Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113211280
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3113211280.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu 1/ ECO
- ENERGIA CONSULTING, s.r.o., so sídlom Dolnohorská 2398/66, Nitra, IČO: 44 816 944 a žalobcu 2/
MARK CONSULTING s.r.o. so sídlom Haanova 14, Bratislava, IČO: 45 332 631, obaja právne zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837
857, proti žalovanému 1/ JUDr. Miroslava Žitníková, Moyzesova 816/100, Považská Bystrica, správkyňa
konkurznej podstaty úpadcu EDEN, s.r.o. v konkurze so sídlom Továrenská 56, Dubnica nad Váhom,
IČO: 35 854 847 a žalovanému 2/ SLOV - ENERGIA CONSULTING s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy

43, Bratislava, IČO: 36 515 302, právne zastúpenému PATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5,
Bratislava, IČO: 36 724 467, v spore o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín
č. k. 36Cbi/29/2013-202 zo dňa 29. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ sa p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania

proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca 1/ domáhal určenia,
že je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky v celkovej sume
2.413.726,06 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 1-EEC-1, prihlásenej
v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 28K/72/2012 na majetok úpadcu EDEN,
s.r.o. v konkurze so sídlom Továrenská 56, Dubnica nad Váhom,
IČO 35 854 847, na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.09.2009, s uznaným zabezpečením
pohľadávky v celkovej sume 2.221.075,- Eur a žalobca 2/ sa domáhal určenia, že je veriteľom inej,

vymáhateľnej pohľadávky v celkovej sume 100.000,- Eur, zapísanej
v zozname pohľadávok pod por. č. 1-EEC-1, prihlásenej v konkurze vyhlásenom Okresným súdom
Trenčín pod sp. zn. 28K/72/2012 na majetok úpadcu EDEN, s.r.o. v konkurze so sídlom Továrenská 56,
Dubnica nad Váhom, IČO 35 854 847, na základe Zmluvy
o spolupráci zo dňa 02.09.2009, s uznaným zabezpečením pohľadávky v celkovej sume 100.000,- Eur.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 28K/70/2012 zo dňa 07.01.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu EDEN, s.r.o.

v konkurze so sídlom Továrenská 56, Dubnica nad Váhom, IČO 35 854 847, pričom do funkcie správcu
bol ustanovený žalovaný 1/. Žalobca 1/ si v uvedenom konkurze prihlásil prihláškou pohľadávky por. č. 1
inú pohľadávku v sume 2 513.727,06 Eur, pričom ako právny dôvod jej vzniku uviedol: „Úpadca uzatvorils veriteľom dňa 02.09.2009 Dohodu o vyplňovacom práve k biankozmenke, ďalej úpadca ako avalista
II podpísal v prospech veriteľa Vlastnú zmenku a Záložnú zmluvu. Predmetný právny vzťah medzi
úpadcom a veriteľom vznikol za účelom zabezpečenia plnenia vzájomných práv a povinností zo Zmluvy

o spolupráci uzatvorenej medzi veriteľom, I.. T. L.
a I.. C. L.. Veriteľ na strane jednej a T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. XXXX/XX, XXX XX Q. ako
Spoločník I spolu s I.. C. L., bytom R. XXXX/XX, M. ako Spoločníkom II na stane druhej, uzatvorili dňa
02.09.2009 Zmluvu o spolupráci (ďalej aj „Zmluva“), predmetom ktorej je úprava vzájomných práv
a povinností Veriteľa, T. L. ako Spoločníka I a I.. C. L. ako Spoločníka II pri realizácii projektu: Výroba

tepla a špičkovej elektrickej energie s plynule regulovateľným zdrojom špičkovej elektriny od 0 do 100
%. V zmysle článku 3. bod 3.1 Zmluvy sa T. L. ako Spoločník I zaviazal odovzdať Veriteľovi finančné
prostriedky
v celkovej výške 2.653.015,- Eur ako nenávratnú investíciu, formou prevodu do kapitálových fondov
Veriteľa, na bankový účet Veriteľa. T. L. časť svojho záväzku voči Veriteľovi neuhradil a tento záväzok
preto trvá k dnešnému dňu v rozsahu 2.321.075,- Eur (ďalej len „Záväzok“ alebo „Pohľadávka“), keďže

T. L. uhradil Veriteľovi iba prvú sumu vo výške 331.940,- Eur. Dňa 02.09.2009 vystavil T. L. na účely
zabezpečenia úhrady Pohľadávky, resp. Záväzku podľa Zmluvy vlastnú blankozmenku a odovzdal ju
Veriteľovi ako remitentovi. Dňa 02.09.2009 Veriteľ ako remitent, T. L. ako vystaviteľ, T. L. ako avalista I
a úpadca EDEN, s.r.o., IČO 35 854 847, so sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, ako
avalista II uzatvorili Dohodu o vyplňovacom práve k biankozmenke (ďalej aj „Dohoda“). S ohľadom

na skutočnosť, že deň splatnosti poslednej časti Záväzku bol deň 01.06.2012 a T. L. neuhradil v
lehote splatnosti svoj celý Záväzok, vzniklo Veriteľovi právo vyplniť blankozmenku a uplatniť si nároky
z nej voči Dlžníkovi ako avalistovi I a voči EDEN, s.r.o. ako avalistovi II dňa 20.07.2012 v súlade
s Dohodou o vyplňovacom práve zo dňa 02.09.2009 nasledovne: v údaji zmenkovej sumy vyplnil
Veriteľ čiastku, ktorá zodpovedá výške celkovej Pohľadávky s príslušenstvom Veriteľa voči T. L. a to

čiastku vo výške 2.393.910,73,- Eur (slovom: dva milióny tristodeväťdesiattritisíc deväťstodesať EURO
a sedemdesiattri centov), ktorá pozostáva z nezaplatenej celkovej pohľadávky vo výške 2.321.075 Eur
a z jej príslušenstva vo výške 72.835,73 Eur. Úrok z omeškania z celkovej nezaplatenej pohľadávky
predstavuje 9 % ročne zo sumy 165.970,- Eur od 02.06.2012 do 20.07.2012 vo výške 23.542,64,- Eur
a v údaji splatnosti dátum 25.07.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že ani T. L., ani T. L. ako avalista I a

ani EDEN, s.r.o. ako avalista II dobrovoľne zmenkovú sumu neuhradili, podal Veriteľ voči nim Návrh na
vydanie zmenkového platobného rozkazu na Okresnom súde Bratislava V. V zmenkovom platobnom
rozkazesiVeriteľokremzmenkovejsumyuplatnilpoprinárokunazaplateniezmenkovejsumyvzmysle§
48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v platnom znení aj zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 6 % zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti

a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, t.j. sumu 7.970,70,- Eur a trovy konania,
vo výške 45.725,34,- Eur. Dňa 30.07.2012 Okresný súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým uložil
T. L., T. L. avalistovi I a úpadcovi EDEN, s.r.o. ako avalistovi II, aby zaplatili Veriteľovi zmenkovú
sumu vo výške 2.393.910,73 Eur spolu so 6 % úrokom so sumy 2.393.910,73,- Eur od 25.07.2012
do zaplatenia, odmenu zo zmenkovej sumy vo výške 7.979,70,- Eur a trovy konania vo výške

45.725,34,- Eur. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči úpadcovi
dňa 30.08.2012. Predmetná pohľadávka bola prihlásená ako zabezpečená pohľadávka, a to záložným
právom vo výške zabezpečenej sumy 2.321.075,- Eur, deň vzniku a registrácie 30.11.2009. právny
dôvod vzniku zabezpečovacieho práva: „Úpadca na základe Záložnej zmluvy zo dňa 02.09.2009 zriadil
v prospech Veriteľa záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré má vo svojom výlučnou vlastníctve, a to k

nehnuteľnostiam: Stavba so súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/X,
a na pozemkoch (parcely registra „C“) s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 140 m2, s parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 168 m2 a s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 204 m2. Stavba a pozemky sa nachádzajú v k.ú. P. L., obec Q., okres Q. a sú
zapísané na LV č. XXX, evidovanom na Katastrálnom úrade v Q., Správa katastra pre W.. Toto záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky, ktorú má Veriteľ voči I.. T. L., r.č. XXXXXX/
XXXX, bytom M. C. XXXX/XX, Q., vzniknutej na Základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.09.2009 (ďalej
len „Zmluva o spolupráci“) uzavretej medzi Veriteľom a I.. T. L. (v Zmluve o spolupráci označenom ako
„Spoločník I“),
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom M. C. XXXX/XX, Q. a I.. C. L.,

r.č. XXXXXX/XXXX (v Zmluve o spolupráci označenom ako „Spoločník II“), na základe ktorej sa T. L. -
Spoločník I“ zaviazal odovzdať Veriteľovi finančné prostriedky v celkovej výške 2.653.015,- Eur (slovom:
dva milióny šesťstopäťdesiattritisícpätnásť eur) ako nenávratnú investíciu. T. L. časť svojho záväzku voči
Veriteľovi do dnešného dňa neuhradil a tento záväzok preto trvá k dnešnému dňu v rozsahu 2.321.075,-Eur (ďalej len „Záväzok“ alebo „Pohľadávka“), keďže T. L. uhradil Veriteľovi iba prvú sumu vo výške
331.940,- Eur. Záložné právo bolo zapísané k prislúchajúcim nehnuteľnostiam na základe návrhu na
zápis záložného práva - Rozhodnutím Správy katastra pre W. číslo vkladu F zo dňa 30.11.2009.“ Z

oznámenia o popretí pohľadávky a výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok súd prvej
inštancie zistil, že žalovaný 1/ ako správca
a žalovaný 2/ ako veriteľ žalobcom 1/ prihlásenú pohľadávku popreli, a to čo do dôvodu poradia
jej uspokojenia a zabezpečovacieho práva. Dôvodom popretia poradia pohľadávky bolo: „V zmysle
ust. § 95 ods. 3 ZoKR ako podriadená pohľadávka sa uspokojí pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila

veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom. (v čase vzniku predmetnej pohľadávky, mal manžel
štatutárneho zástupcu úpadcu I.. T. L. kvalifikovanú účasť na základnom imaní veriteľa - spoločnosti
ECO-ENERGIA CONSULTING s. r. o., a teda spoločnosť ECO-ENERGIA CONSULTING bola v čase
vzniku prihlásenej pohľadávky z titulu Zmluvy o spolupráci spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 ods.
1 písm. e) ZoKR. V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácií spriaznenou osobou fyzickej osoby sa rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj

právnická osoba, v ktorej má fyzická alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.“ Dôvodom
popretia zabezpečovacieho práva bolo: „V zmysle ust. § 95 ods. 3 Zo KR ako podriadená pohľadávka
uspokojí pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom. (v čase
vzniku predmetnej pohľadávky, mal manžel štatutárneho zástupcu úpadcu I.. T. L. kvalifikovanú účasť
na základnom imaní veriteľa -spoločnosti ECO-ENERGIA CONSULTING s. r. o., a teda spoločnosť

ECO-ENERGIA CONSULTING bola v čase vzniku prihlásenej pohľadávky
z titulu Zmluvy o spolupráci spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. e) ZoKR.
V zmysle ust. § 9ods. 2 zák.č. 7/2005Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií spriaznenou osobou fyzickej
osoby sa rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická alebo blízka
osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. V súlade s ustanovením § 95 ods. 3 ZoKR tak isto ako

podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta
a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom, na
prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.“ Na
základe návrhu žalobcu 1/ zo dňa 25.01.2017 na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcu
z dôvodu postúpenia časti pohľadávky, ktorej určenie pravosti bolo predmetom sporu, súd prvej

inštancie uznesením č. k. 36Cbi/29/2013-131 zo dňa 07.03.2017 pripustil vstup žalobcu 2/ do konania a
uznesením č. k. 36Cbi/29/2013-155 zo dňa 04.04.2018 pripustil aj zmenu žaloby, ktorou sa žalobcovia
1/, 2/ domáhali vyššie uvedeného určenia. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z
ust.§ 206a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej
len ZoKR), ďalej vychádzal z ust. § 32 ods. 2, 9 ZoKR v znení neskorších predpisov, z ust. § 32 ods.

15, ods. 18, ods. 19 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2014, z ust. § 95 ods. 3 ZoKR v znení neskorších
predpisov, z ust. § 9 ods. 2 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011, z ust. § 9 ods. 2 ZoKR v znení
neskorších predpisov, z ust. § 196 ZoKR v znení neskorších predpisov a z ust. § 151a, § 151b ods. 1 a §
151eods.2Obč.zák.Vychádzajúczozistenéhoskutkovéhostavuapoprávnomposúdenívecisúdprvej
inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti predmetnej žaloby, keď dôvody popretia pohľadávok posúdil

ako opodstatnené. Poukázal na to, že dňa 02.09.2009 uzavrel žalobca 1/ s I.. T. L. a I.. C. L. Zmluvu
o spolupráci. Zároveň dňa 02.09.2009 uzavrel žalobca 1/ ako remitent, I.. T. L. ako vystaviteľ, T. L. ako
avalista I a úpadca EDEN, s.r.o. ako avalista II Dohodu
o vyplňovacom práve k blankozmenke. Na zabezpečenie všetkých nárokov remitenta zo záväzkového
vzťahu, vzniknutého medzi remitentom a vystaviteľom na základe Zmluvy

o spolupráci zo dňa 02.09.2009 alebo v priamej súvislosti so Zmluvou o spolupráci vystaviteľ vystavil
dňa 02.09.2009 blankozmenku. Podľa úplného výpisu úpadcu EDEN s.r.o.
z obchodného registra, jeho jediným spoločníkom a konateľom od jeho vzniku (01.04.2003) bola
T. L.. Podľa úplného výpisu žalobcu 1/ z obchodného registra, I.. T. L. bol jeho spoločníkom od
11.06.2009 do 30.09.2009. Z uvedeného nepochybne vyplynulo, že v čase uzavretia predmetnej

Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a vystavenia blankozmenky (02.09.2009) bol žalobca 1/
spriaznenou osobou úpadcu EDEN, s.r.o. v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, keďže spoločník žalobcu 1/ I.. T. L. bol v spornom čase
manželom T. L., spoločníčky a konateľky úpadcu EDEN, s.r.o. (blízka osoba podľa § 9 ods. 1 písm. d)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov)

a v spoločnosti žalobcu 1/ mal kvalifikovanú účasť (jeho obch. podiel predstavoval 50 %, výška vkladu
50 % zo základného imania spoločnosti). Súd prvej inštancie konštatoval, že
i keď blankozmenka ešte nie je zmenkou, a teda nemôže byť ani zdrojom práv a povinností účastníkov,
po jej vyplnení sa stane skutočnou zmenkou, pričom účinky premenenia blankozmenky na dokonalú(vyplnenú) zmenku nastávajú ex tunc, teda ako by už počiatku bola predmetná listina (blankozmenka)
uvedená do obehu ako dokonalá zmenka. Vzhľadom nato mal prvoinštančný súd za preukázaný vznik
žalovanej pohľadávky zo zmenky dňom 02.09.2009, a nie až vyplnením blankozmenky dňa 20.07.2012,

s tým, že ust. § 95 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
viaže definíciu spriaznenej pohľadávky na vznik pohľadávky, a nie na vznik jej zabezpečenia, teda
záložného práva, v dôsledku čoho pre posúdenie žalovanej pohľadávky ako spriaznenej pohľadávky
v tomto prípade dátum vzniku predmetného záložného práva vyhodnotil ako právne irelevantný.
Poukázal na to, že podľa ust. § 95 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sa potom žalovaná pohľadávka uspokojí
v danom konkurze ako podriadená pohľadávka, keďže patrila (a sčasti ešte stále patrí) žalobcovi 1/ ako
veriteľovi, ktorý bol po vzniku pohľadávky (od 02.09.2009 do 30.09.2009) spriaznený s úpadcom EDEN,
s.r.o.vkonkurze,pričomvkonkurzesavzmyslecitovanéhoustanovenianeprihliadanajejzabezpečenie
predmetnýmzáložnýmprávom.Konštatoval,ženakoľkomedziúpadcomažalobcom1/išloospriaznené
právnické osoby, nie je možné

v tomto spore pri posudzovaní spriaznenosti uvedených osôb aplikovať ust. § 9 ods. 2 zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré definuje spriaznenú osobu fyzickej osoby. Poukázal na to, že
k zmene ust. § 9 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii od jeho platnosti (01.01.2006)
nedošlo, a že ust. § 9 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii bolo novelizované zák. č. 348/2011 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2012 rozšíril

okruh spriaznených osôb fyzickej osoby. Zohľadnil však, že predmetné konkurzné konanie voči úpadcovi
EDEN, s.r.o. bolo začaté v roku 2012, v dôsledku čoho sa na predmetný konkurz, ako aj na spory
vyvolané, či súvisiace s konkurzom aplikuje zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom od 01.01.2012, čo vyplýva aj
z § 206a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého sa podľa predpisov účinných do 31.12.2011 dokončia iba konania začaté pred 1. januárom 2012,
ak odsek 2 neustanovuje inak. Zdôraznil, že nakoľko súčasťou konkurzu je aj právna úprava inštitútu
spriaznených osôb, potom celé konkurzné konanie začaté po 01.01.2012 sa už posudzuje podľa zák.
č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ podaním zo
dňa 14.02.2018 žalovaný 2/ zobral svoje popretie žalovanej pohľadávky späť a žalobou uplatnený nárok

v celom rozsahu uznal a zároveň navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie v zmysle § 282 CSP,
napriek týmto úkonom zo strany žalovaného 2/ neboli v spore splnené podmienky pre vydanie rozsudku
pre uznanie nároku, pretože ust. § 32 ods. 18 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2014 priznáva právo uznať popretú pohľadávku v konkurze
iba správcovi s tým, že ak ide o pohľadávku popretú veriteľom, správca ju môže uznať len so súhlasom

tohto veriteľa. Uznanie žalobou uplatneného práva zo strany žalovaného 2/ ako veriteľa teda nemá
účinky uznania popretej pohľadávky v konkurze
a procesným úkonom späťvzatia popretia pohľadávky zo strany veriteľa v incidenčnom konaní nie je
možné zasahovať do konkurzu, pričom takýto úkon v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. nevyvoláva účinky
neúčinnosti popretia pohľadávky. Prvoinštančný súd poukázal na to, že konkurzné konanie je osobitným

druhom civilného konania, ktoré upravuje ZoKR, a tiež CSP, avšak v zmysle § 196 zák. č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je základný vzťah medzi ZoKR a
CSP vzťahom subsidiarity, ktorý vychádza zo zásady lex specialis derogat lex generalis. Ďalej súd
prvej inštancie uviedol, že aj keď žalovaná pohľadávka bola žalobcovi 1/ priznaná právoplatným
rozhodnutím súdu, na základe čoho sa podľa § 32 ods. 19 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a

reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2014 v určenom rozsahu považuje za zistenú, v rámci
tzv. incidenčnej žaloby v konkurznom konaní je možné určiť oprávnenosť popretej pohľadávky aj v
tom prípade, ak táto bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Správca však môže úspešne
poprieť pohľadávku priznanú právoplatným rozhodnutím súdu len v dôsledku skutočností, ktoré
nastali po vydaní rozhodnutia. Konštatoval, že v danom prípade bol konkurz vyhlásený až po vydaní

predmetnéhozmenkovéhoplatobnéhorozkazu,pričomdôvodompopretiapohľadávkybolojejzaradenie
ako spriaznenej pohľadávky pod režim tzv. podriadených pohľadávok, a teda žalovaná pohľadávka bola
popretá z dôvodov, ktoré ust. § 32 ods. 19 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom do 31.12.2014 nevylučovalo. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255
ods.1CSPakeďžežalovaný1/,2/malivsporeplnýúspech,súdimpriznalvočižalobcom1/,2/spoločne

a nerozdielne náhradu 100 % trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniama že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvoinštančnému súdu vytýkali, že k veci
zaujal formalistický až arbitrárny prístup k právnej otázke riešenej v bode 20 svojho odôvodnenia, keď
stotožnil moment vzniku pohľadávky veriteľa (v tom čase iba žalobcu 1/) s dňom 02.09.2009. Tento názor

prvoinštančného súdu žalobcovia vyhodnotili ako nesprávny, lebo nepostihuje interpretáciu nielen § 95
ods. 3 ZoKR, ale ani ustanovení Zákona o zmenkách a šekoch. Vyjadrili presvedčenie, že v rozhodnom
čase určenom v ust. § 95 ods. 3 ZoKR, kedy ich pohľadávka vznikla, už krátkodobá spriaznenosť
konateľky úpadcu s bývalým spoločníkom žalobcu 1/ I.. T. L. už dávno pominula. Aj keď súd prvej
inštancie dôvodil, že avalista (úpadca) sa stal zmenkovým dlžníkom spätne, teda s účinkami „ex tunc“ ku

dňu vystavenia zmenky, toto nemožno akceptovať aj v tom smere, že by zároveň úpadcovi ako avalistovi
mohla v ten moment a spätne vzniknúť povinnosť bezvýhradne zaplatiť zmenkovú sumu a že by im,
žalobcom v tom momente zároveň vzniklo aj postavenie zmenkového veriteľa so všetkým zákonným
veriteľským obsahom. Pokiaľ ZoKR vo svojom ustanovení § 95 ods. 3 za rozhodný považuje moment
vzniku pohľadávky, je potrebné toto ustanovenie vykladať z pohľadu veriteľa , kedy veriteľovi vznikne
skutočné, a nielen formalizované právo reálne v súlade s objektívnym právom dosiahnuť peňažné

plnenie. Význam pohľadávky v zmysle konkurzného práva je treba posúdiť aj v kontexte s účelom a
úpravou ZoKR, kedy sa za pohľadávky považujú skutočné oprávnenia veriteľov s reálne vymáhateľným
nárokom (čiže prihlásiteľným nárokom) a nie len v imaginárnom (právne fiktívnom) zmysle ako to vyplýva
z napadnutého rozsudku, v ktorom prevládlo formalistické hľadisko zmenkového práva. Žalobcovia
poukázali na to, že v čase, dokedy zmenka nebola vyplnená, neexistovala možnosť veriteľa na základe

nevyplnenej zmenky niečo prijať, lebo pohľadávke chýbala aj určitosť jej výšky. Aj keď dodatočným
vyplnením blankozmenky v súlade s dohodnutým vyplňovacím právom sa zmenka formalizuje do stavu
perfektného abstraktného cenného papiera, účinky „ex tunc“ znamenajú, že sa na zmenku hľadí ako
na vyplnenú v celosti ku dňu jej vystavenia. Blankozmenku teda možno považovať po jej vyplnení za
zmenku so všetkými náležitosťami úplne vyplnenej platnej zmenky spätne ku dňu vystavenia, avšak

vznik zmenkovej pohľadávky z nej spätne nemožno vyvodiť, lebo pohľadávkou sa môže stať až vtedy,
ak má ten, kto je veriteľom pohľadávky, v rámci práva na plnenie uplatniť všetky čiastkové práva podľa
§ 48 a § 49 Zákona o zmenkách a šekoch. Žalobcovia zastávali názor, že ide v podstate obdobu
klasického obchodného ručenia, kedy ručenie síce vzniká vystavením ručiteľského vyhlásenia ručiteľa,
ale veriteľovi ešte nevzniká pohľadávka voči ručiteľovi. Vznik ručenia samotného a vznik pohľadávky

veriteľa voči ručiteľovi sú dve nie totožné skutočnosti a podobne to je aj v predmetnom vzťahu na
základe zmenkového práva, len s tým rozdielom, že pri avalistovi netreba žiadať primárne o plnenie
zmenečníka. Podľa názoru žalobcov teda do doplnenia zmenky veriteľ nemal právo na zmenkové
plnenieaskutočnýmvznikompohľadávkybolažtenmoment,kedyajmateriálnemoholpredložiťzmenku
zmenkovo zaviazaným osobám (teda zmenečníkovi a avalistovi- úpadcovi) na platenie. Zdôraznili,

že predsa nemôžu byť zaviazaní vystaviteľ vlastnej zmenky a ručitelia, pokiaľ voči nim nepôsobí
okolnosť úplnej zmenky a stým spojené oprávnenie remitenta na jej predloženie k plateniu. Ani veriteľ
nemôže mať pohľadávku pred časom, kedy by vôbec mohol tieto práva spojené so vznikom pohľadávky
aj účinne realizovať. Takýmto momentom bol až čas, kedy vznikla pohľadávka veriteľovi obsahovo
naplnená všetkými oprávneniami proti zmenkovo zaviazaným osobám vrátane ručiteľa (úpadcu), najmä

oprávnením predložiť ju na plnenie. Rozhodný čas pre konkurzné poradie pohľadávky preto nastal až
po jej vyplnení 20.07.2012, kedy už nejestvovala žiadna spriaznenosť podľa § 95 ods. 3 ZoKR. Záver
prvoinštančného súdu nie je v súlade s ustanoveniami zákona zmenkového a šekového a nemá oporu
ani v rozhodovacej činnosti súdov, keď napríklad v zmenkovej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 43CoZm/7/2012 súd zdôraznil, že dlžník sa stal skutočným dlžníkom zo zmenky až

momentom vyplnenia blankozmenky veriteľom v súlade so zákonom zmenkovým ašekovým a dovtedy,
kým nebola blankozmenka vyplnená nevznikli pre dlžníka a ani pre avala z nej žiadne povinnosti.
Okrem toho žalobcovia zdôraznili, že úpadca sám ani nebol stranou kauzálneho (základného) právneho
vzťahu teda pôvodnej dohody o spolupráci zo dňa 02.09.2009, ale iba z dohody o vyplňovacom práve
k blankozmenke uzavretej toho istého dňa, ktorú úpadca ako avalista blankozmenky (ručiteľ) podpísal

ešte nevyplnenú. Pohľadávka žalobcu 1/ však nevznikla voči úpadcovi už dňom 02.09.2009 podpisom
dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a z tejto prázdnej zmenky, ale vznikla oveľa neskôr, a
to až dňa 20.07.2012 vyplnením samotnej zmenky a následne uplatnením práva z nej voči úpadcovi
ako ručiteľovi. Ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR sankcionuje práve takú spriaznenosť, ktorá jestvovala v
čase vzniku prihlasovanej pohľadávky, pričom je bezvýznamná spriaznenosť, ktorá tu bola do vzniku

pohľadávky, ako je tomu v tomto prípade, keď žalovaný 1/ nesprávne dôvodil popretie pohľadávky.
Keďže kvalifikovaná účasť I.. T. L. na žalobcovi 1/ zanikla k 30.09.2009 a k jej obnoveniu nedošlo po
20.07.2012, teda po dni vzniku pohľadávky, popierací argument žalovaného 1/ nie je potom daný. Ak
žalovaný 1/ pri popretí zabezpečeného poradia odkázal iba na znenie § 95 ods. 3 prvá veta ZoKR,podľa ktorého sa pri spriaznenosti veriteľa a úpadcu na zabezpečenie zo zákona neprihliada, tak
iný dôvod popretia zabezpečenia nie je možné posudzovať. Súd je v incidenčnom konaní viazaný
popieracím prejavom správcu (žalovaného 1/), preto spornosť zostala len v spornej otázke času vzniku

pohľadávky, teda či spadá alebo nespadá do obdobia tzv. spriaznenosti osôb. Pokiaľ sa domnelá
spriaznenosť nepreukáže, zanikne popierací dôvod čo do zabezpečenia pohľadávky. Okrem vyššie
uvedených námietok žalobcovia 1/, 2/ nevzhliadli dôvod na priznanie náhrady trov konania žalovanému
2/, ktorý zaslal súdu uznávací prejav vo vzťahu k predmetu sporu, čím sa jeho postavenie sporovej
strany obrátilo a stal sa popri žalobcoch neúspešným bez nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia

preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že argumentácia žalobcov v odvolaní
nie je správna. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok má oporu v platnom práve a on sa s ním stotožňuje
a považuje ho za vecne správny.

4. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaného 1/ písomne nereagovali.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď v predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

6. Za zásadné tvrdenie žalobcov 1/, 2/ uvedené v odvolaní odvolací súd považoval ich námietku

o nesprávnej interpretácii momentu vzniku pohľadávky zo zmenky vystavenej pôvodne v podobe
blankozmenky v nadväznosti na znenie ust. § 95 ods. 3 ZoKR, na ktorej súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie. Žalobcovia 1/, 2/ zastávali názor, že moment vzniku pohľadávky za zmenky vystavenej ako
blankozmenka môže nastať až vtedy, keď je pohľadávka obsahovo naplnená všetkými oprávneniami
proti zmenkovo zaviazaným osobám, najmä oprávnením predložiť ju na plnenie, v dôsledku čoho

pohľadávka žalobcov, resp. pôvodne žalobcu 1/, nevznikla dňom 02.09.2009 vystavením prázdnej
zmenky v podobe blankozmenky, ale až jej vyplnením dňa 20.07.2012, kedy neexistovala spriaznenosť
osôb sankcionovaná ustanovením § 95 ods. 3 ZoKR.

7. Odvolací súd sa s tvrdením žalobcov 1/, 2/ prezentovaným v ich odvolaní nestotožnil, a zhodne s

prvoinštančným súdom zastáva názor, že ak účinky premeny blankozmenky na vyplnení (dokonalú)
zmenku nastávajú ex tunc, čo znamená, ako by predmetná blankozmenka bola od počiatku uvedená do
obehu ako dokonalá zmenka, potom pohľadávka zo zmenky v danom prípade vznikla dňom 02.09.2009,
a nie až vyplnením blankozmenky dňa 20.07.2012. Na zdôraznenie správnosti názoru prvoinštančného
súdu odvolací súd uvádza, že doplnením chýbajúcich údajov do blankozmenky tá stratila charakter

neúplnej listiny a stala sa riadnou zmenkou so všetkými náležitosťami vyplývajúcimi zo zák. č. 191/1950
Zb. (Zákona zmenkového a šekového). Keďže zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, sú práva a
povinnosti z nej vyplývajúce definované len samotnou zmenkovou listinou. Nakoľko predmetná zmenka
v danom prípade bola vystavená dňa 02.09.2009, potom bez ohľadu na to, že ako listina mala pôvodne
podobu blankozmenky, doplnením chýbajúcich údajov v nej sa stala riadnou zmenkou ku dňu jej

vystavenia (ex tunc), teda akoby listinou v podobe blankozmenky nikdy nebola a pohľadávka z nej
vznikla už v deň jej vystavenia (02.09.2009), a nie až dňom jej vyplnenia 20.07.2012, ako to nesprávne
vyvodzovali žalobcovia 1/, 2/.

8. Obdobný právny záver v súvislosti s posúdením momentu vzniku zmenkovej pohľadávky spätne ku

dňu vystavenia blankozmenky a potreby jej prihlásenia do reštrukturalizácie do uplynutia prihlasovacej
lehoty bez ohľadu na to, že blankozmenka bola vyplnená až po skončení reštrukturalizácie, avšak s
účinkami ex tunc ku dňu vystavenia blankozmenky, vyslovil aj Krajský súd Bratislava v rozsudku sp. zn.
3CoZm/5/2013 zo dňa 29.01.2014. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 317/2014-15
zo dňa

2. júla 2014 sťažnosť sťažovateľa proti uvedenému rozsudku odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

9. Vzhľadom na správnosť posúdenia momentu vzniku žalovanej pohľadávky z predmetnej zmenky
dňom 02.09.2009 súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že s poukazom na ust. §95 ods. 3 ZoKR v znení neskorších predpisov sa pohľadávka žalobcov 1/, 2/ uspokojí v konkurze ako
podriadená pohľadávka, lebo patrila (a čiastočne stále patrí) žalobcovi 1/ ako veriteľovi, ktorý bol v čase
vzniku pohľadávky, teda v období od 02.09.2009 do 30.09.2009 spriaznený s úpadcom, s tým, že na

jej zabezpečenie predmetným záložným právom v konkurze sa neprihliada.

10.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutieodôvodnilvsúladespožiadavkami§220ods.2CSPaodvolací
súd sa týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane
výroku o povinnosti žalobcov 1/, 2/ nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania v rozsahu 100 % a to
vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/, 2/ v predmetnom spore.

12. O nároku žalovaných 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovaní, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešní, majú

proti žalobcom 1/, 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).