Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Nagypálová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/74/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116217879
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116217879.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P. 1, Q. Q., zastúpeného JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou so
sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, proti žalovanému A. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 6, Q.
Q., zastúpenému URBÁNI & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, Banská
Bystrica, IČO: 36 646 181, v konaní o zaplatenie 56 600,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/200/2016-101 z 08. septembra 2017, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby potvrdzuje.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 56 600,-
Eur s príslušenstvom ako nedôvodnú (prvý výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia vo výške 100 % (druhý výrok).
2. Z obsahu spisu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola
dňa 01.04.2011 uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
finančné prostriedky vo výške 76 600,- Eur. Dňa 27.09.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh
na vydanie platobného rozkazu, doplnený dňa 25.10.2016, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 27 600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 27 600,-
Eur od 01.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu žalobca uviedol, že žalovaný vrátil
len časť poskytnutej pôžičky pričom dňa 15.08.2011 vrátil za žalovaného sumu vo výške 20 000,- Eur
A. P. a dňa 13.09.2011 vrátil sám žalovaný sumu vo výške 29 000,- Eur. Rozdiel medzi poskytnutou
pôžičkou vo výške 76 600,-Eur a vrátenými finančnými prostriedkami celkom vo výške 49 000,- Eur
predstavuje sumu vo výške 27 600,- Eur. Žalobca uviedol, že medzi ním a žalovaným bolo dohodnuté,
že žalovaný vráti pôžičku najneskôr do konca roka 2013. Napriek jeho opakovaným žiadostiam žalovaný
zostatok nevrátil a pokus o mimosúdne vyriešenie veci nebol úspešný. K návrhu žalobca pripojil listinné
dôkazy: výdavkový pokladničný doklad na sumu 76 600,- Eur zo dňa 01.04.2011, výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 15.08.2011 o vrátení sumy 20 000,- Eur od A. P., výdavkový pokladničný doklad zo dňa13.09.2011 o vrátení sumy 29 000,- Eur od žalovaného, mimosúdnu výzvu prevzatú žalovaným dňa
16.06.2016 s doručenkou.
2.1 Súd prvej inštancie vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č. k. 8C/200/2016-21, voči ktorému
podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že je nesporné to, že zmluva o pôžičke bola medzi ním a
žalobcom uzavretá, ale splatnosť zmluvy bola dohodnutá do konca roka 2011 a on ako žalovaný mu vrátil
nielen celý predmet pôžičky, ale celkovo mu zaplatil sumu 82 500,- Eur a preto nemal dôvod reagovať
na výzvu a vzniesol aj námietku premlčania žalobcovho nároku.
2.2 Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že v návrhu mylne uviedol, že splatnosť zmluvy bola
dohodnutá do konca roka 2013, pretože žiadna splatnosť dohodnutá nebola. Preto bol dlžník povinný
plniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, čo žalobca urobil výzvou zo dňa 13.06.2016.
Uviedol, že došlo k ďalšiemu omylu, keď odpočítal od pôžičky aj sumu 29 000,- Eur, ktorú žalovaný
doteraz nevrátil a z uvedeného vyplýva, že žalovaný vrátil žalobcovi len sumu 20 000,- Eur, ktorú žalobca
prevzal dňa 15.08.2011 od A. P. a navrhol aby súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu.
2.3 Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý trval na tom, že splatnosť pôžičky bola dohodnutá
do 31.12.2011 a vyhlásil, že tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé, zavadzajúce a účelové. Súd
prvej inštancie následne pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 56
600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 56 600,- Eur od 01.07.2016
do zaplatenia.
2.4 Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi stranami sporu je nesporná je výška pôžičky a čas jej
uzavretia a za sporné považoval výšku dlhu a splatnosť pôžičky.
2.5Napojednávaníkonanomdňa08.09.2017súdprvejinštancievykonaldokazovanieoboznámenímsa
s obsahom stranami sporu predložených listinných dôkazov, vypočul žalobcu, žalovaného a svedkov A.
P. a R. Ta R. A.. Počas výpovede žalobca tretí krát zmenil svoju verziu a uviedol, že žalovaný mu nevrátil
ani sumu 20 000,- Eur, ktorú v zmene žaloby nespochybňoval a teda žalovaný z poskytnutej pôžičky
neuhradil nič, pričom však petit žaloby nezmenil. Naopak žalovaný tvrdil, že žalobcovi vrátil celú sumu aj
s úrokmi a celková uhradená suma je vo výške okolo 82 000,- Eur. Svoj dlh žalobcovi splatil po častiach
a to do konca roka 2011. Prvú časť pôžičky vo výške 20 000,- Eur zaplatil dňa 05.08.2011 o čom predložil
výpis z účtu v A. banke a.s., suma bola zaplatená na účet spoločnosti JPM Finance s.r.o. svedkom A.
P., ktorému dal pokyn na zaplatenie sumy na toto číslo účtu tejto spoločnosti žalobca. Svedok A. P.
zaplatil žalobcovi aj ďalšiu časť pôžičky vo výške 20 000,- Eur dňa 15.08.2011 (dôkazom je výdavkový
pokladničný doklad s podpisom žalobcu, ktorý súdu doložil aj sám žalobca). Tretiu platbu vo výške 29
000,- Eur vrátil žalovaný žalobcovi dňa 13.09.2011 o čom svedčí žalobcom nepodpísaný výdavkový
pokladničný doklad a výpoveď žalovaného a R. Ta R. A. z peňažných prostriedkov, ktoré dal žalovanému
svedok A. P.. Dňa 06.10.2011 vrátil žalovaný žalobcovi sumu vo výške 10 000,- Eur (dôkazom je príjmový
pokladničný doklad s podpisom žalobcu vo fotokópii) a dňa 28.12.2011 vrátil žalovaný žalobcovi sumu
vo výške 3 500,- Eur (dôkazom je výdavkový pokladničný doklad s podpisom žalobcu vo fotokópii na
kopírovacom papieri).
2.6 Súd prvej inštancie skonštatoval, že nemá dôvod pochybovať o tvrdeniach žalovaného a svedkov, že
žalobcovi vrátil všetko, čo mu žalobca požičal. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že účelom
pôžičky bola kúpa nehnuteľnosti, ktorú žalovaný kupoval spolu so svedkom A. P. a preto pôžičku spolu
s ním splácal aj svedok. Súd vyhodnotil, že pôžička bola uhradená v celom rozsahu a preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol v celom rozsahu. Uviedol, že konanie žalobcu považuje za špekulatívne z dôvodu
viackrát menenej žalovanej sumy a aj z dôvodu, že žaluje po tak dlhej dobe, aby oslabil obrannú pozíciu
žalovaného s poukazom na odstup času (šesť rokov). Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný však aj
po tejto dobe predložil súdu doklady preukazujúce splatenie dlžnej sumy.
2.7 Žalovaným vznesenú námietku premlčania, ani termín splatnosti pôžičky súd prvej inštancie
neskúmal, keďže mal za preukázané, že žalovaný splatil svoj dlh v celom rozsahu do konca roka 2011.
2.8 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) podľa pomeru úspechu vo veci. V konaní bol plne úspešný žalovaný,
pretože súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a v dôsledku toho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Tvrdil, že súd prvej inštancie
vychádzal len z predložených kópií dokladov a svedeckých výpovedí zaujatých svedkov.
3.1 Žalobca namietal relevantnosť a zohľadnenie dôkazov, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie
predložil žalovaný a to preto, že výpis z účtu spoločnosti JPM Finance s.r.o. o vložení sumy 20 000,- Eursvedkom PharmDr. A. P. dňa 05.08.2011 nemá nič spoločné s vrátením pôžičky žalovaným z dôvodu, že
ide o vzťah medzi treťou právnickou osobou a svedkom na základe zmenky, k čomu žalobca doložil ako
dôkaz zmenku zo dňa 03.08.2011 a výdavkový doklad. Pokiaľ ide o výdavkový pokladničný doklad zo
dňa 15.08.2011 na sumu 20 000,- Eur vystavený na meno platiteľa U.. A. P., tak ten bol predložený len
v kópii a žalobca uvádza, že išlo o vrátenie pôžičky, ktorú poskytol U.. A. P. a dokladá ako dôkaz zmluvu
o pôžičke zo dňa 10.08.2011. Žalobca nesúhlasí so zohľadnením dôkazu - výdavkového pokladničného
dokladu zo dňa 13.09.2011 na sumu 29 000,- Eur pretože tento bol predložený len v kópii a nie je na ňom
podpis žalobcu a nesúhlasil ani so zohľadnením príjmového pokladničného dokladu zo dňa 06.10.2011
na sumu 10 000,- Eur, ktorý bol tiež predložený len v kópii s evidentne sfalšovaným podpisom príjemcu.
Žalobca dodal, že výdavkový doklad zo dňa 28.12.2011 na sumu 3 500,- Eur bol predložený tiež len
v kópii.
3.2 Žalobca považoval za porušenie procesných pravidiel Civilného sporového poriadku to, že výsluch
svedkyne prebiehal v dvoch častiach (v čom podľa obsahu možno vzhliadnuť odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d) C. s. p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci). Pri prvom výsluchu svedkyňa uviedla, že odovzdávala za žalovaného len sumu 29 000,- Eur a
následne súd prvej inštancie skonštatoval, že je potrebné opätovne vypočuť svedkyňu. Po prestávke v
pojednávaní bola predvolaná svedkyňa R. Ta R. A., ktorá už bola poučená zo strany žalovaného ako má
vypovedať a tvrdila, že už vie aj o vrátení pôžičky vo výške 10 000,- Eur, čo pri prvom výsluchu nevedela
a dosvedčila, že pri inom odovzdávaní finančných prostriedkov nebola. Výpoveď svedkyne považoval
za účelovú ako blízkej osoby žalovaného a jej tvrdenia za málo uveriteľné.
3.3 Žalobca nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že jeho konanie je špekulatívne, nakoľko najprv
uznal a potom neuznal platby. Tvrdil, že bol dlhú dobu mimo územia Slovenskej republiky, „predsúdne
konanie“ nechal na jeho vtedajšej právnej zástupkyni, ktorej tieto doklady doručoval mailom a nemal
prehľad o vrátení finančných prostriedkov. Považoval za rozporuplné, že súd prvej inštancie uveril
žalovanému, že žalovaný bez podpisu vracal finančné prostriedky žalobcovi.
3.4 Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie, eventuálne aby zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný poukázal
na to, že žalobca v priebehu sporu najprv zmenil svoj uplatnený nárok v zmysle § 140 ods. 1 C. s.
p. a následne niekoľkokrát negoval a menil svoje skoršie skutkové tvrdenia. Žalovaný poukázal tiež
na to, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 27 600,- Eur pričom tvrdil, že žalovaný mu z požičaných peňazí vrátil sumu 49 000,- Eur. Po
oboznámení sa s odporom žalovaného a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými žalobca rozšíril
svoj žalobný nárok, pretože zistil, že na pokladničnom doklade zo dňa 13.09.2011 absentuje jeho
podpis ako preberajúceho čo odôvodnil, že zo strany jeho právneho zástupcu došlo k omylu pri
určení výšky finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaný vrátil. Žalovaný dodáva, že návrh na vydanie
platobnéhorozkazubolvyhotovenýosobnežalobcomapretoniejemožné akceptovaťtvrdeniežalobcu,
že pri jeho vyhotovovaní došlo k omylu. Podľa žalovaného je neakceptovateľné, že žalobca najprv
potvrdil úhradu peňažných prostriedkov, správnosť tvrdenia podporil predložením listinného dôkazu a
následne znegoval svoje tvrdenie ako aj relevanciu predloženého listinného dôkazu. Žalovaný namieta
predloženienovýchlistinnýchdôkazovžalobcomvodvolacomkonaníauvádza,žeodvolacísúdnemôže
prihliadnuť na listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, keďže skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie nemôžu byť v zásade odvolacím dôvodom. Žalovaný zároveň
dodáva, že uvedené listinné dôkazy sú účelovo vytvorené pre potreby preukázania tvrdení žalobcu
uvedených na pojednávaní dňa 08.09.2017 a namieta pravosť týchto dôkazov nakoľko svedok X.
Žalobca P. na pojednávaní dňa 08.09.2017 uviedol, že žalobcu vidí osobne prvý krát a žalobcovi nikdy
nepodpísal žiadnu zmenku ani s ním nepodpísal žiadnu zmluvu. Pravosť namieta aj z tých dôvodov, že
v zmluve o pôžičke aj v zmenke je nesprávne uvedené priezvisko svedka A. P. a zároveň je nesprávne
uvedená jeho adresa. Svedok P. v roku 2011 nemal bydlisko, prechodný pobyt ani korešpondenčnú
adresu v obci B. a obec B. nemá ani pomenované ulice, domy v obci sú označené orientačným číslom.
5. Žalobca až v replike zo dňa 14.12.2017 namietal porušenie jeho ústavného práva na spravodlivé
konanie spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie mu neumožnil predložiť na konaní pred súdom dôkazy,
v dôsledku čoho došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t.j. uplatnil podľa
obsahu ďalšie dva odvolacie dôvody - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.) Žalobca konkrétne uviedol, že na pojednávaní
konanom dňa 14.09.2017 poznamenal, že svedecká výpoveď svedka P. je účelová, a že išlo o pôžičku
zo strany žalobcu svedkovi, ktorá bola vrátená, a tiež, že listinné dôkazy o tom môže predložiť súdu v
dodatočnej lehote, no súd prvej inštancie aj napriek tomu ukončil dokazovanie a vyhodnotil dôkazy podľa
svojho uváženia. Dôkaz o tom je zaznamenaný na vyhotovenom CD z pojednávania zo dňa 14.09.2017
pri vyjadrení právneho zástupcu ako aj žalobcu.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu doručenej mu dňa 02.01.2018 nevyjadril.
7. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.
s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že
podmienky na jeho nariadenie splnené neboli. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne. Z neho
odvolací súd podľa § 383 C. s. p. vychádzal a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.
s. p. ako vecne správny v prvom výroku vo veci samej potvrdil a v druhom výroku podľa § 388 C. s. p.
zmenil z formálnych dôvodov.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v
podrobnostiach naň poukazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti prvého výroku napadnutého
rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu udáva, že konanie pred súdom prvej inštancie nemá
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
8.1 K námietke žalobcu, že pri vrátení sumy 20 000,- Eur zo dňa 05.08.2011 nešlo o vzťah zo zmluvy
o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, ale o vzťah medzi treťou právnickou osobou (spoločnosť JPM
Finance s.r.o.) a svedkom A. P. na základe zmenky (zmenka zo dňa 03.08.2011 spolu s výdavkovým
dokladom doložená k odvolaniu) a k námietke žalobcu, že pri vrátení sumy 20 000,- Eur zo dňa
15.08.2011 nešlo o vzťah zo zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, ale išlo o iný právny vzťah
založený zmluvou o pôžičke medzi žalobcom a svedkom A. P. (zmluva o pôžičke zo dňa 10.08.2011
doložená k odvolaniu) odvolací súd uvádza, že žalobca mal možnosť predložiť zmenku a zmluvu o
pôžičke v prvoinštančnom konaní, no počas pojednávania na súde prvej inštancie dňa 08.09.2017
nepodal návrh na doplnenie dokazovania.
8.2 Sozreteľomnanovéskutočnostialebodôkazyuplatnenéažvodvolacomkonaníjemožnévecsamu
preskúmavať iba v prípadoch podľa § 366 C. s. p., ktorý jasne hovorí o tom, že prostriedky procesného
útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
Nové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je potrebné zásadne uplatniť pred súdom prvej
inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní.
8.3 Pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvedené žalobcom až v replike, k tomu odvolací súd uvádza, že je
oprávnený zaoberať sa len odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p.
(mimo nich len pokiaľ ide o skúmanie vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C.
s. p.) a odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania v zmysle
§ 365 ods. 3 C. s. p. Len pre úplnosť preto poznamenáva, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred prvoinštančným
súdom, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 C. s. p. na to, aby mohli
byť relevantným odvolacím dôvodom.
8.4 K námietke žalobcu, ktorou namieta v replike (vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu), že
konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jeho ústavného práva na spravodlivé konanie odvolací
súd poukazuje na zápisnicu a zvukový záznam z pojednávania. Po poučení súdu podľa § 154 C. s. p.
o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí a výzve súdu podľa § 182 C. s. p., ktorou vyzval
strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, právny zástupca
žalobcu uviedol, že: „zatiaľ nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a pani, ktorú navrhovali, a
ktorá mala byť prítomná pri poskytnutí pôžičky tak ju už nenavrhujú.“ Po vypočutí svedkov navrhnutých
žalovaným a po otázke sudcu súdu prvej inštancie či sú ešte nejaké návrhy na doplnenie dokazovania
právnyzástupcažalobcuvyhlásil,že„opravujeohľadnesvedkyneL..M.atútonavrhujevypočuťpokiaľjesporná splatnosť pôžičky“. Právna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila, že nemá žiadne ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. Na to bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
Žalobca mal možnosť podať návrh na doplnenie ďalšieho dokazovania pričom tak neurobil a odvolací
súd poukazuje práve na to, že pri výsluchu svedka A. P. sa sudca súdu prvej inštancie opýtal žalobcu, či
vie preukázať, že bola uzatvorená zmluva o pôžičke a podpísaná zmenka. Žalobca vyhlásil, že zmluvu
o pôžičke mal len jednu a tú dal svedkovi A. P. a k zmenke sa vyjadril len, že ju má evidovanú. Žalobcovi
nič nebránilo uplatniť návrh na doplnenie dokazovania s tým, že predmetné dôkazy súdu doplní, aby
preukázal zmluvný vzťah medzi ním a svedkom X.X K P..
8.5 S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neprihliadol na nové dôkazy ako prostriedok procesnej
obrany, uplatnený až v odvolaní, ktorý nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie, hoci tento dôkaz
mohol žalobca predložiť kedykoľvek v konaní pred súdom prvej inštancie.
8.6 K námietke žalobcu, že výdavkový pokladničný doklad zo dňa 13.09.2011 nie je podpísaný odvolací
súd uvádza, že vyplatenie tejto sumy potvrdila svedkyňa R. Ta R. A. a nepriamo aj svedok A. P. tým, že
vypovedal, že dal sumu 30 000,- € žalovanému na vyplatenie pôžičky a podotýka, že aj sám žalobca v
návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdil, že túto sumu má zaplatenú.
8.7 Tvrdenie žalobcu, že kým bol on v zahraničí, jeho bývalá právna zástupkyňa za neho podala návrh
na vydanie platobného rozkazu a v dôsledku toho sa zmýlil vo výške požadovanej sumy (najprv žiadal
sumu 27 600,- Eur potom sumu 56 600,- Eur) odvolací súd považuje za účelové vzhľadom na to, že
návrh na vydanie platobného rozkazu bol vlastnoručne podpísaný žalobcom a tento návrh bol podaný
bez splnomocnenia právnym zástupcom.
8.8 K námietke žalobcu, že príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.10.2011 a výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 28.12.2011 bol ako dôkaz dodaný len vo fotokópii, odvolací súd poukazuje na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 61/2009, podľa ktorého „...pre spôsobilosť listiny byť dôkazným
prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či
fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je
spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok
(teraz C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu) v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť
vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba
odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny.
Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t.j. v rámci činnosti,
pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad
uvedenýchv§132OSP(teraz§191C.s.p.-poznámkaodvolaciehosúdu).Vprípadevykonaniadôkazu
fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu.“ Odvolací súd podotýka, že žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať dokazovanie ohľadne pravosti jeho podpisu na uvedených
dokladoch, kedy by predloženie originálov malo zmysel, pričom súd vykonáva dôkaz zásadne len na
návrh strany sporu (§ 185 ods. 1 C. s. p.).
8.9 Hodnovernosť tvrdení žalovaného, že na základe vyššie uvedených dokladov splatil žalobcovi
predmetnú pôžičku potvrdzujú aj výpisy z účtu svedka A. P., ktorý predložil súdu prvej inštancie výpisy z
účtu vedeného v A. banke a.s., z ktorých vyplýva, že dňa 06.09.2011 vybral sumu 30 000,- Eur rovnako
dňa 26.08.2011 vybral sumu 10 000,- Eur a tieto odovzdal žalovanému na zaplatenie pôžičky.
8.10 K argumentom žalobcu, ktorými namieta porušenie procesných pravidiel C. s. p. pretože výsluch
svedkyne R. Ta R. A. prebiehal v dvoch častiach odvolací súd uvádza, že procesný predpis vzťahujúci
sa na predmetné konanie - Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by nepovoľovalo
rozdeliť výsluch svedka do dvoch častí. Výsluch svedkyne potreboval súd prvej inštancie doplniť z
dôvodu nových skutočností, ktoré vyplynuli z výpovede svedka A. P..
8.11 Po vypočutí zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 08.09.2017 odvolací súd konštatuje, že
nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že svedkyňa R. Ta R. A. počas prvého výsluchu
dosvedčila, že „pri inom odovzdávaní finančných prostriedkov nebola.“ Svedkyňa takéto vyhlásenie
neurobila a na pojednávaní počas druhého výsluchu uviedla, že pri prvom výsluchu sa jej na túto
skutočnosť (odovzdávanie iných finančných prostriedkov ako čiastky 29 000,- Eur) nikto nepýtal, a preto
to nespomenula. Odvolací súd dodáva, že pojednávanie sa konalo dňa 08.09.2017 a nie 14.09.2017,
ako v odvolaní uvádza žalobca a svedkyňa počas druhého výsluchu vypovedala o sume 20 000,- Eur z
polovice augusta roku 2011, nie o sume 10 000,- Eur, ako uvádza v odvolaní žalobca.
8.12 K námietke žalobcu týkajúcej sa dôveryhodnosti svedkyne ako blízkej osoby odvolací
súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, na základe ktorého
„spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálnehoalebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali
aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným dostupným
dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov, majúcich medzi sebou takýto vzťah,
viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej "prezumpcie nepravdivosti" svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“
Navyše výpoveď svedkyne je podporená listinnými dokazmi predloženými samotným žalobcom -
pokladničnými dokladmi a výpoveďou svedka A. P..
8.13 Odvolací súd dodáva, že tvrdenia žalobcu v odvolaní, že svedkyňa R. Ta R. A. dosvedčila pri svojej
prvej výpovedi, že „pri inom odovzdávaní finančných prostriedkov nebola“ a vo vyjadrení k vyjadreniu
žalovaného k odvolaniu, že konaním súdu prvej inštancie „došlo k porušeniu jeho ústavného práva na
spravodlivé konanie“ v dôsledku toho, že mu neumožnil predložiť dôkazy (zmenku a zmluvu o pôžičke),
hoci právny zástupca a žalobca uviedli, že „môžu listinné dôkazy predložiť súdu v dodatočnej lehote.“,
sa ukázali ako nemajúce oporu v zápisnici ani vo zvukovom zázname z pojednávania. Po vypočutí
zvukového záznamu z pojednávania a preštudovaní zápisnice odvolací súd konštatuje, že takýto návrh
na doplnenie dokazovania žalobca neurobil a svedkyňa R. Ta R. A. počas prvého výsluchu nevyhlásila,
že pri „inom odovzdávaní finančných prostriedkov nebola“.
9. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa pomeru
jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v
ktoromneuviedol,vakejlehotemážalobcapovinnosťjuzaplatiťžalovanému.Zmenavýrokurozhodnutia
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v
ktorom absentoval tento údaj. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na
plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V
druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný
v plnom rozsahu. Lehota na plnenie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o
výške náhrady trov konania. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty
na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. taktiež od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.