

úroky vo výške 0,01% denne z dlžnej sumy a to od 01. 04. 2014 tak ako si ich žalobkyňa aj uplatnila,
pričom podľa prvostupňového súdu by mala nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 01. 03. 2014.

14. trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešnejšia,
priznal náhradu trov konania vo výške 79,41%. Uvedená percentuálna úspešnosť žalobkyne bola

vypočítaná tým spôsobom, že žalobkyňa žalovala sumu 3.319,39 EUR s tým, že súd jej priznal 2.977,53
EUR čo predstavuje úspešnosť vo výške 89,71% a zamietol žalobu v časti o zaplatenie 341,86 EUR čo
predstavuje sumu 10,29% a po odpočítaní úspešnosti žalovaného od žalobkyne výsledná percentuálna
úspešnosť žalobkyne je vo výške 79,41 %.

15. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Z obsahu podaného odvolania vyplýva,
že žalovaný napáda rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu. Rozsudok okresného súdu
požadoval zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.16. Podané odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP], a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

17. Podľa žalovaného výpoveďami dvoch osôb konateľa žalovaného P. H. a svedka E.. J. J. bolo
preukázané, že účinnosť zmluvy o ekonomickom poradenstve bola ústnou dohodou so žalovanou
zmenená na dobu neurčitú, resp. bola po skončení účinnosti pôvodnej zmluvy následne ústne
uzatvorená nová zmluva na dobu neurčitú. Predmetná ústne uzatvorená (alebo predĺžená) zmluva

pritom nebola v čase vynesenia rozsudku súdu prvej inštancie vypovedaná, takže žalobkyni nevznikol
nárok na vyplatenie vloženej istiny. Súd prvej inštancie z nezistených dôvodov prisúdil výpovedi jedinej
osoby - žalobkyne, väčšiu váhu ako výpovedi dvoch osôb. Vo svojom rozsudku súd prvej inštancie
vôbec neobjasnil, z akých dôvodov a na základe akých logických, či iných úvah, použitia akéhokoľvek
ustanovenia, ktorého konkrétneho právneho predpisu prišiel na základe takto vykonaných dôkazov k
takýmto nesprávnym skutkovým zisteniam.

18. V ďalšom texte odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že konajúci sudca Okresného súdu
Zvolen vydal dňa 04. 01. 2017 uznesenie č. k. 8C/85/2015-121, ktorým uložil právnemu zástupcovi
žalovaného poriadkovú pokutu v sume 300,-Eur . Zo skutočností, za akých bola pokuta právnemu
zástupcovi žalovanému uložená, vyplýva, že možno mať oprávnené pochybnosti o zákonnosti uloženej

pokuty, pričom zo skutočností, že konajúci sudca súdu prvej inštancie pristúpil k uloženiu poriadkovej
pokuty, možno mať pochybnosti aj o zákonnosti predmetného rozsudku vo veci samej. Pri tak zjavnej,
až absurdnej svojvôli, arbitrárnosti a miere subjektivizmu, za akých súd prvej inštancie vydal uznesenie
o uložení poriadkovej pokuty, možno mať viac ako oprávnené pochybnosti, či rovnakými vadami nie je
postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok.

19. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. Žalobkyňa vo vyjadrení
uviedla, že žalovaný svojským spôsobom odôvodňuje podané odvolanie, a to, že zmluva bola zmenená
na dobu neurčitú ústnou dohodou, lebo to tvrdia dvaja svedkovia na strane žalovaného, čo má podľa

žalovaného vyššiu váhu ako výpoveď jednej osoby žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa položila
otázku: „Čo môže mať väčšiu váhu ako autentický, jednoznačný, dôrazný a opätovný prejav vôle
žalobkyne o navrátenie jej vlastných peňazí?“. Žalobkyňa tiež vo vyjadrení uviedla, že zo strany
žalovaného ide o vrchol arogancie a neúcty voči žalobkyni a aj voči súdu. Uviedla tiež, že k „právnym
argumentom“ žalovaného sa nehodlá ani vyjadrovať, lebo s právom nemajú nič spoločné. Žalobkyňa sa

minimálne od 28. 02. 2014 (kedy dala žalovanému písomnú výpoveď zo zmluvy) neustále domáha voči
žalovanému len toho, čo jej patrí, vrátenia jej peňazí.

20. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP, preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu

odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu istiny vo výške
2.977,53 Eur spolu s 0,01% denným úrokom z omeškania od 01. 04. 2014, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (prvý výrok rozsudku) a vo výroku o trovách konania (tretí výrok rozsudku) podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konaniespolusnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieauvádza,žesavplnomrozsahustotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje.24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k právnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne

právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§
379 CSP; § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvádzanými v
odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku
z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

25.Odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné.Žalovanýžiadnymspôsobom
argumentmi uvádzanými v odvolaní, nespochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo
výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu istiny vo výške 2.977,53 Eur
spolu s 0,01% denným úrokom z omeškania od 01. 04. 2014 do troch dní od právoplatnosti odvolaním
napadnutého rozsudku. Žalovaný v podanom odvolaní nenamieta nesprávne právne posúdenie súdu
prvej inštancie, ale ťažiskovo namieta, že výsluchmi konateľa žalovaného P. H. a svedka E.. J. J.,

malo byť preukázané, že účinnosť zmluvy o ekonomickom poradenstve bola ústnou dohodou so
žalobkyňou zmenená na dobu neurčitú, resp. bola po skončení účinnosti pôvodnej zmluvy následne
ústne uzatvorená nová zmluva na dobu neurčitú.

26. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k uvedenému zdôrazňuje, že ak raz už uvedená

zmluva zanikla, a to buď uplynutím času alebo výpoveďou zo strany žalobkyne, tak táto zmluva už
žiadnym úkonom, a to ani dodatočne, dokonca, keby aj písomnom dohodou sa nemôže obnoviť, pretože
je potrebné uzatvoriť novú zmluvu. Zo strany žalovaného žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že
by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu novej zmluvy. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že výpoveď
svedka E.. J. J. nebola pred súdom uskutočnená tak, ako to tvrdí žalovaný v podanom odvolaní, o čom

svedčí odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, keď v odseku 30. odôvodnenia prvostupňový súd
uviedol, že nevykonal výsluch konateľa spoločnosti euroinside s. r. o. E.. J. J..

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2
CSP vo výroku, že žalovaný že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu istiny vo výške 2.977,53

Eur spolu s 0,01% denným úrokom z omeškania od 01. 04. 2014, do troch dní odo dňa právoplatnosti
odvolaním napadnutého rozsudku (prvý výrok rozsudku) ako vecne správny potvrdil.

28. Rovnako odvolací súd považuje vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
súd žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania vo výške 79,41 % ( tretí výrok rozsudku), ktorý

žalovaný ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi.

29. Z podaného odvolania žalovaného vyplynulo, že žalovaný sa odvolal aj proti výroku, ktorým súd prvej
inštancie v prevyšujúcej časti návrh (žalobu) zamietol (druhý výrok rozsudku). Subjektívna procesná
legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust. § 359 a § 361 CSP. Osobou oprávnenou

podať odvolanie je predovšetkým tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pretože
odvolanie bolo podané žalovaným aj do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, odvolací
súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo v jeho neprospech. Odvolací súd dospel k záveru, že
zamietnutím žaloby (návrhu) v časti, nebola spôsobená ujma žalovanému. Keďže žalovanému čiastočne
zamietajúcim výrokom rozsudku okresného súdu žiadna ujma nevznikla, v tejto časti odvolací súd

odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechuvoveci.Vspojenís§262ods.1CSP,podľaktoréhoonárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom
rozsahu úspešná, preto odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).