Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislav Vojtko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 8T/31/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010153
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Vojtko
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019010153.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Stanislav Vojtko, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
13.5.2019 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
W.
j e v i n n ý , ž e
dňa 28.11.2018 v čase okolo 21.00 h v izbe rodinného domu č. v obcC. okr. Sobrance, po
predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadol svojho brata U., ktorý ležal na pravom boku a to tým
spôsobom, že ho jeden krát udrel železnou tyčou o dĺžke cca 1 m do oblasti chrbta - ľavej hrudnej
steny, pričom poškodenému U. podľa znaleckého posudku spôsobil zranenie zlomeninu VIII. rebra ľavej
hrudnej steny, s primeranou dobou liečby a dočasnej práceneschopnosti v trvaní 3 týždňov,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 156 ods. 2 za použitia § 38 ods. 4, § 37 písm. m/, § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie
ústavnou formou.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 12.3.2019 obžalobu na Emila Capika za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní súd následne vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchu
obžalovaného Emila Capika, prečítaním zápisnice o výsluchu poškodeného Michala Capika, výsluchom
znalca MUDr. Juliána Tkáča, výsluchom znalca MUDr. Štefana Safka, CSc. a prečítaním listinných
dôkazov.
Obžalovaný Emil Capik na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, a
následne odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného
z prípravného konania zo dňa 6.12.2018 a 1.2.2019.
Pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 6.12.2018 obžalovaný uviedol, že on svojho brata Michala Capika
neudrel. Obžalovaný uviedol, že rúbal drevo a z dreva odskočila časť dreva do poškodeného.
Pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 1.2.2019 obžalovaný uviedol, že na incident medzi ním a
poškodeným Michalom Capikom sa vôbec nepamätá, nakoľko celý deň popíjal alkoholické nápoje.
Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že poškodený Michal Capik zomrel,
prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného Michala Capika zo dňa 4.12.2018. Poškodený pri výsluchu
v daný deň uviedol, že je bratom obžalovaného, pričom dňa 28.11.2018 bol doma v rodinnom dome v
obci Koromľa č. 71, kde býva so svojou 94 ročnou matkou a s obžalovaným. Poškodený ležal na posteli
v izbe na pravom boku, keď okolo 21:00 hod. vošiel do izby obžalovaný, ktorý niečo kričal, podišiel
k poškodenému a udrel ho železnou tyčou po ľavom boku. Táto železná tyč bola asi 110 cm dlhá o
priemere 4 cm a bola pôvodne odložená v miestnosti v dome, kde je náradie. Poškodený sa nato pretočil
na chrbát, chytil železnú tyč oboma rukami a vytrhol ju obžalovanému z rúk. Obžalovaný potom odišiel
z izby preč a konflikt medzi nimi ďalej nepokračoval. Matka poškodeného tento útok nevidela, nakoľko
v tom čase spala. Poškodený taktiež uviedol, že aj v minulosti mal s obžalovaným nezhody a hádky.
Znalec MUDr. Julián Tkáč pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený Michal Capik
utrpel dňa 28.11.2018 zlomeninu 8. rebra ľavej hrudnej steny. Dané zranenie bolo zo súdnoznaleckého
hľadiska spôsobené tupým alebo tupohranatým násilím pôsobiacim na oblasť ľavej hrudnej steny
alebo nárazom ľavej hrudnej steny na tupú alebo tupohranatú plochu. Mohlo byť teda spôsobené
tak, ako to bolo uvedené v zápisnici vyšetrovacieho spisu a to úderom palicou alebo kovovou tyčou.
Intenzita úderu bola stredne silná, možno až silná na úrovni celistvosti kostných štruktúr poškodeného,
lebo došlo k zlomeniu kostnej časti rebra, ale nedošlo k jeho posunu. Liečba daného zranenia si
vyžiadala medikamentózne tlmenie bolesti, kľudový režim a telesné šetrenie. Keďže daným zranením
nedošlo k poškodeniu vnútrohrudných štruktúr, tak liečba prebiehala bez komplikácii. Primeraná doba
liečby daného zranenia je približne 3 týždne a približne takú dobu sa poškodený liečil aj u svojho
všeobecného lekára a na spádovej chirurgickej ambulancii. Dané zranenie svojim charakterom
nevytvorilo predpoklady pre vznik trvalých následkov. Znalec taktiež uviedol, že nepredpokladá, žeby
zranenie poškodeného vzniklo tým, že do neho odskočilo drevo pri rúbaní, Takýto mechanizmus vzniku
zranenia považoval znalec za nepravdepodobný berúc do úvahy pružnosť hrudnej steny.
Znalec MUDr. Štefan Safko, CSc. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že u obžalovaného
zistil organický psychosyndróm ťažkého stupňa s počínajúcou demenciou a tretie štádium chronického
alkoholizmu s návykom a závislosťou od alkoholu. Na tieto poruchy obžalovaný trpel aj v čase
spáchania skutku. Jedná sa o duševnú chorobu. Ide o organické poškodenie mozgu jednak podvplyvom chronického alkoholizmu a jednak pod vplyvom aterosklerózy mozgových ciev. Táto choroba
sa prejavuje poruchami v oblasti pamäti, pozornosti a hlavne zvýšenou afektívnou dráždivosťou.
To znamená, že v podstate aj na nepatrné podnety obžalovaný môže reagovať neadekvátne,
konkrétne môže zaútočiť. V dôsledku tejto duševnej choroby a závislosti od alkoholu bola schopnosť
obžalovaného rozpoznať protiprávnosť svojho konania v čase spáchania trestného činu zmenšená
len pod vplyvom alkoholu. Za triezveho stavu obžalovaný pre tento trestný čin je schopný rozpoznať
protiprávnosť svojho konania. Ovládacia schopnosť obžalovaného v čase spáchania trestného činu
bola podstatne zmenšená a to nezávisle na požití alkoholických nápojov. Zmenšenie ovládacej
schopnosti obžalovaného súvisí s jeho duševnou chorobou, ako aj s afektívnym charakterom trestného
činu. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska
psychiatrického je pre spoločnosť nebezpečný a preto znalec navrhol obžalovanému uložiť
ochranné psychiatrické aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Prognóza ďalšieho
vývoja duševnej choroby obžalovaného bola pri poslednom prepustení obžalovaného z psychiatrickej
nemocnice, kde bol hospitalizovaný, nepriaznivá, stav sa zhoršuje a ochorenie speje do demencie.
Z týchto dôvodov by podľa znalca výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného nesplnil svoj účel.
U obžalovaného je potrebné ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou formou a
vzhľadom na zlú prognózu počas tohto liečenia by bolo vhodné vybaviť obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony obžalovaného a umiestniť ho natrvalo do ústavu sociálnej starostlivosti pre duševne
narušených.
Zo zápisnice o vydaní vec zo dňa 4.12.2018 vyplýva, že poškodený Michal Capik bol daného dňa
vyzvaný na vydanie veci - kovovej tyče o priemere 4 cm a dĺžke cca 110 cm. Poškodený uviedol, že
túto vec dobrovoľne vydáva.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd zato, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný síce popieral spáchanie skutku, avšak obžalovaného usvedčuje
výpoveď poškodeného Michala Capika, ktorý uviedol, že videl, ako ho obžalovaný udrel železnou tyčou
po ľavom boku, pričom znalec MUDr. Julián Tkáč pri výsluchu potvrdil, že zranenia poškodeného mohli
vzniknúť práve tak, ako to uviedol poškodený, t.j. úderom palicou alebo kovovou tyčou. Vzhľadom k
tomu, že v predmetnom rodinnom dome žijú iba obžalovaný, poškodený a ich 94 ročná matka, ktorá
v čase spáchania skutku spala, je veľmi nepravdepodobné, žeby zranenia spôsobila poškodenému
nejaká iná osoba ako obžalovaný berúc do úvahy aj tú skutočnosť, že železná tyč mala byť pôvodne
uložená v miestnosti s náradím, o ktorej musela vedieť len osoba, ktorá sa v rodinnom dome orientovala.
Spôsob spáchania skutku je navyše podobný skutku, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 18.11.2017,
a za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.6.2018, sp. zn. 3T/28/2018,
kedy obžalovaný taktiež voči poškodenému Michalovi Capikovi zaútočil tak, že sa naňho zahnal rýľom,
pričom následne zaútočil aj na svoju matku, ktorú udrel palicou do nohy.
Súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, keďže obžalovaný násilím, teda úderom železnou tyčou, ublížil poškodenému Michalovi
Capikovi s poukazom na § 123 ods. 2 Trestného zákona na zdraví, keďže poškodenie zdravia
poškodeného si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol nie
iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Konanie obžalovaného bolo potrebné
kvalifikovať aj podľa § 156 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona vzhľadom k tomu, že sa tohto prečinu
dopustil na chránenej osobe, ktorým je v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona jeho blízka
osoba - brat. Po subjektívnej stránke konal obžalovaný v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného
zákona.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa správy Obecného úradu Koromľa zo dňa 18.1.2019 obžalovaný nebol v obci riešený
priestupkovou komisiou a v obci sa javí ako slušný občan.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný sa doposiaľ dopustil jedného priestupku na úseku ochrany pred požiarmi podľa § 61 ods. 4písm. f/ zákona č. 314/2001 Z.z., ktorý spáchal dňa 4.10.2017 tak, že zapálil seno v stodole, začo mu
bola rozhodnutím zo dňa 26.3.2018, č. ORHZ-MI1-40/2018, uložená pokuta vo výške 30 ,- €.
Podľa odpisu registra trestov obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.6.2018, sp. zn. 3T/28/2018, ktorým bol uznaný za vinného z
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, e/ Trestného zákona a
prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, a bol mu
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov do 7.12.2019, trest prepadnutia veci a ochranné psychiatrické a
protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.6.2018, sp. zn. 3T/28/2018, bol obžalovaný uznaný
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, e/ Trestného
zákona a prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
ktorých sa mal dopustiť tak, že
- dňa 18.11.2017 v čase okolo 14.30 h. v izbe rodinného domu č. 71 v obci Koromľa, okr. Sobrance
kričal na svojho brata pošk. Michala Capika, nar. 25.9.1983, že ho zabije, pričom sa na neho aj zahnal
rýľom, ktorý držal v rukách, následne obaja vyšli na dvor uvedeného rodinného domu, kde prišla aj ich
matka pošk. Alžbeta Capiková, nar. 10.11.1924, na ktorú Emil Capik kričal, že ju zabije, pričom ju palicou
udrel do oblasti predkolenia pravej nohy, kde po tomto pošk. Alžbeta Capiková odišla do vnútorných
priestorov rodinného domu a pošk. Michal Capik utiekol z dvora rodinného domu za vstupnú bránu, čím
takto svojím konaním obv. Emil Capik vzbudil u svojej matky pošk. Alžbety Capikovej a u svojho brata
pošk. Michala Capika dôvodnú obavu o ich život a zdravie, pričom pošk. Alžbete Capikovej spôsobil
fyzickým napadnutím podľa odborného lekárskeho vyjadrenia zranenie s dobou liečby 5 dní,
- dňa 18.11.2017 v čase okolo 14.35 h. v obci Koromľa, okr. Sobrance na dvore rodinného domu č. 71
kričal cez vstupnú bráničku na pošk. Luciu Kuckovú, nar. 25.3.1985, pošk. Juraja Capika, nar. 13.5.1987
a pošk. Ruženu Capikovú, nar. 11.1.1963, že všetkých pozabíja, pričom sa na nich aj zahnal rýľom, kde
týmto konaním vzbudil obvinený Emil Capik u poškodených Lucie Kuckovej, Juraja Capika a Ruženy
Capikovej dôvodnú obavu o ich život,
- dňa 18.11.2017 v čase okolo 14.40 h. v izbe rodinného domu č. 71 v obci Koromľa, okr. Sobrance
sa s nožom v ruke vyhrážal zabitím pošk. Jurajovi Capikovi, nar. 13.5.1987, ktorý šiel do tohto domu
skontrolovať svoju starú mamu Alžbetu Capikovú, ktorú predtým obvinený Emil Capik fyzicky napadol, v
dôsledku čoho poškodený Juraj Capik utiekol z vnútorných priestorov domu aj z jeho dvora za vstupnú
bráničku, pričom týmto konaním obvinený Emil Capik vzbudil u poškodeného Juraja Capika dôvodnú
obavu o jeho život.
Súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody, a to s poukazom na osobu obžalovaného a možnosť
jeho nápravy, keďže obžalovaný už bol raz odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, a neviedlo
to k jeho náprave.
Súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pričom priťažujúcou
okolnosťou bolo podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený.
Vzhľadomktomu,žeuobžalovanéhoprevažovalpomerpriťažujúcichokolnostinadpoľahčujúcimi,súdv
zmysle §38ods.4Trestnéhozákonazvýšildolnúhranicutrestnejsadzbytrestnéhočinuojednutretinu,
t.j. o 8 mesiacov, na 20 mesiacov, pričom ako základ na zvýšenie tejto dolnej hranice bral súd rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (12 mesiacov až 36 mesiacov),
teda 24 mesiacov.
Obžalovanémutedabolopotrebnéukladaťtrestodňatiaslobodyvrozmedzítrestnejsadzby20mesiacov
až 36 mesiacov
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti tak, ako to vyplýva
z výpovede znalca MUDr. Štefana Safka, CSc., dospel súd k záveru, že ochranu spoločnosti je
možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratším ako 20 mesiacov. Z výpovede vyššie uvedeného
znalca totiž vyplýva, že nápravu obžalovaného zabezpečí vzhľadom na jeho zdravotný stav ochranné
psychiatrické a protialkoholické liečenie ústavnou formou lepšie ako výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody. Aj z tohto dôvodu mal súd zato, že obžalovanému vzhľadom na jeho zdravotný stavpostačí uložiť trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov a následne, aby po výkone trestu pokračoval
vo výkone ochranného psychiatrického a protialkoholického liečenia ústavnou formou, ktoré môže
výraznejšie prispieť k náprave obžalovaného a k ochrane spoločnosti.
Súd z týchto dôvodov podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona mimoriadne znížil trest odňatia
slobody a uložil obžalovanému tento trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom a to
v trvaní 8 mesiacov a zároveň uložil obžalovanému ochranné psychiatrické a protialkoholické liečenie
ústavnou formou.
Pre výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia
slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na
Okresnom súde Michalovce.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.