Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815207160
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5815207160.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Ul. Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, zastúpená:
JUDr. Anna Ščurová, právnička VšZP, a.s. pobočka Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslavova 26, 010 01
Žilina, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XX, XXX XX N. E., za
účasti intervenienta na strane žalovaného: ALIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Radlinského
1735, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 2.896,49 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného a odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.

10C/423/2015-129 zo dňa 14.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu (100%).

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 2.869,49 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.869,49 Eur od 01.12.2014
do zaplatenia a to všetko do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobcovi
priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 31.12.2015 žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť mu sumu 2.869,49 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 01.12.2004
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil v podstate

uplatnením si svojho regresného nároku. Poukázal na to, že dňa 01.07.2007 žalovaný ako vodič
osobného motorového vozidla EČ: TS-723-AF spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zraneniu
poistenky žalobcu I. S.. Žalobca si v zmysle (aj v čase podania žaloby platného ustanovenia) § 42 ods.
4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej
len „zákon č. 577/2004 Z. z.“) uplatnil svoje právo na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti vo
výške 20.347,44 Eur voči žalovanému a tiež voči poisťovni Alianz Poisťovňa, a.s.. Alianz Poisťovňa,

a.s. zo sumy reálne vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti 20.347,44 Eur uhradila žalobcovi
čiastku zníženú o sumu 4.069,49 Eur, čo je o 20% menej dôvodiac spoluvinou poškodenej poistenky
I. S. a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/16/2009 zo dňa
24.03.2009 bol žalovaný uznaný vinným v celom rozsahu, jeho zodpovednosť nebola obmedzená. Spoukazom na ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. a s poukázaním na vyššie uvedené
rozhodnutie Okresného súdu Námestovo žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi
sumou nákladov zdravotnej starostlivosti skutočne vynaložených na liečenie I. S. a sumou poukázanou

poisťovňou Alianz, t.j. na zaplatenie čiastky 4.069,49 Eur. Žalovaný svoj záväzok uznal a zaviazal
sa splácať ho v mesačných splátkach po 50 Eur. Žalovaný v splátkach poukazovaných v období od
mesiaca jún 2010 do mesiaca júl 2012 vrátane uhradil 1.200 Eur. Následne prestal splátky poukazovať
a naopak, požadoval vrátenie už zaplatenej sumy 1.200 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia tvrdiac,
že za poškodenie zdravia nesie zodpovednosť sama poškodená poistenka. Svoj údajný nárok uplatnil

súdnou cestou na Okresnom súde v Námestove, č. k. 8C/104/2012. V predmetnom konaní bol však
návrh žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnutý. Žalobca preto opätovne vyzval
žalovaného, aby pokračoval v splácaní zostatku dlhu, pričom nezaplatený dlh je vo výške 2.869,49
Eur, avšak bezvýsledne, žalovaný je do dňa podania tohto návrhu nečinný. V predmetnej veci okresný
súd rozhodol v skrátenom konaní a vydal platobný rozkaz, č. k. 10C/423/2015-17, ktorý však bol v
dôsledku podania odporu žalovaným ex lege zrušený. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil

nasledovný skutkový stav. Dňa 01.07.2007 v čase okolo 00:20 hod, viedol žalovaný po ceste č. II/520
na ul. SNP v meste Trstená, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Favorit 135 LUX, EČ: TS 723 AF, v
smere od obce Liesek na mesto Tvrdošín, po požití alkoholu, ktorého mal najmenej 1, 31 mg/l alkoholu
v dychu, neprimeranou rýchlosťou v intervale 79,0 km/h + - 4 km/h, stavu a povahe vozovky, ktorá
bola mokrá v dôsledku čoho vedenie vozidla nezvládol, dostal s ním šmyk, následkom čoho narazil do

betónového obrubníka po pravej strane cesty a následne narazil do stĺpa pouličného osvetlenia, kde
pri uvedenom utrpeli spolujazdci vo vozidle nasledovné zranenia: poškodená I. S., nar. XX.XX.XXXX
zlomeninu tvárových kostí vpravo a vľavo, subdurálny hematóm v spánkovej a temennej časti lebečnej
dutiny vpravo, zlomeninu čelovej kosti, pohmoždenie mozgu s krvácaním do mozgovej hmoty, zlomeninu
ramennej kosti vľavo, zlomeninu kosti ľavého predlaktia, zlomeninu kosti skalnej vpravo, pohmoždenie

pravého hrudníka s aspiráciou krvi do pľúc, viacpočetné rany na tvári, vyrazený pravý horný rezák
a rany na chrbte pravej ruky, kde v dôsledku týchto zranení jej práceneschopnosť a obmedzenie v
obvyklom spôsobe života stále trvá pripútaním na lôžko, poškodená V. A., nar. XX.XX.XXXX utrpela
zlomeninu lonovej kosti vľavo, zlomeninu acetabula vpavo, zlomeninu stropu pravej očnice s posunom
úlomku, otras mozgu ľahkého stupňa, tržnú ranu v oblasti horného oblúka pravej očnice a viacpočetné

rezné rany na ľavej strane hrudníka, kde uvedené zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní
minimálne 4 mesiace, poškodený Z. H., nar. XX.XX.XXXX utrpel drobnú tržnú ranu vo vlasovej časti
hlavy a ľahké pohmoždenie v oblasti pravého bedra, kde uvedené zranenia ho neobmedzili v obvyklom
spôsobe života, a Mesto Trstená poškodením stĺpu pouličného osvetlenia škodu vo výške 330,60
Eur, za čo bol žalovaný v tzv. dohodovacom konaní rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č. k.

6T/16/2009-238 z 24.03.2009 právoplatne uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu pre výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Taktiež mu bol uložený aj trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu po dobu 4 rokov. Zároveň súd týmto trestným rozsudkom
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodených: Mesto Trstená a I. S. s nárokom na
náhradu škody na občiansko-súdne konanie. V súvislosti so zraneniami, ktoré pri dopravnej nehode dňa
01.07.2007 utrpela poškodená I. S., uhradil žalobca poskytovateľom zdravotnej starostlivosti celkovo
sumu 20.347,44 Eur. Vo vzťahu k námietke intervenienta týkajúcej sa preukázania výšky uplatneného

nároku okresný súd podotkol, že je neopodstatnená, a to nielen z dôvodu, že intervenient túto výšku
nákladov vynaložených za zdravotnú starostlivosť poškodenej nespochybňoval pri čiastočnej náhrade
týchto nákladov, ale najmä preto, že žalobca v priebehu konania predložil kompletnú špecifikáciu
zdravotníckych výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok poskytnutých a vydaných I. S. v súvislosti
s jej zranením pri predmetnej dopravnej nehode. Žalobca 09.06.2009 adresoval žalovanému výzvu na

zaplatenie zvyšnej intervenientom neuhradenej sumy vo výške 4.069,49 Eur. Dňa 04.05.2010 žalovaný
ako dlžník uznal, že má voči žalobcovi ako veriteľovi dlh vo výške 4.069,49 Eur (spočívajúci v náhrade
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť) a zároveň uzatvorili dohodu o splátkach tohto dlhu, ktorý
sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach - 81 mesiacov po 50 Eur (spolu 4.050
Eur) a 1 mesiac 19,49 Eur, počnúc mesiacom jún 2010. Na základe dohody žalovaný žalobcovi uhradil

sumu 1.200 Eur. Následne v roku 2012 žalovaný inicioval súdne konanie, v ktorom sa voči žalobcovi
(v tamtom konaní v pozícii žalovaného) domáhal vydania tejto sumy 1.200 Eur ako bezdôvodného
obohatenia dôvodiac tým, že v dôsledku spoluviny poškodenej uhradil túto čiastku žalovanému (v
tomto konaní žalobcovi) bez právneho dôvodu. Okresný súd rozsudkom, č. k. 8C/104/2012-107 z11.03.2013, žalobe žalovaného vyhovel a žalobcovi (v tamtom konaní žalovanému) uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi čiastku 1.200 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto sumy od 28.07.2012
do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň aj povinnosť nahradiť

protistrane trovy konania. Na základe odvolania žalovaného (v tom konaní žalobcu) Krajský súd v
Žiline rozsudkom, č. k. 6Co/386/2013-127 z 26.02.2014, rozsudok Okresného súdu Námestovo, č. k.
8C/104/2012-107 z 11.03.2013, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 1.200
Eursúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneztejtosumyod28.07.2012dozaplateniavlehote3dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietol. V súdenej veci ide celkovo o sumu

20.347,44 Eur, ktorú výšku žalovaný ani intervenient žiadnym relevantným spôsobom nerozporoval (ani
z hľadiska časového rozsahu a konkrétnych foriem poskytnutej zdravotnej starostlivosti). Okresný súd
za významné považoval len to, či došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby - žalovaného
bez potreby zisťovania miery zavinenia poškodenej osoby. Čo sa týka zohľadňovania a zisťovania
miery zodpovednosti poškodenej I. S. v konaní o náhrade na stratu na zárobku vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 2C/87/2010 okresný súd poukázal na to, že nárok na náhradu za stratu na zárobku

je upravený priamo v Občianskom zákonníku v časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu, z ktorého
dôvodu bol súd povinný aplikovať ustanovenie o zavinení poškodeného (spoluúčasť poškodeného) v
zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Ide o rozdielny nárok, ktorý so súdenou vecou nemá priamy
súvis. Predmetom aktuálneho konania bol iba vzťah poskytovateľa verejného zdravotného poistenia voči
tretej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania podmieňujúceho nutnosť poskytnutia zdravotnej

starostlivosti poistencovi žalobcu. Vychádzajúc z vysloveného právneho záveru oprávnenie žalobcu
požadovať od žalovaného náhradu rozdielu medzi hodnotou poskytnutej zdravotnej starostlivosti a
medzi sumou, ktorú za žalovaného uhradila poisťovňa (intervenient na strane žalovaného) z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a časť ktorej
(1.200 Eur) dobrovoľne uhradil samotný žalovaný na základe uznania dlhu a dohody o jeho splátkach

uzavretej so žalobcom. V konkrétnostiach súdenej veci ide o sumu/rozdiel 2.869,49 Eur. Okresný
súd konštatoval, že nárok na doplatenie rozdielu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť
poistenky žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom
na omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, ktorého výška k prvému dňu omeškania s plnením

dlhu k 01.12.2014 predstavovala zákonný ročný úrok v občianskoprávnych vzťahoch z omeškania
vo výške 5,05%. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania od 01.12.2014, nakoľko výzvou
na platenie preukázateľne doručenou žalovanému 12.11.2014 žiadal o úhradu zostatku nákladov
zdravotnej starostlivosti do 30.11.2014, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na úroky z
omeškania od ním požadovaného dňa. Na splnenie uloženej povinnosti súd žalovanému poskytol dlhšiu

paričnú lehotu, a to až 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (a nie lehotu 3 dni ako bežne určuje
v ostatných prípadoch). O trovách konania rozhodol súd (§ 262 ods. 1 CSP) podľa § 255 ods. 1 CSP,
pričom, vychádzal z toho, že žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu v
tomto rozsahu priznal aj nárok na náhradu trov konania na nahradenie ktorých zaviazal žalovaného.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
uvádza, že je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Uvedený dôvod odvolania zakladá na tom, že rozsudkom Okresného
súdu Námestovo, sp. zn. 2C/87/2010-113 zo dňa 30.01.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Žilina, č. k. 9Co/132/2013-138 z 30.05.2013 bola miera zodpovednosti I. S. v danom prípade ustálená

vo výške 55% tak, že 50% za vedomosť, že vodič je pod vplyvom alkoholu a napriek tomu si poškodená
sadla k nemu do motorového vozidla, a 5% za porušenie povinnosti pripútať sa bezpečnostným pásom
v idúcom motorovom vozidle. Z tohto dôvodu má za to, že aj v prípade regresného nároku je potrebné
zisťovanie miery zavinenia samotnej poškodenej. Žalovaný si myslí, že tak ako v prípade náhrady
škody, aj v tomto prípade má súd skúmať jeho mieru zavinenia, ktorou prispel k následku poškodenej

ako aj miery zavinenia osobe, ktorej bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Z tohto dôvodu sa mu
javí neprimeraná žalovaná suma, na ktorú ho súd zaviazal. Žalobca tak uhradil poškodenej náklady
zdravotnej starostlivosti, pričom táto jej bola vynaložená aj v dôsledku jej spoluzavinenia, pričom
žalobca požaduje len od žalovaného, aby uvedenú sumu uhradil. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. V zákonnej lehote podal odvolanie aj intervenient. Odvolanie podáva proti obidvom výrokom. V
podanom odvolaní tvrdí, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s námietkou
intervenienta prezentovanou v jeho vyjadreniach, v zmysle ktorej nárok na náhradu nákladov zaposkytnutú zdravotnú starostlivosť má zdravotná poisťovňa len v rozsahu, v akom sa tretia osoba
podieľala svojím protiprávnym konaním na vzniku škody. Tretia osoba (žalovaný) má povinnosť nahradiť
žalobcovi náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť len v takom rozsahu, v akom je jeho zavinené

protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Na náhradu dávok,
ktoré boli poskytnuté žalobcom, avšak ich vznik nebol zapríčinený konaním tretej osoby v zmysle ust.
§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z., žalobca nárok nemá, pretože s takouto skutočnosťou
zákon vznik nároku voči tretím osobám nespája. Aj keď aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka
o spoluvine poškodeného podľa názoru okresného súdu je vylúčená, konanie samotnej poistenkyne I.

S. predstavuje významnú okolnosť majúcu vplyv na vznik poškodenia jej vlastného zdravia, pričom táto
okolnosť sama (aj bez použitia ustanovení Občianskeho zákonníka) spôsobuje zníženie výšky nároku
na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalobcu voči tretej osobe podľa ust § 42
ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.. Porušenie povinností poistenkyňou žalobcu, I. S. jednoznačne
vyplýva z trestného konania vedeného na OS Námestovo, sp. zn. 6T/16/2009, ako aj z rozsudku OS
Námestovo, sp. zn. 2C/87/2010 a nadväzujúceho rozsudku KS Žilina, sp. zn. 9Co/132/2013. Poškodená

I. S. v čase pred dopravnou nehodou spolu so žalovaným a ďalšími účastníkmi nehody konzumovala
alkoholické nápoje. Poškodená si sadla do motorového vozidla, ktoré viedol žalovaný, napriek tomu,
že mala vedomosť o tom, že pred jazdou požil alkoholické nápoje, čím sa sama vystavila vysokému
riziku vzniku škody na svojom zdraví. Poškodená sa zároveň nepripútala bezpečnostným pásom, čo
malo za následok jej vymrštenie z motorového vozidla. Okresný súd Námestovo v predmetnom konaní

rozhodol o tom, že poškodená I. S. sa podieľala na vzniku škody na jej zdraví v rozsahu 55%. Vedľajší
účastník na strane žalovaného opätovne dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
2 Cdo/91/2003, v zmysle ktorého tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté dávky Sociálnej
poisťovni len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie v príčinnej súvislosti s
poskytnutými dávkami, na ktoré poistencovi vznikol nárok v dôsledku jej konania. V zmysle citovaného

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj nárok Sociálnej poisťovne je jej samostatným regresným nárokom;
vovzťahukustanoveniamObčianskehozákonníkaonáhradeškodymátátoúpravapovahušpeciálneho
ustanovenia. Keďže vznik škody na zdraví poistenkyne žalobcu, I. S. nebol spôsobený výlučne a len
zavinenýmprotiprávnymkonanímžalovaného,alepodieľalasanaňomajinávýznamnáokolnosť,ktorou
bolo konanie samotnej poistenkyne žalobcu (konštatované v rozsudku okresného aj krajského súdu),

ktorá významným spôsobom porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť aplikujúc ust. § 42 ods. 4 písm.
a) zákona č. 577/2004 Z. z. nie je daný nárok na náhradu všetkých nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť. Vzhľadom k tomu, že intervenient už zaplatil za žalovaného žalobcovi sumu 16 277,95
Eur a následne žalovaný zaplatil sumu 1 200 Eur, čo spolu predstavuje 85,99% všetkých nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosti pričom výška plnenia zohľadňuje tak zavinené protiprávne konanie

žalovaného ako aj protiprávne konanie poistenkyne žalobcu, žiada intervenient na strane žalovaného,
aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil, a to tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok
okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie prejednanie veci.

4. Po zaslaní odvolaní straním konania sa žalovaný vyjadril, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s

odvolaním intervenienta a intervenient sa v plnom rozsahu stotožňuje s odvolaním žalovaného.

5. K podaným odvolaniam sa žalobca vyjadril nasledovne. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 10C/423/2015 zo dňa 02.05.2017 nakoľko bol
vydaný na základe objektívne a dostatočne zisteného skutkového stavu, jeho správneho vecného i

právneho posúdenia ako aj s jeho vecnými a právnymi dôvodmi. Žalobca naďalej tvrdí, že tieto náklady
mu patria v plnej výške bez zohľadňovania prípadného zavinenia zo strany poškodenej a v danom
prípade nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody ako to požaduje
žalovaný aj intervenient. V danom prípade je nutné skúmať iba to, či došlo k zavinenému protiprávnemu
konaniu tretej osoby voči poistencovi žalobcu, miera zavinenia poškodeného sa nezisťuje. Ustanovenie

§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov je kogentným
ustanovením, ktoré patrí do oblasti verejného práva a to na základe realizácie záujmu štátu na ochranu
zdravia ľudí podľa Ústavy SR, čo znamená, že právo nepripúšťa jeho modifikáciu a toto ustanovenie
nemožno zamieňať s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka, pretože postavenie subjektov a
predmet právneho vzťahu v obidvoch prípadoch je úplne odlišný. Zdravotná poisťovňa v tomto prípade

ako žalobca nevymáha škodu, ale vymáha náklady zdravotnej starostlivosti, ktoré boli poskytnuté v
súvislosti s porušením iných právnych predpisov a tým boli pri uplatňovaní princípu solidarity ukrátení
iní príjemcovia zdravotnej starostlivosti, nakoľko zdravotné poistenie je verejné a tieto platby je povinný
poukazovať každý účastník právneho vzťahu. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby Krajský súd vŽiline v celom rozsahu potvrdil rozsudok OS Námestovo, sp. zn. 10C/423/2015 zo dňa 14.06.2018 ako
vecne a právne správny vrátane výroku o trovách konania.

6. Intervenient na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nakoľko žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol nijaké
nové skutočnosti, intervenient poukazuje a odvoláva sa v celom rozsahu na svoje odvolanie zo dňa
25.07.2018. Intervenient predovšetkým poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. Zn,
8Co/109/2017 zo dňa 28.12.2017, pričom má za to, že v zmysle Čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Intervenient s vyjadrením žalovaného sa stotožňuje
v celom rozsahu. Intervenient na strane žalovaného žiada, aby krajský súd rozsudok okresného súdu
zmenil, a to tak, že žalobu zamietne.

7. Žalovaný s dôvodmi a právnym posúdením žalobcu v jeho vyjadrení nesúhlasí. Dôvody uviedol vo
svojom odvolaní podanom na Okresný súd 27.07.2018 a vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta zo dňa

18.09.2018. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi a skutkovými tvrdeniami intervenienta.
Navrhuje, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a to tak, že žalobu zamietne alebo aby
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie vo veci.

8. Žalobca v ďalšom podaní konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s citovaným rozsudkom

Okresného súdu Námestovo a žiada, aby Krajský súd v Žiline citované rozhodnutie potvrdil.

9. Intervenient v ďalšom svojom podaní súdu oznámil, že mu bolo doručené dňa 19.11.2018 vyjadrenie
žalovaného, s ktorým intervenient súhlasí a taktiež dňa 19.11.2018 bolo intervenientovi doručené
vyjadrenie žalobcu, s ktorým intervenient v celom rozsahu nesúhlasí a žiada krajský súd, aby rozsudok

okresného súdu zmenil, a to tak, že žalobu zamietne.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil.

11. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

15. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k vecisamotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval

odvolateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné,
neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

16. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (obdobne

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 4/2009).
18. V danom prípade žalobca požadoval od žalovaného náhradu rozdielu medzi hodnotou poskytnutej
zdravotnej starostlivosti a medzi sumou, ktorú za žalovaného uhradila poisťovňa (intervenient na
strane žalovaného) z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a časť ktorej (1.200 Eur) dobrovoľne uhradil samotný žalovaný na základe uznania

dlhu a dohody o jeho splátkach uzavretej so žalobcom. Jedná sa o sumu 2.869,49 Eur. Okresný súd
konštatoval,ženároknadoplatenierozdielunákladovvynaloženýchnazdravotnústarostlivosťpoistenky
žalobcu je v celom rozsahu dôvodný, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal aj úrok z
omeškania.

19. Žalobca si uplatňoval svoj nárok na základe § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o
rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách
za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, účinného do 31.12.2016, podľa ktorého má
zdravotná poisťovňa právo uplatniť si nárok na náhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti
voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným

protiprávnym konaním. Žalobca si v zmysle uvedeného uplatňoval regresný nárok za poskytnutie
zdravotnej starostlivosti voči tretej osobe. Odvolací súd konštatuje, že v dôsledku úhrady nákladov
zdravotnej starostlivosti vznikla zdravotnej poisťovni majetková ujma. Regresný nárok nie je nárokom
na náhradu škody v pravom slova zmysle, jedná sa o samostatný nárok (sui generis) na náhradu škody,
ktorý vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení

účinnom do 31.12.2016.

20. Základom nároku v danom konaní je systém verejného zdravotného poistenia, v rámci ktorého
žalobca poskytol svojmu poistencovi (poškodenej) zdravotnú starostlivosť v súvislosti so zraneniami
utrpenými pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným. Predmetná zdravotná starostlivosť má svoj

finančný ekvivalent, ktorý je vyjadrený vo vyčíslení súvisiacich nákladov. Ide o nárok vzniknutý v oblasti
verejného práva, čo už zo svojej podstaty vylučuje aplikáciu inštitútov súkromného práva. Čo sa týka
otázky miery spoluzavinenia poškodenej, tá nie je dôležitá, pretože významným a rozhodujúcim je
totiž samotný fakt, že tretia osoba protiprávnym konaním spôsobila úraz, resp. iné poškodenie zdravia
poistenca žalobcu. Zásadný rozdiel oproti náhrade škody (ako typickému občianskoprávnemu, resp.

súkromnoprávnemu inštitútu) je v prípade regresného nároku v zmysle § 42 ods. 4 písm. a) zák. č.
577/2004 Z. z. daný práve jeho základom vo verejnom práve - v systéme verejného zdravotného
poistenia. Právny predpis verejného práva ani nemá prečo upravovať inštitút spoluzavinenia. Takýmto
právnympredpisomjevovzťahukeventualiteurčitejmoderácie(súdom)vlastnýprístupprostredníctvom
odstránenia neprimeraných tvrdostí zákona, na ktorý prístup však konkrétny konajúci subjekt musí mať

dané osobitné zákonné splnomocnenie.

21. Zrejme len termín "zavineným protiprávnym konaním" použitý v ustanovení § 42 ods. 4 písm. a)
zák. č. 577/2004 Z. z. môže navodzovať dojem obdobnosti povahy predmetného nároku s nárokom
na náhradu škody. Použitie prívlastku "zavineným" - popri prívlastku "protiprávnym" - nesmeruje k

zisťovaniu rozsahu (spolu)zavinenia poškodeného, ale je zdôraznením zodpovednosti tretej osoby za
protiprávne konanie. To čiastočne súvisí aj s tým, že treťou osobou môže byť tiež právnická osoba a
súčasne nadväzuje na to, že zavinenie bolo spravidla konštatované v inom samostatnom (súdnom alebo
administratívnom) konaní.22. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanom prípade je dôvodné oprávnenie žalobcu požadovať od
žalovaného náhradu rozdielu medzi hodnotou poskytnutej zdravotnej starostlivosti a medzi sumou, ktorú

za odporcu uhradila poisťovňa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

23. Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom konania bol iba vzťah poskytovateľa verejného
zdravotného poistenia voči tretej osobe, ktorá sa dopustila protiprávneho konania podmieňujúceho

nutnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti poistencovi žalobcu. To znamená, že prípadné súvislosti a
nároky žalovaného voči iným subjektom z titulu (tvrdenej) spoluviny poškodenej neboli v tomto konaní
relevantné a ani sa v jeho rámci neposudzovali.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie pri posúdení zavinenia tretej osoby
vylúčil možnosť aplikácie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu

(konkrétne § 441 Občianskeho zákonníka), spočíva jeho rozhodnutie na právnom posúdení, ktoré
odvolací súd považuje za správne. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

25. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396

ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto
odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)