Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202805
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6715202805.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobkyne A. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v F., F. 5, proti žalovanej: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom v
Žiline, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36403008, o vylúčenie sumy 818,46 € z exekúcie vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom pod sp. zn. Ex 1224/2007, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/95/2015-58 z 20. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Zb., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vylúčil z
exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 1224/2007 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom so sídlom
Exekútorského úradu v Lučenci (ďalej aj „súdny exekútor“) peňažné prostriedky v sume 818, 46 €
patriace do vlastníctva žalobkyne, zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súdny exekútor JUDr.
Marián Jurina viedol predmetnú exekúciu za účelom vymoženia pohľadávky oprávnenej (v tomto konaní

žalovanej), ktorá jej bola proti v návrhu na vykonanie exekúcie označenému povinnému U. V. priznaná
exekučným titulom vydaným Okresným súdom Zvolen - Platobným rozkazom č. k. 8Ro/35/2006-13 zo
dňa 19. 5. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 6. 2006 a ktorá bola v konečnom dôsledku spolu
s príslušenstvom vyčíslená v sume 818,46 €. V priebehu exekučného konania povinný U. V. dňa XX.
XX. XXXX zomrel; jeho jedinným dedičom sa stal brat - R. V., ktorý podľa Osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 20D/175/2010 zo dňa 24. 1. 2011 nadobudol po poručiteľovi U. V. dedičstvo v čistej hodnote 9 460 €
bez toho, aby boli predmetom dedičstva akékoľvek dlhy poručiteľa U. V.. R. V. v priebehu exekučného

konania tiež zomrel (19. 3. 2012); jeho dedičia podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/262/2012 zo
dňa 19. 9. 2012 uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej sa dedičkou celého majetku
nebohého R. X.X Na stala A. V., t. j. žalobkyňa, ktorá žiadne dlhy súvisiace s pohľadávkou žalovanej
vymáhanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom v exekúcii vedenej pod sp. zn. Ex 1224/2007
nezdedila.

1.1 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že exekúcia vedená pod sp. zn. Ex

1224/2007 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom bolo ukončená vymožením pohľadávky
oprávnenej (v tomto konaní žalovanej) dňa 20. 11. 2014 odpísaním z účtu žalobkyne, vedeného v
M. banke, a. s.; následne dňa 15. 12. 2014 súdny exekútor v zmysle v tom čase platnej a účinnej
právnej úpravy (§ 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku) vrátil okresnému súdu poverenie navykonanie exekúcie, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky oprávnenej, jej
príslušenstva a trov exekúcie. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej
uviedol, že nakoľko v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia už bola exekúcia vymožením pohľadávky

oprávnenej a jej príslušenstva ukončená, s prihliadnutím k zásade, že navrátenie do predošlého stavu
je v exekučnom konaní vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku), bol nútený žalobu zamietnuť; zároveň
však uviedol, že náprava prípadných nezákonných rozhodnutí alebo postupov súdneho exekútora môže
byť dosiahnutá za použitia iných prostriedkov nápravy poškodených práv žalobkyne, a to napr. vo forme
náhrady škody; obnovenie do pôvodného stavu však neprichádza do úvahy.

2. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobkyňa odvolala. V odvolaní uviedla, že podáva
odvolanie v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), d), f) zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), t. j. súdu prvej inštancie vytkla, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie

okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že v exekučnom
konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom pod spisovou značkou Ex 1224/2007
došlo k závažným pochybeniam súdneho exekútora, v dôsledku ktorých jej bola spôsobená ujma
na jej právach (nebola ustálená zmena účastníkov exekučného konania podľa 37 ods. 3 Exekučného
poriadku, súd nerozhodol o jej návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti zo dňa 18.

11. 2014, súdny exekútor siahol na jej majetok, hoci nebola osobou povinnou v exekučnom konaní),
čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní o jej žalobe nezohľadnil. Žalobkyňa okresnému súdu v odvolaní
ďalej vytkla, že sa dostatočným spôsobom nezaoberal s jej tvrdeniami a dôkazmi predloženými v
konaní, v dôsledku čoho neustálil riadne skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil.
Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 5/2008 zo dňa 14.

10. 2008 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 20/08 z 23. 4. 2008, z
ktorých odôvodnenia odcitovala: „zásada, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku) znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka
konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté. Uvedená zásada však nevylučuje,
aby za podmienok stanovených zákonom došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní

s cieľom napraviť nesprávnosť týchto rozhodnutí“ (sp. zn. 5 M Cdo 5/2008) a „ ak všeobecný súd
dostatočnenepreskúmalanenapravilvexekučnejveciprotiprávnekonanieexekútora,ktorýkonalnielen
v rozpore s Exekučným poriadkom, ale aj s Občianskym zákonníkom, tak i jeho postup možno označiť
za nezákonný a neústavný“ (sp. zn. III. ÚS 20/08). Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.Vovyjadreníkodvolaniužalobkynežalovanáuviedla,žepovažujeodvolaniežalobkynezanedôvodné.
Poukázala pritom na ustanovenie § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku a na ustanovenie § 61
Exekučného poriadku (v znení platnom a účinnom v čase predmetnej exekúcie). Uviedla, že exekučné
konanie bolo ukončené dňa 20. 11. 2014 a to vymožením pohľadávky oprávnenej (v tomto konaní

žalovanej). Následne dňa 15. 12. 2014 vrátil súdny exekútor exekučnému súdu poverenie na vykonanie
exekúcie. Žaloba bola podaná až po ukončení exekučného konania, teda oneskorene. Navrhla, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku - ďalej

aj „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP (a contrario) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil.

5. V danom prípade bolo odvolanie podané za účinnosti zákona. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho

poriadku. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., ktorý nadobudol
účinnosť 1. 7. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

6. Z obsahu žaloby podanej žalobkyňou vyplýva, že predmetom sporu je vylúčenie peňažných
prostriedkov vo výške 818,46 € (patriacich pred odpísaním z účtu žalobkyne do vlastníctva žalobkyne)
z exekúcie, ktorá bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom so sídlom Exekútorského
úradu v Lučenci pod sp. zn. Ex 1224/2007. Podstatou skutkových tvrdení žalobkyne obsiahnutýchv žalobe bolo jej tvrdenie, že jej manžel R. V. nezdedil po poručiteľovi U. V. (povinnom označenom
v exekučnom titule a v návrhu na vykonanie exekúcie) žiadne dlhy, ktoré by mohli byť predmetom
dedičstvaateda,žepohľadávka žalovanejnemala byťuspokojenázpeňažnýchprostriedkovžalobkyne

(ktorá je dedičkou R. V., ktorý tiež v priebehu exekúcie zomrel a po ktorom žalobkyňa nezdedila žiadne
dlhy súvisiace s vymoženou pohľadávkou žalobkyne), pretože tieto peňažné prostriedky predstavujú
majetok inej osoby ako osoby povinnej v exekučnom konaní, z ktorého majetku nemôže byť oprávnená
v exekučnom konaní uspokojená. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v čase
podania žaloby o vylúčenie vyššie uvedenej sumy (818, 46 €) z exekúcie vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Mariánom Jurinom pod sp. zn. Ex 1224/2007 bola už pohľadávka oprávnenej uspokojená, pričom
došlo tiež k vráteniu poverenia na vykonanie exekúcie zo strany súdneho exekútora okresnému súdu
a teda exekúcia bola už v čase podania žaloby v zmysle v tom čase platného a účinného Exekučného
poriadku ukončená, preto s prihliadnutím k zásade vyjadrenej v ustanovení § 61 Exekučného poriadku
nie je navrátenie do predošlého stavu možné a to v danom prípade ani prostredníctvom žaloby podanej v
zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože táto žaloba bola podaná potom, čo došlo vymožením

pohľadávky oprávnenej k ukončeniu exekúcie, preto žalobu zamietol.

7. Žalobkyňa s takýmto záverom okresného súdu nesúhlasila, preto proti rozhodnutiu okresného súdu,
ktoré z neho vychádzalo podala odvolanie, kde tak ako bolo vyššie uvedené namietala, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že okresný súd neúplne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska uvedených odvolacích námietok
žalobkyne dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne sú neopodstatnené a to z

nasledovných dôvodov:

9. Žalobkyňa v odvolaní nekonkretizovala namietanú inú vadu konania (§ 205 ods. 2 písm. b) OSP), z
kontextu odvolania však vyplýva, že namietala nepresvedčivosť odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia, keďže v odvolaní uviedla, že z tam uvedených dôvodov nemôže akceptovať odôvodnenie

odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu (tretia strana odvolania, predposledný odsek zdola).
Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu
odvolací súd uvádza, že zodpovedá požiadavkám odôvodnenia súdneho rozhodnutia uvedeným v čase
vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia platnom a účinnom ustanovení § 157 ods. 2 OSP, pretože
okresný súd v ňom reaguje na všetky relevantné skutkové a právne otázky, ktoré majú pre rozhodnutie

vovecipodstatnývýznam.Odôvodnenieodvolanímnapadnutéhorozhodnutiaokresnéhosúduobsahuje
presvedčivé argumenty, z ktorých súd pri svojich záveroch vychádzal, pričom jasne a zreteľne vysvetľuje
z akých dôvodov žalobu zamietol, preto ho nemožno považovať za nepresvedčivé, ani za arbitrárne,
či svojvoľné.

10. Žalobkyňa v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkla, že sa nedostatočným spôsobom zaoberal s
jej skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v žalobe a produkovanými v priebehu konania pred okresným
súdom, pričom nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho neúplne zistil skutkový stav veci a
následne vec nesprávne právne posúdil. Poukázala pritom na nesprávny postup súdneho exekútora
JUDr. Mariána Jurinu pri uskutočňovaní exekúcie sp. zn. Ex 1224/2007, s ktorým sa okresný súd podľa

jej názoru dostatočným spôsobom nevysporiadal; aké konkrétne ňou navrhované dôkazy okresný súd
nevykonal, v odvolaní neuviedla.

11. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu a konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo z hľadiska uvedenej odvolacej námietky žalobkyne odvolací súd uvádza, že uvedená

odvolacia námietka žalobkyne je neopodstatnená. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom na
okresnom súde dňa 20. 10. 2015 vyplýva, že žalobkyňa po poučení v zmysle § 120 ods. 4 OSP
uviedla, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Okresný súd sa oboznámil okrem dôkazov
predložených žalobkyňou aj s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn.
11Er/4395/2007, ktorý si vyžiadal. Z obsahu odôvodnenia jeho rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by sa s

namietaným postupom súdneho exekútora stotožňoval, len vzhľadom ku skutočnosti, že v čase podania
vylučovacej žaloby podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku bola už exekúcia podľa v tom čase platných
a účinných ustanovení Exekučného poriadku ukončená (pohľadávka žalovanej bola uspokojená, v
dôsledku čoho súdny exekútor odovzdal súdu poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia§ 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku), považoval v konaní o žalobe podanej podľa § 55 ods.
1 Exekučného poriadku správne za nemožné navrátenie do predošlého stavu dodatočnou reparáciou
postupu súdneho exekútora, pričom poukázal na to, že vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutkové

okolnosti nie je v danom prípade podanie žaloby v zmysle § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vhodným
prostriedkom právnej ochrany žalobkyne a zároveň naznačil, že takýmto vhodným prostriedkom by
mohla byť napr. za splnenia zákonných predpokladov žaloba, predmetom ktorej by bol nárok na náhradu
škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora.

12. Pokiaľ ide o žalobkyňou namietané nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o
opodstatnenosti žaloby. Právne posúdenie možno považovať za nesprávne ak sa súd dopustil omylu
pri tejto činnosti, t. j. posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný
súd posudzoval žalobu z hľadiska ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom zobral do
úvahy aj ustanovenie § 61 Exekučného poriadku a ustanovenie § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu však konštatoval, že vzhľadom k tomu, že pohľadávka

oprávnenej už v čase žaloby bola uspokojená a v dôsledku jej vymoženia spolu s príslušenstvom
a trovami exekúcie sa exekúcia skončila, už nemožno žalobu považovať za opodstatnenú, pričom
prichádzajú do úvahy iné prostriedky nápravy súdnym exekútorom poškodených práv žalobkyne.
Takýto záver okresného súdu nemožno považovať za rozporný s právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) obsiahnutým v jeho rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo

5/2008 zo dňa 14. 10. 2008, na ktoré v odvolaní poukázala žalobkyňa, z obsahu ktorého vyplýva,
že „uvedené ustanovenie (§ 61 Exekučného poriadku) vyjadruje zásadu, že právne pomery niekoho
iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté. Nemožno však z neho
vyvodiť, že by za podmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávností
rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní, týkajúcich sa výlučne účastníkov exekučného konania“.

Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu vychádza z iných skutkových a právnych dôvodov, aj keď
sa v ňom tiež rieši otázka aplikácie ustanovenia § 61 Exekučného poriadku, avšak v inom kontexte
skutkových a právnych okolností, vyplývajúcich z konkrétneho prípadu. Z jeho záverov je však zrejmé,
že (tak ako to konštatoval aj v tomto konaní okresný súd) za istých okolností možno prelomiť zásadu
vyjadrenú v ustanoví § 61 Exekučného poriadku a dosiahnuť nápravu nesprávnych a nezákonných

postupov súdneho exekútora v exekučnom konaní - musí byť však za týmto účelom zvolený správny
prostriedok nápravy. V tomto prípade však žaloba podaná podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného
poriadku takýmto vhodne zvoleným prostriedkom nápravy nie je, pretože bola podaná potom čo už
exekúcia bola ukončená, a ako taká nebola spôsobilá prelomiť zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61
Exekučného poriadku, čo však neznamená, že náprava poškodených práv žalobkyne nemôže byť

za splnenia zákonom vyžadovaných predpokladov dosiahnutá iným spôsobom. Rovnako odvolaním
napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je v rozpore so závermi Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyjadrenými v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 20/08 zo dňa 23. 4. 2008. Citovaný nález ústavného
súdu súvisí s rozhodnutím exekučného súdu vydaným v exekučnom konaní (uznesenie o schválení
príklepu), kde záložný veriteľ neudelil súhlas s dražbou predmetu zálohu v exekučnom konaní, a teda

opäť, tak ako vyššie uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu, vychádza aj uvedený nález ústavného
súdu z iných skutkových a právnych okolností, preto z neho žalobkyňou v odvolaní citovaná časť má
vo vzťahu k právnym záverom okresného súdu v tomto konaní len všeobecný charakter, pričom z nej
(citovanej časti) vyplývajúci záver, že nezákonný postup súdneho exekútora, (ktorý spočíval v prípade
uvedenom v citovanom náleze v zriadení exekučného záložného práva) by mal byť vždy nejakým

vhodným spôsobom napravený (či už pokiaľ je to možné v exekučnom konaní alebo podaním žaloby
v rámci riadneho civilného konania), nemožno v žiadnom prípade (tak ako už bolo vyššie vysvetlené
v kontexte s citovaným rozhodnutím najvyššieho súdu) považovať názor ústavného súdu vyjadrený v
citovanom náleze za odvolaním napadnutým rozhodnutím obídený.

14. Pri správnej interpretácii uvedených rozhodnutí (najvyššieho a ústavného súdu) je teda zrejmé,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu nemožno považovať sa rozporné so závermi
v nich prezentovanými, a to len preto, že okresný súd žalobu zamietol. Podstatné sú dôvody vedúceokresný súd v danom konkrétnom prípade k zamietnutiu žaloby, ktoré okresný súd jasne a zrozumiteľne
v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil.

15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu
ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom

konaní úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).